Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je organizácia občianskej spoločnosti, ktorá je podľa svojho webového sídla koalíciou takmer 200 skupín verejného záujmu, odborových zväzov, akademických pracovníkov a firiem pôsobiacich v oblasti verejných záležitostí, ktoré sa zaoberajú rastúcim vplyvom podnikových lobistov na politickú agendu v Európe a jej vplyvom na tvorbu politík v EÚ.

2. Organizácia, ktorá je súčasťou koalície tvoriacej sťažovateľa, zaslala 8. augusta 2008 predsedovi a podpredsedovi Európskej komisie otvorené listy, v ktorých upriamila pozornosť Komisie na určité otázky týkajúce sa expertných skupín. Odvolávala sa pritom na zásady a usmernenia Komisie o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí [1], ako aj na minimálne normy pre konzultácie [2]. Sťažovateľ v podstate zdôraznil, že v záujme transparentnosti je dôležité, aby verejnosť vedela, s kým sa konzultuje a prečo, a požiadal o uverejnenie zoznamov členov expertných skupín poskytujúcich poradenstvo Komisii. Okrem toho tvrdila, že osobitné záujmové skupiny majú privilegovaný prístup ku Komisii a že na rozdiel od uvedených oznámení Komisie tvoria obchodné záujmy absolútnu väčšinu nad všetkými ostatnými konzultovanými mimovládnymi aktérmi. Sťažovateľ vyzval Komisiu, aby stanovila konzistentné kritériá výberu členov a aby do nich zahrnula „jasné vymedzenie toho, čo znamená rovnocenné, proporcionálne a participatívne zastúpenie všetkých relevantných a dotknutých skupín v spoločnosti.“

3. Generálny tajomník Komisie odpovedal v mene Komisie listom z 19. septembra 2008 a uviedol, že transparentnosť sa prostredníctvom Európskej iniciatívy za transparentnosť dostala do popredia strategického programu Komisie. Najnovším vývojom v tejto oblasti bolo vytvorenie online registra zastupovania záujmov a registra expertných skupín (vrátane uverejnenia mien členov expertných skupín od roku 2006). Komisia okrem toho prijala horizontálne pravidlá týkajúce sa expertných skupín (SEK(2005)1004), ktorými sa majú riadiť všetky jej útvary pri vytváraní expertnej skupiny, vymenúvaní jej expertov alebo organizovaní jej zasadnutí. Generálny tajomník Komisie vysvetlil, že úlohou expertných skupín je poskytovať útvarom Komisie odborné znalosti na vysokej úrovni, a nie zastupovanie záujmov. Základom výberu odborníkov sú preto ich odborné znalosti, hoci môžu zastupovať aj osobitné záujmy. Vzhľadom na to, že polovicu expertných skupín tvoria odborníci z vnútroštátnych správnych orgánov, zvyšné skupiny majú zmiešané zloženie, do ktorého sú osobne zapojení akademickí pracovníci alebo vedci, verejní činitelia, mimovládne organizácie a podnikateľský sektor. Podľa Komisie je celkové zloženie expertných skupín vyvážené: Mimovládne organizácie a odborové zväzy a podnikateľský sektor sú zastúpené v 25 % expertných skupín, akademickí pracovníci a vedci v 30 % a verejní odborníci v 70 % expertných skupín.

4. Pokiaľ ide o osobitné skupiny uvedené v listoch sťažovateľa, generálny tajomník Komisie poskytol prílohu s názvom „Technické informácie týkajúce sa určitých skupín v pôsobnosti GR [3] Podnikanie a priemysel, GR pre životné prostredie, GR pre výskum, GR pre dopravu a energetiku a GR pre zdravie a spotrebiteľov.“ V súvislosti so zložením týchto expertných skupín Komisia vyzvala sťažovateľa, aby zohľadnil tieto faktory: i) zloženie závisí od konkrétneho cieľa/mandátu skupiny, ii) expertné skupiny neprijímajú rozhodnutia, iii) v prípade jedného návrhu by sa mohlo konzultovať s viacerými skupinami a iv) expertné skupiny sú len jedným zo spôsobov zhromažďovania skúseností alebo získavania názorov od rôznych zainteresovaných strán vzhľadom na to, že Komisia využíva doplnkové alebo alternatívne prostriedky zhromažďovania odborných znalostí a/alebo zastupovania záujmov, ako sú štúdie, európske agentúry, zelené knihy, vypočutia atď.

5. Pokiaľ ide o uverejnenie mien členov expertnej skupiny, Komisia zopakovala svoj záväzok tak urobiť, ale vysvetlila, že to možno predvídať len v prípade jednotlivcov, ktorí sa zúčastňujú osobne. Ak je organizácia zastúpená jednotlivcami na základe rotácie, uverejní sa názov organizácie. Komisia ubezpečila sťažovateľa, že proces zverejňovania mien jednotlivcov sa ukončí do konca roku 2008. Komisia takisto vysvetlila, že vykonáva hodnotenie horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny s cieľom posúdiť, či by sa mohli vykonať ďalšie zlepšenia.

6. Sťažovateľ v otvorenom liste zo 16. decembra 2008 uvítal pokrok dosiahnutý pri zverejňovaní členstva v expertných skupinách a uznal zámer Komisie zverejniť všetky mená do januára 2009. Poukázala však na to, že v prípade dvoch tretín skupín stále chýbajú základné informácie. Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby vo svojom liste objasnila tieto body: Po prvé, sťažovateľ tvrdil, že členstvo v expertnej skupine by malo byť podmienené zverejnením mena experta a v záujme transparentnosti by sa dôvernosť mala uplatňovať len výnimočne. Po druhé, sťažovateľ požiadal o potvrdenie, že na expertné skupiny sa vzťahujú minimálne normy pre oznámenie o konzultáciách, ako aj usmernenia o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí. Po tretie, sťažovateľ požiadal Komisiu o stanovisko k tomu, či určité skupiny dodržiavajú uvedené oznámenia [4]. Po štvrté, sťažovateľ vyjadril znepokojenie nad vyhlásením Komisie, že „kvalita odborných znalostí prevažuje nad zastupovaním záujmov“a že „úroveň a kvalita jednotlivých expertov prezentovaných na každom stretnutí je často dôležitejšia ako počet expertov zastupujúcich rôzne záujmy.“„Podľa sťažovateľa to vysvetľuje, prečo zloženie expertných skupín nie je dostatočne rôznorodé na to, aby sa zabezpečilo zastúpenie „rozdielov vo vedeckom prístupe“. Chýbali „[D] akferentné typy odborných znalostí a rôzne inštitucionálne prepojenia“, ako sú univerzity a organizácie verejného záujmu, zatiaľ čo len spoločnosti s priamym finančným záujmom na určitých politikách EÚ sa vyzývajú, aby Komisii poskytli príslušné odborné znalosti. Po piate, sťažovateľ vyjadril znepokojenie nad vyhlásením Komisie, že počet organizácií v rámci expertnej skupiny neovplyvňuje rovnováhu záujmov, a vysvetlil, že počet zastúpení konkrétneho názoru môže ovplyvniť rozhodovanie v rámci skupiny. Sťažovateľ napokon vyjadril nesúhlas s tvrdením, že horizontálne pravidlá týkajúce sa expertných skupín zabezpečujú transparentnosť. Preto ma potešilo, že tieto pravidlá podliehajú hodnoteniu. Sťažovateľ okrem toho vyjadril presvedčenie, že Komisia by mala zaviesť otvorený, transparentný a inkluzívny proces výberu členov expertnej skupiny.

7. Komisia 9. marca 2009 informovala sťažovateľa, že hoci formálne nedostala list zo 16. decembra 2008, tento list bol pripojený k parlamentnej otázke E-7074/08. Komisia usúdila, že odpoveď predsedníčky Komisie na túto otázku zo 6. marca 2009 sa týkala väčšiny otázok nastolených v tomto liste. Komisia tiež informovala sťažovateľa, že verejný register expertných skupín bol dokončený v januári 2009.

8. Odpoveď Komisie na parlamentnú otázku E-7074/08 je takáto. Pokiaľ ide o zverejnenie mien expertov, Komisia v podstate uviedla, že členovia, ktorí nesúhlasia s uverejnením, musia poskytnúť platné dôvody a v prípade, že tak neurobia, takíto jednotlivci už nemôžu byť členmi expertných skupín. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť oznámenia o minimálnych normách pre konzultácie, Komisia potvrdila, že sa vzťahujú na expertné skupiny zapojené do rôznych fáz cyklu tvorby politiky, ale že nie sú relevantné, ak sa expertné skupiny zaoberajú čisto technickými otázkami. Pokiaľ ide o súlad šiestich expertných skupín, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom liste zo 16. decembra 2008, s príslušnými oznámeniami, Komisia uviedla, že to tak bolo v prípade piatich z nich, zatiaľ čo jedna skupina sa od roku 2004 nestretla. Komisia zamietla tvrdenie, že existuje kompromis medzi kvalitou odborných znalostí a rozmanitosťou názorov. Komisia obhajovala svoje predchádzajúce vyhlásenie, že „počet organizácií sa nepovažuje za referenčnú hodnotu pre rovnováhu záujmov“. Komisia napokon uviedla, že nepovažuje za potrebné vypracovať všeobecné výberové kritériá. Výber expertov, pri ktorom sa Komisia snaží získať najlepšie dostupné odborné znalosti a zabezpečiť vyvážené zastúpenie dotknutých záujmov, môže závisieť od viacerých faktorov, ako je dotknutá oblasť a mandát skupiny. Ak je v týchto skupinách potrebné vymenovať expertov, Komisia stanoví výberové kritériá vo výzve na podávanie prihlášok.

9. Listom z 31. júla 2009 sťažovateľ napísal Komisii sťažnosť týkajúcu sa skutočnosti, že „Komisia neposkytuje primeranú transparentnosť, pokiaľ ide o zloženie expertných skupín, a neprijala dostatočné opatrenia na nápravu nevyváženého zloženia určitých expertných skupín.“Sťažovateľ konkrétne spochybnil stanovisko Komisie uvedené v predchádzajúcej korešpondencii a odpoveď Komisie na parlamentnú otázku E-7074/08 takto: i) Zverejňovanie informácií o členstve v expertných skupinách nie je úplné; ii) minimálne normy pre konzultačné oznámenie sa vzťahujú na expertné skupiny zaoberajúce sa technickými otázkami; iii) niektoré expertné skupiny, v ktorých dominuje priemysel, nedodržiavajú príslušné oznámenia; iv) je potrebné prijať nové výberové kritériá pre expertné skupiny; v) dôvody, na základe ktorých sú členovia expertnej skupiny vylúčení zo zverejňovania, by sa mali uverejniť; a vi) zástupcovia podnikov a lobisti sa nemôžu zúčastňovať „osobne“. Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby prijala opatrenia v súlade s jeho uvedenými stanoviskami.

10. Listom z 23. októbra 2009 Komisia odpovedala sťažovateľovi, poďakovala mu za stretnutie s Komisiou 22. septembra 2009 na účely neformálnej diskusie a zaoberala sa bodmi, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom liste v poradí, v akom boli vydané.

i) Pokiaľ ide o zverejnenie členstva v registri expertných skupín, Komisia obhajovala svoje vyhlásenie, že v súčasnosti sa poskytuje úplné zverejnenie. Komisia konkrétne vysvetlila, že v liste sťažovateľa bolo identifikovaných 103 skupín. V skutočnosti 44 z nich tvoria výlučne vnútroštátne orgány a experti, ktorí sa zúčastňujú na stretnutiach expertných skupín, nie sú menovaní menovite. V týchto prípadoch postačuje uvedenie vnútroštátneho orgánu. Pokiaľ ide o 38 ďalších skupín, Komisia poďakovala sťažovateľovi za to, že upozornil na faktické chyby v registri, ktoré boli odvtedy opravené. Chyby pripísala obrovskému množstvu informácií a obmedzeným dostupným zdrojom a zaviazala sa zlepšiť informácie o expertných skupinách. V 20 prípadoch sa Komisia domnievala, že tvrdenia navrhovateľa neboli opodstatnené, a to buď preto, že zoznam je skutočne poskytnutý, alebo preto, že „informácie obsiahnuté v registri neumožňujú uviesť, že členovia zastupujú odvetvie, a preto nie je potrebné uviesť mená členov odvetvia.“Pokiaľ ide o zostávajúcu skupinu, Komisia pripustila, že jej zoznam nebol poskytnutý. Informácie týkajúce sa tejto skupiny boli vymazané z registra, „keďže sa zdalo, že nejde o skutočnú expertnú skupinu, ale skôr o sériu jednorazových stretnutí.“

ii) Pokiaľ ide o uplatniteľnosť oznámenia o minimálnych normách pre konzultácie, Komisia uviedla, že sa uplatňuje len vtedy, keď chce Komisia podnietiť podnety od zainteresovaných strán na formovanie politiky pred rozhodnutím Komisie a pri konzultáciách o hlavných politických iniciatívach. Oznámenie by sa mohlo vzťahovať na „expertné skupiny zaoberajúce sa otázkami, ktoré nie sú súčasťou cyklu tvorby politiky, za predpokladu, že sú prispôsobené úlohám, ktoré sa majú vykonávať“.

iii) Pokiaľ ide o zloženie expertných skupín, Komisia uviedla, že „členstvo v expertných skupinách je určené predovšetkým mandátom/úlohami skupiny a požadovanou špecifickou odbornosťou. Ak je to Komisia, ktorá vymenúva expertov na základe ich osobnej spôsobilosti, výber sa uskutočňuje najmä prostredníctvom výzvy (výziev) na podávanie prihlášok. Zloženie expertných skupín niekedy stanovuje zákonodarca. Okrem toho expertné skupiny sú len jedným zo spôsobov získavania odborných znalostí pri získavaní názorov od zainteresovaných strán. Práca expertných skupín je často dopĺňaná inými nástrojmi a procesmi, ako sú štúdie, verejné konzultácie, európske agentúry, zelené knihy a vypočutia. Miera celkovej účasti a zapojenia zainteresovaných strán v danej záležitosti by sa preto mala posudzovať na základe všetkých iniciatív prijatých Komisiou, a nie len na základe zloženia jednotlivých expertných skupín.“

iv) Pokiaľ ide o vypracovanie všeobecných kritérií na výber členov expertných skupín, Komisia zdôraznila, že „výber expertov závisí od viacerých rôznych faktorov, ako je príslušná oblasť, mandát skupiny, požadované osobitné odborné znalosti, ako aj možné výberové postupy, ktoré môže stanoviť zákonodarca pri zriaďovaní expertných skupín. Keď je to Komisia, ktorá vymenúva odborníkov na základe ich osobnej spôsobilosti, vždy sa snažíme organizovať výberové konanie tak, aby sa zaručila vysoká úroveň odborných znalostí a podľa možnosti geografická a rodová rovnováha a zároveň sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov. Ako už bolo uvedené, výber sa uskutočňuje okrem iného prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí.“ Komisia uviedla, že je odhodlaná zvýšiť transparentnosť a pri aktualizácii rámca pre expertné skupiny zváži ďalšie kroky smerom k zlepšeniu platných výberových konaní.

v) Pokiaľ ide o uverejnenie počtu expertov pre každú skupinu v registri a dôvody, prečo sa určité mená neuvádzajú, Komisia vysvetlila, že výnimku z uverejnenia možno udeliť len vtedy, ak by zverejnenie mena experta mohlo ohroziť jeho bezpečnosť alebo integritu alebo neprimerane poškodiť jeho súkromie. Ak by sa konkrétny dôvod anonymity uverejnil v registri, dotknutej osobe by hrozilo riziko, že bude identifikovaná, čo by pravdepodobne narušilo súkromie a osobné údaje odborníka.

vi) Pokiaľ ide o otázku osobnej účasti zástupcov odvetvia, Komisia zdôraznila význam osobitných odborných znalostí požadovaných skupinou odborníkov, ktoré môžu odôvodniť účasť člena odvetvia. Ak sú takíto experti vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, „sú povinní podpísať písomné vyhlásenie, že konajú vo verejnom záujme, spolu s vyhlásením o tom, či existuje nejaký záujem, ktorý by ohrozil ich nezávislosť. Ak experti odmietnu podpísať tieto vyhlásenia, sú vylúčení z expertných skupín.“ Komisia potom analyzovala úlohu expertných skupín ako diskusných fór a brainstormingu, ktorých hlavnou úlohou je poskytovať Komisii odborné znalosti na vysokej úrovni. Dodal však, že pri navrhovaní novej politiky alebo opatrenia zostáva úplne nezávislý. Pokiaľ ide o zverejňovanie všetkých vyhlásení o verejnom záujme a konflikte záujmov, Komisia vysvetlila, že by to nebolo užitočné, keďže v mnohých prípadoch sú príslušné dokumenty len podpísanými štandardnými vyhláseniami. Ak má verejnosť záujem o konkrétny obsah týchto vyhlásení, môže požiadať o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.

11. V prílohe k svojmu listu Komisia poskytla podrobné informácie týkajúce sa jednotlivých expertných skupín uvedených v liste sťažovateľa. Týkajú sa šiestich skupín riadených GR pre podnikanie, dvoch skupín riadených GR pre výskum, dvoch skupín riadených GR pre vnútorný trh, jednej skupiny riadenej GR pre životné prostredie, jednej skupiny riadenej GR pre informačnú spoločnosť a jednej riadenej GR pre dopravu a energetiku.

12. V novembri 2009 sťažovateľ uverejnil správu s názvom Kaptívna komisia: úloha finančného sektora pri formovaní právnych predpisov EÚ. Stručne povedané, správa kritizuje zloženie expertných skupín, ktoré poskytujú Komisii poradenstvo v oblasti finančnej regulácie. Podľa názoru navrhovateľa údajne jednostranný príspevok, ktorý Komisia dostala od expertných skupín, v ktorých dominuje finančný sektor, „priamo prispel k súčasnej finančnej nestabilite“.

13. V liste z 18. februára 2010 adresovanom komisárovi zodpovednému za vnútorný trh a služby sťažovateľ identifikoval osem skupín, ktorých členstvo uprednostňovalo finančný podnikateľský sektor uvedený v štúdii z novembra 2009, a pridal nedávno vytvorenú skupinu .. Sťažovateľ zopakoval svoj názor, že tieto skupiny nedodržiavajú usmernenia pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí a minimálne normy pre oznámenie o konzultáciách, a požiadal o stretnutie s cieľom prediskutovať konkrétne kroky, ktoré Komisia plánuje prijať, aby zaručila vyvážené zastúpenie.

14. Sťažovateľ podal 28. júla 2010 túto sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet vyšetrovania

15. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predložil tieto tvrdenia a tvrdenia:

Obvinenia

(1) Komisia neposkytla úplný register expertných skupín.

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že členstvo vo viacerých expertných skupinách zostáva nejasné. Okrem toho existujú expertné skupiny, ktoré nie sú v registri vôbec zahrnuté.

(2) Komisia nezaručila primeranú transparentnosť fungovania expertných skupín.

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že i) Komisia neposkytuje verejnosti informácie potrebné na posúdenie celkovej účasti a zapojenia zainteresovaných strán v danej veci; ii) Komisia nezverejňuje komplexný prehľad zasadnutí a nemá webovú stránku, na ktorej by boli zhrnuté všetky konzultačné činnosti a činnosti zamerané na získavanie odborných znalostí v súvislosti s rôznymi politickými a legislatívnymi iniciatívami, a iii) pre veľkú väčšinu expertných skupín nie sú programy a zápisnice k dispozícii online prostredníctvom odkazov z registra expertných skupín na webové stránky príslušného GR.

(3) Komisia jednotne neprijala osvedčené postupy týkajúce sa zástupcov priemyslu, ktorí sú menovaní do expertných skupín na základe osobnej spôsobilosti.

Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdí, že i) Komisia primerane nezohľadňuje potenciálny konflikt záujmov zástupcov odvetvia konajúcich ako súkromné osoby; ii) že (potenciálny) konflikt záujmov nemožno kompenzovať vyhlásením o záväzku vo verejnom záujme.

(4) Komisia neposkytla presvedčivé dôvody, prečo nevypracovala všeobecné kritériá výberu členov expertných skupín.

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že súčasný výberový proces je nezlučiteľný s usmerneniami pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí a s minimálnymi normami pre oznámenie o konzultáciách.

(5) Komisia nezabezpečila vyvážené zloženie expertných skupín.

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že vo väčšine expertných skupín identifikovaných sťažovateľom tvoria väčšinu zástupcovia priemyslu, zatiaľ čo všetky ostatné zainteresované strany, ako sú spotrebiteľské skupiny, akademická obec a občianska spoločnosť, sú nedostatočne zastúpené.

Pohľadávky

(1) Komisia by mala dokončiť svoj register expertných skupín tým, že zabezpečí, aby zahŕňal všetkých expertov a všetky expertné skupiny.

(2) Komisia by mala zabezpečiť primeranú transparentnosť práce expertných skupín zverejňovaním uskutočnených stretnutí a poskytovaním odkazov na programy a zápisnice a iné relevantné informácie, ako sú verejné záujmy a vyhlásenia o konflikte záujmov.

(3) Komisia by mala vo všetkých ostatných generálnych riaditeľstvách dôsledne uplatňovať zásadu obsiahnutú v usmerneniach GR SANCO o konflikte záujmov, že osoba, o ktorej je známe, že pracuje pre organizáciu s osobitným záujmom na konkrétnej politickej otázke, by nemala byť vymenovaná, aby poskytovala poradenstvo Komisii.

(4) Komisia by mala vypracovať a zverejniť všeobecné kritériá výberu členov expertných skupín.

(5) Komisia by sa mala zaoberať otázkou nevyváženého zloženia expertných skupín.

Vyšetrovanie

16. Sťažnosť bola postúpená predsedovi Komisie, aby k nej zaujal stanovisko. Stanovisko Komisie z 22. februára 2011 bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ predložil pripomienky 31. mája 2011.

17. Ombudsman 27. júna 2013 predložil Komisii návrh priateľského riešenia, na ktorý Komisia odpovedala 30. októbra 2013. Odpoveď Komisie bola postúpená sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ ako pripomienky predložil 6. novembra 2013 správu z novembra 2013 s názvom Rok rozbitých sľubov – veľký podnik stále zodpovedá za expertné skupiny EÚ napriek záväzku uskutočniť reformu, ktorej spoluautorom je aj sťažovateľ.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

18. Súčasné vyšetrovanie ombudsmanky sa týka určitých aspektov zloženia, fungovania a transparentnosti expertných skupín Komisie. V pravidle 2 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie [5] sa stanovuje táto definícia expertnej skupiny Komisie:

"(1) "expertná skupina Komisie" (ďalej len "expertná skupina") je poradný subjekt zriadený Komisiou alebo jej útvarmi na účely poskytovania poradenstva a odborných znalostí, ako sa uvádza v článku 3, ktorý pozostáva najmenej zo šiestich členov a predpokladá sa, že sa bude stretávať viac ako raz.

(2) "formálna expertná skupina" je expertná skupina zriadená rozhodnutím Komisie.

(3) "neformálna expertná skupina" je expertná skupina zriadená útvarom Komisie so súhlasom generálneho sekretariátu."

Okrem toho sa v článku 2 ods. 4 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie stanovuje toto vymedzenie iných podobných subjektov:

„Iný podobný subjekt“ je poradný subjekt, ktorý nebol zriadený Komisiou alebo jej útvarmi, ktorého úloha je rovnaká alebo podobná úlohe stanovenej v článku 3 a pre ktorý útvary Komisie zabezpečujú administratívne a finančné riadenie.“

V pravidle 3 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie sa stanovuje úloha expertných skupín takto:

„Úloha expertných skupín spočíva v poskytovaní poradenstva a odborných znalostí Komisii a jej útvarom v súvislosti s:

(1) príprava legislatívnych návrhov a politických iniciatív v rámci práva iniciatívy Komisie;

2. prípravu delegovaných aktov;

(3) vykonávanie existujúcich právnych predpisov, programov a politík Únie, ako aj koordinácia a spolupráca s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v tejto súvislosti.“

Na účely tohto vyšetrovania ombudsmanka považuje odkaz na „expertné skupiny“ v tvrdeniach a tvrdeniach predložených sťažovateľom za odkaz na formálne a neformálne expertné skupiny Komisie, ako aj iné podobné subjekty.

19. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie zastával názor, že v súčasnosti existuje viac ako 100 nevyvážených expertných skupín, čo viedlo k tomu, že politiky EÚ slúžili úzkemu záujmu namiesto spoločného záujmu občanov EÚ. Podľa sťažovateľa to bolo zdôraznené napríklad nedostatočnou reguláciou finančných trhov a oslabením environmentálnych politík, ktoré ohrozujú živobytie občanov v EÚ a v tretích krajinách.

20. S cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam ombudsmanka pripomína, že toto vyšetrovanie sa týka určitých aspektov týkajúcich sa zloženia, fungovania a transparentnosti expertných skupín Komisie. Vyšetrovanie sa naopak netýka obsahu politík Komisie, ktoré predtým posúdili expertné skupiny, ani poradenstva, ktoré Komisii poskytli expertné skupiny. Ombudsmanka preto nie je povinná vo svojom hodnotení zohľadniť výsledok práce expertných skupín.

21. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že zásady a usmernenia o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí, ako aj minimálne normy pre oznámenie o konzultáciách sa týkajú predovšetkým cyklu tvorby politiky. Komisia však v súlade so svojou predchádzajúcou korešpondenciou so sťažovateľom potvrdila, že tieto oznámenia sa môžu vzťahovať aj na expertné skupiny zaoberajúce sa otázkami, ktoré nie sú súčasťou cyklu tvorby politiky, „za predpokladu, že sú prispôsobené úlohám, ktoré sa majú vykonávať“. Ombudsman sa domnieva, že druhá podmienka je jednoznačne nejasná a zdanlivo ponecháva Komisii neobmedzenú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o uplatniteľnosť oznámení v určitých oblastiach. Hoci sťažovateľ vo svojich tvrdeniach túto otázku osobitne neuviedol, opakovane sa na ne odvolával. Vzhľadom na to, že otázka uplatniteľnosti uvedených oznámení je neoddeliteľne spojená s tvrdeniami a tvrdeniami, ktoré sa majú preskúmať v tomto prípade, ombudsmanka sa týmto aspektom zaoberala vo svojom návrhu priateľského riešenia (pozri bod 144 nižšie).

Právny rámec

22. Pokiaľ ide o pravidlá a zásady týkajúce sa posúdenia tejto sťažnosti ombudsmanom, odkazuje sa na tieto ustanovenia.

23. Článok 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) znie takto:

„Únia pri všetkých svojich činnostiach dodržiava zásadu rovnosti svojich občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. ...“

24. Článok 11 ZEÚ znie:

„1. Inštitúcie vhodnými prostriedkami poskytnú občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.

2. Inštitúcie udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.

3. Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie....“

25. V článku 6 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [6] sa stanovuje, že „[p]okiaľ úradník prijíma rozhodnutia, rešpektuje spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom.“

26. V článku 9 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že „[p]okiaľ úradník prijíma rozhodnutia, zohľadní relevantné faktory a každému z nich prisúdi náležitú váhu v rozhodnutí, pričom z posudzovania vylúči akýkoľvek nepodstatný prvok.“

27. V oznámení Komisie z roku 2005 s názvom „Rámec pre expertné skupiny Komisie: Horizontálne pravidlá a verejný register"[7] (ďalej len "rámec 2005") stanovujú "[M] inimum horizontálne pravidlá", ktorými sa okrem iného riadi zloženie a vymenovanie členov expertných skupín, ako aj ich fungovanie. Predpokladá sa v ňom aj spustenie verejného registra expertných skupín.

28. V oznámení Komisie z roku 2010 s názvom Rámec pre expertné skupiny Komisie: Horizontálne pravidlá a verejný register“[8] (ďalej len „rámec 2010“) spolu s pracovným dokumentom útvarov Komisie [9] sa zameriava na zjednodušenie a objasnenie ustanovení zavedených rámcom z roku 2005 a stanovuje „horizontálne pravidlá pre expertné skupiny Komisie“. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje:

- náčrt hlavných prvkov registra expertných skupín Komisie a iných podobných subjektov (príloha I);

štandardné rozhodnutie Komisie o zriadení expertnej skupiny (príloha II),

- štandardná výzva na predkladanie prihlášok týkajúca sa výberu odborníkov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti (príloha III), a

- štandardný rokovací poriadok expertnej skupiny (príloha IV).

29. V oznámení Komisie z roku 2002 s názvom „Smerom k posilnenej kultúre konzultácií a dialógu – Všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami“[10] (ďalej len „oznámenie o minimálnych normách pre konzultácie“) sa stanovuje niekoľko všeobecných zásad, ktorými by sa mali riadiť vzťahy Komisie so zainteresovanými stranami, a ustanovuje sa súbor minimálnych noriem pre konzultačný proces Komisie.

30. Oznámenie Komisie z roku 2002 „Získavanie a využívanie odborných znalostí Komisiou: Zásady a usmernenia „[11] (ďalej len „usmernenia pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí“) sa snaží identifikovať a podporovať osvedčené postupy týkajúce sa zhromažďovania a využívania odborných znalostí vo všetkých fázach tvorby politiky Komisie.

31. Európska iniciatíva za transparentnosť [12] predstavuje spustenie databáz poskytujúcich informácie o poradných orgánoch a expertných skupinách poskytujúcich poradenstvo Komisii a jej cieľom sú rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a hĺbkové posúdenia vplyvu pred predložením legislatívnych návrhov.

32. Biela kniha o európskom riadení [13] stanovuje ako prioritu a) stanovenie a uverejnenie minimálnych noriem pre konzultácie o politike EÚ; b) vytvorenie dohôd o partnerstve presahujúcich minimálne normy vo vybraných oblastiach a c) zaviazanie Komisie k dodatočným konzultáciám výmenou za väčšie záruky otvorenosti a reprezentatívnosti konzultovaných organizácií.

A. Tvrdenie o neúplnom registri a súvisiacom nároku

Argumenty predložené ombudsmanovi

33. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla úplný register expertných skupín. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že členstvo vo viacerých expertných skupinách zostáva nejasné. Okrem toho existujú expertné skupiny, ktoré nie sú v registri vôbec zahrnuté. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala doplniť svoj register expertných skupín tým, že zabezpečí, aby zahŕňal všetkých expertov a všetky expertné skupiny.

34. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na veľké úsilie, ktoré vynaložila na zabezpečenie transparentnosti vo vzťahu k expertným skupinám. Po prijatí rámca z roku 2005 bol v októbri 2005 spustený verejný online register expertných skupín. Hoci bol register pravidelne aktualizovaný, nebolo vždy možné vyhnúť sa faktickým chybám alebo oneskoreniam pri jeho aktualizácii.

35. Komisia uviedla, že rámec z roku 2010 poskytol základ pre spustenie novej a presnejšej verzie registra v decembri 2010. Od roku 2007 Komisia postupne uverejňovala mená členov expertných skupín. Hoci sa v rámci z roku 2005 stanovilo uverejňovanie len v súvislosti s formálnymi expertnými skupinami, Komisia prekročila tento záväzok tým, že sprístupnila aj relevantné informácie týkajúce sa neformálnych skupín. Komisia ďalej uviedla, že „zverejnenie členstva v expertných skupinách v registri bolo ukončené v januári 2009. Preto sú v zásade k dispozícii mená všetkých členov expertných skupín.„Vzhľadom na tieto okolnosti Komisia usúdila, že register je úplný, a uviedla, že je plne odhodlaná zabezpečiť, aby sa zverejňovali všetky expertné skupiny a všetci členovia skupiny a aby sa príslušné informácie pravidelne aktualizovali. Komisia takisto uviedla, že nová verzia registra zvýšila transparentnosť, a poukázala na to, že „prechod zo starej na novú verziu registra stále prebieha, a preto je ešte potrebné potvrdiť niektoré údaje; prechod by sa mal dokončiť v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov.

36. Komisia dodala, že ako bolo vysvetlené v jej predchádzajúcej korešpondencii so sťažovateľom, druh informácií uverejnených v registri závisel od členstva v skupine. Zverejnila teda jednotlivé mená, „keď sú členovia menovaní nominačným spôsobom“. Ak sú však členmi organizácie alebo členské štáty, uverejnia sa názvy organizácií alebo dotknutých členských štátov, keďže tieto organizácie, a nie jednotlivci, ktorí ich zastupujú, by sa mali považovať za členov skupiny. Komisia však uviedla, že niekedy ide nad rámec tejto úpravy a uverejňuje aj mená jednotlivých zástupcov. Komisia ďalej poukázala na to, že v prípade členských štátov často uverejňuje názvy príslušných orgánov členských štátov. Komisia sa odvolala aj na prílohu, v ktorej sa uvádzajú konkrétne informácie o viacerých expertných skupinách riadených týmito generálnymi riaditeľstvami: GR pre podnikanie, GR pre poľnohospodárstvo, GR pre vnútorný trh a služby, GR pre výskum, GR pre informačnú spoločnosť, GR pre zdravie a spotrebiteľov, GR pre mobilitu a dopravu, GR pre dane a colnú úniu, GR pre životné prostredie, GR pre energetiku, GR pre regionálnu politiku, GR Eurostat a GR pre hospodárske a finančné záležitosti.

37. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že Komisia urobila protichodné vyhlásenia, pokiaľ ide o úplnosť registra. Hoci Komisia uviedla, že register považuje za úplný, zároveň poukázala na to, že prechod zo starého registra na nový prebieha a na to, aby bol úplný, si stále vyžaduje validáciu relevantných údajov. Sťažovateľ v danej súvislosti upozornil na správu, ktorá sa objavila pri prístupe do registra a ktorá znie takto: „Register sa v súčasnosti rekonštruuje a nezahŕňa všetky expertné skupiny Komisie a iné podobné subjekty.“V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že Komisia by nemala považovať jeho register za úplný. Sťažovateľ sa odvolal aj na vyhlásenia urobené na stretnutí s generálnym sekretariátom Komisie, na ktorom sa podľa sťažovateľa uviedlo, že register nikdy nebude 100 % úplný, najmä vzhľadom na výkyvy zaznamenané pri vytváraní a zatváraní skupín. Sťažovateľ však trval na tom, že uplatniteľné pravidlá si vyžadujú úplnú transparentnosť. Register, ktorý by nebol 100 % úplný alebo úplne spoľahlivý, by preto predstavoval prípad nesprávneho úradného postupu.

38. Sťažovateľ takisto uviedol, že v prílohe k stanovisku Komisie sú uvedené určité expertné skupiny (napr. CARS 21 a CESAME2), ktoré spolu s niekoľkými ďalšími skupinami nemožno nájsť v registri. Okrem toho z registra nebolo jasné, či niektoré skupiny, ako napríklad poradná skupina pre konkurencieschopnosť v oblasti biotechnológií, boli rozpustené alebo boli len neaktívne.

39. Okrem toho sa vôbec nezverejnilo členstvo v expertnej skupine s názvom „Propriété industrielle“. Informácie uvedené v registri o počte členov expertných skupín riadených GR pre poľnohospodárstvo takisto nezodpovedali prideleniu kresiel stanovenému v rozhodnutí 2004/391/ES.

40. Sťažovateľ takisto zastával názor, že informácie obsiahnuté v registri o povahe subjektov, z ktorých pochádzajú členovia expertnej skupiny, sú zavádzajúce. Sťažovateľ napríklad uviedol, že lobistické skupiny boli niekedy označené ako mimovládne organizácie alebo medzinárodné organizácie, zatiaľ čo univerzita sa považovala za spadajúcu do kategórie „korporácie“. Podľa sťažovateľa by tieto nezrovnalosti znemožnili verejnosti posúdiť a preskúmať zloženie expertných skupín. Navrhovateľ preto tvrdil, že Komisia by mala zaviesť spoločný prístup ku kategorizácii záujmových skupín.

41. Sťažovateľ pripomenul, že generálny sekretariát Komisie musí schváliť vytvorenie expertných skupín. Uviedla, že takéto schválenie by sa malo považovať za platné a členovia by mali byť oprávnení stretávať sa len vtedy, ak boli všetky relevantné informácie o skupine nahraté do registra do jedného mesiaca od vytvorenia skupiny. Podľa sťažovateľa bolo jednoznačne neprijateľné, že expertná skupina, akou je CARS21, ešte nebola zapísaná do registra napriek tomu, že bola vytvorená pred šiestimi mesiacmi. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia by mala jasne oznámiť okamih, keď je prevod údajov úplný, a „po tomto bode by nebolo ospravedlnenie nezahrnutia všetkých expertných skupín“do registra. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že vyhľadávače registra nefungujú správne, a navrhol, aby sa všetky dostupné informácie vložili do jednej databázy namiesto obrovského počtu rôznych databáz.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

Úvodná poznámka

42. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie zastával názor, že vyhlásenia Komisie, podľa ktorých je register úplný, sú nesprávne a mali by sa považovať za prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka pripomenula, že toto skúmané tvrdenie sa týka otázky, či je register úplný, ale nie či sú vyhlásenia Komisie v tejto súvislosti správne. Ombudsman preto musel analyzovať, či je tvrdenie sťažovateľa, že Komisia neposkytla úplný register, opodstatnené. Pritom musela zohľadniť vyhlásenia Komisie v priebehu vyšetrovania a aspoň implicitne sa k nim vyjadriť. Okrem toho sa však ombudsmanka domnievala, že by nebolo užitočné zahrnúť do tohto vyšetrovania otázku, či Komisia v tejto súvislosti vydala správne vyhlásenia.

43. Sťažovateľ takisto tvrdil, že zloženie mnohých skupín je nejasné, keďže príslušnosť členov, ktorí vykonávajú funkciu osobne, nie je zverejnená. Týka sa to napríklad „skupiny expertov v oblasti konkurzného práva“ a „Európskeho fóra správy a riadenia spoločností“. Vzhľadom na to, že sťažovateľ predložil samostatné tvrdenie týkajúce sa vymenovania expertov na základe osobnej spôsobilosti, ombudsman sa touto otázkou zaoberal v súvislosti s preskúmaním tohto tvrdenia.

Predbežné hodnotenie ombudsmana

44. V článku 1 ods. 2 ZEÚ sa stanovuje, že rozhodnutia by sa mali prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala zásada transparentnosti ďalší impulz a na základe článku 11 ZEÚ, v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby inštitúcie EÚ udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou, získala dodatočné uznanie ako základná zložka demokratických zásad, ktorými sa riadia činnosti Únie. Okrem toho sa v článku 15 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) teraz výslovne spája to, čo sa stalo všeobecnou zásadou práva Únie, s prácou inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. Okrem toho spája transparentnosť s dvojitým cieľom, ktorým je podpora dobrej správy vecí verejných a zabezpečenie účasti občianskej spoločnosti.

45. V oznámení o minimálnych normách pre konzultácie prijatom v roku 2002 Komisia už uznala, že „... na to, aby bol konzultačný proces zmysluplný a dôveryhodný, je nevyhnutné uviesť, kto sa na týchto procesoch zúčastnil.“„Z tohto oznámenia vyplýva, že konzultačný proces by mal preto jasne uvádzať, s kým sa konzultuje a ktoré záujmy konzultované strany zastupujú, aby sa okrem iného umožnilo zainteresovanej verejnosti posúdiť jeho inkluzívnosť. Prostredníctvom rámca z roku 2005 sa povinnosti Komisie týkajúce sa transparentnosti ďalej posilnili zriadením registra a požiadavkou „maximálnej transparentnosti“, pokiaľ ide o formálne expertné skupiny Komisie. V pracovnom dokumente útvarov Komisie [14] pripojenom k rámcu na rok 2010 sa generálny sekretariát Komisie poveruje, aby naďalej spravoval register na základe údajov zakódovaných útvarmi Komisie a v úzkej spolupráci s nimi. Tento dokument okrem toho stanovuje: „V záujme zabezpečenia transparentnosti je nevyhnutné, aby informácie sprístupnené v registri boli plne spoľahlivé. Všetky služby by mali pravidelne aktualizovať údaje.“

46. Z tohto stručného preskúmania oznámení Komisie na základe zásady transparentnosti vyplynulo, že Komisia prijala jasný a jednoznačný záväzok poskytnúť úplný a spoľahlivý register. V dôsledku toho môžu občania oprávnene očakávať, že informácie sprístupnené v registri sú spoľahlivé a že akékoľvek zmeny, ku ktorým dôjde počas existencie a fungovania expertnej skupiny, sa včas zaznamenajú do registra.

47. Hoci sa sťažovateľ domnieval, že register obsahuje medzery, pokiaľ ide o určité skupiny, ale aj o členstvo v skupinách, ktoré už boli zaradené do zoznamu, Komisia vo svojom stanovisku zastávala názor, že register je úplný, ale takisto trvala na tom, že prechod stále prebieha. Ombudsmanka sa domnievala, že pripomienky Komisie k stavu registra v čase predloženia jej stanoviska nie sú ľahko zlučiteľné. V skutočnosti sa zdá, že deklarovaná potreba prechodu zahŕňajúca zápis ďalších údajov do registra vylučuje záver, že register je úplný. V každom prípade, ak sa vykladá spoločne, z vyhlásení Komisie vyplýva, že v čase predloženia jej stanoviska bola na dokončenie registra ešte potrebná ďalšia práca.

48. Z toho vyplýva, že stanovisko sťažovateľa, že register nebol úplný, bolo potvrdené vlastnými vyhláseniami Komisie. V tejto súvislosti ombudsmanka upozornila aj na skutočnosť, že už začiatkom roka 2012 sa vo vyhľadávacom formulári registra uvádzalo toto vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti: „Register sa v súčasnosti rekonštruuje a nezahŕňa všetky expertné skupiny Komisie a iné podobné subjekty.„Nemožno teda pochybovať o tom, že aspoň začiatkom roka 2012 sa samotná Komisia domnievala, že v registri nie sú uvedené všetky expertné skupiny Komisie a iné podobné subjekty. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na konkrétne príklady naznačujúce, že v rozpore so záväzkami prijatými Komisiou neboli informácie poskytnuté v registri úplné.

49. Ombudsmanka považovala za pozoruhodné, že i) v čase predloženia návrhu na priateľské riešenie sa uvedené vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti už nenachádzalo vo vyhľadávacom formulári registra. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že ii) medzičasom došlo k určitým zlepšeniam, pokiaľ ide o stupeň informácií poskytovaných v registri. Sťažovateľ napríklad poukázal na to, že nie je jasné, či je „skupina pre právnu istotu“ stále aktívna, keďže nie je uvedená v registri. V čase, keď ombudsman predložil Komisii návrh priateľského riešenia, však register zaznamenal „skupinu pre právnu istotu“ ako uzavretú expertnú skupinu a v súlade s úrovňou podrobností poskytnutých v súvislosti s inými skupinami opísal jej členstvo. Sťažovateľ podobne poukázal na neexistenciu skupín „CARS 21“ v registri. V čase predloženia návrhu priateľského riešenia však bola „skupina na vysokej úrovni CARS 21“ uvedená ako pozastavená expertná skupina. V tejto súvislosti ombudsmanka s uspokojením poznamenala, že vyhľadávací formulár umožňuje nielen vyhľadávanie aktívnych skupín, ale aj tých, ktoré sú „uzavreté“ alebo „pozastavené“. Ombudsmanka okrem toho považovala za primerané rozhodnutie Komisie zverejniť, pokiaľ ide o členstvo v skupinách, jednotlivé mená len vtedy, ak sú členovia vymenovaní menovite, ale nie v prípade organizácií alebo členských štátov, ktoré sú členmi.

50. Stále však existovali prípady skupín, ktoré ešte nie sú uvedené v registri. Napríklad „poradná skupina pre plán postupu v energetike do roku 2050“, na ktorú sťažovateľ odkázal a ktorá zrejme splnila svoje poslanie [15], nebola zapísaná do registra. Zdalo sa, že to isté platí pre „poradnú skupinu pre konkurencieschopnosť v oblasti biotechnológií“, ktorá v registri chýbala.

51. Ombudsmanka poznamenala, že najmä vo svojich pripomienkach sa sťažovateľ odvolal na mnohé ďalšie skupiny, ktoré podľa nej neboli zapísané do registra. Domnieva sa, že pre ombudsmana by bolo ťažké vykonať časovo náročnú a namáhavú úlohu vykonať komplexnú a systematickú kontrolu registra s cieľom posúdiť jeho úplnosť. V každom prípade by však vykonanie takejto kontroly nebolo užitočné v prejednávanej veci, keď vyššie preskúmané príklady i) odhaľujú okrem pokroku dosiahnutého v určitých oblastiach jasné nedostatky, pokiaľ ide o úplnosť registra, a ii) naznačujú, že register je neúplný aj v prípade iných skupín. Neexistencia úplného registra napriek záväzkom Komisie v tejto súvislosti naznačovala prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa preto zaoberala týmto aspektom v nižšie uvedenom návrhu priateľského riešenia.

52. Ombudsmanka ďalej vzala na vedomie názor sťažovateľa, že kategorizácia niektorých subjektov, z ktorých pochádzajú členovia expertnej skupiny, zo strany Komisie je zavádzajúca. Zároveň si uvedomila, že kategorizácia konkrétnej organizácie môže byť pre Komisiu zložitou úlohou. Nezdá sa napríklad nemysliteľné, že mimovládna organizácia je v skutočnosti založená odvetvím s cieľom podporiť osobitný záujem. To by samozrejme mohlo vyvolať otázky riadnej kategorizácie. Podobne by mohli vzniknúť pochybnosti o vhodnej kategorizácii výskumných centier, ktoré prevádzkuje a financuje priemysel. Napriek tejto zložitosti ombudsmanka považovala za užitočné, aby Komisia zvážila vymedzenie kritérií pre rôzne kategórie subjektov s cieľom zabezpečiť správnosť a primeranosť príslušných informácií v registri. Vzhľadom na to, že úplný a spoľahlivý register musí vychádzať z riadnej kategorizácie subjektov, ku ktorým sú členovia expertných skupín pridružení, ombudsmanka sa týmto aspektom zaoberala aj v návrhu priateľského riešenia.

53. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach takisto zastával názor, že vyhľadávače registra nefungujú správne, a navrhol, aby sa všetky dostupné informácie vložili do jednej databázy namiesto obrovského počtu rôznych databáz. Hoci sa zdalo, že sťažovateľ ešte Komisii tento aspekt nepredložil, ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby ho zohľadnila pri zvažovaní návrhu priateľského riešenia.

54. Ombudsmanka napokon pochopila, že podľa sťažovateľa by expertné skupiny mali byť oprávnené zasadať len vtedy, ak a keď budú všetky relevantné informácie nahraté do registra do jedného mesiaca od vytvorenia danej skupiny. Ombudsmanka sa v plnej miere stotožnila so základným predpokladom sťažovateľa, že úplnosť registra si vyžaduje aj včasné aktualizácie týkajúce sa nových skupín alebo skupín, ktoré už fungujú. Zároveň mala pochybnosti o tom, či by opatrenie navrhované sťažovateľom primerane riešilo tento problém. Neprispelo by to najmä k včasnosti aktualizácií vo vzťahu k existujúcim skupinám. Okrem toho však ombudsmanka poznamenala, že článok 4 ods. 4 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie, ktoré sú pripojené k rámcu z roku 2010, stanovuje: „Útvar Komisie, ktorý si želá zriadiť neformálnu expertnú skupinu, predloží žiadosť generálnemu sekretariátu prostredníctvom registra. Ak sa poskytnú všetky relevantné informácie, generálny sekretariát formálne povolí zriadenie expertnej skupiny...“ Zdá sa preto, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 4 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie, má generálny sekretariát všetky informácie, ktoré je potrebné zapísať do registra pred formálnym schválením zriadenia expertnej skupiny.

B. Tvrdenie o nedostatočnej transparentnosti a súvisiacom nároku

Argumenty predložené ombudsmanovi

55. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nezaručila primeranú transparentnosť fungovania expertných skupín. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil, že i) Komisia neposkytuje verejnosti informácie potrebné na posúdenie celkovej účasti a zapojenia zainteresovaných strán v danej záležitosti; ii) Komisia nezverejňuje komplexný prehľad zasadnutí a nemá webovú stránku, na ktorej by boli zhrnuté všetky konzultačné činnosti a činnosti zamerané na získavanie odborných znalostí v súvislosti s rôznymi politickými a legislatívnymi iniciatívami, a iii) pre veľkú väčšinu expertných skupín nie sú programy a zápisnice k dispozícii online prostredníctvom odkazov spájajúcich register expertných skupín s webovými stránkami príslušného GR. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala zabezpečiť primeranú transparentnosť práce expertných skupín zverejňovaním uskutočnených stretnutí a poskytovaním odkazov na programy a zápisnice, ako aj iných relevantných informácií, ako sú verejné záujmy a vyhlásenia o konflikte záujmov.

56. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že „v mnohých prípadoch príslušné útvary Komisie poskytli na internete prostredníctvom špecializovaných webových stránok relevantné informácie o činnostiach expertných skupín vrátane programov, zápisníc a diskusných dokumentov“, ako aj o iných iniciatívach, ktoré dopĺňajú prácu expertných skupín. V prílohe k svojmu stanovisku Komisia poskytla ďalšie informácie o svojich činnostiach zameraných na zabezpečenie transparentnosti činností expertných skupín.

57. Komisia okrem toho uviedla, že cieľom rámca z roku 2010 je zvýšiť transparentnosť najmä tým, že sa v ňom predpokladá, že jej útvary zabezpečia, aby sa informácie týkajúce sa činností vykonávaných týmito skupinami zverejňovali priamo v registri alebo prostredníctvom odkazu v registri na osobitnú webovú stránku. Komisia zdôraznila svoj záväzok zabezpečiť správne splnenie tejto požiadavky všetkými dotknutými útvarmi.

58. Komisia zastávala názor, že uverejnenie v registri a) písomných vyhlásení zaväzujúcich znalcov, ktorí ich podpísali, aby konali vo verejnom záujme, ako aj b) vyhlásení o akomkoľvek narušení ich nezávislosti by neprinieslo cenné informácie vzhľadom na to, že znalci zvyčajne podpisujú štandardné vyhlásenia. Okrem toho vzhľadom na vysoký počet dotknutých odborníkov a obmedzené dostupné zdroje sa uverejnenie týchto informácií javí ako zbytočné a neprimerané. Komisia dodala, že rámec z roku 2010 už nevyžaduje, aby experti podpisovali uvedené vyhlásenia. Namiesto toho sa v pravidle 9 ods. 1 rámca z roku 2010 stanovuje, že príslušné útvary Komisie informujú expertov vymenovaných na základe ich osobnej spôsobilosti, že prijatím členstva v skupine sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme. Útvary Komisie tiež informujú týchto expertov, že v prípade konfliktu záujmov môžu byť vylúčení zo skupiny alebo z jej osobitného zasadnutia. Komisia zdôraznila svoj záväzok zabezpečiť, aby všetky dotknuté útvary dodržiavali tieto požiadavky.

59. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach vzal na vedomie stanovisko Komisie, pokiaľ ide o transparentnosť činností expertných skupín v súlade s rámcom z roku 2010. Sťažovateľ zároveň tvrdil, že náhodnou kontrolou v registri sa potvrdilo, že vo väčšine prípadov hypertextové odkazy, ktoré sú v ňom uvedené, poskytujú len všeobecné informácie o príslušnej politike, ale nie zápisnice alebo programy zasadnutí expertných skupín. Sťažovateľ takisto vyjadril obavy, že podľa rámca z roku 2010 sa tieto dokumenty poskytnú, keď „je možné“, čo ponecháva Komisii neobmedzenú diskrečnú právomoc neuverejňovať ich. Podľa názoru sťažovateľa je to navyše v rozpore s usmerneniami pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí, v ktorých sa stanovuje, že „hlavné dokumenty súvisiace s využívaním odborných znalostí o politickej otázke, a najmä o samotnom poradenstve, by sa mali sprístupniť verejnosti“. Sťažovateľ sa odvolal aj na Bielu knihu o európskom riadení, podľa ktorej „[d]emokracia závisí od toho, či sa ľudia budú môcť zúčastniť na verejnej diskusii. Na tento účel musia mať prístup k spoľahlivým informáciám o európskych otázkach a musia byť schopní kontrolovať politický proces v jeho rôznych fázach.

60. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že register neobsahuje odkazy v súvislosti s určitými skupinami, ako je „expertná skupina pre trhovú infraštruktúru“. Podľa sťažovateľa Komisia navyše nevysvetlila, ako zabezpečuje transparentnosť, pokiaľ ide o rôzne druhy konzultácií, ktoré vedie v danej veci.

61. Na záver sa sťažovateľ domnieval, že Komisia neposkytuje prístup k zápisniciam a programom veľkej väčšiny expertných skupín, čo podľa sťažovateľa predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, sťažovateľ uviedol, že programy, zápisnice a príspevky členov expertných skupín by sa mali poskytovať prostredníctvom odkazov na webové sídla príslušných generálnych riaditeľstiev v registri, „s výnimkou osobitných okolností, ako sa stanovuje v právnych predpisoch (bezpečnosť atď.)“. Komisia by mala poskytnúť aj informácie o všetkých konzultačných metódach, ktoré používa v konkrétnej oblasti.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

62. Ombudsmanka na začiatku pripomenula, že toto vyšetrovanie sa týka zloženia a fungovania expertných skupín Komisie. Sťažovateľ vo svojom tvrdení, ktoré je predmetom tohto preskúmania, uviedol nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o fungovanie expertných skupín Komisie. Zároveň sa však zdalo, že sťažovateľ v niektorých svojich podporných argumentoch ide nad rámec otázky transparentnosti fungovania týchto skupín. Sťažovateľ teda napríklad tvrdil, že pokiaľ ide o celkovú účasť a zapojenie zainteresovaných strán v daných politických záležitostiach, chýba transparentnosť. Sťažovateľ poukázal aj na to, čo považoval za absenciu komplexného prehľadu konzultačných činností a činností zameraných na získanie odborných znalostí. So zreteľom na zameranie vyšetrovania a vzhľadom na širokú škálu niektorých podporných argumentov sťažovateľa, ktoré idú nad rámec toho, čo je už samo osebe širokou a komplexnou otázkou, konkrétne transparentnosť fungovania expertných skupín Komisie, ombudsmanka v nasledujúcom texte zohľadnila len tie podporné argumenty, ktoré sa zhodujú s tvrdením sťažovateľa o nedostatočnej transparentnosti fungovania expertných skupín Komisie.

63. V dôsledku toho ombudsmanka musela preskúmať, či Komisia sprístupnila, najmä prostredníctvom registra, dostatočné informácie o i) účasti a zapojení zainteresovaných strán do expertných skupín; a ii) zasadnutia expertných skupín vrátane programov a zápisníc.

64. Ombudsmanka poznamenala, že v Bielej knihe Komisie o európskom riadení sa medzi opatreniami, ktoré má Komisia prijať, uvádza uverejnenie „... usmernení o zhromažďovaní a využívaní odborného poradenstva v Komisii s cieľom zabezpečiť zodpovednosť, pluralitu a integritu využívania odborných znalostí. Malo by to zahŕňať uverejnenie poskytnutého poradenstva.“[16]

65. Pri plnení tohto záväzku sa v usmerneniach pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí z roku 2002 vymedzujú určité základné zásady a usmernenia, ktoré sa uplatňujú „vždy, keď útvary Komisie zhromažďujú a využívajú poradenstvo odborníkov, ktorí nepochádzajú z príslušného útvaru“. Podľa usmernenia 13 uvedeného oznámenia „hlavné dokumenty súvisiace s využívaním odborných znalostí o politickej otázke, a najmä samotné poradenstvo, by sa mali čo najskôr sprístupniť verejnosti, pričom sa neuplatní žiadna výnimka z práva na prístup.“

66. Ombudsmanka ďalej pripomenula, že v horizontálnych pravidlách pre expertné skupiny Komisie, ktoré sú pripojené k rámcu z roku 2010, sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa transparentnosti expertných skupín. Podľa článku 17 ods. 1 sa všetky expertné skupiny Komisie a iné podobné subjekty „uverejňujú v registri“. Hoci článok 17 ods. 2 obsahuje len povinnosť útvarov Komisie poskytovať „informácie požadované v registri“bez vymedzenia týchto informácií, informácie, ktoré sa majú uverejniť, sa neobmedzujú na zloženie expertnej skupiny. To sa prejaví, keď sa článok 17 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie vykladá v spojení s článkom 18 týchto pravidiel, ktorý obsahuje osobitné ustanovenie o zverejňovaní mien členov expertných skupín. Rovnaký záver vyplynul z vyššie citovaného usmernenia č. 13 usmernení o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí, v ktorom sa požiadavky na uverejnenie rozširujú na hlavné dokumenty a na samotné poradenstvo. Ombudsman teda chápal odkaz na „informácie požadované v registri“všeobecne tak, že zahŕňa informácie o zložení expertných skupín, ako aj o ich konaniach vrátane výsledku ich rokovaní. Toto chápanie bolo potvrdené vlastnou praxou Komisie, ktorej príkladom je register, v ktorom sa vo vzťahu ku každej zo skupín uvedených v zozname stanovujú rôzne karty s týmito názvami: „Podrobnosti“, „Dodatočné informácie“, „Podskupiny“, „Štatistika“ a „Členovia“.

67. Na záver, a najmä so zreteľom na článok 15 ods. 1 ZFEÚ, sa ombudsmanka domnieva, že Komisia sa zaviazala poskytnúť podrobné informácie o i) zložení a ii) fungovaní expertných skupín. Pokiaľ ide o druhý typ informácií, záväzok Komisie je podmienený neexistenciou „výnimky z práva na prístup“. Ombudsmanka to chápala tak, že Komisia by mala zverejniť príslušné informácie, pokiaľ neexistujú riadne opodstatnené dôvody na utajenie. Zdá sa byť užitočné dodať, že výnimky zo všeobecného záväzku transparentnosti by sa mali vykladať reštriktívne.

68. Pri uplatňovaní uvedených zásad na informácie poskytnuté Komisiou ombudsmanka poznamenala, že sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach odvolal okrem iného na „expertnú skupinu pre trhovú infraštruktúru“ s cieľom podporiť jej názor, že úroveň informácií poskytnutých Komisiou je nedostatočná. V nasledujúcom texte ombudsmanka vzala túto skupinu ako príklad a posúdila informácie poskytnuté v súvislosti s ňou predtým, ako dospela k všeobecnejším záverom.

69. V registri sa uvádza „expertná skupina pre trhovú infraštruktúru“ v kategórii uzavretých expertných skupín. Na karte „Podrobnosti“ Komisia okrem všeobecného opisu členstva poskytuje základné informácie o poslaní, úlohe a dátume začiatku činnosti tejto skupiny. V záložke „Dodatočné informácie“ možno získať informácie o výbere členov a vnútornom rokovacom poriadku skupiny. Pokiaľ ide o stretnutia tejto skupiny, existuje hypertextový odkaz na internetovú stránku GR pre vnútorný trh, ktorý obsahuje ďalšie hypertextové odkazy na programy, zoznamy účastníkov a "súhrnné správy" týkajúce sa stretnutí tejto skupiny. Karta „Podskupiny“ zaznamenáva, že skupine nie sú priradené žiadne podskupiny, a karta „Štatistika“ poskytuje všeobecné štatistické informácie, napríklad o rodovej vyváženosti členov skupiny. V záložke s názvom „Členovia“ sa napokon uvádzajú všetci členovia vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, pričom sa uvádzajú ich mená a príslušnosť, ako aj organizácie so štatútom pozorovateľa.

70. Z uvedeného opisu vyplynulo, že úroveň informácií uverejnených v registri, pokiaľ ide o „expertnú skupinu pre trhovú infraštruktúru“, sa vo všeobecnosti javila ako uspokojivá a v súlade so záväzkami, ktoré prijala Komisia. Boli však dva aspekty, ktoré bolo potrebné ďalej komentovať.

71. Po prvé, pokiaľ ide o zápisnice zo zasadnutí tejto skupiny, zdalo sa, že „súhrnné správy“ uverejnené na internetovej stránke GR pre vnútorný trh poskytujú len veľmi hrubý náčrt postupov tejto skupiny, čo používateľovi neumožňuje dostatočne sa oboznámiť so skutočnou prácou tejto skupiny. Naproti tomu dokumentácia z rokovaní iných skupín, ako je CESAME 2 (poradná a monitorovacia expertná skupina pre vysporiadanie sporov) alebo FISCO (skupina pre dodržiavanie daňových predpisov), sa zdala byť oveľa podrobnejšia a umožňuje občanom podrobne sa oboznámiť s rôznymi názormi a pozíciami, ktoré si vymenili počas daného stretnutia. Ombudsmanka sa domnievala, že nemusí vykonávať komplexnú a systematickú analýzu informácií poskytnutých v registri v súvislosti s každou uvedenou expertnou skupinou, aby dospela k záveru, že príklad „expertnej skupiny pre trhovú infraštruktúru“ všeobecnejšie naznačuje, že v rozpore s uvedenými záväzkami Komisia nesprístupnila v registri dostatočnú úroveň podrobností, pokiaľ ide o zápisnice a/alebo správy zo zasadnutí. Mohlo by ísť o prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa preto zaoberala týmto aspektom v nižšie uvedenom návrhu priateľského riešenia.

72. Po druhé, prostredníctvom registra nie sú prístupné žiadne vyhlásenia o verejnom záujme a konflikte záujmov členov skupiny. V tejto súvislosti ombudsmanka vzala na vedomie stanoviská Komisie, že v rámci z roku 2010 sa od odborníkov už nevyžaduje, aby takéto vyhlásenia podpisovali, a že zverejňovanie štandardných vyhlásení by bolo zbytočné a neprimerané. Hoci absencia požiadavky na podpis vyhlásení podľa rámca z roku 2010 by nebránila Komisii uverejňovať vyhlásenia, ktoré jej boli predložené v súlade s predchádzajúcimi pravidlami, ani zdôrazňovať skutočnosť, že konkrétny člen predložil štandardné vyhlásenie, ombudsman sa domnieval, že takáto prax uverejňovania by mohla viesť k nedorozumeniam, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa predkladania vyhlásení podľa súčasných pravidiel. Považovala preto stanovisko Komisie za primerané.

C. Tvrdenie o neprijatí najlepších postupov a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

73. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia jednotne neprijala najlepšie postupy týkajúce sa zástupcov odvetvia, ktorí sú vymenovaní do expertných skupín na základe osobnej spôsobilosti. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil, že i) Komisia primerane nezohľadňuje potenciálny konflikt záujmov zástupcov výrobného odvetvia konajúcich ako súkromné osoby; a ii) (potenciálny) konflikt záujmov nemožno kompenzovať vyhlásením o záväzku voči verejnému záujmu. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala vo všetkých ostatných generálnych riaditeľstvách dôsledne uplatňovať zásadu obsiahnutú v usmerneniach GR SANCO o konflikte záujmov, konkrétne, že osoba, o ktorej je známe, že pracuje pre organizáciu s osobitným záujmom na konkrétnej politickej otázke, by nemala byť vymenovaná do expertnej skupiny, ktorá poskytuje poradenstvo Komisii.

74. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že členovia expertných skupín „sa vyberajú predovšetkým na základe zručností a odborných znalostí potrebných na čo najúčinnejšie a najefektívnejšie plnenie mandátu konkrétnej skupiny. V tejto súvislosti sa možno usilovať o účasť členov pochádzajúcich z odvetvia v súvislosti s úlohou, ktorú musí skupina splniť. Možné konflikty záujmov sa riešia buď vo fáze výberu prostredníctvom hĺbkovej analýzy predchádzajúcich odborných skúseností uchádzačov vrátane etického správania, a/alebo pri vymenovaní prostredníctvom povinného zverejnenia akýchkoľvek záujmov, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť odborníka a formálny záväzok konať vo verejnom záujme.„Komisia okrem toho uviedla, že venuje pozornosť akémukoľvek možnému konfliktu záujmov, ktorý by mohol vzniknúť v priebehu činnosti skupiny, ktorá by „mohla kontaminovať“jej ciele a ohroziť jej účinnosť a efektívnosť.

75. Komisia zopakovala, že v rámci z roku 2010 sa stanovujú jasnejšie a prísnejšie horizontálne pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetky expertné skupiny a ktoré sa týkajú spôsobu riešenia konfliktov záujmov. Komisia ďalej uviedla, že GR SANCO vypracovalo diskusný dokument o tom, ako vykonávať uvedenú politiku v konkrétnej oblasti, ktorá patrí do jeho pôsobnosti. Na rozdiel od toho, čo navrhoval sťažovateľ, sa však v príslušnom dokumente GR SANCO nestanovili žiadne usmernenia tohto GR o konflikte záujmov, ale namiesto toho bol diskusným dokumentom, ktorý vypracovala „skupina pre dialóg so zainteresovanými stranami“ v apríli 2008. Príslušný dokument nezahŕňal žiadne konkrétne následné opatrenia a nebol formálnym vyhlásením politiky GR SANCO v oblasti konfliktov záujmov.

76. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k vymenovaniu expertov na základe osobnej spôsobilosti pripomenul, že podľa rámca z roku 2010 sa výber expertov vykonáva tak, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov. V rámci z roku 2010 sa okrem toho stanovuje, že akceptáciou funkcie člena skupiny sa experti vymenovaní na základe svojej osobnej spôsobilosti zaviažu konať nezávisle a vo verejnom záujme. V prípade konfliktu záujmov môžu byť vylúčení zo skupiny alebo z jej osobitného zasadnutia. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domnieval, že rámec z roku 2010 je v rozpore s vyhláseniami uvedenými v stanovisku Komisie, ako aj v predchádzajúcich kontaktoch so sťažovateľom.

77. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že zamestnanci Komisie na stretnutiach so sťažovateľom poukázali na to, že vylúčenie osôb pracujúcich pre priemysel z vymenovania na základe osobnej spôsobilosti by sťažilo nájdenie odborníkov s potrebnými technickými odbornými znalosťami. Zamestnanci Komisie zároveň uznali, že zamestnanci spoločností sú povinní podporovať záujmy svojej spoločnosti a že nie je logické predpokladať, že zamestnanci spoločností pri účasti v expertnej skupine odložia záujmy svojich spoločností nabok. Sťažovateľ našiel potvrdenie pre druhý bod vo vedeckej štúdii. Podľa navrhovateľa bolo úplne legitímne a logické, aby sa Komisia opierala o technické odborné znalosti osôb zamestnaných v odvetví. Komisia by však mala uznať, že na rozdiel od toho, čo sa predpokladá v rámci z roku 2010, je úplne nemožné, aby tieto osoby konali „nezávisle a vo verejnom záujme“. V dôsledku toho by Komisia nikdy nemala vymenúvať odborníkov z odvetvia na základe osobnej spôsobilosti, ale skôr ako odborníkov a zainteresované strany, pričom by mala mať na pamäti potrebu zachovať rovnováhu medzi rôznymi druhmi záujmov. Preto existoval rozpor medzi predchádzaním konfliktom záujmov, ako sa vyžaduje v rámci z roku 2010, a praxou Komisie vymenúvať zástupcov priemyslu za nezávislých členov.

78. Sťažovateľ s odkazom na vymedzenie konfliktu záujmov OECD uviedol, že zástupcovia spoločností vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti čelili konfliktu záujmov, keďže mohli využívať svoje členstvo v prospech svojho odvetvia.

79. Sťažovateľ poznamenal, že Komisia vo svojich kontaktoch pred predložením tejto sťažnosti uviedla, že odborníci vymenovaní ako súkromné osoby musia podpísať písomné vyhlásenia, že a) budú konať vo verejnom záujme, b) že žiadny ich záujem nebude mať vplyv na ich nezávislosť a c) že porušenie týchto podmienok by mohlo viesť k ich vylúčeniu zo skupiny. Tento prístup sa však nikdy nerealizoval. Sťažovateľ vysvetlil, že na základe žiadosti o prístup k dokumentom získal prístup k príslušným vyhláseniam členov ôsmich expertných skupín riadených GR MARKT. Hoci chýbali relevantné vyhlásenia mnohých expertov, títo experti neboli vylúčení zo skupiny.

80. Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že podľa Komisie rámec z roku 2010 už nevyžaduje, aby členovia expertných skupín podpisovali príslušné vyhlásenia. Namiesto toho Komisia uviedla, že možné konflikty záujmov sa riešia vo fáze výberu a v čase vymenovania expertov prostredníctvom povinného zverejnenia akýchkoľvek poškodzujúcich záujmov. V súvislosti s týmito aspektmi sťažovateľ poukázal na to, že i) v rámci z roku 2010 sa neuvádza „povinné zverejnenie akéhokoľvek záujmu“. V každom prípade by sa v pravidlách malo stanoviť takéto povinné zverejňovanie pre všetky profesionálne a pro bono činnosti, ktoré by mali byť verejne prístupné. Sťažovateľ okrem toho poukázal na ii) účasť konkrétnej mimovládnej organizácie v dvoch expertných skupinách. Výberový proces v súvislosti s touto mimovládnou organizáciou zahŕňal hĺbkovú analýzu predchádzajúcich odborných skúseností jednotlivého uchádzača počas série pohovorov. Nebolo však jasné, či výberové konanie bolo rovnako prísne pre všetkých uchádzačov. Podľa sťažovateľa Komisia neposkytla žiadne informácie o žiadnom závažnom procese posudzovania potenciálnych konfliktov záujmov expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti pred rozhodnutím o zložení expertnej skupiny. Komisia mala napokon iii) vylúčiť z expertných skupín tých expertov, ktorí nepodpísali príslušné vyhlásenia.

81. Sťažovateľ takisto uviedol, že je úplne normálne, že odborníci nechcú podpísať „neracionálne a nepravdivé vyhlásenie, že sú nezávislí, keď je tak jasné, že nie sú“. Podľa navrhovateľa to bol ďalší argument pre Komisiu, aby prestala osobne vymenúvať odborníkov prepojených s odvetvím. V danej súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že generálny sekretariát Komisie preukázal určitú otvorenosť, pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa, že „podnikoví členovia expertných skupín by mali byť buď registrovaní v mene spoločnosti, pre ktorú pracujú, alebo by mali zastupovať určité odvetvie“. Podľa sťažovateľa zamestnanec generálneho sekretariátu Komisie uviedol, že Komisia nebude schvaľovať skupiny, v ktorých nie je jasne uvedené zloženie členov. V prípade existujúcich skupín však bola situácia zložitejšia a určitý čas by trvalo, kým by sa zmenila. Sťažovateľ poukázal na to, že nebude akceptovať „postupnú zmenu“ v tejto veci vzhľadom na to, že súčasná prax Komisie nemá žiadny základ v platných pravidlách a je pre verejnosť zavádzajúca. Sťažovateľ tiež upozornil na skutočnosť, že prax Komisie bola počas rozpravy v pléne, ktorá sa konala vo februári 2011, kritizovaná niektorými poslancami Európskeho parlamentu. Okrem toho v nedávnom liste adresovanom dvom komisárom skupina poslancov EP požiadala Komisiu, aby vypracovala postupy s cieľom neumožniť osobám s osobitnými záujmami osobnú účasť v expertných skupinách.

82. Sťažovateľ napokon poskytol zoznam 19 expertných skupín, v prípade ktorých sú „súčasné pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov jednoznačne porušené, pričom zástupcovia odvetvia boli vymenovaní „osobne“. Sťažovateľ dodal, že to pravdepodobne platí aj pre mnohé ďalšie expertné skupiny.

83. Sťažovateľ, ktorý komentoval vyhlásenia Komisie týkajúce sa dokumentu pochádzajúceho od GR SANCO, akceptoval vysvetlenia Komisie, že tento dokument je len diskusným dokumentom. Sťažovateľ sa zároveň domnieval, že zásady obsiahnuté v tomto dokumente „sa uberajú správnym smerom“, pričom poukázal na to, že tento názor podporili aj uvedení poslanci EP. Jednotlivci pracujúci pre korporácie a lobistické skupiny by preto nikdy nemali byť menovaní na základe osobnej spôsobilosti, ale len ako zainteresované strany. Sťažovateľ sa domnieval, že ustanovenia obsiahnuté v rámci z roku 2010 týkajúce sa konfliktu záujmov by sa mali objasniť a posilniť. Namiesto odkazu na potrebu vyhnúť sa konfliktom záujmov pri výbere expertov by mali uviesť, že „pri výbere expertov by sa mali dôkladne posúdiť riziká potenciálnych konfliktov záujmov a experti s vysokým rizikom by sa mali vylúčiť“. Okrem toho namiesto toho, aby sa v pravidlách stanovovala možnosť vylúčiť expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti v prípade vzniku konfliktu záujmov, by sa v nich malo stanoviť, že experti „budú vylúčení zo skupín, ak majú konflikt záujmov“. Napokon, vyhlásenia o odborných činnostiach znalcov konajúcich ako súkromné osoby by mali byť prístupné prostredníctvom registra a príslušné pravidlá by to mali predvídať.

Hodnotenie ombudsmana

84. Ombudsmanka poznamenala, že tvrdenie sťažovateľa sa týka vymenovania zástupcov pridružených k určitému odvetviu do expertných skupín na základe osobnej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa tohto tvrdenia sa vzťahuje na osoby pridružené k organizáciám, ktoré majú vlastný záujem, ombudsman v následnom posúdení postupoval na základe tohto posledného uvedeného pojmu, pričom sa rozumie, že organizácia, ktorá má vlastný záujem na danej politike, nie je nevyhnutne spoločnosťou alebo obchodnou spoločnosťou.

85. V článku 4 ods. 2 vzorového rozhodnutia Komisie pripojeného k pracovnému dokumentu útvarov Komisie [17] (ďalej len "vzorové rozhodnutie") sa výslovne stanovuje rozlišovanie medzi členmi expertných skupín vymenovanými na základe osobnej spôsobilosti a členmi vymenovanými na zastupovanie záujmov. Pokiaľ ide o bývalú kategóriu členov, v článku 4 ods. 7 vzorového rozhodnutia sa stanovuje, že členovia konajú nezávisle a vo verejnom záujme. Okrem toho sa v článku 4 ods. 8 vzorového rozhodnutia vyžaduje, aby sa ich názvy uverejňovali v registri.

86. Usmernenia pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí obsahujú toto vyhlásenie: „Je prímerie, že nikto nie je úplne „nezávislý“... Od odborníkov by sa však malo v čo najväčšej miere očakávať, že budú konať nezávisle. Odborníci môžu, samozrejme, stále priniesť k stolu vedomosti, ktoré majú na základe svojej príslušnosti alebo štátnej príslušnosti: Odborníci môžu byť niekedy vybraní práve z tohto dôvodu. Cieľom je však minimalizovať riziko, že vlastné záujmy narušia ponúkané poradenstvo, a to zavedením postupov, ktoré podporujú integritu, výslovným stanovením závislostí a uznaním toho, že niektoré závislosti – ktoré sa líšia od otázky k otázke – by mohli zasahovať do politického procesu viac ako iné.“[18] Podľa usmernenia 12 by odborníci mali okamžite deklarovať akýkoľvek priamy alebo nepriamy záujem o danú otázku, ako aj akékoľvek relevantné zmeny po začatí prác.

87. Pravidlo 9 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie, ktoré tvorí prílohu k rámcu z roku 2010, obsahuje podrobné pravidlá výberu a vymenovania členov expertných skupín, ktorí majú byť vymenovaní ako súkromné osoby. Stojí za to citovať ich v plnom znení:

„Výberové konanie a vymenovanie členov

Ak členov expertnej skupiny vymenúva Komisia alebo jej útvary, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

(1) Ak sú jednotliví experti vymenovaní na základe svojej osobnej spôsobilosti, vyberajú sa na základe výberového konania, ktoré zaručuje vysokú úroveň odborných znalostí a, pokiaľ je to možné, geografickú a rodovú rovnováhu, pričom sa zohľadňujú osobitné úlohy expertnej skupiny a druh požadovaných odborných znalostí. Okrem toho sa výber expertov vykonáva tak, aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov.

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné výberové postupy stanovené v rozhodnutiach Komisie, ktorými sa zriaďujú expertné skupiny, sa verejné výzvy na predkladanie prihlášok používajú, pokiaľ je to prakticky možné. Na tento účel útvary Komisie použijú štandardný vzor výzvy na predkladanie prihlášok na výber expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti, ktorý stanoví generálny sekretariát. Služby sa môžu od vzoru odchýliť alebo ho doplniť, ak je to odôvodnené osobitnými požiadavkami.

Ak výzva na predkladanie žiadostí nie je reálne uskutočniteľná (napríklad ak sa vyžadujú veľmi špecifické odborné znalosti), výber expertov sa uskutoční na základe objektívne overiteľných kritérií.

Príslušné útvary Komisie informujú expertov vymenovaných na základe ich osobnej spôsobilosti, že prijatím členstva v skupine sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme. Útvary Komisie tiež informujú týchto expertov, že v prípade konfliktu záujmov môžu byť vylúčení zo skupiny alebo z jej osobitného zasadnutia.“

88. Vzor „Výzva na predkladanie prihlášok na výber expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti“ pripojený k pracovnému dokumentu útvarov Komisie [19] obsahuje tieto ustanovenia: „Členovia poskytnú Komisii nezávislé stanovisko bez vonkajšieho vplyvu...“ Vzorová výzva na predkladanie žiadostí obsahuje aj toto ustanovenie: „Zaväzujú sa konať nezávisle a vo verejnom záujme.“

89. Okrem toho sa v článku 11 ods. 1 vzorového rokovacieho poriadku pripojeného k tomu istému pracovnému dokumentu útvarov Komisie stanovuje, že v prípade konfliktu záujmov vo vzťahu k expertovi môžu útvary Komisie vylúčiť tohto experta zo skupiny alebo z jej konkrétneho zasadnutia. Alternatívne môžu rozhodnúť, že príslušný odborník sa zdrží diskusie o príslušných bodoch programu a hlasovania o týchto bodoch.

90. Na základe týchto pravidiel musel ombudsman posúdiť tvrdenie sťažovateľa, ktoré je predmetom tohto preskúmania.

91. Na úvod poznamenala, že osobné vymenovanie do expertnej skupiny sa líši od vymenovania na zastupovanie záujmu. Okrem toho vymenovanie odborníkov na základe osobnej spôsobilosti sa neobmedzuje na osoby pochádzajúce z odvetvia, ale je otvorené pre všetky osoby, ktoré okrem iného spĺňajú požiadavky článku 9 ods. 1 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie. Z toho vyplýva, že uplatniteľné pravidlá zjavne vychádzajú z predpokladu, že objektívne poradenstvo vo verejnom záujme možno v zásade získať od odborníkov bez ohľadu na ich príslušnosť k organizáciám, ktoré majú vlastný záujem, za predpokladu, že sú dodržané určité záruky.

92. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na schopnosti a skúsenosti, ktoré skupine priniesli členovia vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti. Ombudsmanka považovala vyhlásenia Komisie v tejto súvislosti za hodnoverné. Sťažovateľ nespochybnil užitočnosť skúseností a odborných znalostí, ktoré skupinám poskytli členovia vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti. Navrhovateľ však tvrdil, že Komisia by nikdy nemala vymenovať odborníkov z odvetvia na základe osobnej spôsobilosti, ale namiesto toho by ich mala vymenovať za odborníkov a zainteresované strany. Ombudsman sa domnieval, že schválenie stanoviska sťažovateľa, že člen vymenovaný na základe svojej osobnej spôsobilosti by zo svojej podstaty zastupoval záujmy združenia, ku ktorému je pridružený, by v skutočnosti vylúčilo vymenovanie akéhokoľvek odborníka na základe osobnej spôsobilosti, pričom sa rozumie, že neexistuje dohodnutá definícia ani prahová hodnota, pokiaľ ide o to, čo by predstavovala organizácia konajúca výlučne vo verejnom záujme. Ombudsmanka však uvítala budúce úvahy o tejto otázke a pochopila, že dokument pochádzajúci od GR SANCO predstavuje v tejto súvislosti dôležitý príspevok.

93. Ombudsmanka však považovala za zrejmé, že vymenovanie osoby pridruženej k organizácii, ktorá má vlastný záujem, by mohlo viesť ku konfliktu záujmov. Preto bolo rovnako jasné, že sa odporúča osobitná opatrnosť, i) najmä pri rozhodovaní o vymenovaní členov na základe osobnej spôsobilosti, aby sa minimalizovalo riziko konfliktu záujmov. Okrem toho ii) počas funkčného obdobia členov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti sa riziko konfliktu záujmov musí riadiť aj vhodnými prostriedkami.

94. Pokiaľ ide o prvý aspekt, ombudsmanka považovala za nevyhnutné, aby sa verejné výzvy na predkladanie žiadostí využívali v čo najväčšej možnej miere a aby sa v prípadoch, keď by verejné výzvy neslúžili na užitočný účel, výber zakladal na objektívnych kritériách. Ombudsmanka s uspokojením poznamenala, že článok 9 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie obsahuje výslovné ustanovenie v tomto zmysle. V článku 9 ods. 1 sa takisto stanovuje, že pri výbere expertov sa má predchádzať konfliktom záujmov, čo umožňuje riešiť otázku konfliktov záujmov v kľúčovej fáze výberu členov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti. Tvrdenie Komisie, že potenciálne konflikty záujmov sa posudzujú vo fáze výberu a/alebo v čase vymenovania, teda potvrdzujú uvedené pravidlá.

95. Pokiaľ ide o druhý aspekt, v pravidlách uvedených v úvodzovkách sa stanovuje, že členovia vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti sa musia zaviazať, že budú konať nezávisle a vo verejnom záujme. Ombudsmanka sa stotožnila s pochybnosťami sťažovateľa, pokiaľ ide o účinnosť formálneho vyhlásenia na zabezpečenie nezávislosti a záväzku konať vo verejnom záujme. Zároveň pripomenula, že článok 9 ods. 1 horizontálnych pravidiel pre expertné skupiny Komisie umožňuje vylúčenie člena zo skupiny alebo z jej konkrétneho zasadnutia, a preto sa v ňom stanovujú osobitné sankcie v prípade vzniku konfliktu záujmov. Hoci sa zdalo, že sťažovateľ tvrdí, že konflikt záujmov by mal viesť k automatickému vylúčeniu dotknutého člena skupiny, ombudsman sa domnieval, že sťažovateľ nepreukázal, prečo by takéto pravidlo, ktoré neumožňuje zohľadniť špecifiká daného konfliktu záujmov, bolo potrebné.

96. Niet pochýb o tom, že predpokladané sankcie môžu byť účinné len vtedy, ak sa v prvom rade zistí konflikt záujmov. Účinnosť týchto sankcií preto závisí od i) pripravenosti dotknutého člena vyhlásiť akýkoľvek takýto konflikt a/alebo od ii) možností odhaliť takýto konflikt inými prostriedkami. Ombudsmanka zastávala názor, že aj v prípade neexistencie člena, ktorý vyhlási konflikt záujmov, možno existenciu skutočných alebo potenciálnych konfliktov zistiť, ak sú v registri Komisie k dispozícii informácie o i) členoch expertných skupín vrátane príslušnosti členov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti a ii) rokovaniach expertných skupín vrátane programov zasadnutí, zápisníc zo zasadnutí a správ vyplývajúcich z činností skupín.

97. Vzhľadom na to, že ombudsman predložil návrh priateľského riešenia v súvislosti s nižšie uvedeným registrom Komisie, nebolo potrebné ďalšie konanie zo strany ombudsmana, pokiaľ ide o tretie tvrdenie a nárok sťažovateľa.

D. Tvrdenie o neposkytnutí presvedčivých dôvodov na nevypracovanie jednotných výberových kritérií a súvisiaceho nároku

Argumenty predložené ombudsmanovi

98. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla presvedčivé dôvody, prečo nevypracovala všeobecné kritériá výberu členov expertných skupín. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že súčasný výberový proces je nezlučiteľný s usmerneniami pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí a minimálnymi normami pre oznámenie o konzultáciách. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala vypracovať a zverejniť všeobecné kritériá výberu členov expertných skupín.

99. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že zriaďuje expertné skupiny, keď potrebuje zhromaždiť externé odborné znalosti, aby mohla plniť svoje úlohy. V dôsledku toho „sa výber odborníkov uskutočňuje od prípadu k prípadu na základe ich odborných znalostí v danej oblasti a s prihliadnutím na druh práce, ktorá sa má vykonať a ktorá sa môže do veľkej miery líšiť“. Komisia zdôraznila technickú povahu otázok, ktorými sa zaoberajú určité skupiny, a rozdiel v ich rozsahu pôsobnosti. Ako názorné príklady ponúkala otázky spojené s vykonávaním existujúcich právnych predpisov alebo prípravou nových politických iniciatív. Pokiaľ ide o vymenovanie odborníkov na základe osobnej spôsobilosti, Komisia poukázala na to, že výber sa zakladal na kompetenciách odborníka týkajúcich sa dotknutej politiky, ktoré boli určené okrem iného v priebehu výziev na predkladanie žiadostí. Pokiaľ ide o členstvo verejných orgánov a/alebo organizácií, Komisia uviedla, že zvyčajne je na nich, aby určili svojich zástupcov a zabezpečili vysokú úroveň odborných znalostí.

100. Na rozdiel od toho, čo tvrdil sťažovateľ, Komisia považovala svoju uvedenú prax za „dokonale v súlade s oznámeniami o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí a o minimálnych normách pre konzultácie“. Podľa predchádzajúceho oznámenia „opatrenia na zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí by sa mali navrhnúť úmerne k danej úlohe, pričom by sa mal zohľadniť príslušný sektor, predmetná otázka a etapa politického cyklu“. Okrem toho podľa oznámenia o minimálnych normách pre konzultácie sa administratívna prax Komisie musí riadiť „zásadou proporcionality...“a „Komisia musí posúdiť potreby svojich konzultácií na individuálnom základe v súlade so svojím právom iniciatívy.“Komisia sa odvolala aj na oznámenie o inteligentnej regulácii [20], podľa ktorého „spoluprácu Komisie s občianskou spoločnosťou treba vnímať v kontexte celej škály príležitostí, ktoré majú občania a iné zainteresované strany na to, aby prispeli k procesu tvorby politiky“. V danej súvislosti Komisia uviedla, že nadviazala „pravidelný dialóg so zainteresovanými stranami v rôznych formátoch, pričom expertné skupiny sú len jednou z nich“. Podľa Komisie tieto formáty zohľadňujú jej dlhodobú politiku otvorenosti a inkluzívnosti a odrážajú veľké rozdiely v oblastiach politiky, ako aj rozmanitosť zainteresovaných strán.

101. Vzhľadom na uvedenú rôznorodosť okolností Komisia uviedla, že nie je presvedčená o možnej pridanej hodnote prísnejších pravidiel týkajúcich sa jej interakcie s občianskou spoločnosťou. Uviedla preto, že nepovažuje za vhodné vypracovať všeobecné kritériá výberu členov expertnej skupiny.

102. Komisia tiež uviedla, že je plne odhodlaná zabezpečiť vykonávanie ustanovení obsiahnutých v rámci z roku 2010, najmä to, aby sa odborníci vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti vyberali na základe výberového konania, ktoré zaručuje vysokú úroveň odborných znalostí a zabraňuje akémukoľvek konfliktu záujmov. Komisia takisto poukázala na to, že podľa rámca z roku 2010 sa verejné výzvy na predkladanie žiadostí používajú, pokiaľ je to reálne uskutočniteľné, a ak to tak nie je, výber odborníkov sa uskutoční na základe objektívne overiteľných kritérií. Komisia tiež vyjadrila svoj záväzok ďalej zvyšovať transparentnosť výberových konaní zahrnutím informácií o uvedených výberových konaniach do novej verzie registra, ako sa uvádza v rámci z roku 2010.

103. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach a po tom, ako vzal na vedomie odkaz Komisie na usmernenia pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí, zastával názor, že vzhľadom na to, že sa používajú ako prostriedok interakcie s Komisiou a na zhromažďovanie odborných znalostí, expertné skupiny sa majú považovať za viazané oznámením o minimálnych normách pre konzultácie. Podľa sťažovateľa to Komisia akceptovala. Sťažovateľ poukázal na to, že v oznámení o minimálnych normách pre konzultácie sa od Komisie vyžaduje, aby zabezpečila konzistentnosť a transparentnosť spôsobu, akým jej útvary vykonávajú svoje konzultačné postupy. Sťažovateľ zastával názor, že výklad tejto zásady spolu so zásadami pluralistického a rôznorodého zloženia expertných skupín, ktorých cieľom je zabrániť možnosti, aby konkrétne skupiny mali privilegovaný prístup, ako vyplýva z oznámení Komisie, „by mal viesť Komisiu k stanoveniu niektorých spoločných kritérií v zložení expertných skupín“. Podľa sťažovateľa by to bol jediný istý spôsob vykonávania zásady, že útvary Komisie v čo najväčšej možnej miere zabezpečia vyvážené zastúpenie.

104. Na druhej strane „sa porušujú spoločné výberové kritériá, kódexy správania Komisie... a nové pravidlá týkajúce sa expertných skupín“. Podľa sťažovateľa mu súčasný výklad platných pravidiel zo strany Komisie umožňuje brániť akékoľvek zloženie, akokoľvek nevyvážené, zameraním sa na „efektívnosť“. Vzhľadom na to, že v rámci z roku 2010 sa vyžaduje len vyvážené zloženie „v čo najväčšej možnej miere“, Komisia nevysvetlila, prečo v niektorých prípadoch vyvážené zloženie nie je možné. Podľa sťažovateľa mohla v súčasnosti posúdiť, či sa dosiahla dostatočná rovnováha medzi rovnocenným zastúpením zainteresovaných strán a efektívnosťou, len Komisia. Sťažovateľ takisto kritizoval, že Komisia chápe „efektívnosť“, ktorá sa podľa všetkého vykladá „krátkodobo a administratívne, zatiaľ čo skutočná efektívnosť sa týka tvorby politík a právnych predpisov, ktoré sú prospešné pre spoločnosť ako celok.“

105. Podľa názoru sťažovateľa by všeobecné výberové kritériá „mali zahŕňať záruky proti dominantnému postaveniu expertných skupín osobitnými záujmami, a najmä záujmami podnikov“. Okrem toho by sa malo verejne oznámiť vytvorenie expertných skupín a zainteresované strany by mali byť vyzvané, aby sa prihlásili, „ak majú byť skupiny zložené z expertov konajúcich na základe osobnej spôsobilosti a ak sú experti zároveň zástupcami záujmových skupín“.

106. Sťažovateľ na záver uviedol, že „určitá minimálna rovnováha v záujmových skupinách, s ktorými Komisia konzultovala“, by prispela k vyváženejšiemu rozhodovaciemu procesu v súlade s článkom 9 ZEÚ. Sťažovateľ súhlasil s tým, že by sa mohli zachovať diferencované výberové kritériá na individuálnom základe, ale tvrdil, že by malo existovať „niektoré všeobecné pravidlo poskytujúce záruky proti dominancii expertných skupín osobitným záujmom“. Pokiaľ odborníci nie sú „nezávislí od akéhokoľvek záujmu, sú aj zástupcami záujmových skupín, ich úloha však môže byť „technická“. Preto by sa mala vždy zachovať rovnováha, a nielen „v čo najväčšej možnej miere“.

Hodnotenie ombudsmana

107. Ombudsmanka poznamenala, že toto tvrdenie sa týka údajného nedostatku presvedčivých dôvodov na to, aby sa nevypracovali všeobecné kritériá výberu členov expertnej skupiny. Zatiaľ čo sťažovateľ vo svojich podaniach opakovane poukazoval na otázku vyváženého zastúpenia v expertných skupinách Komisie, ombudsmanka pripomenula, že táto otázka je súčasťou samostatného tvrdenia a bude sa analyzovať v rámci tohto okruhu. Nasledujúce posúdenie sa teda týkalo otázky reprezentatívnosti len v rozsahu, v akom priamo súvisí s údajným nedostatkom osvedčených postupov týkajúcich sa všeobecných kritérií na vymenovanie expertov.

108. V usmernení č. 8 usmernení o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí sa uvádza, že pri identifikácii a výbere odborníkov by útvary „mali čo najviac rozširovať svoje siete pri hľadaní vhodných odborných znalostí. Pokiaľ je to možné, mali by sa hľadať nové nápady a poznatky zahrnutím jednotlivcov mimo obvyklého okruhu kontaktov oddelenia. Odbory by sa tiež mali snažiť zabezpečiť, aby skupiny tvorili aspoň 40 % každého pohlavia."V usmernení č. 9 sa okrem toho vyžaduje, aby sa zohľadnili bežné aj rozdielne názory. V prílohe k usmerneniam sa podrobne opisujú určité „praktické otázky“, ktoré môžu vzniknúť pri ich uplatňovaní, ako aj „praktické tipy“ v odpovediach na tieto otázky. Nadpis „Identifikácia a výber odborníkov“ obsahuje tieto vyhlásenia: „Pri hľadaní odborných znalostí pre expertné skupiny by sa mali uverejňovať verejné výzvy pre uchádzačov? Zverejnili sa takéto výzvy v čo najväčšej možnej miere vrátane elektronických prostriedkov? Otvorené výzvy môžu byť obzvlášť vhodné pri riešení citlivých otázok a vtedy, keď sú skupiny schopné obstáť počas primeraného obdobia.“[21]

109. Podľa oznámenia o minimálnych normách pre konzultácie „konzultačné procesy vedené Komisiou musia byť transparentné pre tých, ktorí sú priamo zapojení, ako aj pre širokú verejnosť“. Podľa tohto oznámenia musí byť okrem iného jasné, „kto je konzultovaný a prečo“[22].

110. V bode 3.2 rámca z roku 2005 sa stanovuje, že „[m]ri sa vyberajú transparentným spôsobom na základe jasne vymedzených objektívnych kritérií. Členovia vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti sa vyberajú, pokiaľ je to možné, prostredníctvom výzvy na predkladanie prihlášok.“

111. Pravidlo 9 ods. 1 rámca z roku 2010 stanovuje:

„Ak sú jednotliví experti vymenovaní na základe ich osobnej spôsobilosti, vyberajú sa na základe výberového konania, ktoré zaručuje vysokú úroveň odborných znalostí a, pokiaľ je to možné, geografickú a rodovú rovnováhu, pričom sa zohľadňujú osobitné úlohy expertnej skupiny a druh požadovaných odborných znalostí. ...

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné výberové postupy stanovené v rozhodnutiach Komisie, ktorými sa zriaďujú expertné skupiny, sa verejné výzvy na predkladanie žiadostí používajú, pokiaľ je to prakticky možné. Na tento účel útvary Komisie použijú štandardný vzor výzvy na predkladanie prihlášok na výber expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti, ktorý stanoví generálny sekretariát. Služby sa môžu od vzoru odchýliť alebo ho doplniť, ak je to odôvodnené osobitnými požiadavkami.

Ak výzva na predkladanie žiadostí nie je reálne uskutočniteľná (napríklad ak sa vyžadujú veľmi špecifické odborné znalosti), výber expertov sa uskutoční na základe objektívne overiteľných kritérií.“[23]

112. Podľa bodu 8 pracovného dokumentu útvarov Komisie [24] sa v záujme transparentnosti príslušné informácie o použitom výberovom konaní sprístupnia v registri. Vo vzore „Výzva na predkladanie prihlášok na výber expertov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti“ pripojenom k pracovnému dokumentu útvarov Komisie sa uvádzajú kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní prihlášok. Patrí medzi ne preukázaná spôsobilosť a skúsenosti v príslušných oblastiach; potreba dosiahnuť rovnováhu v rámci skupiny, pokiaľ ide o reprezentatívnosť žiadateľov; ako aj pohlavie a zemepisný pôvod.

113. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na analýzu jednotlivých prípadov, ktorú musí vykonať pri rozhodovaní o odborných znalostiach, ktoré musia poskytnúť členovia expertných skupín. Vzhľadom na to, že expertné skupiny sú aktívne vo všetkých oblastiach politiky EÚ a že rozsah požadovaných odborných znalostí je preto široký a vyžaduje si, aby Komisia, ktorá je na konci prijímania, mala dostatočný stupeň diskrečnej právomoci, ombudsmanka považovala stanovisko Komisie za primerané. Predovšetkým sa nemohla stotožniť s názorom sťažovateľa, že stanovisko Komisie je nezlučiteľné s vyššie preskúmanými uplatniteľnými pravidlami, ktoré naopak podľa všetkého uznávajú diskrečnú právomoc Komisie, pričom zároveň stanovujú určité obmedzenia tejto diskrečnej právomoci. Napríklad článok 9 ods. 1 rámca z roku 2010 vyžaduje, aby Komisia, pokiaľ ide o jednotlivých odborníkov vymenovaných na základe ich osobnej spôsobilosti, využila výberové konanie, ktoré zaručuje vysokú úroveň odborných znalostí, a pokiaľ je to možné, geografickú a rodovú rovnováhu, pričom zohľadní osobitné úlohy expertnej skupiny a druh požadovaných odborných znalostí. Na prvý pohľad sa zdá byť ťažké vymedziť ďalšie všeobecné kritériá uplatniteľné na všetky expertné skupiny. Na druhej strane v rozsahu, v akom sťažovateľ odkázal na kritérium zastúpenia, by sa tento aspekt skúmal v rámci piateho tvrdenia.

114. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnievala, že Komisia zaviedla všeobecné kritériá výberu členov expertných skupín. Okrem toho považovala stanovisko Komisie, že prijatie prísnejších všeobecných pravidiel by nebolo užitočné, za presvedčivé. Zároveň vzala na vedomie a ocenila záväzok Komisie ďalej zvyšovať transparentnosť výberových konaní zahrnutím príslušných informácií do registra. Ombudsman preto dospel k záveru, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto tvrdenia.

E. Tvrdenie o nezabezpečení vyváženého zloženia a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

115. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia nezabezpečila vyvážené zloženie expertných skupín. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil, že vo väčšine skupín odborníkov, ktoré určil, tvoria zástupcovia odvetvia väčšinu, zatiaľ čo všetky ostatné zainteresované strany, ako sú spotrebiteľské skupiny, akademická obec a občianska spoločnosť, sú nedostatočne zastúpené. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by sa mala zaoberať otázkou nevyváženého zloženia expertných skupín.

116. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že na rozdiel od toho, čo uviedol sťažovateľ, rešpektuje literu a ducha usmernení o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí, ktoré určujú excelentnosť, rozsah, v akom odborníci konajú nezávisle, a pluralitu ako určujúce faktory kvality poradenstva. Komisia uviedla, že pri výbere členov expertných skupín sa vždy snaží dosiahnuť rovnováhu medzi uvedenými tromi kritériami. Komisia takisto uviedla, že ako sťažovateľ uviedol vo svojej predchádzajúcej korešpondencii s Komisiou, opakovane mu poskytla „relevantné a podrobné informácie o tom, ako sa to účinne zabezpečilo v prípade viacerých expertných skupín“.

117. Pokiaľ ide o podrobné a aktualizované informácie o zdôvodnení zloženia mnohých expertných skupín, Komisia odkázala na prílohu k svojmu stanovisku. Podľa Komisie poskytnuté informácie ukázali, že tvrdenie sťažovateľa bolo „z veľkej časti neopodstatnené alebo nepresné“. Komisia zároveň poukázala na to, že z dôvodu efektívnosti nie je schopná vykonať nákladnú a zdĺhavú prácu spočívajúcu v poskytovaní podrobných informácií o každej zo 111 expertných skupín uvedených v sťažnosti sťažovateľa.

118. Komisia okrem toho uviedla, že v rámci z roku 2010 sa predpokladá, že jej príslušné útvary „sa zamerajú na zabezpečenie vyváženého zastúpenia príslušných odborných oblastí a oblastí záujmu, pričom zohľadnia prácu, ktorá sa má vykonať, a požadované osobitné odborné znalosti“. Komisia zdôraznila, že je plne odhodlaná vykonávať tieto ustanovenia, a tiež vyjadrila svoju pripravenosť „v prípade potreby zvážiť spôsoby, ako zlepšiť rovnováhu v zložení existujúcich expertných skupín“. Ako príklad svojho záväzku Komisia poukázala na „oznámenie o akte o jednotnom trhu“, v ktorom sa stanovuje intenzívnejšia konzultácia a dialóg s občianskou spoločnosťou. Najmä tam, kde je to uskutočniteľné a vhodné, by sa expertné skupiny rozšírili nad rámec zástupcov podnikov tak, aby zahŕňali okrem iného názory spotrebiteľov, mimovládnych organizácií a odborových zväzov.

119. Komisia takisto pripomenula, že v liste adresovanom sťažovateľovi komisár Barnier v plnej miere uznal, že sa ešte musí dosiahnuť spravodlivá rovnováha zastúpenia zainteresovaných strán mimo priemyslu v konzultačných procesoch. Komisia poukázala na to, že je odhodlaná „usilovať sa o primeranú prítomnosť zástupcov občianskej spoločnosti vo svojich expertných skupinách“v oblasti vnútorného trhu, a to pokiaľ ide o existujúce aj novovytvorené skupiny. Komisia však zdôraznila, že vzhľadom na "technický" charakter určitých skupín, pre ktoré nemusí byť optimálne mať väčšinu zástupcov občianskej spoločnosti, je potrebný určitý stupeň flexibility. Komisia sa napríklad odvolávala na expertné skupiny v oblasti veľkoobchodných služieb a platieb.

120. Komisia ďalej uviedla, že aj v oblasti informačnej spoločnosti sa vynaložilo úsilie s cieľom zabezpečiť vyváženejšie zastúpenie príslušných zainteresovaných strán, ako aj geografickú a rodovú rovnováhu vo všetkých skupinách. Výber členov expertných skupín v tejto oblasti by sa uskutočnil na základe verejných výziev.

121. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zastával názor, že Komisia netvrdila, že sa snaží zabezpečiť vyvážené zloženie expertných skupín, ale len to, že sa snaží dosiahnuť rovnováhu medzi excelentnosťou, nezávislosťou a pluralizmom. Podľa sťažovateľa nebolo jasné, čo Komisia myslí pod pojmom „výbornosť“. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že odkaz na „excelentnosť“ by v praxi mohol urobiť akékoľvek zloženie obhájiteľným. Sťažovateľ naopak uviedol, že sám jasne definoval, čo znamená „rovnováha“ a „pluralizmus“, konkrétne, že „najviac polovica mimovládnych aktérov by nemala pochádzať z jedného druhu záujmu (najmä z veľkých podnikov)“. Dôvodom tejto zásady, ktorá by sa mala vzťahovať na každú expertnú skupinu a je v súlade s článkom 6 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, je, že by mala existovať rovnováha medzi osobitnými hospodárskymi záujmami a „verejným alebo všeobecným záujmom“. Podľa názoru sťažovateľa „odborníci z rôznych prostredí, ktorí zastupujú rôzne aspekty verejného záujmu (environmentálny, spotrebiteľský, sociálny atď.), ako aj široké vrstvy obyvateľstva (práca, MSP, odborníci) a nezávislí akademickí pracovníci by mali vždy kolektívne prevyšovať počet zástupcov veľkých podnikov“. V opačnom prípade by došlo k diskriminácii v prospech obchodných záujmov ako osobitnej kategórie záujmov.

122. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by dosiahnutie rovnováhy medzi „excelentnosťou“ a „pluralizmom“ nemohlo odôvodniť, aby expertnej skupine dominovali podnikové záujmy. Skutočnosť, že odborník pracujúci pre podnikový sektor by mohol byť kvalifikovaný ako vynikajúci, nemôže ovplyvniť záver, že poradenstvo tohto odborníka nemožno oddeliť od hospodárskych záujmov dotknutého sektora. Zahrnutie odborníkov z podnikového sektora si preto vyžadovalo vyváženie ich začlenenia s odborníkmi spojenými s inými druhmi záujmu. Skutočnosť, že nie všetci odborníci pochádzajúci z podnikového sektora by mali rovnaký záujem, nezaručuje, že verejný záujem, ktorý sa nemá rovnať súčtu rôznych obchodných záujmov, bude primerane zohľadnený. Podľa názoru sťažovateľa by experti, ktorí sa zaoberajú problémom najmä z obchodného hľadiska, mohli vážne narušiť chápanie konkrétneho problému zo strany Komisie.

123. V komentári k informáciám o zložení rôznych expertných skupín, ktoré poskytla Komisia, sťažovateľ, zjavne hovoriac o minulosti, považoval vyhlásenie Komisie, že mu poskytla relevantné a podrobné informácie o tom, ako je zabezpečená rovnováha, za neopodstatnené. Poukázala na to, že Komisia sa nikdy predtým nesnažila vysvetliť, ako by sa takáto rovnováha dosiahla. Podľa jeho názoru však „v niektorých prípadoch vidíme jeho prvé úsilie, ale tieto vysvetlenia sú nedostatočné“. Navrhovateľ vo všeobecnosti uviedol, že poskytnuté informácie o odôvodnení zloženia niektorých skupín boli veľmi všeobecné a abstraktné. Okrem toho zdôraznila, že v niekoľkých prípadoch Komisia zaujala „problémové prístupy“, ktoré poukazujú na jasnú zaujatosť voči obchodným záujmom.

124. Sťažovateľ ďalej predložil podrobné pripomienky ku konkrétnym expertným skupinám, na ktoré Komisia odkázala v prílohe k svojmu stanovisku. Informácie o problémoch, ktoré sťažovateľ vníma ako relevantné pre posúdenie tvrdenia a tvrdenia, ktoré sú predmetom tohto preskúmania, možno zhrnúť takto:

V súvislosti so skupinou „CARS 21“ Komisia tvrdila, že je vyváženejšia ako predtým a že v súčasnosti existuje lepšia rovnováha medzi výrobcami a dodávateľmi. Navrhovateľ sa preto domnieval, že podľa prístupu Komisie by neexistovali žiadne problémy, pokiaľ ide o zloženie tejto skupiny, pokiaľ existuje rovnováha medzi rôznymi priemyselnými odvetviami. Navrhovateľ považoval tento prístup za chybný.

Pokiaľ ide o „Skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť chemického priemyslu“, Komisia uviedla, že opakovane povzbudzovala mimovládne organizácie, aby zvýšili svoju účasť, ale mala v tom len obmedzený úspech. Navrhovateľ sa domnieval, že za týchto okolností mala Komisia znížiť počet účastníkov výrobného odvetvia, aby sa dosiahlo vyvážené zloženie.

-V súvislosti s poradnou skupinou pre konkurencieschopnosť v oblasti biotechnológií sťažovateľ poukázal na to, že preskúmanie konkurencieschopnosti biotechnológie bez zohľadnenia etických, spoločenských a bezpečnostných dôsledkov je vysoko rizikové.

Sťažovateľ poznamenal, že „Strategický poradný výbor pre konkurencieschopnosť a inovácie“by mal byť na jednej strane zložený zo zástupcov priemyselných a podnikateľských združení, zatiaľ čo na druhej strane sa členovia vymenúvajú na základe osobnej spôsobilosti a radia Komisii nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. Podľa sťažovateľa bolo iracionálne požadovať od členov, aby zastupovali obchodné združenia a zároveň boli nezávislí.

Pokiaľ ide o (rozdelenú) skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, sťažovateľ zastával názor, že Komisia sa ani nepokúsila vysvetliť, ako by sa skupina mohla považovať za „vyváženú“. V každom prípade vzhľadom na to, že táto skupina pozostávala z 13 členov z odvetvia a len zo štyroch „mimovládnych účastníkov“, nebolo možné tvrdiť, že táto skupina bola vyvážená.

-Sťažovateľ v pripomienkach k expertným skupinám riadeným GR AGRI (poľnohospodárstvo) poukázal na to, že v rozhodnutí 2004/391 [25] sa od Komisie vyžaduje, aby „vyhľadávala názory sociálno-ekonomických odvetví a spotrebiteľov“na určité otázky. Nevenovala sa však žiadna pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že názory rôznych zainteresovaných strán sa budú hľadať vyváženým spôsobom. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutím 2004/391 sa pracovníci, spotrebitelia a ochrancovia životného prostredia zaraďujú do jednej kategórie, zatiaľ čo poľnohospodári a podniky sa zaraďujú do troch kategórií. Jedna konkrétna organizácia v skutočnosti predstavovala 48 % všetkých kresiel v poradných skupinách riadených GR AGRI.

-Pokiaľ ide o expertné skupiny riadené GR MARKT, sťažovateľ považoval za prekvapujúce, že Komisia poukázala na „údajné nadmerné zastúpenie záujmov odvetvia“, zatiaľ čo napríklad komisár Barnier uznal potrebu vyvážiť expertné skupiny. Okrem toho Komisia vychádzala z technickej povahy predmetných otázok, aby zohľadnila skutočnosť, že zainteresované strany a spotrebitelia mimo odvetvia sú v týchto expertných skupinách menej početní. Podľa sťažovateľa išlo o chybný prístup, ktorý bol v rozpore s tým, že Komisia uznala potrebu opätovného vyváženia expertných skupín. Sťažovateľ sa ďalej podrobne vyjadril k zloženiu viacerých expertných skupín, aby preukázal, že sú nevyvážené v prospech veľkých podnikov, a uviedol, že Komisia sa nevyjadrila k zloženiu dvoch skupín.

Pokiaľ ide o expertné skupiny zaoberajúce sa finančnou reguláciou, sťažovateľ dospel k záveru, že sú naďalej veľmi nevyvážené, a to aj napriek tomu, že Komisia uznala potrebu primeraného a vyváženého zastúpenia. Sťažovateľ poukázal na to, že 11 z 20 skupín, ktoré sa zaoberajú finančnou reguláciou, má mimovládnych členov, z ktorých v siedmich dominujú zástupcovia spoločností. Sťažovateľ uznal, že percentuálny podiel podnikových poradcov GR MARKT v tejto oblasti klesol z 84 % (v roku 2009) na 73 %. Zmena týmto tempom však nemohla mať vplyv na jednostranné politiky. Sťažovateľ tiež poznamenal, že podľa úradníkov GR MARKT ich prístup k vyváženiu spočíval v nahradení členov, ktorí opustili skupinu, jednotlivcami z rôznych kategórií záujmov, čo však nepochybne viedlo k príliš pomalému pokroku. Navrhovateľ zdôraznil potrebu rýchlejšieho pokroku a tvrdil, že jednoduchá metóda, ktorú by Komisia mala zvážiť, by spočívala v rozpustení skupín, v ktorých dominujú podniky.

-Sťažovateľ uviedol, že aj pokiaľ ide o nefinančné expertné skupiny, mnohé skupiny boli problematické. Poukázala na to, že členstvo v niektorých z týchto skupín nebolo zverejnené.

-Pokiaľ ide o expertné skupiny riadené GR pre výskum, sťažovateľ poznamenal, že podľa Komisie niektoré zo skupín, o ktorých sa sťažovateľ domnieval, že v nich dominujú veľké podniky, monitorujú prebiehajúce projekty, na ktoré sa vzťahujú dohody o grante, čo znamená, že ich zápisnice a presné postupy by sa nemali uvádzať na verejne prístupnom webovom sídle. Sťažovateľ zastával názor, že Komisia by mala byť stále schopná poskytnúť viac informácií bez toho, aby ohrozila prebiehajúce projekty. Navrhovateľ takisto uviedol, že monitorovanie by sa nemalo ponechať na korporátnych expertov, keďže existuje riziko konfliktu záujmov.

Pokiaľ ide o zloženie „technických skupín pre uhlie a oceľ“, sťažovateľ kritizoval prístup Komisie ako chybný, keďže neuznal, že odborníci pochádzajúci z podnikového sektora sú aj zástupcami záujmových skupín. Títo experti by preto mali byť vylúčení z technických skupín alebo by mali mať aspoň menšinovú členskú základňu, pričom monitorovacie úlohy by sa mali ponechať aktérom, ktorí nemajú priamy záujem na financovaní výskumu.

Sťažovateľ takisto poznamenal, že Komisia nesúhlasila s údajmi, ktoré sťažovateľ uviedol v súvislosti s „poradnou skupinou 7. RP pre dopravu“. Hoci navrhovateľ nevylúčil, že urobil chybu, rozdiely medzi ním a Komisiou preukázali problémy so spoľahlivosťou registra. Zástupcovia spoločností by nemali byť prijímaní ako odborníci na základe osobnej spôsobilosti.

-Pokiaľ ide o tri skupiny riadené spoločnosťou DF INFSO a pripomienkované Komisiou, navrhovateľ spochybnil predpoklad Komisie, že jednotlivci pracujúci pre spoločnosti nekonajú ako čisto zástupcovia záujmových skupín ako členovia skupiny. Sťažovateľ tvrdil, že prinajmenšom konali aj ako zástupcovia záujmových skupín. Navrhovateľ dodal, že skutočnosť, že Komisia kvalifikovala určité výskumné laboratóriá ako laboratóriá patriace do „akademickej obce“, nezohľadňuje skutočnosť, že mnohé laboratóriá sú súčasťou korporácií alebo sú samy spoločnosťami s vlastnými záujmami.

Pokiaľ ide o „Poradnú skupinu pre priemyselné systémy inteligentnej výroby“, Komisia výslovne uviedla, že v tejto skupine je zastúpený len podnik. Podľa sťažovateľa neexistujú žiadne iné poradné štruktúry, ktoré by iným stranám dávali možnosť vyjadriť sa. Pokiaľ ide o skupinu „eSafety“, navrhovateľ zdôraznil, že Komisia nespochybnila názor navrhovateľa, že v nej dominuje podnikové odvetvie, ale vysvetlila, že riadiaca skupina tejto skupiny rozhoduje o vymenovaniach. Podľa sťažovateľa by Komisia mala kontrolovať zloženie skupín a nemala by delegovať túto právomoc na tretie strany.

-Pokiaľ ide o expertné skupiny riadené GR SANCO, sťažovateľ poukázal na to, že podľa názoru Komisie toto GR uviedlo, že „pri výbere členov skupín … je rovnováha medzi priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti ústredná“. Podľa sťažovateľa by túto zásadu mala dodržiavať Komisia ako celok.

-V súvislosti s osobitnými skupinami, ktoré riadi GR SANCO, sťažovateľ poznamenal, že pokiaľ ide o „poradnú skupinu pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín“, Komisia v roku 2010 vyhlásila verejnú výzvu „na vyplnenie prázdnych časových úsekov, najmä s cieľom zahrnúť nezastúpené odvetvia“. Hoci sa tento proces na začiatku roka 2011 ešte neukončil, sťažovateľ zdôraznil, že ide o správny prístup pri riešení nevyváženého zloženia skupiny. Sťažovateľ zároveň kritizoval, že predmetná skupina zostala nevyvážená.

-Podľa sťažovateľa „skupina pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat“ už nebola v registri k dispozícii, ale došlo k nerovnováhe vzhľadom na skutočnosť, že „veľké spoločnosti v rámci svojho odvetvia spoločne“ dominujú. Pokiaľ ide o Európske fórum pre problematiku alkoholu a zdravia, väčšinu jeho zloženia tvoria veľké podniky. Napokon „pracovná skupina pre klinické skúšanie a hodnotenie“ zahŕňa len vlády a podnikateľské skupiny, ale mala by zahŕňať aj organizácie občianskej spoločnosti.

-Pokiaľ ide o expertné skupiny riadené GR MOVE, sťažovateľ s uspokojením poznamenal, že „skupina, v ktorej dominujú podniky“„Télépéages“ bola zrušená. Zdá sa, že „expertná skupina pre vnútrozemskú vodnú dopravu“ je v súčasnosti vyvážená. „Skupiny odborníkov na intermodalitu a logistiku“ však zostali nevyvážené, pričom podnikateľské združenia zastupovali väčšinu mimovládnych aktérov.

-V súvislosti so skupinami riadenými GR TAXUD (Dane a colná únia) sťažovateľ považoval „kontaktnú skupinu pre obchod“ za príklad nesprávneho prístupu, keďže „akceptuje akékoľvek medzinárodné združenie, ktoré žiada o členstvo a preukazuje svoju účasť na činnostiach súvisiacich s colníctvom“. To Komisii v podstate znemožnilo vyhnúť sa nadmernému zastúpeniu priemyslu. Podskupina tejto skupiny nebola v registri k dispozícii.

Pokiaľ ide o „kontaktnú skupinu pre spotrebné dane“, navrhovateľ nesúhlasil s názorom Komisie, že by bolo ťažké zistiť, ktoré zainteresované strany iné ako obchodné združenia by mali záujem o účasť v takejto skupine. V danej súvislosti navrhovateľ zastával názor, že táto skupina by mala byť pre spotrebiteľov zaujímavá vzhľadom na to, že konečná cena výrobkov by mohla byť ovplyvnená spotrebnou daňou. „Odborná skupina pre zdaňovanie a úspory“ má len členov z finančného sektora, pričom by mali byť zastúpené aj spotrebiteľské a iné skupiny. Napokon „spoločné fórum pre transferové oceňovanie“ bolo „ďalším škandalóznym prípadom dominantného postavenia priemyslu v citlivej otázke“.

Sťažovateľ opäť zdôraznil nerovnováhu charakterizujúcu zloženie určitých skupín riadených GR ENV (životné prostredie). V súvislosti s „fórom na výmenu informácií o najlepších dostupných technikách podľa právnych predpisov o priemyselných emisiách“ zastával názor, že typickým príkladom chybného prístupu je skutočnosť, že v smernici IPCC [26] sa odkazuje len na zapojenie priemyslu.

-V súvislosti so skupinami riadenými GR ENER (energetika) sťažovateľ namietal proti názoru Komisie, že podľa článku 11 stanov Zásobovacej agentúry Euratomu [27] členov „Comité Consultatif de l'Agence d'Approvisionnement de l'Euratom“ vyberajú členské štáty spomedzi verejných organizácií, priemyselníkov a používateľov. Navrhovateľ poukázal na to, že v článku 11 sa nestanovuje, že ďalší členovia by mali pochádzať z odvetvia. V každom prípade zástupcovia podnikov nie sú uvedení ako zástupcovia vlády v registri, čo by Komisia mala objasniť. V danej súvislosti sťažovateľ takisto uviedol, že nedávno vytvorená poradná skupina ad hoc pre Plán postupu v energetike do roku 2050 nie je zahrnutá do registra.

-Pokiaľ ide o GR ECFIN, sťažovateľ poukázal na to, že podnikový sektor je nadmerne zastúpený v „skupine používateľov eurovej hotovosti“. Komisia tomu neodporovala a trvala len na tom, že táto skupina nie je zapojená do prípravy právnych predpisov, ale do informovania a výmeny názorov. Podľa sťažovateľa by Komisia pri poskytovaní informácií a/alebo výmene názorov nemala diskriminovať konkrétne skupiny.

Sťažovateľ, ktorý hovoril o skupine „Informácie o partenaires sociaux sur les activités des Fonds structurels“, ktorú riadi GR REGIO, poznamenal, že Komisia poukázala na zjavné nadmerné zastúpenie priemyslu, ktoré je spôsobené tým, že rôzne organizácie zamestnávateľov sú menej koncentrované ako zamestnanecké organizácie. Podľa sťažovateľa bolo riešenie tejto otázky jednoduché, t. j. Komisia by mala pozvať viac zástupcov odborov, aby sa pripojili.

Napokon, pokiaľ ide o GR ESTAT, sťažovateľ poukázal na nevyvážené zloženie „FEBI-FEBS-BUSINESSEUROPE-EUROCHAMBRES-INS-EUROSTAT“. Komisia poukázala na to, že táto skupina je otvorená každej federácii, ktorá prejaví záujem o účasť na jej informačných stretnutiach a má zástupcov zo všetkých odvetví hospodárstva. Podľa sťažovateľa to bolo jasne diskriminačné vzhľadom na to, že odborové zväzy a spotrebitelia sú tiež „subjektmi v hospodárstve“a mali by byť prizvaní.

125. Navrhovateľ uviedol, že uvedené prípady, „ako aj početné skupiny, na ktoré Komisia neodpovedala“, ukazujú, že Komisia účinne nezabezpečila vyvážené zloženie mnohých svojich expertných skupín. Problémy s prístupom Komisie boli zjavné aj z jej oznámenia o inteligentnej regulácii, ktoré vychádza z myšlienky, že občania a podniky majú rovnaký význam ako partneri inštitúcií EÚ. Podľa sťažovateľa nevyvážené zloženie veľkého počtu expertných skupín porušuje minimálne normy pre oznámenie Komisie o konzultáciách, usmernenia pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí, bielu knihu o európskom riadení, Európsky kódex dobrej správnej praxe a článok 9 ZEÚ.

126. Konkrétne v súvislosti so svojím tvrdením sťažovateľ zastával názor, že prax GR SANCO sa javí ako najlepšia pri dosahovaní relatívne nízkeho percentuálneho podielu expertných skupín, v ktorých dominujú podniky. Sťažovateľ preto tvrdil, že Komisia ako celok by mala prijať zásadu formulovanú GR SANCO, podľa ktorej „pri výbere členov skupín … je rovnováha medzi priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti ústredná“.

127. Sťažovateľ poukázal na to, že „skupina pre neformálny dialóg o jednotnom trhu“, ktorú riadi GR MARKT, je dobrým príkladom vyváženej skupiny. Na druhej strane by sa malo preskúmať členstvo v skupinách, v ktorých viac ako polovica mimovládnych členov pochádza z jedného druhu záujmu, a najmä z veľkých podnikov, aby sa vytvorila rovnováha medzi osobitnými hospodárskymi záujmami a verejným záujmom. Komisia by mala zrušiť expertné skupiny, v ktorých prevládajú osobitné záujmy, prípadne zvýšiť účasť občianskej spoločnosti alebo znížiť účasť podnikov. Neexistencia jediného záujmu s absolútnou väčšinou v danej skupine by mala byť základnou podmienkou pre generálne riaditeľstvá, ktoré vytvárajú alebo udržiavajú expertné skupiny.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

Úvodné poznámky

128. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poznamenal, že Komisia sa vyjadrila len k zloženiu niektorých expertných skupín uvedených v jeho podnete. Sťažovateľ, odvolávajúc sa najmä na expertné skupiny riadené GR ENTR, vyložil skutočnosť, že Komisia sa nevyjadrila ku všetkým skupinám, ako neschopnosť odôvodniť ich zloženie. Ombudsman pripomenul, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že z dôvodu efektívnosti nemôže poskytnúť podrobné informácie o každej zo 111 expertných skupín uvedených v sťažnosti sťažovateľa. Hoci by mohli existovať pochybnosti o stanovisku Komisie, pokiaľ ide o administratívne úsilie potrebné na poskytnutie relevantných informácií, ombudsmanka sa domnievala, že vzhľadom na vysvetlenia Komisie záver sťažovateľa nebol presvedčivý.

129. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach pri poskytovaní svojich stanovísk k zloženiu expertných skupín takisto zopakoval niektoré otázky, na ktoré sa vzťahujú jeho ďalšie tvrdenia. Navrhovateľ teda spochybnil úplnosť a spoľahlivosť registra vo vzťahu k určitým expertným skupinám a zopakoval svoj názor, že experti pridružení k odvetviu by nemali byť vymenovaní za členov ako súkromné osoby. Vzhľadom na to, že ombudsman sa týmito otázkami zaoberal v rámci ostatných tvrdení sťažovateľa, nebolo potrebné ich opätovne riešiť pri posudzovaní súčasného tvrdenia sťažovateľa.

130. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach takisto tvrdil, že Komisia by mala vysvetliť, či preskúmala riziko konfliktu záujmov v súvislosti s predsedom poradnej skupiny ad hoc pre Plán postupu v energetike do roku 2050. V článku 2 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana sa vyžaduje, aby sťažnostiam predchádzali vhodné administratívne postupy pre dotknutú inštitúciu. Nezdá sa, že by sa sťažovateľ už v tejto súvislosti obrátil na Komisiu, a ombudsman preto nebol oprávnený zaoberať sa týmto aspektom. V každom prípade poznamenala, že vzhľadom na zameranie jej tohto vyšetrovania sa nezdá byť užitočné zahrnúť túto otázku do vyšetrovania. Vysvetlila však, že sťažovateľ má naďalej možnosť podať novú sťažnosť po tom, ako Komisii predložil primerané administratívne postupy.

131. Sťažnosť sťažovateľa sa týka veľkého počtu expertných skupín vrátane určitých skupín, ktorých zloženie je vymedzené v právnych predpisoch Únie. Sťažovateľ napríklad kritizoval, že v smernici IPCC [28] sa stanovuje len zapojenie priemyslu do expertných skupín v určitých oblastiach. Ombudsmanka pripomenula, že je poverená vyšetrovaním prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie (článok 228 ZFEÚ). Nie je však oprávnená skúmať dôvodnosť právnych predpisov prijatých politickými inštitúciami Únie. Posúdenie ombudsmanky preto nemohlo zahŕňať zloženie expertných skupín, ako sa stanovuje v právnych predpisoch Únie.

Hodnotenie

132. Ombudsmanka ako východiskový bod poznamenala, že na zásadnej úrovni sa strany zhodujú na tom, že Komisia je povinná usilovať sa o vyvážené zloženie expertných skupín. Ombudsmanka ďalej uviedla, že myšlienka, že inštitúcie by mali dostávať pluralitné príspevky, je skutočne pevne zakotvená v ZEÚ, ako aj v oznámeniach Komisie obsahujúcich pravidlá konzultácií s občanmi a v Bielej knihe o európskom riadení, ktorá spája kvalitu politiky EÚ so zabezpečením širokej účasti v celom politickom reťazci. Medzi účastníkmi konania je sporný rozsah a presný obsah povinnosti Komisie.

133. Ombudsmanka už mala príležitosť uviesť, že zlepšenie rozsahu a intenzity účasti občanov EÚ na práci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ posilňuje demokratický charakter EÚ. Participatívna demokracia založená na zásadách rovnosti a transparentnosti zvyšuje dôveru občanov v EÚ a jej administratívu. Väčšia dôvera v EÚ a jej administratívu je kľúčovým prvkom zvyšovania účinnosti EÚ a jej administratívy [29].

134. V článku 11 ods. 1 ZEÚ sa uvádza, že inštitúcie vhodnými prostriedkami poskytnú občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie. Inštitúcie sú okrem toho povinné udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou (článok 11 ods. 2 ZEÚ). Komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie (článok 11 ods. 3 ZEÚ). Článok 11 ods. 1 ZEÚ preto vyžaduje, aby inštitúcie určili, akými vhodnými prostriedkami majú mať občania a zastupujúce združenia možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory. Rovnaká úvaha sa mala uplatniť aj na článok 11 ods. 2 a 2 ZEÚ.

135. Ombudsman ďalej tvrdil, že presný spôsob, t. j. vhodné prostriedky, ktorými sa participatívna demokracia za daných okolností stane účinnou, bude závisieť od osobitnej povahy predmetnej činnosti Únie. Zahŕňa to aj určenie toho, kedy a ako je účasť vhodná v konkrétnom procese [30]. Inštitúcie EÚ majú nevyhnutne priestor na voľnú úvahu pri rozhodovaní o presnom spôsobe, akým sa participatívna demokracia stane účinnou. Platí to o to viac v oblastiach, ktoré sú technicky zložité. Vždy by však mali zabezpečiť, aby mohli objektívne odôvodniť, ako využili tento priestor na voľné uváženie [31].

136. Pokiaľ ide konkrétne o zhromažďovanie odborných znalostí, ktoré by sa malo chápať ako jeden zo spôsobov, ako zefektívniť zásadu participatívnej demokracie zakotvenú v článku 11 ZEÚ, v usmerneniach pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí sa uvádza, že spôsob zapojenia odborníkov „by mal byť určený naliehavosťou, zložitosťou a citlivosťou politickej otázky“(usmernenie 3). Ako príklad možno uviesť zoznamy usmernení 3 spolu s expertnými skupinami, do ktorých sú zapojení interní experti, ako aj prostredníctvom poradenstva a konferencií. Okrem toho treba poznamenať, že podľa rámca z roku 2010 sa Komisia môže spoliehať na iné nástroje a postupy, ako sú expertné skupiny, ako sú štúdie, agentúry, zelené knihy a vypočutia, s cieľom zabezpečiť, aby získala celú škálu názorov a odborných znalostí v danej veci.

137. Z toho vyplýva, že hoci má spoliehanie sa na expertné skupiny nepochybne veľký význam, je len jedným aspektom dialógu medzi občanmi a inštitúciami Únie, ktorý predpokladá článok 11 ZEÚ. Ombudsmanka preto nemala problém akceptovať, že „stupeň celkovej účasti a zastúpenia zainteresovaných strán by sa mal posudzovať so zreteľom na všetky iniciatívy prijaté Komisiou.“[32] Na základe výsledkov ombudsmanka odôvodnila, že posúdenie toho, či je dialóg stanovený v článku 11 ZEÚ vyvážený a dostatočne pluralistický, nemožno prirovnať k jednoduchému postupu v aritmetike. Skutočnosť, že expertná skupina v danej oblasti neobsahuje zástupcov osobitného záujmu, by sa teda mohla kompenzovať zapojením týchto zainteresovaných strán inými prostriedkami. Vzhľadom na to, že výber požadovaných odborných znalostí, ako aj prostriedkov na ich získanie patrí do diskrečnej právomoci Komisie, zdá sa, že na účely článku 11 ZEÚ v zásade postačuje, aby sa občanom a zastupiteľským združeniam s požadovanými odbornými znalosťami poskytla príležitosť na konzultácie prostredníctvom prostriedkov, ktoré im umožnia primerane vyjadriť svoje názory. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že v usmerneniach pre zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí sa ako jeden z určujúcich faktorov kvality poradenstva uvádza pluralita a uznáva sa, že rozmanitosť názorov „môže vyplývať z rozdielov vo vedeckom prístupe, rôznych druhov odborných znalostí, rôznych inštitucionálnych väzieb alebo protichodných názorov na základné predpoklady, z ktorých táto otázka vychádza.“[33]

138. Je pravda, že článok 9 ods. 2 rámca z roku 2010 stanovuje dodatočné osobitné požiadavky pre skupiny, v ktorých sú vymenovaní jednotliví experti na zastupovanie záujmov alebo v ktorých sú organizácie vymenované za členov skupín. V týchto prípadoch Komisia „v čo najväčšej možnej miere“zabezpečí vyvážené zastúpenie príslušných zainteresovaných strán, pričom zohľadní osobitné úlohy expertnej skupiny a druh požadovaných odborných znalostí.“ Okrem toho sa v oznámení Komisie tiež uvádza, že „Komisia a jej útvary vymedzia zloženie expertných skupín a zamerajú sa na zabezpečenie vyváženého zastúpenia príslušných odborných oblastí a oblastí záujmu, ako aj vyváženého zastúpenia rodového a geografického pôvodu, pričom zohľadnia osobitné úlohy každej konkrétnej expertnej skupiny a druh požadovaných odborných znalostí“.

139. Podľa názoru ombudsmanky bolo pozoruhodné, že požiadavka „vyváženého zastúpenia“ide ruka v ruke s dodatočnými podmienkami, podľa ktorých má Komisia okrem zohľadnenia pohlavia a zemepisného pôvodu zohľadniť osobitné úlohy skupiny, typ požadovaných odborných znalostí, ako aj príslušné oblasti odborných znalostí a záujmu. Opäť to však dôrazne naznačovalo, že posúdenie toho, či má skupina prospech z vyváženého zastúpenia, nie je len aritmetickým postupom, pričom sa rozumie, že expertné skupiny nie sú subjektmi, ktoré rozhodujú o politickej záležitosti hlasovaním. Naopak, vzhľadom na rôzne aspekty, ktoré má Komisia zohľadniť pri vytváraní expertnej skupiny, posúdenie, či sa zloženie skupiny premieta do vyváženého zastúpenia, by sa mohlo vykonať len na individuálnom základe. V takejto analýze sa musia zohľadniť aj skutočné rozdiely v spôsobe organizácie rôznych záujmových skupín. V tejto súvislosti ombudsmanka vzala na vedomie odkaz Komisie v súvislosti so skupinou „Informácie o partenaires sociaux sur les activités des Fonds structurels“na rôzne úrovne koncentrácie organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov. Názor Komisie, že v dôsledku tohto faktického rozdielu sa počet členov prichádzajúcich z každej strany líši, sa na prvý pohľad nezdal byť neprimeraný. Z rovnakých dôvodov nebol názor navrhovateľa, že to, čo označuje ako zástupcov verejného záujmu, by malo byť vždy kolektívne vyššie ako počet zástupcov odvetvia, presvedčivý.

140. Vzhľadom na to mal ombudsman ťažkosti prijať stanovisko sťažovateľa, že spoliehanie sa na kritérium excelentnosti by nevyhnutne viedlo k nadmernému zastúpeniu priemyslu. Po prvé, tento argument spočíva na predpoklade, že excelentnosť možno nájsť len v tomto sektore, s vylúčením napríklad akademickej obce, ktorú ombudsman považoval za ťažko prijateľnú. Po druhé ignoruje skutočnosť, že podľa usmernení o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí je excelentnosť len jedným z kritérií, ktoré treba vyvážiť pluralitou bez toho, aby sa automaticky prevažovalo nad týmto posledným kritériom. V každom prípade, hoci zváženie patrí do diskrečnej právomoci Komisie, Komisia musí byť schopná objektívne odôvodniť svoje rozhodnutia o vymenovaní expertov (pozri bod 135 vyššie).

141. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnievala, že Komisia má na prvý pohľad zavedené vhodné pravidlá na zabezpečenie vyváženého zastúpenia rôznych záujmov vo svojich expertných skupinách, a uvítala svoj záväzok dodržiavať tieto pravidlá.

142. Ombudsmanka si zároveň uvedomila, že pokiaľ ide o skutočné vykonávanie týchto pravidiel, sťažovateľ odkázal na niekoľko príkladov expertných skupín, v ktorých sa zdalo ťažké tvrdiť, že ich zloženie zodpovedá akémukoľvek pojmu vyváženého zastúpenia. Zdalo sa napríklad, že ide o „skupinu používateľov eurovej hotovosti“, aktívnu skupinu pôsobiacu na trvalom základe. Podľa informácií poskytnutých v registri sa táto skupina skladá z 27 členov, z ktorých 24 členov je uvedených v kategórii „podnik“. Pokiaľ ide o skupinu „Intermodalita a logistika“, ako ďalší príklad možno uviesť aspoň pochybnosti o jej vyváženom zložení, pričom očividne veľká väčšina členov pochádza z odvetvia dopravy. Na druhej strane existujú skupiny, ktoré sa z hľadiska svojho zloženia zdali byť plne v súlade s uvedenými pravidlami Komisie. Napríklad z 37 členov expertnej skupiny „Cars 2020“ je 21 inštitucionálnych členov zastupujúcich Komisiu, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, ako aj členské štáty. Pokiaľ ide o zvyšných 16 kresiel, zdalo sa, že existuje presná parita i) členov zastupujúcich priemysel (ako sú združenia výrobcov automobilov a motocyklov) a ii) členov z odborových zväzov, mimovládnych organizácií a spotrebiteľských združení, pričom každá z týchto dvoch kategórií má osem kresiel.

143. Komisia vo svojom stanovisku opakovane poukázala na potrebu ďalšieho posilnenia rovnováhy v určitých oblastiach. Okrem toho uviedla, že v ďalších oblastiach už prebieha úsilie. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že v súvislosti s určitými skupinami sa dosiahol pokrok, pričom trvá na svojom tvrdení a odkazuje na konkrétne prípady nevyvážených expertných skupín. Ombudsmanka sa domnievala, že uvedené preskúmané príklady sú dostatočné na to, aby naznačovali, že naďalej pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o vykonávanie pravidiel Komisie týkajúcich sa zloženia expertných skupín. Hoci ombudsmanka pochopila, že Komisia si je vedomá problému zloženia expertných skupín, ako aj potreby ďalšieho pokroku vo vzťahu k určitým skupinám s cieľom zabezpečiť vyváženejšie zloženie, napriek tomu zahrnula tento aspekt do nižšie uvedeného návrhu priateľského riešenia.

F. Návrh priateľského riešenia

144. Na základe uvedených úvah ombudsmanka predložila Komisii tento návrh priateľského riešenia:

„Vzhľadom na zistenia ombudsmanky by Komisia mohla zvážiť:

(1) Objasnenie rozsahu uplatňovania i) oznámenia „Smerom k posilnenej kultúre konzultácií a dialógu – Všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami“ a ii) oznámenia „O zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí Komisiou: Zásady a usmernenia“;

(2) vymedzenie kritérií na kategorizáciu rôznych subjektov zastúpených v skupinách (priemysel, akademická obec atď.) s cieľom zabezpečiť správnosť a primeranosť príslušných informácií v registri,

(3) dokončí svoj register expertných skupín tým, že zabezpečí, aby zahŕňal všetkých expertov a všetky expertné skupiny a poskytoval dostatočnú úroveň podrobností, pokiaľ ide o zápisnice a/alebo správy zo zasadnutí;

(4) preskúmanie používateľskej ústretovosti a prístupnosti informácií uvedených v registri;

(5) Prijatie ďalších opatrení na zabezpečenie vyváženého zastúpenia príslušných oblastí odbornosti a záujmu v expertných skupinách v súlade s príslušnými oznámeniami.“

G. Pokiaľ ide o prvú časť návrhu ombudsmana („objasnenie rozsahu pôsobnosti“)

Argumenty predložené ombudsmanovi po návrhu priateľského riešenia

145. Komisia zopakovala, že ako vyplýva z ich obsahu, obe oznámenia sa v prvom rade týkajú cyklu tvorby politiky. Komisia spresnila, že v usmerneniach o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí sa uvádza, že „sú relevantné pre zapojenie odborných znalostí vo všetkých fázach cyklu tvorby politiky“. V rovnakom duchu sa v oznámení o minimálnych normách pre konzultácie vymedzujú „konzultácie“ ako „procesy, prostredníctvom ktorých chce Komisia podnietiť vstupy od vonkajších zainteresovaných strán na formovanie politiky pred rozhodnutím Komisie“.

146. Komisia dodala, že zásady a usmernenia obsiahnuté v oboch oznámeniach môže uplatňovať aj vo vzťahu k expertným skupinám zaoberajúcim sa otázkami, ktoré nie sú súčasťou cyklu tvorby politiky. Pri zvažovaní rôznych možností konzultácií v tejto súvislosti sa Komisia riadi zásadou proporcionality. To sa premieta do posúdenia potrieb Komisie v oblasti konzultácií na individuálnom základe a do navrhnutia príslušných opatrení úmerne k danej úlohe, pričom sa zohľadní napríklad dotknuté odvetvie a predmetná otázka. Komisia na záver uviedla, že „duch týchto ustanovení“je relevantný aj pre expertné skupiny pôsobiace mimo cyklu tvorby politiky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že úvahy o proporcionalite, ktoré sú v nich uvedené, sa formálne vzťahujú len na cyklus tvorby politiky.

147. Sťažovateľ sa k tejto otázke vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie na návrh priateľského riešenia osobitne nevyjadril.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

148. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia poskytla objasnenia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť uvedených oznámení. Vysvetlila teda, že i) obe sú zamerané na cyklus tvorby politiky; ii) ich duch sa však môže vzťahovať na expertné skupiny mimo cyklu tvorby politiky; a iii) rozsah ich uplatňovania na skupiny mimo cyklu tvorby politiky podlieha zásade proporcionality. Dospela preto k záveru, že Komisia prijala prvú časť návrhu priateľského riešenia.

H. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu ombudsmana („Vymedzenie kritérií pre kategorizáciu rôznych subjektov“)

Argumenty predložené ombudsmanovi po návrhu priateľského riešenia

149. Komisia uviedla, že jej pravidlá týkajúce sa expertných skupín stanovujú štyri rôzne typy členov skupiny: i) jednotlivci vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, ii) jednotlivci zastupujúci spoločný záujem, iii) organizácie v širšom zmysle slova a iv) orgány členských štátov. Komisia uviedla, že s cieľom poskytnúť širokej verejnosti ďalšie objasnenia týkajúce sa rozdielov medzi typmi členov upravila vysvetľujúci text dostupný v registri v júli 2013.

150. Na jar 2012 Komisia poverila svoje útvary, aby preskúmali skupiny, ktoré zahŕňajú členov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti, s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel. Na základe tohto preskúmania sa ukázalo, že v registri boli uvedení viacerí odborníci ako odborníci vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, zatiaľ čo v skutočnosti boli zástupcami zainteresovaných strán alebo členských štátov. V lete 2012 to bolo opravené.

151. Komisia tiež odkázala na prílohu svojej repliky. Príloha je nazvaná „Súčasný stav, pokiaľ ide o podmienky stanovené Európskym parlamentom na uvoľnenie rezervy v rozpočte na rok 2012, pokiaľ ide o skupiny expertov (2 milióny EUR)“a pochádza zo 6. septembra 2012. Jednou z podmienok, ktoré Parlament stanovil na zrušenie rezervy, bol zákaz lobistov a vedúcich pracovníkov spoločností sediacich v expertných skupinách „osobne“. Spomedzi následných opatrení, ktoré Komisia v tejto súvislosti prijala, sa v prílohe uvádza, že Komisia začala preskúmanie expertných skupín, za ktoré je zodpovedná, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov. Okrem toho sa pri preskúmaní zistilo, že niektorí alebo všetci odborníci z 31 skupín sú v skutočnosti zástupcami zainteresovaných strán a v niektorých prípadoch členských štátov, ale nie odborníkmi vymenovanými na základe osobnej spôsobilosti. Podľa prílohy si vykonanie potrebných zmien bude vyžadovať zmenu a doplnenie rozhodnutí Komisie, ktorými sa zriadili príslušné skupiny.

152. Komisia ďalej uviedla, že od leta 2012 jej útvary prijímajú dodatočné opatrenia v súvislosti s inými problematickými prípadmi, a to aj v reakcii na žiadosti viacerých zainteresovaných strán vrátane sťažovateľa. V tejto súvislosti Komisia odkázala na dve ďalšie prílohy, v ktorých sa uvádza aktuálny stav vo februári a júni 2013, a na ďalšiu prílohu, ktorá obsahuje odpovede jednotlivých útvarov Komisie na pripomienky zainteresovaných strán ku konkrétnym expertným skupinám. Komisia dodala, že žiadosti zainteresovaných strán jej boli doručené buď priamo, alebo prostredníctvom skupiny „podobne zmýšľajúcich“ poslancov Parlamentu, s ktorými v roku 2012 nadviazala neformálny dialóg o expertných skupinách.

153. Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje za potrebné vymedziť ďalšie osobitné kritériá na kategorizáciu rôznych subjektov zastúpených v skupinách. Kategorizácia členov by sa skôr mala vykonávať na individuálnom základe, v súlade s existujúcimi pravidlami a na základe informácií o jednotlivých členoch, ktoré majú k dispozícii príslušné útvary Komisie. Tento prístup by sa mal uplatňovať aj na kategorizáciu organizácií (podnikov, mimovládnych organizácií, univerzít atď.). Komisia zdôraznila svoj záväzok zabezpečiť, aby sa tento prístup uplatňoval jednotne vo všetkých generálnych riaditeľstvách a aby sa mená členov expertných skupín náležite zobrazovali v registri. Uviedla tiež, že pri tom bude naďalej spolupracovať so zainteresovanými stranami a Parlamentom.

154. Komisia k svojej odpovedi pripojila aj prílohu s názvom Skupiny, v ktorých bolo členstvo objasnené v registri. V prílohe sa uvádzajú objasnenia týkajúce sa celkovo 31 expertných skupín.

155. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že väčšina všetkých organizácií, ktoré nie sú označené ako organizácie zastupujúce záujmy spoločností, bola kategorizovaná ako „združenia“. Podľa sťažovateľa však toto nepresné označenie vzťahujúce sa na mimovládne organizácie, odborové zväzy, poľnohospodárov a družstvá neposkytuje žiadny údaj o tom, aký záujem daná organizácia môže zastupovať. Navrhovateľ takisto uviedol, že „medzinárodná organizácia“ je ďalším vágnym a komplexným označením, ktoré umožňuje pokryť podnikové záujmy.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

156. Ombudsmanka berie na vedomie názor Komisie, že nie je potrebné vymedziť ďalšie osobitné kritériá na kategorizáciu rôznych subjektov zastúpených v expertných skupinách. Uznáva tiež, že Komisia zdôraznila, že v súčasných pravidlách sa už stanovuje rozlišovanie medzi rôznymi subjektmi. V tejto súvislosti ďalej poznamenáva, že register Komisie teraz obsahuje odkaz s názvom "Vysvetlenie expertných skupín", ktorý okrem iného vysvetľuje typy členov skupiny, a tým poukazuje na štyri kategórie subjektov, na ktoré Komisia odkázala vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia (pozri bod 149 vyššie).

157. Pokiaľ ide o kategóriu „organizácie“, register poskytuje tieto vysvetlenia: „Organizácie v širšom zmysle slova vrátane spoločností, združení, mimovládnych organizácií, odborových zväzov, univerzít, výskumných ústavov, orgánov EÚ a medzinárodných organizácií. Tieto organizácie nominujú jednotlivcov za svojich stálych zástupcov v skupine alebo vymenúvajú zástupcov ad hoc v závislosti od programu zasadnutia.„Je preto jednoznačne správne tvrdiť, že členovia kategorizovaní ako organizácie môžu mať v skutočnosti veľmi odlišnú povahu, a teda môžu byť napríklad členmi spoločností, MVO alebo výskumných ústavov. To však nevyvoláva obavy, pokiaľ je názov organizácie uvedený v zozname, a teda umožňuje mať presnú predstavu o oblasti činnosti konkrétneho člena skupiny.

158. Ombudsmanka však tiež pripomína, že register nielenže odkazuje na inštitucionálnych členov expertných skupín ako na „organizácie“, ale namiesto toho pod názvom „kategória“ vysvetľuje, či je organizácia napríklad mimovládnou organizáciou a združením alebo odborovým zväzom. Ako sa uvádza v návrhu priateľského riešenia, označenie konkrétnej organizácie napríklad za združenie alebo mimovládnu organizáciu môže byť zložitá úloha.

159. Hoci sa ombudsmanka naďalej domnieva, že by mohlo byť užitočné, aby Komisia zvážila poskytnutie usmernenia svojim zamestnancom, pokiaľ ide o presné chápanie pojmov ako „mimovládna organizácia“ alebo „združenie“, domnieva sa tiež, že aj keby takéto usmernenie existovalo, ako Komisia správne uviedla, rozhodnutie o správnej kategorizácii konkrétneho člena sa v konečnom dôsledku musí prijať na individuálnom základe.

160. Okrem toho treba poznamenať, že vzhľadom na to, že názov organizácie, ako aj kategória, do ktorej patrí, sú prostredníctvom registra verejné, každé takéto rozhodnutie podlieha verejnej kontrole. Vzhľadom na to, že Komisia opakovane objasnila, že je pripravená opraviť akékoľvek chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť, a v priebehu tohto vyšetrovania v skutočnosti vykonala niekoľko takýchto opráv, ombudsman sa domnieva, že v súčasnosti nie je potrebné ďalej sa touto otázkou zaoberať.

I. Pokiaľ ide o tretiu časť návrhu ombudsmana („dokončenie jeho registra“)

Argumenty predložené ombudsmanovi po návrhu priateľského riešenia

161. Komisia zopakovala svoje presvedčenie, že vďaka novému registru zriadenému v decembri 2010 sa transparentnosť v oblasti expertných skupín v mnohých ohľadoch účinne zvýšila. Komisia pripustila, že vzhľadom na obrovské množstvo informácií, s ktorými sa malo zaobchádzať, prechod zo starej na novú verziu registra trval dlhšie, ako sa predpokladalo, a bol dokončený až začiatkom roka 2012. Zároveň poukázala na to, že register je „živým“ nástrojom, ktorý obsahuje informácie o stovkách skupín, za ktoré zodpovedajú desiatky rôznych útvarov Komisie. Register sa denne mení na základe informácií zakódovaných príslušnými oddeleniami a potvrdených generálnym sekretariátom v súlade s platnými pravidlami. Komisia uviedla, že v tejto súvislosti sa niekedy nedá úplne vyhnúť nedostatkom alebo nepresnostiam.

162. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že informácie o poradnej skupine pre plán postupu v energetike do roku 2050 neboli uverejnené v registri. Vzhľadom na to, že práca sa vykonala v priebehu niekoľkých mesiacov, od mája do septembra 2011, počas ktorých sa uskutočnili len tri zasadnutia, táto skupina sa považovala skôr za sériu ad hoc zasadnutí než za riadnu expertnú skupinu Komisie. Úplná transparentnosť však bola zabezpečená prostredníctvom osobitnej webovej stránky [34].

163. Komisia však trvala na tom, že prípadné nezrovnalosti zistené v konkrétny deň by nemali naznačovať, že register ako taký je neúplný alebo neposkytuje primeranú transparentnosť. Takisto uviedla, že niekoľko pripomienok predložených sťažovateľom nie je opodstatnených alebo nezohľadňuje novší vývoj alebo osobitné okolnosti, za ktorých určité skupiny pôsobili. Komisia sa potom vyjadrila k viacerým skupinám, o ktorých podľa sťažovateľa neboli informácie v registri uverejnené.

164. Podľa archívu Komisie boli v októbri 2008 v registri uverejnené informácie o poradnej a monitorovacej expertnej skupine pre vysporiadanie a vyrovnanie 2 (CESAME 2), a preto boli viditeľné v čase podania sťažnosti. Táto skupina bola uzavretá v decembri 2010, čo vysvetľuje, prečo už nebola zapísaná do registra, keď sťažovateľ predložil ombudsmanovi svoje pripomienky v júni 2011. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že register bol pôvodne koncipovaný ako databáza, v ktorej sa nachádzajú len aktívne skupiny. Od apríla 2013 je táto skupina zapísaná v registri ako uzavretá skupina, čo je výsledkom vylepšení vyhľadávača zavedených Komisiou, ktoré umožňujú vyhľadávanie nielen aktívnych skupín, ale aj pozastavených skupín a uzavretých skupín.

165. Komisia trvala na tom, že informácie o „CARS 21“ už boli uverejnené v registri v čase, keď sťažovateľ predložil ombudsmanovi svoje pripomienky v júni 2011, keďže k uverejneniu týchto informácií došlo začiatkom mája 2011. Táto skupina bola vo februári 2013 pozastavená a potom v júni 2013 zatvorená. Komisia tvrdila, že to isté platí pre skupinu „Právna istota“, ktorá bola uzavretá v decembri 2010, a teda v registri bola viditeľná až v apríli 2013. Poradná skupina pre konkurencieschopnosť v oblasti biotechnológií bola v júni 2006 zapísaná pod týmto názvom do registra. V roku 2008 sa názov tejto skupiny zmenil na „Ad hoc poradná skupina pre biologické výrobky“, čo vysvetľuje, prečo ju nebolo možné nájsť v registri pod jej pôvodným názvom, keď sťažovateľ predložil ombudsmanovi pripomienky v júni 2011.

167. Komisia uviedla, že je naďalej odhodlaná zabezpečiť, aby register poskytoval úplnú transparentnosť expertných skupín, a zdôraznila, že je pripravená napraviť nezrovnalosti a vecné chyby, na ktoré bola upozornená. Pripomenula, že v tejto súvislosti opakovane prijala opatrenia, a to aj v reakcii na konkrétne pripomienky a žiadosti predložené viacerými zainteresovanými stranami vrátane sťažovateľa.

168. Komisia takisto uviedla, že v marci 2012 sa na žiadosť Parlamentu a v súlade s návrhom ombudsmana zaviazala ďalej zvyšovať transparentnosť práce expertných skupín, a to zverejňovaním všetkých relevantných dokumentov (ako sú programy, zápisnice a príspevky účastníkov) buď v registri, alebo prostredníctvom odkazu z registra na osobitnú webovú stránku. Komisia uviedla, že tento záväzok, ktorý sa týka dokumentov vypracovaných od 1. apríla 2012, pozitívne reaguje na návrh ombudsmana a je v súlade s usmerneniami o zhromažďovaní a využívaní odborných znalostí. Komisia potvrdila svoj záväzok a zdôraznila, že sa snaží zabezpečiť, aby boli všetky príslušné dokumenty skutočne uverejnené.

169. Komisia vyjadrila presvedčenie, že hoci úroveň podrobnosti, pokiaľ ide o správy zo zasadnutí, závisí od viacerých faktorov, a preto nemôže byť plne štandardizovaná na úrovni Komisie, uverejnenie rôznych relevantných dokumentov by malo umožniť, aby bola široká verejnosť primerane informovaná o práci expertných skupín. Dodal, že výnimky z uverejnenia sú možné, ak by sa zverejnením dokumentu porušila ochrana verejného alebo súkromného záujmu, ako sa vymedzuje v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 [35]. Komisia nakoniec súhlasila s ombudsmankou, že konflikty záujmov možno ľahšie odhaliť, ak sú v registri k dispozícii primerané informácie o členoch expertných skupín a o činnostiach vykonávaných skupinami.

170. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že vytvorenie registra a jeho postupné zlepšovanie umožnilo verejnosti lepšie pochopiť expertné skupiny. Sťažovateľ takisto poznamenal, že tlak občianskej spoločnosti a poslancov EP podnietil Komisiu, aby do registra nahrala všetky príslušné dokumenty vrátane programov, zápisníc a príspevkov počas schôdzí. Sťažovateľ zároveň zastával názor, že pokiaľ ide o nové expertné skupiny, ešte nebolo možné posúdiť, či Komisia splnila svoje sľuby. Sťažovateľ síce uznal „konečné zlepšenia“, poukázal však aj na problémy pri zisťovaní toho, ako dlho sú skupiny aktívne.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

171. Ombudsmanka berie na vedomie tvrdenie Komisie, že register bol dokončený začiatkom roka 2012, a oceňuje rozhodnutie Komisie zabezpečiť transparentnosť aj vo vzťahu k uzavretým skupinám.

172. Ako sa zdôrazňuje v návrhu priateľského riešenia, je nevyhnutné, aby informácie sprístupnené v registri boli úplné a spoľahlivé. To znamená, že register by mal poskytovať informácie aj v súvislosti so skupinami, ktoré sprístupňujú informácie o svojej práci na jednotlivých webových sídlach. Okrem toho to znamená, že akékoľvek zmeny, ku ktorým dôjde počas existencie a fungovania expertnej skupiny, sa včas zaznamenajú do registra.

173. V tejto súvislosti ombudsmanka s uspokojením berie na vedomie obnovené záväzky Komisie udržiavať register úplný a aktuálny a sprístupniť v registri podstatu práce expertných skupín vrátane programov, zápisníc a príspevkov účastníkov.

174. Aj vzhľadom na to, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že došlo k zlepšeniam, ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia prijala tretiu časť návrhu priateľského riešenia. Ombudsman berie na vedomie obavy sťažovateľa týkajúce sa nedostupnosti informácií o dátume začatia činnosti skupín a vyzýva Komisiu, aby ich zohľadnila. Okrem toho, pokiaľ ide o skupiny, ktoré počas svojej existencie zmenili svoj názov, ombudsman považuje za užitočné zaznamenať do registra starý aj nový názov s cieľom umožniť vyhľadávanie skupín v registri pri vyhľadávaní ktoréhokoľvek z týchto názvov.

175. Ombudsman napokon poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach odkázal na skupiny zriadené po 20. septembri 2012 a vo vzťahu k týmto skupinám uviedol, že ešte nebolo možné posúdiť, či Komisia dodržala svoje záväzky. Hoci sa ombudsmanka domnieva, že táto skutočnosť nemá vplyv na uvedený záver, vyhradzuje si právo zahrnúť tento aspekt do svojho vyšetrovania z vlastného podnetu týkajúceho sa expertných skupín, ktoré sa plánuje na rok 2014 (pozri bod 194 nižšie).

J. Pokiaľ ide o štvrtú časť návrhu ombudsmanky („Preskúmanie používateľskej ústretovosti a prístupnosti“)

Argumenty predložené ombudsmanovi po návrhu priateľského riešenia

176. Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie tvrdila, že v posledných rokoch výrazne zlepšila používateľskú ústretovosť, ako aj prístupnosť informácií uvedených v registri. Komisia konkrétne poukázala na to, že:

i) presnosť a čitateľnosť kódovaných údajov sa neustále zlepšovala;

ii) v auguste 2012 bola do registra zavedená sekcia pre novinky, ktorá okrem iného zabezpečuje jednotný prístupový bod k informáciám o nových výzvach na predkladanie žiadostí týkajúcich sa skupín, ktoré sú alebo majú byť zapísané v registri, čím sa okrem iného uľahčuje prístup širokej verejnosti a odborníkov, ktorí majú záujem stať sa členmi skupín;

iii) vyhľadávač bol vylepšený a od apríla 2013 umožňuje vyhľadávať uzavreté skupiny, zatiaľ čo informácie o uzavretých skupinách boli predtým z registra odstránené; a

iv) od apríla 2013 sa všetky údaje dajú stiahnuť z registra v strojovo čitateľnom formáte.

177. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach k tejto otázke osobitne nevrátil.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

178. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia dosiahla v tejto oblasti významný pokrok na viacerých úrovniach, a prikladá osobitný význam skutočnosti, že register teraz dôsledne umožňuje získavať informácie aj vo vzťahu k uzavretým skupinám. Dospela preto k záveru, že Komisia prijala štvrtú časť jej návrhu priateľského riešenia.

K. Pokiaľ ide o piatu časť návrhu ombudsmana („zabezpečenie vyváženého zastúpenia …“)

Argumenty predložené ombudsmanovi po návrhu priateľského riešenia

179. Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie s uspokojením vzala na vedomie názor ombudsmanky, že má zavedené vhodné pravidlá na zabezpečenie vyváženého zastúpenia rôznych záujmov vo svojich expertných skupinách. Komisia okrem toho považovala za pozoruhodné, že ombudsman s ňou súhlasí, že miera celkovej účasti a zastúpenia zainteresovaných strán by sa mala posudzovať vzhľadom na všetky iniciatívy prijaté Komisiou a že zabezpečenie vyváženého a pluralitného dialógu nemožno prirovnať k hodnoteniu v aritmetike.

180. Pokiaľ ide o vykonávanie existujúcich pravidiel týkajúcich sa zloženia expertných skupín, Komisia uviedla, že prikladá veľký význam výzve ombudsmanky na riešenie problematických prípadov. Komisia sa domnievala, že v skutočnosti už v posledných rokoch prijala významné opatrenia na nápravu možných nerovnováh. Konkrétne na jar 2012 útvary Komisie vykonali celkové preskúmanie expertných skupín, ktoré nie sú zložené výlučne z verejných orgánov. Preskúmanie Komisie viedlo k tomu, že zloženie viacerých skupín, ktoré uviedol navrhovateľ, bolo zmenené alebo je v procese úpravy. Komisia dodala, že tieto opatrenia boli prijaté aj v reakcii na žiadosti zainteresovaných strán, či už boli zaslané priamo Komisii alebo prostredníctvom uvedenej skupiny „podobne zmýšľajúcich“ poslancov EP.

181. Pre podrobnejšie informácie Komisia odkázala na vyššie uvedené prílohy (pozri body 151 a 152 vyššie).

182. Komisia ďalej vysvetlila, že vo viacerých prípadoch napriek výzvam na predkladanie žiadostí a priamym pozvaniam útvarov Komisie nebolo možné vymenovať dostatočný počet nových členov. V niektorých prípadoch nebolo možné vymenovať žiadnych nových členov. Často to bolo spôsobené obmedzeným počtom prijatých žiadostí a skutočnosťou, že mnohé žiadosti neboli vhodné vo vzťahu k práci, ktorá sa mala vykonať. Komisia dodala, že opakovane informovala zainteresované strany a poslancov EP, že jej útvary sú pripravené preskúmať ďalšie žiadosti zainteresovaných mimovládnych organizácií alebo občianskej spoločnosti s cieľom nájsť lepšiu rovnováhu pre tie skupiny, v ktorých rovnováha stále nie je optimálna.

183. Pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti, Komisia odkázala na vyššie uvedené prílohy (pozri body 151 a 152 vyššie).

184. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že v dôsledku verejných kampaní a tlaku zo strany niektorých poslancov EP niektoré generálne riaditeľstvá prijali opatrenia, ktoré viedli k zrušeniu niektorých expertných skupín, v ktorých dominujú podniky, alebo k novým kolám výziev na predkladanie žiadostí. Sťažovateľ takisto vzal na vedomie súhlas Komisie s tým, že by sa nemalo umožniť, aby podnikové záujmy dominovali expertným skupinám.

185. Sťažovateľ však ďalej tvrdil, že pokiaľ ide o skupiny vytvorené medzi 20. septembrom 2012 a 20. septembrom 2013 (ďalej len „nové expertné skupiny“), neformálny dialóg Komisie s poslancami EP sa ukázal ako neúspešný, pričom sa zdá, že Komisia „porušila svoj sľub“. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že záujmy podnikov naďalej dominujú novým expertným skupinám, ktoré organizujú kľúčové generálne riaditeľstvá Komisie, ako sú GR pre dane a colnú úniu, GR pre podnikanie a priemysel a generálny sekretariát Komisie. Podľa navrhovateľa v celej Komisii „v nových expertných skupinách zasadá viac zástupcov podnikov (52 %) ako všetkých ostatných zainteresovaných strán spolu, pričom MSP a odborové zväzy predstavujú len 3 % kresiel.“ Navrhovateľ poskytol podrobné údaje na podporu svojho názoru a napríklad v súvislosti so skupinou „CARS 2020“ tvrdil, že „stále má 10 zo 16 miest obsadených záujmami podnikov“.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

186. V návrhu priateľského riešenia ombudsmanka požiadala Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie vyváženého zastúpenia príslušných oblastí odbornosti a záujmu v expertných skupinách.

187. Z informácií predložených Komisiou, a najmä z príloh k jej odpovedi, ktoré obsahujú podrobné informácie o prijatých opatreniach, vyplýva, že Komisia dosiahla významný pokrok smerom k opätovnému vyváženiu expertných skupín. Napríklad z troch správ týkajúcich sa súčasného stavu v súvislosti s preskúmaním existujúcich skupín, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že Komisia sa zaviazala obnoviť rovnováhu medzi členmi viac ako päťdesiatich skupín. Konkrétne sa v správe Komisie o súčasnom stave z februára 2013 uvádza, že trinásť skupín v rámci GR ENTR bolo vyvážených na základe jedinej výzvy na vyjadrenie záujmu. Okrem toho sa v tej istej správe uvádza, že niekoľko skupín, v súvislosti s ktorými sa tvrdilo nevyvážené zloženie, bolo uzavretých. Pokiaľ ide konkrétne o skupinu „CARS 2020“, na ktorú sťažovateľ odkázal vo svojich pripomienkach a ktorá nahradila skupinu „CARS21“, z tej istej správy vyplýva, že Komisia pozvala dvoch ďalších členov mimo odvetvia na prvé zasadnutie novej skupiny vo februári 2013 s cieľom zlepšiť rovnováhu záujmov. Komisia dodala, že „verejné vypočutie tejto skupiny je naplánované na začiatok leta, takže všetky zainteresované strany budú mať možnosť vyjadriť svoje názory a stanoviská k témam, ktorými sa skupina zaoberá.“

188. Iste, obraz nie je dokonalý a samotná Komisia poukázala na problémy vo svojom úsilí o dosiahnutie vyváženého zastúpenia. Komisia poukázala najmä na počet dotknutých skupín, zložitosť procesov úprav a inštitucionálne obmedzenia, v dôsledku čoho bol potrebný určitý čas na úplné splnenie jej pevného politického záväzku zabezpečiť vyvážené zloženie týchto skupín. Komisia takisto uviedla, že napriek výzvam na predkladanie žiadostí a priamym pozvánkam útvarov Komisie nebolo možné vymenovať dostatočný počet nových členov v určitých skupinách, napríklad v niekoľkých skupinách, ktorých hostiteľom je GR ENTR. Ombudsmanka však poznamenáva, že GR ENTR v správe o súčasnom stave z júna 2013 potvrdilo svoju pripravenosť „preskúmať ďalšie žiadosti zainteresovaných mimovládnych organizácií alebo občianskej spoločnosti s cieľom nájsť lepšiu rovnováhu pre tie skupiny, v ktorých konečný výsledok ešte stále nie je optimálny“.

189. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že v súvislosti s existujúcimi skupinami sa dosiahol pokrok. Sťažovateľ okrem toho poukázal na problémy s novými expertnými skupinami, konkrétne tými, ktoré boli zriadené medzi 20. septembrom 2012 a 20. septembrom 2013.

190. Pokiaľ ide o tieto nové expertné skupiny, ombudsmanka pripomína, že táto sťažnosť bola predložená v roku 2010 a týkala sa veľkého počtu expertných skupín, ktoré v tom čase existovali. V dôsledku toho sa návrh ombudsmana na priateľské riešenie a odpoveď Komisie na tento návrh týkali skupín, ktoré sťažovateľ zahrnul do svojej sťažnosti.

191. Hoci ombudsmanka mohla v zásade rozšíriť svoje vyšetrovanie s cieľom preskúmať nové expertné skupiny, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojich pripomienkach a ktoré boli vytvorené v priebehu vyšetrovania, nepovažuje to za vhodné vzhľadom na záujem hospodárnosti konania.

192. Vzhľadom na jasné zlepšenia, ktoré Komisia vykonala vo vzťahu k expertným skupinám uvedeným v sťažnosti sťažovateľa, ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia prijala piatu časť návrhu priateľského riešenia.

193. Napriek tomuto zisteniu informácie uvedené v pripomienkach sťažovateľa vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o nové expertné skupiny. Ombudsman preto považuje za nevyhnutné pozorne sledovať situáciu.

194. Konkrétnejšie, ombudsmanka plánuje začať vyšetrovanie z vlastného podnetu v otázke zloženia expertných skupín Komisie v roku 2014. To jej umožní nielen podrobne preskúmať akýkoľvek ďalší vývoj v praxi Komisie, najmä vo vzťahu k skupinám zriadeným od septembra 2012. Začatie takéhoto vyšetrovania z vlastného podnetu takisto poskytne všetkým zainteresovaným stranám, ktoré sa zaujímajú o túto otázku, príležitosť vyjadriť svoje názory, čo ombudsmanovi umožní tieto názory zohľadniť.

L. Závery

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Komisia prijala prvú a tretiu až piatu časť návrhu ombudsmanky na priateľské riešenie.

Pokiaľ ide o druhú časť, v súčasnosti nie je potrebné ďalšie konanie zo strany ombudsmana.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 19. decembra 2013

---

[1] Zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí Komisiou: Zásady a usmernenia, „Zlepšenie vedomostnej základne pre lepšie politiky“, KOM(2002) 713 v konečnom znení, Brusel, 11.12.2002.

[2] Smerom k posilnenej kultúre konzultácií a dialógu – všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami, KOM(2002)704, Brusel, 11.12.2002.

[3] GR predstavuje generálne riaditeľstvo.

[4] "- Poradná skupina pre konkurencieschopnosť v biotechnológiách (CBAG)

Skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu

Európska poradná rada pre výskum bezpečnosti

skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie

– Surveillance de la moyenne des émissions spécifiques de CO2 dues aux véhicules particuliers neufs

- Spaľovanie uhlia, čisté a účinné uhoľné technológie, zachytávanie CO2.

[5] K(2010) 7649 v konečnom znení z 10. novembra 2010.

[6] Kódex je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/resources/code.faces#/page/1

[7] K(2005) 2817 z 27. júla 2005.

[8] Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

[9] SEK(2010) 1360 v konečnom znení.

[10] Pozri poznámku pod čiarou 3.

[11] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[12] Zelená kniha, Európska iniciatíva za transparentnosť, KOM(2006) 194 v konečnom znení, 3. mája 2006.

[13] Biela kniha o európskom riadení, KOM(2001) 428 v konečnom znení, Brusel, 25. júla 2001.

[14] Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

[15] Pozri: http://ec.europa.eu/energy/energy2020/roadmap/doc/sec_2011_1569_1.pdf

[16] s. 19. Zvýraznenie doplnené.

[17] Pozri poznámku pod čiarou 8.

[18] Zvýraznenie doplnené.

[19] Pozri poznámku pod čiarou 10.

[20] KOM(2010) 543 v konečnom znení.

[21] Zvýraznenie doplnené.

[22] Zvýraznenie doplnené.

[23] Zvýraznenie doplnené.

[24] Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

[25] Rozhodnutie Komisie 2004/391/ES z 23. apríla 2004 o poradných skupinách zaoberajúcich sa záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje spoločná poľnohospodárska politika, Ú. v. EÚ L 120, s. 20.

[26] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 24, 2008, s. 8).

[27] Rozhodnutie Rady 2008/114/ES z 12. februára 2008, ktorým sa ustanovuje štatút Zásobovacej agentúry Euratomu (Ú. v. EÚ L 41, 2008, s. 15).

[28] Pozri poznámku pod čiarou č. 25.

[29] Rozhodnutie, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 2558/2009(TN)DK, body 8 a 9.

[30] Rozhodnutie, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 2558/2009(TN)DK, bod 12; rozhodnutie, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 2097/2011/RA, bod 32; Návrh odporúčania v sťažnosti 1151/2008/ANA, bod 70.

[31] Rozhodnutie, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 2558/2009(TN)DK, bod 13; rozhodnutie, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 2097/2011/RA, bod 33; Návrh odporúčania v sťažnosti 1151/2008/ANA, bod 70.

[32] K(2010) 7649 v konečnom znení z 10. novembra 2010, oddiel II.2.

[33] s. 9.

[34] http://ec.europa.eu/energy/energy2020/roadmap/index_en.htm.

[35] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).