Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na korešpondenciu zaslanú v rámci sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Taliansku a jej údajného nesprávneho rozhodnutia uzavrieť sťažnosť na porušenie právnych predpisov.

Ombudsmanka sa zaoberala týmito otázkami a zistila, že prostredníctvom odpovede, ktorú Komisia zaslala sťažovateľovi v priebehu tohto vyšetrovania, poskytla presvedčivú a komplexnú odpoveď. Komisia teda vyriešila prvú otázku. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Komisia dostatočne vysvetlila svoje rozhodnutie opätovne nezačať konanie o nesplnení povinnosti v tomto prípade. V súvislosti s druhou otázkou sa preto domnievala, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka preto vyšetrovanie uzavrela.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neposkytla riadne odpovede sťažovateľovi, ktorý sa sťažoval na problém štátnej pomoci v Nemecku. Sťažovateľ zastával názor, že Nemecko porušuje pravidlá EÚ o štátnej pomoci z dôvodu svojho nového systému financovania verejnoprávneho vysielania. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že vzhľadom na to, že Komisia nakoniec poskytla primeranú odpoveď, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.  

Prípad sa týkal loga vizuálnej identity Komisie, ktoré sa používa v tlačovej konferencii v Bruseli od roku 2012. Podľa názoru sťažovateľa výlučné používanie angličtiny a francúzštiny v tomto logu vizuálnej identity predstavuje diskrimináciu na základe jazyka.

Súčasný jazykový režim EÚ zahŕňa právo každého občana komunikovať s inštitúciami EÚ vo svojom vlastnom jazyku a zodpovedajúce právo na odpoveď v tomto jazyku. Zásady, ktorými sa riadi tento jazykový režim, sa vzťahujú aj na iné formy komunikácie, ako je komunikácia prostredníctvom publikácií a webových stránok. Akékoľvek rozlišovanie v používaní jazykov za takýchto okolností by malo byť objektívne odôvodnené. Pokiaľ ide o to, či v tomto prípade existuje objektívne odôvodnenie, ombudsman súhlasí s tým, že technicky nie je možné prezentovať pojem „Európska komisia“ v 24 jazykoch na televíznej obrazovke, a to ani nižšie, ani vedľa rečníka, ani za ním.

Pokiaľ ide o to, či si Komisia mohla vybrať viac ako dva jazyky, ombudsmanka sa domnieva, že bolo rozumné, aby si Komisia vybrala len dva jazyky. Výber počtu jazykov, ktoré sa majú použiť, závisí od rozhodnutia, či by viac ako dva jazyky neporušili vizuálny obraz neprijateľným spôsobom. Skutočnosť, že aj iné kombinácie jazykov môžu byť rozumnou voľbou, neznamená, že výber angličtiny a francúzštiny nebol rozumný.

Ombudsmanka sa domnieva, že politika zvolená Komisiou bola objektívne odôvodnená. Dospela preto k záveru, že zavedenie nového loga vizuálnej identity Komisiou v miestnosti pre tlačové konferencie v Bruseli nepredstavuje nesprávny úradný postup.

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov v súvislosti s využívaním kohéznych fondov EÚ v Poľsku v oblasti infraštruktúry a životného prostredia. Sťažovateľ, ekologický poľnohospodár, je znepokojený ochranou miestneho životného prostredia a primeraným využívaním finančných prostriedkov EÚ. Komisii podal sťažnosť o nesplnení povinnosti, v ktorej tvrdil, že proces verejných konzultácií v Poľsku sa neuskutočňuje uspokojivo. Sťažoval sa, že Komisia jeho sťažnosť uzavrela bez riadneho preskúmania jeho podania.

Ombudsmanka sa zaoberala sťažnosťou a navrhla, aby Komisia preskúmala svoj prístup k overovaniu toho, či členské štáty v plnej miere dodržiavajú požiadavky na verejné konzultácie v prípade projektov podporovaných z fondov EÚ. Navrhla tiež, aby sa podporné dôkazy sťažovateľa pripojené k jeho konkrétnej sťažnosti ombudsmanovi preskúmali z hľadiska životného prostredia a aby zastúpenie Komisie v Poľsku zorganizovalo stretnutie so sťažovateľom s cieľom pomôcť mu lepšie pochopiť názory Komisie a zároveň umožniť Komisii lepšie pochopiť obavy sťažovateľa. Ombudsmanka bola spokojná s odpoveďou Komisie na prvé dva návrhy. V prípade tretieho návrhu (stretnutie so sťažovateľom) ombudsmanka akceptovala názor Komisie, že takéto stretnutie nemusí byť efektívnym využitím zdrojov v súvislosti so sťažnosťami, ktoré už boli ukončené; vyzvala však Komisiu, aby ponechala túto možnosť otvorenú v prípade, že sťažovateľ v budúcnosti nastolí nové otázky. Ombudsmanka prípad na tomto základe uzavrela.  

Tento prípad sa týkal zaobchádzania Európskej komisie s informáciami predloženými sťažovateľom, v ktorých sa uvádzali tri prípady neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej španielskym futbalovým klubom. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia v primeranej lehote nerozhodla, či by mala začať formálne vyšetrovanie údajne nezákonnej štátnej pomoci. Keďže podľa názoru sťažovateľa Komisia nepodnikla žiadne kroky, sťažovateľ požiadal o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa dvoch z týchto prípadov. Komisia odmietla poskytnúť prístup z dôvodu ochrany účelu vyšetrovania.

Prípad sa týkal údajného zlyhania Európskej komisie pri vyšetrovaní vydania prevádzkovej licencie [inej] leteckej spoločnosti orgánmi [členského štátu][1]. Sťažovateľ (letecká spoločnosť Ryanair) tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť Air bola v konečnom dôsledku kontrolovaná spoločnosťou so sídlom v tretej krajine, je v rozpore s nariadením (ES) č. 1008/2008. Preto požiadala Komisiu, aby preskúmala jej vlastnícku štruktúru. Komisia požiadala orgány [ČŠ] o všetky potrebné informácie a dospela k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o porušení nariadenia.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia riadne dodržala nariadenie a prípad dôkladne preskúmala. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Komisie.

Sťažovateľka v tejto veci, luxemburská občianka, bola vylúčená z výberového konania na pracovné miesto vo Francúzsku z dôvodu, že nie je francúzskou štátnou príslušníčkou. Dotknuté miesto zastával sudca bez predsedníctva, ktorý mal zastupovať Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov na francúzskom azylovom súde. Sťažovateľ Európskej komisii oznámil, že obmedzenie pracovného miesta na francúzskych štátnych príslušníkov sa javí ako porušenie ustanovení právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe pracovníkov. Keď Komisia dospela k záveru, že nedošlo k porušeniu práva EÚ, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Komisia zastávala názor, že sa uplatňuje výnimka z práva na voľný pohyb pracovníkov. Táto výnimka sa uplatňuje v prípade zamestnania vo verejnej službe a je stanovená v článku 45 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia uznala, že rozhodnutie v tejto veci si vyžaduje konkrétne posúdenie povahy úloh a povinností sudcu, ktorý nie je predsedajúcim sudcom, a tvrdila, že takéto posúdenie vykonala. Ombudsmanka poznamenala, že v rámci tohto posúdenia Komisia nekontaktovala francúzske orgány s cieľom získať ďalšie informácie o príslušnom pracovnom mieste. Ombudsmanka preto pôvodne navrhla, aby Komisia preskúmala svoje posúdenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov, a navrhla, aby Komisia konzultovala s francúzskymi orgánmi. V odpovedi na tento návrh Komisia tvrdila, že pri rozhodovaní o tejto otázke má k dispozícii dostatočné informácie, a preto nie je potrebné kontaktovať francúzske orgány. Po zvážení svojej podrobnej odpovede na návrh ombudsmanka akceptovala, že v tomto prípade mala Komisia dostatok informácií, na ktorých mohla založiť svoje rozhodnutie. Vyšetrovanie preto uzavrela konštatovaním, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov v súvislosti s právami cestujúcich v leteckej doprave. Sťažovateľov let z Londýna do Sofie bol zrušený pre silné sneženie a presmerovaný cez Mníchov. Jeho let však meškal do Mníchova a zmeškal prípojný let. Sťažovateľ tam teda musel stráviť noc a jeho dopravca mu neponúkol hotelovú izbu. Po kontaktoch s orgánmi v Spojenom kráľovstve a Nemecku podal Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov, v ktorej tvrdil, že orgány Spojeného kráľovstva konali v rozpore s príslušnými pravidlami EÚ o právach cestujúcich v leteckej doprave.

Komisia tvrdila, že problémy boli spôsobené "mimoriadnymi okolnosťami", čo znamená, že v súlade s príslušným nariadením EÚ sťažovateľ nemal nárok na peňažnú náhradu. Následne tiež ukončila korešpondenciu so sťažovateľom.

Ombudsmanka akceptovala stanovisko Komisie, pokiaľ ide o existenciu "mimoriadnych okolností" súvisiacich so snežením. Sťažovateľ teda nemal právo na peňažnú náhradu. Sťažovateľ však mal „právo na starostlivosť“ a dopravca mu mal poskytnúť hotelové ubytovanie. Vzhľadom na neposkytnutie hotelového ubytovania zo strany dopravcu sa ombudsman domnieval, že došlo k porušeniu povinnosti starostlivosti. Z tohto dôvodu ombudsman považoval názor Komisie, že nedošlo k porušeniu povinnosti náležitej starostlivosti, za nepresvedčivý.

Ombudsmanka odporučila Komisii, aby pri vybavovaní takýchto sťažností na porušenie predpisov v budúcnosti náležite zohľadnila povinnosť dopravcu starať sa o cestujúcich v leteckej doprave. Pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť korešpondenciu so sťažovateľom, ombudsman nesúhlasil s názorom Komisie, že jeho korešpondencia bola „nesprávna“, a v tejto súvislosti predložil Komisii ďalšie odporúčanie.

Komisia v zásade prijala druhé odporúčanie ombudsmanky. Hoci Komisia neodmietla prvé odporúčanie ombudsmana, z jej odpovede je jasné, že nesúhlasí s názorom ombudsmana, pokiaľ ide o rozsah povinnosti dopravcu starať sa o cestujúceho. Ombudsmanka sa tým na záver svojho vyšetrovania zaoberala kritickou poznámkou. Svoje rozhodnutie postúpila pre informáciu aj príslušným výborom Parlamentu a národným ombudsmanom.