Prípad sa týkal toho, že Európska centrálna banka (ECB) primerane neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o informácie týkajúce sa právomoci ECB zabezpečiť presadzovanie finančnej regulácie a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch. Ombudsmanka požiadala ECB, aby poskytla sťažovateľovi podrobnú odpoveď týkajúcu sa jeho úlohy dohľadu nad národnými centrálnymi bankami, ale aj úlohy jednotného mechanizmu dohľadu pri dohľade nad súkromnými subjektmi. ECB odpovedala jasne a komplexne. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskej rady poskytnúť sťažovateľovi verejný prístup k dvom dokumentom v súvislosti s pracovnou skupinou z roku 2010 na posilnenie správy ekonomických záležitostí v celej EÚ. Európska rada pôvodne tvrdila, že uverejnenie dokumentov by ohrozilo ochranu finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu a rozhodovacieho procesu inštitúcie.

Ombudsman po preskúmaní príslušných dokumentov zaujal predbežné stanovisko, že ich obsah sa nezdá byť taký citlivý, ako tvrdí Európska rada, najmä vzhľadom na to, že dokumenty pochádzajú z roku 2010. Európska rada potom prehodnotila svoje posúdenie a tieto dva dokumenty poskytla sťažovateľovi. Ombudsmanka zistila, že Európska rada takto vyriešila spornú záležitosť.

Prípad sa týkal sťažnosti, že Európska centrálna banka, ako to urobili niektoré centrálne banky v minulosti, nezverejnila hodnotiacu tabuľku o dodržiavaní tzv. konvergenčných kritérií členskými štátmi eurozóny. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že ECB nie je povinná zverejniť takýto prehľad, najmä vzhľadom na to, že členské štáty sú teraz vyzvané, aby splnili rôzne kritériá. Zistila tiež, že ECB a Európska komisia uverejňujú relevantné a dostupné štatistické informácie o dohľade nad trhom. Nedošlo teda k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal omeškania Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa, aby EBA vyšetril údajné porušenie práva EÚ estónskym orgánom pre finančný dohľad. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že EBA bol z väčšej časti schopný odôvodniť svoje omeškanie. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že sa EBA ospravedlnil za omeškanie a zaviazal sa zlepšiť svoj postup, ombudsman nezistil nesprávny úradný postup. Keďže v priebehu vyšetrovania EBA stanovil interné lehoty na vybavovanie podobných žiadostí, ombudsmanka ho vyzvala, aby tieto lehoty formalizovala zmenou svojho rokovacieho poriadku. Prípad uzavrela ďalšou poznámkou.

Prípad sa týkal údajne nedostatočného vysvetlenia zo strany Európskej komisie, pokiaľ ide o jej rozhodnutie nezačať konanie o nesplnení povinnosti proti Rakúsku.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie o svojom rozhodnutí. Komisia v odpovedi objasnila svoje stanovisko. Ombudsmanka zistila, že takto poskytnuté informácie boli koherentné, dostatočné a primerané. Prípad preto uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal odmietnutia Europolu poskytnúť verejnosti prístup k dokumentu o vykonávaní dohody medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). S cieľom zistiť, či Europol správne uplatnil príslušné pravidlá týkajúce sa prístupu k jeho dokumentom, ombudsmanka potrebovala príslušný dokument vidieť. Europol však tvrdil, že nemôže umožniť ombudsmanovi nahliadnuť do dokumentu, pretože si to vyžaduje súhlas orgánov USA a orgány USA súhlas odmietli udeliť. Podľa „technických postupov“ dohodnutých medzi EÚ a USA na vykonávanie dohody TFTP majú USA právo veta, pokiaľ ide o výmenu akýchkoľvek informácií, ktoré poskytli USA, medzi Europolom a tretími stranami. USA v tomto prípade využili toto veto a súhlas odmietli. Ombudsmanka sa stretla s americkým veľvyslancom pri EÚ, ale USA si zachovali právo veta. Napriek tomu, že Europol v plnej miere spolupracoval s ombudsmanom, ombudsman nemohol dokument nahliadnuť. Ombudsmanka preto nemala inú možnosť ako ukončiť svoje vyšetrovanie. Požiadala však Európsky parlament, aby zvážil, či je prijateľné, aby dohoda so zahraničnou vládou bránila ombudsmanke vykonávať jej prácu. Poukázala najmä na to, že ustanovenia „technických postupov“, na rozdiel od samotnej dohody o TFTP, neboli nikdy zaslané Rade ani Parlamentu na schválenie.