Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ sa uchádzal o pozíciu vedúceho oddelenia IKT [1] v Agentúre pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA). Sťažovateľ bol 28. januára 2016 informovaný o tom, že jeho žiadosť bola vo fáze hodnotenia výberového konania vylúčená [2]. Sťažovateľ podal 2. februára 2016 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 [3] služobného poriadku. Agentúra vo svojej odpovedi z 3. mája 2016 vysvetlila, prečo bola žiadosť sťažovateľa vylúčená. Uviedol tiež, že v nadväznosti na jeho sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 výberová komisia preskúmala posúdenie jeho prihlášky a potvrdila svoje pôvodné posúdenie.

2. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou agentúry, podal 5. mája 2016 túto sťažnosť ombudsmanovi.

Vyšetrovanie

3. Ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti a zistil toto tvrdenie a súvisiacu sťažnosť [4]:

Agentúra neposúdila žiadosť sťažovateľa spravodlivo. Mala by prehodnotiť žiadosť sťažovateľa a zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať výsledky výberového konania.

4. Ombudsmanka sa 29. júna 2016 obrátila na agentúru, ktorá odpovedala 27. septembra 2016. Sťažovateľ, hoci bol vyzvaný, nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi agentúry [5]. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Tvrdenie, že agentúra neposúdila žiadosť sťažovateľa spravodlivo a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

5. Sťažovateľ tvrdil, že jeho kvalifikácia bola podhodnotená, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa skúseností súvisiacich s úlohami a povinnosťami opísanými v oznámení o voľnom pracovnom mieste, skúseností v oblasti IKT služieb inštitúcií EÚ alebo vo verejnej správe a motivácie uchádzača.

6. Agentúra vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 informovala sťažovateľa, že vzhľadom na to, že jeho žiadosť bola oprávnená, bola posúdená na základe kritérií uvedených v oddiele B oznámenia o voľnom pracovnom mieste. Uvádzajú sa v ňom hodnotiace kritériá, na základe ktorých bola žiadosť sťažovateľa posúdená, a body, ktoré získal za každé kritérium [6]. Okrem toho informovala sťažovateľa o celkovom počte bodov (63/100), ako aj o minimálnom počte bodov, ktorý výberová komisia stanovila pre uchádzačov, ktorí majú byť pozvaní na pohovor (72/100).

7. Agentúra sa vo svojej odpovedi ombudsmanovi zaoberala dvoma konkrétnymi záležitosťami, ktoré ombudsmanka nastolila pri začatí vyšetrovania. Pokiaľ ide o prvú otázku ombudsmana týkajúcu sa výberu kritérií, na základe ktorých bola vyhodnotená žiadosť sťažovateľa [7], agentúra uviedla, že výberová komisia sa v počiatočnej fáze výberového konania rozhodla nevyhodnocovať uchádzačov na základe všetkých kritérií uvedených v oddiele 3B oznámenia o voľnom pracovnom mieste [8]. Okrem toho poukázala na to, že nie všetky kritériá uvedené v oddiele 3B oznámenia o voľnom pracovnom mieste možno posúdiť v prvej fáze, pretože niektoré z nich, ako napríklad vynikajúcu znalosť písanej aj hovorenej angličtiny, nemožno posúdiť len na základe dokumentov.

8. Pokiaľ ide o druhú otázku ombudsmana o tom, ako výberová komisia definovala „verejnú správu“ v súvislosti s kritériom týkajúcim sa skúseností v oblasti IKT služieb inštitúcií EÚ alebo vo verejnej správe, agentúra uviedla, že výberová komisia chápala skúsenosti vo verejnej správe ako skúsenosti v rámci orgánu, ktorý vykonáva verejnú moc [9]. Podľa agentúry toto kritérium nespĺňali skúsenosti sťažovateľa v Českej národnej knižnici, Českej akadémii vied a Geofyzikálnom ústave Československej akadémie vied.

Hodnotenie ombudsmana

9. V judikatúre sa stanovuje, že rozhodnutia výberových komisií podliehajú preskúmaniu len vtedy, ak sú ovplyvnené zjavne nesprávnym posúdením [10]. V tejto súvislosti úlohou ombudsmana nie je nahradiť posúdenie výberovej komisie svojím vlastným posúdením, ale overiť, či výberová komisia pri prijímaní rozhodnutia dodržala príslušné procesné požiadavky a nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. Po analýze informácií obsiahnutých v spise, ako aj odpovede agentúry ombudsmanka dospela k záveru, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide o rozhodnutie výberovej komisie.

10. Po prvé, agentúra vysvetlila, že v súlade s judikatúrou sa výberová komisia rozhodla neposúdiť všetky výberové kritériá uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste v počiatočnej fáze výberu [11]. Ombudsmanka poznamenáva, že kvalifikácia sťažovateľa bola posúdená na základe všetkých „základných kritérií kvalifikácie a praxe“, ale na základe kritéria „vynikajúca znalosť angličtiny“. Podľa agentúry sa výberová komisia rozhodla posúdiť toto kritérium v neskoršej fáze, pretože nemohlo byť posúdené len na základe dokumentov. Tento prístup je primeraný a je v súlade s príslušnou judikatúrou.

11. Po druhé, vysvetlenie agentúry, prečo nepovažovala predchádzajúce skúsenosti sťažovateľa za spĺňajúce kritérium týkajúce sa „skúseností v oblasti IKT služieb inštitúcií EÚ alebo vo verejnej správe“, je primerané a vychádza z judikatúry. Skúsenosť vo verejnej správe sa chápala ako skúsenosť v rámci orgánu, ktorý vykonáva úradnú moc, čo je pojem, ktorý znamená „výkon rozhodovacej právomoci, ktorá ide nad rámec všeobecného práva a má formu schopnosti konať nezávisle od vôle iných subjektov práva alebo dokonca v rozpore s ňou. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa verejná moc prejavuje najmä pri výkone donucovacej právomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 1998, Komisia/Španielsko, C-114/97, Zb. s. I-6717, bod 37)[12].

12. Napokon treba zdôrazniť, že výberové komisie disponujú širokou diskrečnou právomocou pri posudzovaní kvalifikácie súvisiacej s diplommi a predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami uchádzačov a ich relevantnosti pre voľné pracovné miesto za predpokladu, že neprekročia limity stanovené v oznámení [13]. Táto široká diskrečná právomoc sa vzťahuje na výber kritérií výberu, ktoré sú vymedzené na základe zručností požadovaných na obsadzované pracovné miesto a záujmu služby [14]. Vzhľadom na tento prístup sťažovateľ nepredložil konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali, že výberová komisia nedodržala procesný a hodnotiaci rámec stanovený v oznámení o voľnom pracovnom mieste [15] Okrem toho osobné presvedčenie uchádzača nemôže nahradiť posúdenie výberovej komisie a nepredstavuje nevyvrátiteľný dôkaz o zjavnej chybe, ktorej sa dopustila výberová komisia [16]. Preto neexistujú okolnosti, ktoré by podporili názor sťažovateľa, že jeho predchádzajúce skúsenosti a motivácia boli podhodnotené [17].

13. Ombudsmanka dospela k záveru, že v konaní agentúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára týmto záverom [18]:

V konaní agentúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Marta Hirsch-Ziembińska

Oddelenie 1 – Vyšetrovania a IKT

V Štrasburgu 27. januára 2017

[1] Referenčné číslo voľného pracovného miesta: GSA/2015/700 https://www.gsa.europa.eu/sites/default/files/jobs/GSA_2015_700_VN_Head_of_ICT.pdf

[2] Výberové konanie pozostávalo z troch fáz výberu: i) kontrola oprávnenosti; ii) hodnotenie oprávnených žiadostí na základe vopred stanovených výberových kritérií; a iii) pohovory, písomné testy a prípadne testy v hodnotiacom centre uchádzačov z užšieho výberu s cieľom zostaviť rezervný zoznam.

[3] Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, článok 90 2. „Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť proti aktu, ktorý sa jej nepriaznivo dotýka, buď ak uvedený orgán prijal rozhodnutie, alebo ak neprijal opatrenie predpísané služobným poriadkom. Sťažnosť sa musí podať do troch mesiacov. Lehota začína plynúť: dňom uverejnenia aktu, ak ide o opatrenie všeobecnej povahy; v deň oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako v deň, keď táto osoba dostala takéto oznámenie, ak sa opatrenie týka konkrétnej osoby; ak je však konanie ovplyvňujúce určitú osobu také, že nepriaznivo ovplyvňuje inú osobu, lehota začne vo vzťahu k tejto inej osobe plynúť v deň, keď dostane oznámenie o tomto konaní, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako v deň uverejnenia; dňom uplynutia lehoty na odpoveď, ak sa sťažnosť týka implicitného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa odseku 1. Orgán oznámi dotknutej osobe svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov odo dňa podania sťažnosti. Ak do konca tejto lehoty nebola doručená žiadna odpoveď na sťažnosť, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o jej zamietnutí, proti ktorému možno podať odvolanie podľa článku 91...“.

[4] Sťažovateľ uviedol dve ďalšie tvrdenia: i) Agentúra odpovedala na odvolanie sťažovateľa v čase, ktorý by de facto zbavil jeho odvolanie významu, a ii) agentúra pravidelne diskriminovala českých kandidátov. Tieto tvrdenia sa považovali za neprípustné, pretože sťažovateľ ich neuviedol vo svojej sťažnosti agentúre podľa článku 90 ods. 2. Podľa štatútu ombudsmana „Sťažnosť sa podáva do dvoch rokov odo dňa [....] a musí jej predchádzať primeraný administratívny prístup k príslušným inštitúciám“(článok 2 ods. 4).

[5] Sťažovateľ bol vyzvaný, aby predložil svoje pripomienky 7. novembra 2016.

[6] Vysokoškolský titul v odbore informatika, počítačové vedy, matematika, inžinierstvo alebo v inom odbore

veda relevantná pre danú prácu: 8/10; Preukázané skúsenosti súvisiace s úlohami a povinnosťami opísanými v oddiele „Úlohy a povinnosti“: 10/20; Preukázané skúsenosti s riadením projektov IKT (napr. Prince 2, PMBOK, PM2) a s riadením služieb IKT (napr. ITIL): 10/10; Preukázané skúsenosti s navrhovaním a prevádzkou systémov IKT, v ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti: 3/10; Skúsenosť s riadením tímu: 15/15; Držať, mať alebo byť schopný získať bezpečnostnú previerku na úrovni SECRET UE: 3/5; Skúsenosti v oblasti IKT služieb inštitúcií EÚ alebo vo verejnej správe: 1/10; Formálne certifikácie v oblasti projektového riadenia, riadenia služieb, bezpečnosti informácií a IKT: 7/10; Motivácia: 6/10.

[7] Ombudsmanka požiadala agentúru, aby najprv objasnila, prečo výberové kritériá vii (vynikajúca znalosť písanej aj hovorenej angličtiny), ix (skúsenosti z prostredia certifikovaného podľa normy ISO 9001 a dobré skúsenosti v oblasti riadenia informačnej bezpečnosti, napr. ISO 27001); a xi (predchádzajúce pracovné skúsenosti v úlohe správcu systému alebo vývojára softvéru) neboli zahrnuté do zoznamu hodnotiacich kritérií, na základe ktorých bola posúdená žiadosť sťažovateľa.

[8] Na podporu svojho názoru agentúra poukázala na ustálenú judikatúru týkajúcu sa jednak širokej miery voľnej úvahy výberových komisií pri rozhodovaní o pravidlách a podmienkach organizácie a vedenia výberového konania (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013, CB/Komisia, vec F-73/11, ECLI:EU:F:2013:50, bod 81) a jednak diskrečnej právomoci výberových komisií neposudzovať všetky kritériá uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste vo všetkých fázach výberového konania (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, vec F-17/08, ECLI:EU:F:2010:83, bod 67).

[9] Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. mája 2011, Komisia/Belgické kráľovstvo, C-47/08, ECLI: EU:C:2011: 334.

[10] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, de Stefano/Komisia, T-25/03, ECLI:EU:T:2005:168, bod 34; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. februára 1999, Mertens/Komisia, T-244/97, ECLI:EU:T:1999:27, bod 44.

[11] Výberové kritériá boli rozdelené do troch podkategórií: i) základné kvalifikácie a skúsenosti (sedem kritérií); ii) výhodná kvalifikácia a prax (štyri kritériá); a iii) behaviorálne kompetencie (šesť kritérií).

[12] Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. mája 201, Komisia/Belgicko, vec C-47/08, ECLI:EU:C:2011:334, bod 40.

[13] Rozsudok Všeobecného súdu z 22. februára 2002, Pujals Gomis/Komisia, T-332/01, ECLI:EU:T:2002:289, body 39 – 41; Rozsudok Všeobecného súdu z 11. februára 1999, Mertens/Komisia, T-244/97, ECLI:EU:T:1999:27, bod 44; Rozsudok Všeobecného súdu z 11. mája 2005, De Stefano/Komisia, T-25/03, ECLI:EU:T:2005:168, bod 34; Rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, C-143/84, ECLI:EU:C:1985:475, bod 16.

[14] Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. októbra 1990, Gallone/Rada, vec T-132/89, ECLI:EU:T:1990:60; Ibarra Gil/Komisia, vec T-207/95, ECLI:EU:T:1997:12, bod 66

[15] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. marca 2002, Bal/Komisia, T-139/00, ECLI:EU:T:2002:65, bod 35; Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. júla 2006, Tas/Komisia, F- 12/05, ECLI:EU:F:2006:68, bod 43. Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. apríla 1997, Fernandes Leite Mateus/Rada, vec T-80/96, ECLI:EU:T:1997:57, bod 27; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T-24/01, ECLI:EU:T:2003:52, bod 47.

[16] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júla 1993, Camara Alloisio a iní/Komisia, spojené veci T-17/90, T-28/91 a T-17/92, ECLI:EU:T:1993:69, bod 90; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. decembra 1994, Michaël-Chiou/Komisia, vec T-46/93, ECLI:EU:T:1994:285, bod 50; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. januára 2003, Serena Angioli/Komisia, vec T-53/00, ECLI:EU:T:2003:12, bod 94.

[17] V kritériu „preukázaná prax súvisiaca s úlohami a povinnosťami opísanými v oddiele „Úlohy a povinnosti“ získal sťažovateľ 10/20 bodov a v kritériu motivácie 6/10 bodov.

[18] Informácie o postupe preskúmania možno nájsť na webovom sídle ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/en/resources/otherdocument.faces/en/70669/html.bookmark