(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana. 1)
Európsky ombudsman začal listom zo 7. novembra 1997 vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy týkajúce sa utajenia, ktoré je súčasťou postupov prijímania zamestnancov Komisie. Ombudsman vo svojom liste požiadal Komisiu, aby ho informovala, či plánuje prijať opatrenia na to, aby sa záväzok Spoločenstva týkajúci sa transparentnosti stal v tejto oblasti hmatateľnejším. Chcel najmä vedieť, či Komisia plánuje umožniť uchádzačom, aby si so sebou vzali skúšobné otázky zo skúšobnej miestnosti, oznámiť hodnotiace kritériá uchádzačom, ktorí o ne požiadajú, oznámiť uchádzačom mená členov výberovej komisie a umožniť zverejnenie opravených kópií skúšok dotknutým uchádzačom.
Dôvody na začatie vyšetrovania boli v podstate uvedené takto:
Podstatnou súčasťou povinností ombudsmana je pracovať na posilňovaní vzťahov medzi inštitúciami Spoločenstva a európskymi občanmi. Zdá sa, že k prvému kontaktu mnohých občanov s inštitúciami Spoločenstva dochádza v súvislosti s náborom. Pre inštitúcie by bolo užitočné, keby prvé dojmy, ktoré občania zažijú pri tomto prvom stretnutí s administratívou Spoločenstva, boli pozitívne. Okrem toho sa zdá byť v rozpore so záväzkom Spoločenstva týkajúcim sa transparentnosti, že tieto prvé kontakty pre možných budúcich štátnych zamestnancov by mali byť poznačené nedostatkom transparentnosti.
Európsky ombudsman dostal niekoľko sťažností v oblasti prijímania zamestnancov, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť postupov. V sťažnosti 46/27.7.95/FVK/B-DE žalobkyňa nebola schopná získať žiadne oznámenie o dôvodoch zamietnutia jej žiadosti. V sťažnosti 252/22.11.95/Tfr/ES nemohli byť sťažovateľovi uvedené mená členov výberovej komisie. V sťažnostiach 659/24.6.96/AEKA/FIN/IJH a 850/3.9.96/JIA/FIN/KT neboli zverejnené mená ani kvalifikácie členov výberovej komisie. V sťažnosti 216/08.11.95/MH/A sťažovateľ nemohol poznať mená korektorov, ktorí pomáhali výberovej komisii. Sťažovateľovi v sťažnosti 142/97/PD nebolo umožnené vziať si so sebou zo skúšobnej miestnosti kópiu položených otázok a v odpovedi na jeho žiadosť o preskúmanie bodov z jeho skúšky mu bolo oznámené, že body, ktoré mu boli oznámené, zodpovedajú bodom, ktoré mu udelila výberová komisia. V sťažnosti 773/29.7.96/SS/FIN/PD sa štyria žiadatelia obrátili na Komisiu so žiadosťou o kópiu svojich ohodnotených skúšok a o preskúmanie daných známok; ich žiadosť bola zamietnutá a s odvolaním sa na žiadosť o preskúmanie príslušná výberová komisia jednoducho uviedla, že zistila, že „hodnotenie vašej skúšky bolo vykonané správnym a spravodlivým spôsobom“, bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie podrobnosti. V sťažnostiach 105/97/PD, 675/1.7.96/AL/FIN/KT a 940/11.10.96/AS/SW/BB bola rovnako zamietnutá žiadosť o oznámenie označenej kópie skúšky. Okrem toho v sťažnostiach 675/2.7.96/AL/FIN/KT a 659/24.6.96/AEKA/FIN/IJH sťažovatelia požiadali o oznámenie hodnotiacich kritérií. Sťažovateľ v sťažnosti 940/11.10.96/AS/SW/BB požiadal o oznámenie hodnotiacich kritérií týkajúcich sa posúdenia pracovných skúseností.
Pripomienky inštitúcií Spoločenstva k týmto druhom sťažností obsahovali dva opakujúce sa prvky. Ide o odkaz na článok 6 prílohy III k služobnému poriadku. V tomto ustanovení sa uvádza, že „konanie výberovej komisie je tajné“. Ďalším prvkom sú rozsiahle diskrečné právomoci výberových komisií.
Článok 6 bol vytvorený s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií ich ochranou pred zásahmi a tlakmi. Nezdá sa, že by táto legitímna úvaha bránila rozvoju procesných záruk pre žiadateľov v súlade s požiadavkami článku 6.
Je určite správne, že podľa judikatúry Súdneho dvora majú výberové komisie širokú diskrečnú právomoc. Z týchto právomocí vyplýva, že rozsah súdnej kontroly je obmedzený; nezdá sa, že by prenesenie takýchto právomocí bránilo orgánom verejnej moci dodržiavať zásady dobrej správy vecí verejných.
Bez toho, aby boli dotknuté diskrečné právomoci výberových komisií a článok 6, sa zdá, že samotná Komisia by mohla rozhodnúť o vytvorení procesných záruk pre uchádzačov v záujme dobrého administratívneho správania. V súčasnosti sa zdá, že ustanovenie dostalo rozsah, ktorý jeho základný cieľ nemusí odôvodniť a ktorý občania považujú za nepochopiteľný v demokratickej a zodpovednej správe, ktorá sa zaviazala k transparentnosti. Vzhľadom na rozsiahle diskrečné právomoci výberových komisií sa zdá byť o to dôležitejšie, aby sa tieto právomoci vykonávali v súlade so zásadami dobrého administratívneho správania. Oznámenie označenej skúšky a hodnotiacich kritérií dotknutému uchádzačovi, ktorý o ne požiada, by takisto mohlo uľahčiť prácu výberových komisií pri riešení otázok a sťažností uchádzačov.
To bolo teda pozadie, na základe ktorého sa ombudsman obrátil na Komisiu.
Stanovisko Komisie
Stanovisko Komisie bolo rozdelené na tri časti. Komisia v podstate uviedla:
Po prvé, Komisia sa domnievala, že postupy prijímania zamestnancov sú prvým a pre mnohých uchádzačov jediným priamym kontaktom s administratívou Spoločenstva, a preto je dôležité, aby bol tento kontakt pozitívny. Komisia sa domnievala, že počet sťažností týkajúcich sa nedostatočnej transparentnosti bol veľmi nízky v porovnaní s celkovým počtom žiadateľov v rôznych výberových konaniach organizovaných Komisiou.
Po druhé, Komisia pripomenula právny rámec pre náborové operácie: Výberové konania organizované administratívou Spoločenstva sa riadia služobným poriadkom a všeobecnými zásadami práva Spoločenstva stanovenými v judikatúre súdov Spoločenstva. Výberové konania sú postupy prijímania zamestnancov, ktoré sa riadia zákonom, a iba súdy Spoločenstva majú právomoc kontrolovať správne uplatňovanie práva.
Komisia zdôraznila, že výberové konanie je zvyčajne skúškovým konaním, ale skúšky nie sú skúškami v tradičnom zmysle tohto pojmu. Hoci skúšky a výberové konania sú podobné v rozsahu, v akom sú obe zamerané na výber uchádzačov, existuje zásadný rozdiel medzi skúškami a výberovými konaniami, pokiaľ ide o hodnotenie zásluh účastníkov. Úspech v skúške závisí len od získania minimálneho počtu bodov; Účastníci sa posudzujú na základe „objektívnych“ kritérií. Na druhej strane sa uchádzači vo výberovom konaní posudzujú navzájom, t. j. hodnotenie je porovnávacie.
Podľa Komisie je to dôvod, na ktorom je založený článok 6 prílohy III služobného poriadku týkajúci sa utajenia rokovaní výberových komisií a z neho vyplývajúcich pravidiel, najmä pravidlá týkajúce sa nezávislosti výberovej komisie, ktorej cieľom je chrániť komisiu pred akýmkoľvek zásahom alebo tlakom bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.
Pokiaľ ide o súdnu kontrolu konaní výberovej komisie, Komisia uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi dvoma druhmi rozhodnutí:
- Na jednej strane rozhodnutia týkajúce sa pripustenia do výberového konania, v prípade ktorých je súdna kontrola mimoriadne prísna.
- Na druhej strane rozhodnutia týkajúce sa porovnávacieho hodnotenia žiadateľov. Z týchto rozhodnutí vyplýva veľký priestor na voľné uváženie v súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva, na ktorú ombudsman odkazuje aj vo svojich rozhodnutiach. Tento priestor na voľnú úvahu je pochopiteľný, pretože len výbor môže posúdiť jednotlivého žiadateľa, keďže len výbor pozná všetkých žiadateľov, a teda ich môže porovnať. Z tohto dôvodu sa príslušnému žiadateľovi v krajinách, ktoré umožňujú takúto komunikáciu vo výberových konaniach, oznamuje len „čistá“ kópia skúšobných dokladov, t. j. kópia bez anotácie markera. Zaslanie označenej kópie alebo podrobného hodnotenia ústnej skúšky by totiž nemalo nijaký význam, keďže jej posúdenie treťou osobou, ktorá neposúdila ostatných uchádzačov, by stratilo zmysel. Táto miera voľnej úvahy, ktorú možno považovať za diskrečnú, ale určite nie svojvoľnú, podlieha súdnemu preskúmaniu v rozsahu, v akom súdy Spoločenstva zabezpečujú, aby výberové komisie neporušili žiadne pravidlo alebo zásadu, ktoré sú pre ne záväzné.
Po tretie Komisia uviedla, že uchádzačom bolo nedávno umožnené vziať si so sebou skúšobné otázky pri odchode zo skúšobnej miestnosti, pokiaľ tomu nebránili autorské práva. Pokiaľ ide o oznamovanie hodnotiacich kritérií, Komisia uviedla, že kritériá sa oznamujú na požiadanie. Pokiaľ ide o možnosť oznámiť uchádzačom mená členov výberových komisií, Komisia považovala za vhodné nezverejňovať mená s cieľom zachovať nezávislosť členov a riadny priebeh výberových konaní. Pokiaľ ide o možnosť poskytnúť kópiu označenej skúšky dotknutému žalobcovi, Komisia uviedla, že by to nemalo zmysel vzhľadom na povahu konania vo veci hospodárskej súťaže, ktorá bola vysvetlená vyššie. Okrem toho Komisia uviedla, že vzhľadom na tisíce uchádzačov o výberové konania, často zo všetkých členských štátov, by zverejnenie kópie označenej skúšky mohlo spôsobiť administratívne a finančné náklady.

ROZHODNUTIE

1.1
Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa skúšok, Komisia sa zaviazala umožniť uchádzačom, aby si tieto otázky vzali so sebou, keď opustia skúšobnú miestnosť, pokiaľ tomu nebránia autorské práva. Ombudsman preto nevidí dôvod na ďalšie skúmanie tejto otázky.
2 Hodnotiace kritériá
2.1 Pokiaľ ide o oznamovanie hodnotiacich kritérií, Komisia uviedla, že sa oznamujú žiadateľom, ktorí o ne požiadajú. Ombudsman preto nevidí dôvod na ďalšie skúmanie tejto otázky.
3 Mená členov výberovej komisie 3.1
Pokiaľ ide o otázku, či by uchádzači mali mať možnosť poznať mená členov výberovej komisie, ombudsman dodržiava tieto podmienky: Komisia doteraz považovala za vhodné nezverejňovať mená členov s cieľom zachovať ich nezávislosť a zabrániť akémukoľvek tlaku na členov. Ombudsman považuje túto úvahu za relevantnú. Ombudsman však musí tiež pripomenúť, že základnou zásadou dobrej správy vecí verejných je, že každý člen verejnosti, ktorý sa zaoberá štátnym zamestnancom, má právo poznať meno tohto štátneho zamestnanca. Správa bez tváre a mena je odcudzujúca. Ombudsman preto považuje za neprijateľné, aby uchádzači, ktorí sa zúčastňujú na ústnych skúškach, nemali právo poznať mená osôb, ktoré ich skúmajú.
4 Kópia označenej skúšky 4.1
Pokiaľ ide o otázku, či žiadatelia budú mať po označení prístup k vlastným skúškam, ombudsman poznamenáva, že Komisia zakladá svoje odmietnutie poskytnúť prístup príslušnému žiadateľovi na úvahe, že takéto zverejnenie by bolo zbavené významu vzhľadom na povahu výberových konaní, t. j. porovnávacie posúdenie žiadateľov. Komisia okrem toho tvrdila, že zverejnenie skúšobných dokumentov by mohlo viesť k administratívnym a finančným nákladom.
4.2 Ombudsman v prvom rade poznamenáva, že Komisia má určite pravdu v tom, že výberové komisie majú pri hodnotení uchádzačov veľký priestor na voľné uváženie. Posúdenie výberovej komisie je konečné a v skutočnosti neúspešný uchádzač nemá možnosť ho napadnúť. Preto je ešte dôležitejšie, aby verejnosť plne dôverovala rokovaniam výberových komisií.
4.3 Po tejto úvodnej poznámke je potrebné poznamenať, že označenú kópiu skúšobného papiera tvoria dve zložky, samotný skúšobný papier a známky. Musí byť jasné, že dotknutému žiadateľovi, ktorý je autorom skúšobného dokumentu, nemožno odmietnuť prístup k tomu istému dokumentu.
4.4 Pokiaľ ide o druhú zložku, ombudsman musí pripomenúť, že základnou zásadou transparentnosti je, že o tom, či je opodstatnené požadovať informácie, rozhoduje občan, a nie administratíva. Administratíva môže žiadosť občana zamietnuť z riadnych dôvodov dôvernosti, ale nemôže ju zamietnuť z dôvodu, že žiadosť nedáva dotknutému občanovi zmysel. Nezávisle od otázky, či ochranné známky môžu alebo nemôžu byť napadnuté, má prihlasovateľ zásadný záujem na poznaní chýb, ktorých sa dopustil. Ombudsman preto nemôže súhlasiť s tým, že Komisia odmietne sprístupniť označenú skúšku dotknutého žiadateľa, ktorý o ňu požiada, z dôvodu, že neslúži žiadnemu účelu.
4.5 Pokiaľ ide o administratívne a finančné náklady, ombudsman berie na vedomie, že Komisia to nepodložila dôkazmi. Ak sa ukáže, že veľký počet žiadateľov požaduje kópie svojich skúšok, Komisia by mohla zvážiť výber primeraného poplatku za náklady.
4.6 V tejto súvislosti musí ombudsman dospieť k záveru, že Komisia neuviedla žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval jej odmietnutie poskytnúť kópie označenej skúšky príslušnému žiadateľovi. V záujme zvýšenia transparentnosti a dôvery verejnosti v činnosť výberových komisií by preto Komisia mala dotknutému žiadateľovi, ktorý o to požiada, poskytnúť prístup k jeho vlastným ohodnoteným skúšobným dokumentom. S cieľom umožniť Komisii prijať potrebné kroky na organizáciu takéhoto zverejnenia sa toto zistenie obmedzí na budúce výberové konania, ktoré Komisia organizuje.
5 Návrh odporúčania
5.1 V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana preto ombudsman predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Komisia oznámi uchádzačom na ústnych skúškach mená členov výberovej komisie.

Komisia vo svojich budúcich výberových konaniach poskytne uchádzačom na požiadanie prístup k ich vlastným označeným skúšobným dokumentom.

V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu Komisia zašle podrobné stanovisko do 30. júna 1999. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania ombudsmanky a opisu spôsobu jeho vykonávania.
Štrasburg 8. marca 1999
Jacob SÖDERMAN

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, 1994 Ú. v. ES L 113/15.