Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu vychádza zo sťažnosti združenia arménskych mimovládnych organizácií s názvom Liga na ochranu občanov (CPL). Týka sa rozhodnutia delegácie Európskej únie v Arménsku neuzatvoriť zmluvu o grante s CPL po tom, ako delegácia zistila chybu vo svojom pôvodnom posúdení žiadosti o CPL. CPL tvrdila, že rozhodnutie delegácie nebolo založené na spoľahlivých dôvodoch.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Európska komisia uznala, že opatrenia, ktoré pôvodne prijala delegácia, keď si uvedomila, že v procese hodnotenia došlo k chybe, neboli vhodné. Komisia však takisto preukázala, že zistená chyba si vyžadovala opätovné posúdenie žiadosti spoločnosti CPL, a teda že delegácia nebola schopná uzavrieť so spoločnosťou CPL zmluvu o grante.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec sa týkala údajného neoznámenia lehoty na skúšky počítačových testov vo výberovom konaní uchádzačom v dostatočnom predstihu zo strany Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO). Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že zo strany úradu EPSO nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V konkrétnom prípade bol uchádzač informovaný o skúšobnej lehote tri týždne pred jej začatím. Úrad EPSO – na základe predchádzajúceho rozhodnutia ombudsmana – vždy kontaktuje uchádzačov aspoň dva týždne pred začiatkom skúšobnej lehoty.

V priebehu tohto vyšetrovania úrad EPSO informoval ombudsmanku, že má novú prax, podľa ktorej uverejňuje predbežný orientačný harmonogram výberových konaní, ktoré organizuje. Toto je vývoj, ktorý ombudsman víta.

Sťažovateľ, výskumný ústav so sídlom v krajine Z, sa zúčastnil na projekte financovanom EÚ v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja.

Pri audite sa zistili nezrovnalosti v projekte, čo viedlo Komisiu k tomu, aby od sťažovateľa požadovala vrátenie viac ako 300 000 EUR, a to aj napriek objasneniu nezrovnalostí, ktoré poskytla. Sťažovateľ nebol spokojný s výsledkom a podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že niektoré zistenia audítorov boli chybné. Keďže najdôležitejšou otázkou bolo určenie skutočného dátumu začatia projektu, ombudsman navrhol ako riešenie, aby Komisia konzultovala s odborníkom s cieľom overiť zistenia audítorov v tejto súvislosti alebo nariadiť „technický audit“, ako sa stanovuje v „dohode o grante“. Komisia toto riešenie akceptovala za predpokladu, že náklady na zazmluvnenie znalca budú znášať spoločne obe strany. Ombudsmanka požiadala Komisiu a sťažovateľa, aby sa medzi sebou dohodli na výbere experta, ktorý bude vymenovaný, a prípad uzavreli.

Prípad podalo združenie právnych expertov z celej Európskej únie, ktoré realizovalo projekt spolufinancovaný Európskou komisiou. Týkala sa údajného neoprávneného vymáhania súm, ktoré boli po audite nesprávne považované za neoprávnené podľa dohody o grante.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a dospela k záveru, že po jej intervencii sa našlo riešenie. Prípad preto uzavrela.

Prípad sa týkal politiky Eurojustu v oblasti náhrady cestovných výdavkov uchádzačov pozvaných na pohovor.

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že politika Eurojustu v oblasti náhrad je nespravodlivá a diskriminačná voči uchádzačom s bydliskom mimo EÚ. Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia uviedol, že pre uchádzačov s pobytom mimo EÚ bol stanovený strop 500 EUR, zatiaľ čo v niektorých prípadoch sa na cesty z EÚ uplatňoval vyšší strop.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že zvýšením náhrady pre uchádzačov s pobytom mimo EÚ na najvyšší strop uplatniteľný na uchádzačov cestujúcich v rámci EÚ Eurojust prijal primerané opatrenia na vyriešenie prípadu.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) viedla postup prijímania zamestnancov.

Ombudsman sa touto otázkou zaoberal a nezistil žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že s jeho žiadosťou sa zaobchádzalo nespravodlivo.

Ombudsmanka však zistila určité nedostatky v procesnom riešení prípadu agentúrou ENISA a predložila agentúre ENISA návrhy na zlepšenie v budúcnosti.

Prípad sa týkal údajného zlyhania Úradu osobitného zástupcu Európskej únie (úrad OZEÚ) v Kosove, pokiaľ ide o informovanie uchádzačov o stáž o krokoch postupu prijímania do zamestnania. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a vyjadrila svoj názor, že „je zdvorilé a zdvorilé potvrdiť prijatie prihlášok a informovať uchádzačov o významných krokoch (ako je ich vylúčenie z postupu prijímania do zamestnania), ktoré ovplyvňujú ich pokrok v postupe prijímania do zamestnania.“ Úrad OZEÚ vysvetlil, že má veľmi obmedzené zdroje, a preto môže o výsledku postupu informovať len osoby zaradené do užšieho zoznamu. Uviedla však, že skúma, ako zlepšiť svoju komunikáciu s osobami, ktoré chcú byť stážistami, napríklad informovaním všetkých týchto osôb o relevantných krokoch konania uvedením relevantných informácií na svojej internetovej stránke. Ombudsmanka vyzvala úrad OZEÚ, aby podal správu o vykonávaní tohto riešenia.

V júli 2014 Komisia zamietla žiadosť sťažovateľky pracovať ako expertka na projekte v Indonézii, pretože sa už zaviazala pracovať na projekte financovanom EÚ v Libérii, ktorý sa uskutoční v rovnakom čase. Sťažovateľka opätovne podala žiadosť, keď sa projekt v Libérii oneskoril z dôvodu krízy spôsobenej ebolou, pričom poukázala na to, že v skutočnosti bola k dispozícii na prácu na projekte v Indonézii.

Ombudsmanka zistila, že Komisia je oprávnená požiadať odborníkov, aby boli k dispozícii na prácu výlučne na projektoch počas stanovených období. Poznamenala, že sťažovateľka vyhlásila, že bude k dispozícii na výlučnom základe na dvoch prekrývajúcich sa projektoch. Sťažovateľka tento rozpor nevysvetlila pri podaní svojej pôvodnej žiadosti. Na základe poskytnutých informácií sa ombudsmanka domnieva, že Komisia správne zamietla prvú žiadosť sťažovateľa. Pokiaľ ide o druhú žiadosť, sťažovateľka v skutočnosti uviedla, že prebiehajúca kríza spôsobená ebolou v Libérii znamená, že v skutočnosti mohla slobodne pracovať na projekte v Indonézii. Komisia potom opätovne preskúmala jej situáciu. Podľa názoru ombudsmanky urobila spravodlivý a primeraný úsudok, keď dospela k záveru, že sťažovateľka nebola schopná zaručiť jej dostupnosť. Ombudsmanka teda dospela k záveru, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď zamietla jej druhú žiadosť o prácu na indonézskom projekte. Ponecháva však otázky o tom, ako Komisia zaobchádza s právami odborníkov zasiahnutých krízami, ako je vypuknutie epidémie eboly.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhla Komisii, že ak sa projekt musí pozastaviť, mala by byť pripravená oslobodiť každého dotknutého odborníka od záväzku exkluzivity.

Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie neakceptovať určité náklady vykázané partnerom projektu financovaného EÚ. Rozhodnutie Komisie znamenalo, že jeho konečná platba konzorciu bola znížená o sumu, ktorú tento partner dostal v rámci predbežného financovania. Koordinátor tvrdil, že je povinnosťou Komisie vymáhať finančné prostriedky nesprávne vyplatené príslušnému partnerovi.

Ombudsmanka zistila, že Komisia sa touto otázkou zaoberala správne, keďže mohla iniciovať vymáhanie len vtedy, ak by existoval dlh voči Únii. Rozdelenie finančných prostriedkov medzi projektových partnerov je otázkou odlišnej povahy, v ktorej Komisia nie je povinná zasiahnuť. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup Komisie.

Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie vymáhať od neziskovej organizácie finančné prostriedky EÚ, ktoré investovala do svojej sociálnej rezervy v rokoch 2005 až 2009, pričom ich považovala za neoprávnené náklady. Keďže rezerva bola pôvodne vytvorená s podporou a spoluprácou Komisie, organizácia podala sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Ombudsmanka po preskúmaní sťažnosti predložila Komisii návrh riešenia, v ktorom ju vyzvala, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o vymáhaní. Komisia v odpovedi uviedla niekoľko opatrení, ktoré prijala s cieľom zabezpečiť budúcnosť organizácie. Ombudsmanka považovala tieto opatrenia za uspokojivé, a preto sa rozhodla prípad uzavrieť.