- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.
- SK Slovenčina
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
Rozhodnutie európskej ombudsmanky o ukončení vyšetrovania sťažnosti 503/2012/DK na Európsku komisiu
Rozhodnutie
Prípad 503/2012/DK - Otvorené dňa Streda | 28 marca 2012 - Odporúčanie týkajúce sa Utorok | 07 mája 2013 - Rozhodnutie z dňa Utorok | 09 júna 2015 - Dotknutý orgán Európska komisia ( Kritická poznámka ) - Krajina Írsko
Vec sa týkala vybavovania sťažnosti Európskej komisie týkajúcej sa írskeho zákona upravujúceho právo na prácu architekta. Zákon vyžadoval, aby osoby, ktoré nezískali formálnu kvalifikáciu architekta, ale chceli používať titul "architekt" v Írsku, pracovali aspoň 10 rokov ako architekti v Írsku. Sťažovateľ sa domnieval, že táto požiadavka diskriminuje osoby, ktoré získali rovnocenné skúsenosti mimo Írska. Keď Komisia uzavrela sťažnosť v prípade nesplnenia povinnosti tým, že dospela k záveru, že írske právo nie je diskriminačné, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.
Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby uznala, že írsky zákon je diskriminačný a že jediným dôvodom, prečo sa touto záležitosťou ďalej nezaoberala, bolo, že sa domnieva, že by to bolo neprimerané.
Komisia neprijala návrh odporúčania ombudsmanky. Ombudsmanka preto uzavrela prípad s kritickou poznámkou.
Pozadie
1. Sťažovateľ je rodák z Francúzska, ktorý sa presťahoval do Írska za architektom po období praxe architekta v Spojenom kráľovstve. Nemá žiadnu formálnu kvalifikáciu architekta. V roku 2010 podal sťažovateľ Európskej komisii sťažnosť v súvislosti s porušením írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 (ďalej len "zákon"). Jednou z možností stanovených v zákone je, že osoby bez formálnej architektonickej kvalifikácie by napriek tomu mohli byť uznané za architektov v Írsku na základe 10-ročnej odbornej praxe získanej v írskom štáte. Sťažovateľ sa domnieval, že je to diskriminačné, pretože okrem jeho sedemročnej odbornej praxe v Írsku sa nezohľadnili skúsenosti, ktoré získal v Spojenom kráľovstve.
2. Keď Komisia v novembri 2011 uzavrela [1] sťažnosť na nesplnenie povinnosti, sťažoval sa ombudsmanovi.
3. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti. V priebehu vyšetrovania bolo ombudsmanke doručené stanovisko Komisie k sťažnosti a pripomienky sťažovateľa k nej.
4. V írskom zákone o kontrole budov z roku 2007 sa stanovuje systém registrácie osôb oprávnených vykonávať prax pod názvom „architekt“ v Írsku. V zákone sa stanovuje uznávanie kvalifikácií získaných v Írsku, ako aj v iných členských štátoch. Okrem toho sa v ňom stanovujú opatrenia, na základe ktorých by sa osobám bez formálnej kvalifikácie, ktoré však pred zákonom vykonávali činnosť „architektov“, mohli uznať ich skúsenosti na účely registrácie architekta. V skutočnosti sa v zákone stanovujú dva samostatné súbory opatrení na umožnenie registrácie jednotlivcov so skúsenosťami, ale bez formálnej kvalifikácie. Štandardné usporiadanie v skratke vyžaduje, aby jednotlivec mal aspoň sedemročnú prax (nie nevyhnutne v írskom štáte) a zložil skúšku. Alternatívne dojednanie podľa požiadaviek uvedených v oddieloch 21 až 22 zákona je k dispozícii jednotlivcom, ktorí (v čase prijatia írskeho zákona) mali aspoň desaťročnú relevantnú prax v írskom štáte.[2] Druhé dojednanie, ktoré sa vzťahuje na konečný počet jednotlivcov, je lacnejšie z hľadiska poplatkov a časového záväzku ako prvé dojednanie.
O údajnej chybe Komisie pri uzavretí sťažnosti týkajúcej sa nesplnenia povinnosti
Návrh odporúčania ombudsmana
5. V priebehu tohto vyšetrovania ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania [3]. Ombudsman pritom zohľadnil argumenty a stanoviská predložené účastníkmi konania.
6. Ombudsman zastával názor, že požiadavka, aby sa príslušné skúsenosti získali „v írskom štáte“, by mohla mať nepriaznivý vplyv na väčší počet štátnych príslušníkov, ktorí nie sú írskymi štátnymi príslušníkmi, ako na írskych štátnych príslušníkov.
7. Právo Únie umožňuje objektívne odôvodniť takéto požiadavky za predpokladu, že tieto požiadavky majú legitímny cieľ a že prostriedky použité na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Ombudsmanka zistila, že Komisia riadne neprešetrila, či to tak skutočne bolo, pokiaľ ide o írske právo. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia nepredložila žiadny dôkaz o tom, že požiadala írske orgány: a) či by požiadavka získania predmetnej praxe v štáte mohla byť objektívne odôvodnená legitímnym cieľom, ktorý nesúvisí s akoukoľvek diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, a b) či prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa boli primerané a nevyhnutné. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia sa nesprávne domnievala, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu práva EÚ a že tvrdenie sťažovateľa bolo opodstatnené. Ombudsmanka preto predložila Komisii tento návrh odporúčania:
Vzhľadom na zistenia ombudsmana by Komisia mala uznať, že oddiely 21 – 22 írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 sú diskriminačné, a mala by uznať, že jediným dôvodom na uzavretie sťažnosti vo veci porušenia právnych predpisov bolo, že by bolo neprimerané zaoberať sa touto záležitosťou.
Argumenty Komisie v reakcii na návrh odporúčania
8. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že v jej právnom posúdení sa zohľadnili ciele sledované zákonom a jeho celková konštrukcia, ako aj argumenty predložené sťažovateľom aj írskymi orgánmi. Na základe tohto posúdenia Komisia nemohla dospieť k záveru, že úmyslom írskych orgánov bolo diskriminovať na základe štátnej príslušnosti alebo že akékoľvek diskriminačné účinky, ktoré neúmyselne vznikli v ojedinelých prípadoch, vznikli z dôvodu štátnej príslušnosti dotknutých osôb.
9. Komisia ďalej poznamenala, že írske orgány tvrdili, pokiaľ ide o súlad sporných oddielov zákona s právom EÚ, že obmedzením sa zabezpečilo, že len vopred určenému počtu osôb s nadobudnutými právami bez ohľadu na štátnu príslušnosť bola poskytnutá možnosť pokračovať vo svojej praxi bez kvalifikácie, ktorú zákon inak vyžaduje od architektov. Keďže Írsko bolo „prakticky“ jedinečné tým, že neregulovalo činnosti architektov ani nechránilo profesijný titul „architekt“, toto ustanovenie sa vždy zameriavalo predovšetkým na írskych štátnych príslušníkov bez toho, aby nevyhnutne predstavovalo porušenie práva EÚ.
10. Okrem toho Komisia dodala, že rozdielne zaobchádzanie bolo odôvodnené skutočnosťou, že skúsenosti získané v iných členských štátoch by si vyžadovali podrobnejšie posúdenie. Je to preto, že každá krajina má jedinečné vlastnosti, a to tak z hľadiska regulačného rámca pre výkon povolania, ako aj iných faktorov, ako sú faktory týkajúce sa rozdielov vo fyzickom prostredí a národných tradíciách, ktoré majú vplyv na činnosti architektov. Toto hĺbkové posúdenie je zaručené podľa § 14 zákona. Je preto opodstatnené pripustiť, že hĺbkové posúdenie potrebné na stanovenie kvalifikácie osoby, ktorá žiada o prístup k regulovanému povolaniu na základe skúseností získaných v iných členských štátoch, ako je hostiteľský členský štát, môže byť pre žiadateľa nevyhnutne náročnejšie ako posúdenie stanovené v prechodnej „doložke o zachovaní predchádzajúceho stavu“, ktorá sa jednorazovo zameriava na osoby dlhodobo usadené v dotknutom členskom štáte. Preto existujú objektívne dôvody na rozdielne zaobchádzanie so žiadosťami o zápis do registra ako „architekt“ podľa § 21 až 22 a § 14 a na rozdiel v súvisiacich nákladoch.
11. Komisia trvala na tom, že oddiely 21 – 22 nemožno vykladať izolovane s cieľom určiť, či je zákon spravodlivý voči všetkým odborníkom, ktorí chcú vykonávať prax „architektov“ v Írsku, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo členský štát kvalifikácie. Systém sa musí analyzovať holisticky, a nie tak, že sa s architektmi samoukmi bude zaobchádzať ako so samostatnou kategóriou, ako navrhuje sťažovateľ.
12. Oddiel 14 sa týka uznávania samouk architektov bez ohľadu na to, kde nadobudli svoje odborné znalosti a/alebo kvalifikáciu. V tomto kontexte mohli byť praktické skúsenosti týchto odborníkov získané pri výkone povinností v Írsku alebo v zahraničí. Ak bola prax získaná v zahraničí, povinnosti musia byť primerané povinnostiam architekta v Írsku. Tento oddiel je výslovne zameraný na osoby, ktoré sa rozhodli získať prístup k profesijnému titulu „architekt“ predovšetkým prostredníctvom praktických skúseností, a nie akademickej odbornej prípravy.
13. Na druhej strane sa podľa Komisie články 21 – 22 vzťahujú na obmedzený počet architektov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorí v čase, keď sa zákon stal záväzným, poskytovali architektonické služby v Írsku počas obdobia desiatich rokov. Tieto služby museli byť opäť primerané službám architekta v Írsku. Dôležitým prvkom v tejto súvislosti je, že architektonické služby, ktoré sa majú posúdiť, boli tie, o ktorých sa predpokladá, že ich poskytujú architekti v Írsku. Štátna príslušnosť dotknutých osôb nebola v tejto súvislosti problémom.
14. Inými slovami, oddiely 14 a 21 až 22 sa týkajú rôznych skutkových situácií a zavádzajú rôzne metódy posudzovania. Komisia posúdila tieto oddiely holisticky a dospela k záveru, že systém ako celok nie je diskriminačný. Z tohto dôvodu Komisia uviedla, že nemôže akceptovať zistenie ombudsmanky, že sa dopustila pochybenia pri preskúmaní prípadu.
15. Komisia dodala, že nezhodu medzi ňou a ombudsmanom, pokiaľ ide o právne posúdenie prípadu, by ombudsman nemal považovať za prípad nesprávneho úradného postupu. Je na Súdnom dvore, aby posúdil, či členský štát nesplnil alebo nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Komisia sa musí obmedziť na určenie, či existujú alebo neexistujú dostatočne presvedčivé dôkazy o tom, že členský štát vytvoril podmienky brániace voľnému pohybu na jednotnom trhu, ktoré by odôvodňovali podanie žaloby na Súdny dvor, a či rozsah problému odôvodňuje podanie žaloby. Vzhľadom na svoju analýzu príslušných ustanovení írskeho práva, ako aj na informácie poskytnuté sťažovateľom aj írskymi orgánmi Komisia dospela k záveru, že nemôže tvrdiť, že systém vytvorený írskou vládou na registráciu architektov prostredníctvom zákona bol diskriminačný na základe štátnej príslušnosti.
16. Komisia na záver svojej odpovede uviedla, že sa nedomnieva, že akákoľvek zmena jej stanoviska by bola pre sťažovateľa prínosom, ak by ju nesprevádzali konkrétne nápravné opatrenia írskych orgánov. V čase vyšetrovania írske orgány naznačili, že ak by sa články 21 – 22 írskeho zákona o kontrole budov považovali za nezlučiteľné so zmluvou, rozhodli by sa radšej pre vypustenie článkov 21 – 22 než pre ich rozšírenie na osoby, ktoré boli založené ako architekti v iných členských štátoch bez toho, aby mali formálnu kvalifikáciu. To znamená, že sťažovateľ by mal k dispozícii presne ten istý spôsob registrácie. Komisia dodala, že v správe írskeho parlamentného výboru sa odporúča preskúmať režim zachovania predchádzajúceho stavu. Ak by írska vláda podnikla kroky zamerané na zmenu nariadenia v tejto oblasti, Komisia by sa snažila zabezpečiť, aby zmeny a doplnenia nediskriminovali žiadnych samouk architektov na základe štátnej príslušnosti. S cieľom zabezpečiť bezproblémovú spoluprácu Komisia uviedla, že sa už obrátila na írske orgány.
Argumenty sťažovateľa
17. Sťažovateľ tvrdil, že v odpovedi Komisie sa opäť zmeškal hlavný bod jeho sťažnosti, konkrétne to, že odborná prax, ktorú získal v Spojenom kráľovstve ako architekt pred presťahovaním sa do Írska, nebola v zákone zohľadnená, pokiaľ ide o jeho články 21 – 22. Sťažovateľ tiež poznamenal, že tvrdenie Komisie, že dôkladné posúdenie odbornej praxe získanej mimo Írska by bolo náročnejšie z dôvodu faktorov, ako sú faktory týkajúce sa rozdielov vo fyzickom prostredí a vnútroštátnych tradíciách, je v rozpore so zásadou voľného pohybu v rámci Európskej únie. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že tvrdenie Komisie, že Írsko bolo prakticky jedinečné v tom, že neregulovalo činnosti architektov, bolo nepravdivé, pričom poukázal na príklad Spojeného kráľovstva. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že to nebol on, kto vytvoril myšlienku, že samouk architekti sú samostatnou kategóriou; v skutočnosti je to § 21-22 zákona, ktorý ho vytvoril. Z týchto dôvodov sťažovateľ trval na svojom názore, že Komisia nesprávne uzavrela jeho sťažnosť týkajúcu sa nesplnenia povinnosti.
Posúdenie ombudsmana po návrhu odporúčania
18. Ombudsmanka poznamenáva, že návrh odporúčania vychádzal zo zistenia, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď uzavrela sťažnosť sťažovateľa vo veci porušenia právnych predpisov bez toho, aby v plnej miere preskúmala, či články 21 – 22 írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 diskriminovali na základe štátnej príslušnosti, a teda nie sú v súlade s právom EÚ.
19. Ombudsmanka po preskúmaní odpovede Komisie na jej návrh odporúčania konštatuje, že Komisia stále neposkytla dostatočné informácie na preukázanie toho, že vykonala riadne vyšetrovanie predtým, ako dospela k záveru, že tieto oddiely írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 nie sú diskriminačné.
20. Ombudsman poukazuje na to, že ak by Komisia vykonala úplné preskúmanie situácie, mohla overiť, ako to urobil ombudsman [4] kontaktovaním orgánov Spojeného kráľovstva, že Spojené kráľovstvo v minulosti umožnilo aj architektom samouk pracovať ako architekti a použilo doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu pre architektov samoukov podobnú tej v Írsku (sťažovateľ získal časť svojich skúseností v Spojenom kráľovstve)[5]. Ombudsmanka sa domnieva, že ak by Komisia riadne preskúmala situáciu, mohla prijať informované rozhodnutie o tom, či by sa skúsenosti získané v Spojenom kráľovstve mohli objektívne odlišovať od skúseností získaných v Írsku, pričom by sa zohľadnili veľké podobnosti právnych, administratívnych a architektonických režimov v týchto dvoch členských štátoch. Okrem toho sa zdá, že Spojené kráľovstvo bolo jediným ďalším členským štátom, v ktorom mohli samostatne učení architekti vykonávať prax.
21. Komisia mala prijať potrebné opatrenia na prešetrenie týchto bodov. Nebolo to tak. Ak by tak urobila, zistila by, že vylúčením odbornej praxe získanej v inom členskom štáte zákon v skutočnosti vylučuje len odbornú prax získanú v Spojenom kráľovstve - napriek skutočnosti, že, ako už bolo uvedené, Írsko a Spojené kráľovstvo sú si veľmi podobné, pokiaľ ide o právne, administratívne a architektonické režimy.
22. Pokiaľ ide o znenie návrhu odporúčania, ombudsman by chcel objasniť, že hoci odráža vtedajší názor ombudsmana, že ustanovenia írskeho zákona sú diskriminačné, prijatie konečného stanoviska k tejto otázke je záležitosťou Komisie a v konečnom dôsledku Súdneho dvora. Podstatnejším a relevantnejším záverom ombudsmanky je, že Komisia úplne nepreskúmala situáciu, na ktorú sa sťažuje. Tento záver je ďalej posilnený v nadväznosti na odpoveď Komisie na návrh odporúčania. Ombudsman preto trvá na pozícii bývalého ombudsmana.
23. V tejto fáze sa zdá byť jasné, že je veľmi nepravdepodobné, že by sťažovateľ mal prospech z akejkoľvek zmeny stanoviska zo strany Komisie. Ak by sa Komisia domnievala, že írske právo diskriminuje na základe štátnej príslušnosti, ale sledovanie veci by bolo neprimerané, mohlo by to byť pre sťažovateľa užitočné, ak by chcel podniknúť právne kroky v súvislosti so svojím vlastným prípadom na írskych súdoch. Vzhľadom na plynutie času sa takéto konanie zdá nepravdepodobné - aj keď je to jednoznačne záležitosťou sťažovateľa.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že Komisia odmietla prijať návrh odporúčania ombudsmanky, uzavrie prípad kritickou poznámkou.
Záver
Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára s touto kritickou poznámkou:
Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa nesplnenia povinnosti uzavrela bez toho, aby v plnej miere preskúmala, či sú oddiely 21 – 22 írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 diskriminačné. Bol to prípad nesprávneho úradného postupu.
Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.
Emily O'Reilly,
Štrasburg 9. 6. 2015
[1] Komisia uviedla, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o porušení práva EÚ Írskom.
[2] Takíto jednotlivci možno budú musieť predložiť pracovné portfólio a môže sa od nich tiež vyžadovať, aby absolvovali pohovor na účely odborného posúdenia.
[3] Návrh odporúčania ombudsmana sa nachádza tu: http://www.ombudsman.europa.eu/cases/draftrecommendation.faces/en/50053/html.bookmark
[4] Ombudsmanka vykonala tieto vyšetrovania po zamietnutí svojho návrhu odporúčania.
[5] Na rozdiel od situácie v Írsku orgány Spojeného kráľovstva nevyžadovali, aby sa skúsenosti získané ako architekt získali len v Spojenom kráľovstve.
- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.