Pozadie

1. Sťažovateľ, združenie právnych expertov z celej Európskej únie, realizoval v období od júla 2010 do júna 2012 projekt spolufinancovaný Európskou komisiou v súlade s dohodou o grante.

2. Vo februári 2014 Komisia informovala sťažovateľa, že sa rozhodla vykonať audit nákladov a príjmov projektu. V júli 2014 audítori, ktorých Komisia zadala na vykonanie auditu subdodávateľom, zaslali sťažovateľovi návrh audítorskej správy, na ktorý sťažovateľ podrobne odpovedal o dva mesiace neskôr.

3. V apríli 2015 Komisia zaslala sťažovateľovi záverečnú audítorskú správu, v ktorej sa uvádza, že audítori posúdili odpoveď sťažovateľa a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovali audítorskú správu. Audit sa považoval za ukončený a povoľujúci úradník Komisie v plnej miere schválil zistenia a odporúčania uvedené v audítorskej správe. Sťažovateľ bol informovaný, že dostane oznámenie o dlhu, v ktorom ho požiada o zaplatenie sumy 11 112,57 EUR.

4. V júni 2015 sťažovateľ predložil svoje záverečné pripomienky, v ktorých poukázal na niektoré nedostatky v spôsobe, akým bol audit vykonaný, a spochybnil určité aspekty audítorskej správy. O dva týždne neskôr povoľujúci úradník Komisie odpovedal, že ani nedostatky, na ktoré poukázal sťažovateľ, ani body vznesené s cieľom spochybniť závery auditu nemohli spochybniť závery auditu. Žiadosť o náhradu bola ponechaná.

5. Sťažovateľ zaslal 16. júla 2015 Komisii ďalší list, v ktorom uviedol záležitosti, ktoré boli pre neho neprijateľné [1], záležitosti, ktoré bol ochotný prijať, a svoje stanovisko k dlžnej sume. Komisia však oznámenie o dlhu opätovne zaslala a sťažovateľ ho zaplatil.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie a tvrdenie:

1) Odmietnutie Komisie revidovať záverečnú audítorskú správu vzhľadom na námietky sťažovateľa bolo nespravodlivé.

2) Komisia by mala zrušiť svoje rozhodnutie posúdiť neoprávnené položky E75, E72 a E20 a vymáhať úroky z investovanej sumy a mala by so sťažovateľom prediskutovať niektoré ďalšie zamietnuté výdavky.

7. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že i) Komisia nezohľadnila námietky vznesené sťažovateľom (okrem iného v liste zo 16. júla 2015) proti rozhodnutiu Komisie považovať za neoprávnené tri položky výdavkov (položky E75, E72 a E20) a vymáhať úroky z investovanej sumy, ktorá nepochádzala výlučne z platby Komisie v rámci predbežného financovania; ii) Komisia jednoducho schválila závery audítorskej správy, čím delegovala svoje rozhodnutie bez akejkoľvek konzultácie. Je to nespravodlivé a neprijateľné; a iii) navrhovateľ akceptoval niektoré zamietnuté výdavky a požiadal Komisiu, aby s ním prediskutovala niektoré ďalšie zamietnuté výdavky, ale Komisia to odmietla.

8. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko Komisie k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko Komisie. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Údajné nespravodlivé odmietnutie revízie záverečnej audítorskej správy vzhľadom na námietky sťažovateľa a súvisiace tvrdenie

Návrh riešenia

9. Komisia pôvodne odmietla posúdiť oprávnené položky E75 a E72. Domnieval sa, že vzhľadom na to, že tieto sumy boli započítané voči sumám dlžným dodávateľom, nemožno ich považovať za skutočne vynaložené a zaplatené výdavky. Týmto postupom sa nevytvoril peňažný tok v rovnakej výške, a preto boli tieto položky neoprávnené.

10. Pokiaľ ide o úroky získané z platby predbežného financovania Komisie, Komisia uviedla, že vrátenie týchto úrokov sa predpokladá v dohode o grante. Ak však suma požadovaná Komisiou bola vyššia ako úroky skutočne získané z platby Komisie v rámci predbežného financovania, sťažovateľ mohol predložiť dôkaz o skutočne získaných úrokoch.

11. Pokiaľ ide o výdavkovú položku E20, Komisia uviedla, že hoci záver audítorov týkajúci sa jej neoprávnenosti bol v súlade s dohodou o grante, bola pripravená výnimočne akceptovať tieto náklady vzhľadom na to, že boli nevyhnutné na realizáciu projektu.

12. Komisia takisto uviedla, že závery audítorov boli skontrolované a že sa neobmedzila len na schválenie záverov auditu. Dodala, že sťažovateľ mal možnosť predložiť audítorom svoje pripomienky. Listy, ktoré sťažovateľ zaslal Komisii, navyše dostali aj konkrétne odpovede.

13. Sťažovateľ spochybnil stanovisko Komisie týkajúce sa započítaných súm. Faktúra, ktorú sťažovateľ vystavil a zaslal dodávateľovi, sa týkala sumy, ktorú mal dodávateľ zaplatiť, a faktúry, ktoré dodávateľ vystavil, sa týkali aj splatných súm. Podľa sťažovateľa bolo toto započítanie v súlade s požiadavkami dohody o grante.

14. Pokiaľ ide o úroky získané z platby Komisie v rámci predbežného financovania (2 941,32 EUR), sťažovateľ súhlasil s tým, že vrátenie takýchto úrokov sa predpokladá v dohode o grante. Vypočítala výšku získaných úrokov (a odpočítala daň, ktorú zaplatila z týchto úrokov) a uviedla, že Komisii dlhuje úroky vo výške 1 728,70 eura. Navrhovateľ vysvetlil metódu, ktorú použil na výpočet tejto sumy, a predložil Komisii podporné dokumenty.

15. Keďže strany nedospeli k dohode, vyšetrovací tím ombudsmana kontaktoval Komisiu a požiadal ju, aby odpovedala na dve otázky, pričom ju pochválil za to, že súhlasila s tým, aby sa výdavková položka E20 považovala za oprávnenú.

16. Pokiaľ ide o sumy, ktoré boli započítané, vyšetrovací tím ombudsmanky poznamenal, že Komisia sa domnievala, že keďže nebol vytvorený žiadny peňažný tok, tieto výdavkové položky sa museli považovať za neoprávnené. Nebolo však jasné, či existovalo pravidlo, ktoré stanovovalo, že sa musí vytvoriť peňažný tok. V dohode o grante sa uvádza, že za oprávnené sa môžu považovať len skutočne vynaložené náklady. Z vysvetlení sťažovateľa vyplynulo, že sumy, ktoré boli započítané, skutočne vznikli. V dôsledku započítania jednoducho neboli skutočne zaplatené. Komisia bola preto požiadaná, aby vysvetlila, či existuje pravidlo, ktoré stanovuje, že sa musí vytvoriť peňažný tok. Poukázalo sa na to, že ak takéto pravidlo neexistuje, zdá sa, že všetky sumy, ktoré skutočne vznikli a ktoré spĺňajú ostatné podmienky článku II.14 dohody o grante, sa musia považovať za oprávnené (bez ohľadu na to, či vytvorili peňažný tok).

17. Pokiaľ ide o úroky získané z platby Komisie v rámci predbežného financovania, vyšetrovací tím ombudsmanky uvítal rozhodnutie Komisie poskytnúť sťažovateľovi príležitosť na revíziu sumy. Komisia bola vyzvaná, aby uviedla, či súhlasí s revidovanou sumou, a aby odôvodnila svoje stanovisko, ak s ňou nesúhlasí. Neskôr sa ukázalo, že Komisia už súhlasila s revidovanou sumou, ale ombudsman o tom nebol informovaný.

18. V auguste 2015 Komisia informovala vyšetrovací tím ombudsmanky, že zmenila svoje stanovisko, pokiaľ ide o sumy, ktoré boli započítané. Domnieva sa, že tieto sumy v skutočnosti predstavujú náklady, ktoré skutočne vznikli, a preto sú oprávnené. Sťažovateľ neskôr informoval ombudsmana, že viedol pokojnú diskusiu s Komisiou, počas ktorej si vymenili a vypočuli argumenty oboch strán. Dodala, že je s výsledkom diskusie spokojná a poďakovala ombudsmanke za jej príspevok.

Posúdenie ombudsmana po návrhu riešenia

19. Ombudsman s potešením konštatuje, že sťažovateľ a Komisia dospeli k dohode o záležitostiach uvedených v tejto sťažnosti a že sťažovateľ je s výsledkom spokojný. Domnieva sa preto, že sa našlo riešenie.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Ombudsman sa domnieva, že sa našlo riešenie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Marta Hirsch- Ziembinska

Oddelenie 1 – Vyšetrovania a IKT

Štrasburg, 13. 12. 2016

[1] Nasledujúce tri body boli neprijateľné pre sťažovateľa, ktorý požiadal Komisiu, aby zrušila tri rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú:

1. Odmietnutie zohľadniť dve položky: i) položka E75 (zamietnuté náklady: 2 419 EUR), ktoré sa týkali účtov, ktoré sťažovateľ v skutočnosti nezaplatil dodávateľovi, pretože boli započítané (v súlade s francúzskym právom) voči sumám, ktoré dodávateľ dlhoval sťažovateľovi. Sťažovateľ uviedol, že toto započítanie bolo preukázané (doporučeným listom dodávateľa) a bolo v súlade s francúzskym právom. Komisia s tým okrem toho súhlasila; a ii) to isté platí pre položku E72 (zamietnuté náklady: 975 EUR, čo zodpovedalo účastníckym poplatkom, ktoré zaplatili dvaja účastníci konferencie dodávateľovi, ale ktoré dodávateľ nezaplatil sťažovateľovi. Sťažovateľ preto od splatných súm odpočítal sumu 975 EUR.

2. Rozhodnutie Komisie vymáhať „úroky vo výške 2 941,32 EUR získané z predbežného financovania Komisie, ktoré neboli vykázané.“Sťažovateľ uviedol, že investoval prebytočné peniaze a získal úroky. Komisia trvala na tom, aby sa tento úrok v plnej výške splatil, hoci:

a) takéto vrátenie nie je zmluvne stanovené,

b) (minimálna) časť investovaných súm nepochádza z grantu vyplateného Európskou komisiou;

c) Prijaté úroky boli zdanené. Toto rozhodnutie Komisie znamená, že vytvára zisk, z ktorého sťažovateľ zaplatil dane vo Francúzsku. To je nespravodlivé.

d) Sťažovateľ nemôže presne pochopiť, ako audítori vypočítali túto sumu, pretože o nej neposkytli podrobnosti.

3. Komisia zamietla bod E20. Komisia bez diskusie zamietla položku E20 (1020 EUR), ktorá bola výdavkom partnera v projekte. Výdavky sa týkali výdavkov na ubytovanie členov výboru, ktorí museli prijať rýchle rozhodnutie po konferencii. Tieto výdavky boli úplne odôvodnené a bol poskytnutý účtovný doklad.