Vážená pani H.,

Dňa 8. apríla 2002 ste podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Radu Európskej únie týkajúcu sa výsledku Vašej opakovanej žiadosti Rade podľa nariadenia 1049/2001 o prístup k viacerým dokumentom týkajúcim sa modernizácie postupov hospodárskej súťaže EÚ.

Dňa 30. apríla 2002 som postúpil sťažnosť generálnemu tajomníkovi a vysokému splnomocnencovi Rady, pánovi Javierovi SOLANOVI. Rada zaslala svoje stanovisko 15. júla 2002. Stanovisko Rady som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 11. augusta 2002.

Dňa 11. septembra 2002 som sa písomne obrátil na Radu s Vašimi pripomienkami a oznámil som jej, že moje útvary vykonajú kontrolu príslušných dokumentov. Dňa 9. októbra 2002 vykonali moje útvary inšpekciu. Dňa 16. októbra 2002 som napísal Rade so žiadosťou o ďalšie informácie. V ten istý deň som Vás informoval o inšpekcii a o žiadosti o ďalšie informácie adresovanej Rade. Odpovedali ste listom z 26. októbra 2002.

Listom z 19. decembra 2002, ktorý prišiel do tohto úradu 8. januára 2003, Rada odpovedala na moju žiadosť o ďalšie informácie. Dňa 13. januára 2003 som Vám zaslal odpoveď Rady s výzvou na predloženie pripomienok, ktorú ste zaslali 15. januára 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ podal 28. januára 2002 Rade opakovanú žiadosť podľa nariadenia č. 1049/2001 (1) o prístup k viacerým dokumentom týkajúcim sa modernizácie postupov hospodárskej súťaže EÚ. Dňa 18. marca 2002 Rada odpovedala na opakovanú žiadosť, pričom poskytla len čiastočný prístup.

Rada odôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup k určitým častiam dokumentov odkazom na článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia 1049/2001 (2). Podľa Rady záujem na ochrane jej rozhodovacieho procesu celkovo prevažuje nad verejným záujmom na zverejnení, pokiaľ ide o pozície delegácií zaznamenané v dokumentoch. Rada odôvodnila svoj záver takto:

„V kontexte predbežných rokovaní a rokovaní v rámci prípravných orgánov Rady je možnosť delegácií slobodne vyjadrovať svoje názory aj na politicky citlivé otázky základným predpokladom schopnosti Rady nájsť kompromisné riešenia a dosiahnuť pokrok v zložitých otázkach. Uverejnenie tých častí dokumentov, ktoré umožňujú identifikovať pozície jednotlivých delegácií ku konkrétnym témam, o ktorých sa stále rokuje, by v súčasnom štádiu ohrozilo túto schopnosť, keďže by to mohlo výrazne znížiť flexibilitu delegácií pri opätovnom zvažovaní svojich príslušných pozícií vzhľadom na argumenty vymenené počas diskusie. Podľa názoru Rady by to mohlo vážne narušiť jej rozhodovací proces.“

Rada uviedla, že čiastočný prístup umožňuje, aby bol žalobca informovaný o väčšine argumentov vymenených počas rokovaní o legislatívnom návrhu, ktorý sa v súčasnosti skúma v Rade.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi súhlasila s odôvodnením Rady o utajení totožnosti delegácií bez toho, aby bol dotknutý možný budúci argument, že totožnosť delegácií, ako aj ich argumenty by mali byť odhalené. Podľa sťažovateľa však Rada vo väčšine prípadov úplne vypustila akúkoľvek pozíciu zaujatú určenou delegáciou. Sťažovateľ tvrdí, že vypustenia vykonané Radou sú neprimerané a zbavili niektoré dokumenty významu. Konkrétne, na rozdiel od toho, čo sa uvádza v odpovedi Rady, neinformujú čitateľa o väčšine argumentov vymenených v priebehu diskusií. Podľa sťažovateľa by Rada mala zverejniť všetky argumenty, myšlienky a návrhy obsiahnuté v dokumentoch, pričom názov príslušnej delegácie by mal byť v prípade potreby vymazaný.

Sťažovateľka okrem toho poukazuje na to, že dva z dokumentov, ku ktorým získala čiastočný prístup, sú pracovné dokumenty Komisie predložené pracovnej skupine Rady pre hospodársku súťaž, ktoré sa týkajú návrhu Komisie na nariadenie Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže. Podľa sťažovateľa boli záverečné časti oboch dokumentov vypustené v celom rozsahu. Sťažovateľ tvrdí, že ak Komisia pripravila tieto dokumenty ako všeobecný kontext návrhu, dôvernosť rokovaní Rady nemôže mať žiadny význam pre ich úplné zverejnenie. Na druhej strane, ak sa dokumenty vypracovali po začatí rokovaní Rady a v reakcii na pozície jednej alebo viacerých delegácií, mali by sa napriek tomu zverejniť.

Podľa sťažovateľa sa k uverejnenému návrhu Komisie pripája dostatočná legislatívna formalita, ktorá odôvodňuje zverejnenie odôvodnenia akéhokoľvek následného dialógu medzi Radou a Komisiou. Keď verejnosť pozná obsah návrhu, je dôležité pochopiť ťažkosti pri jeho realizácii. Ak z Rady vyjde text s nevysvetlenými podstatnými zmenami, dôvera verejnosti v konečný produkt sa oslabí a metódy Rady budú podozrievané.

Sťažovateľ napokon tvrdí, že v online registri dokumentov Rady chýbajú podrobnosti potrebné na odhalenie toho, či konkrétny dokument môže byť zaujímavý, čo vedie k nadmerným žiadostiam o zverejnenie a strate času pre Radu aj žiadateľa. Sťažovateľ napríklad uvádza, že všetky správy pracovnej skupiny v tomto prípade majú len názov návrhu Komisie.

Sťažovateľ preto súhrnne tvrdí, že:

i) Rada tým, že poskytla len čiastočný prístup, vypustila viac materiálu, než odôvodnila potrebou zachovať dôvernosť pozícií jednotlivých delegácií ku konkrétnym témam, o ktorých sa stále rokuje;

ii) Odôvodnenie Rady neodôvodňuje vypustenie materiálu z niektorých pracovných dokumentov Komisie;

iii) online register dokumentov Rady obsahuje nedostatočné informácie.

Sťažovateľ požaduje úplný alebo väčší prístup k 13 dokumentom: 12241/00, 10022/01, 13798/00, 13563/01, 5158/01, 12290/00, 12856/00, 13385/00, 5843/01, 6024/01, 6622/01, 6834/01, 7692/01.

Požiadavku

Stanovisko Rady

Stručne povedané, v stanovisku Rady sa uvádzajú tieto body:

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Rada v zásade súhlasí s tým, že dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich rokovaní o návrhoch legislatívnych aktov by mali byť čo najširšie dostupné a že jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tento cieľ, je zverejniť väčšinu alebo všetky argumenty, ktoré sa počas rokovaní vymenili, pričom sa zadržia len tie časti dokumentov, ktoré umožňujú identifikáciu delegácií, ktoré obhajovali tieto pozície. Týmto sa dotknutým delegáciám poskytuje potrebná flexibilita, aby mohli zmeniť svoje pozície vzhľadom na prebiehajúce rokovania, čo je predpokladom dosiahnutia pokroku v zložitých otázkach. Rada sa od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1049/2001 riadila touto praxou pri viacerých príležitostiach.

Osobitné okolnosti v prejednávanej veci však odôvodňujú opatrnejší prístup. Predmetný návrh nastoľuje niekoľko mimoriadne citlivých a sporných otázok, ktoré sú stále predmetom zložitých rokovaní v rámci Rady na politickej úrovni. Za týchto podmienok predčasné zverejnenie obsahu predbežných stanovísk, ktoré prijali delegáti členov Rady a zástupcovia Komisie na zasadnutiach a ktoré možno pre odborníka ľahko pripísať aj bez jasnej identifikácie, môže ohroziť schopnosť inštitúcie nájsť kompromisné riešenia týchto otázok, a tým zmariť jej úsilie o dosiahnutie celkovej dohody o dôležitom legislatívnom texte.

Dokument 13563/01 obsahuje kompromisné znenie navrhovaného nariadenia, ktoré vypracovalo predsedníctvo. Časti tohto kompromisného znenia boli uvoľnené, ale iné časti, ktoré sa týkajú obzvlášť sporných a kontroverzných otázok, boli zamietnuté z podobných dôvodov, ako sú uvedené vyššie. Kompromisný návrh môže byť prijatý len vtedy, ak je každá delegácia pripravená urobiť ústupky zo svojich pôvodných pozícií. Zverejnenie kompromisného návrhu o obzvlášť citlivých otázkach, zatiaľ čo ho stále skúmajú členovia Rady a ich delegáti a Komisia, by zmarilo jeho samotný účel.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Rada tvrdila, že dotknuté dokumenty Komisie sú neoficiálnymi dokumentmi pripravenými útvarmi Komisie na prerokovanie v pracovnej skupine Rady, ktorých cieľom je objasniť určité otázky týkajúce sa návrhu Komisie, ktorý Komisia neschválila na úrovni kolégia komisárov, ani ho neplánovala zaviazať. Vypustenia z týchto dokumentov sú odôvodnené rovnakým odôvodnením ako vypustenia z príslušných dokumentov Rady.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, Rada tvrdila, že kliknutím na ikonu „informácie o dokumente“ vo verejnom registri dokumentov na internete získa používateľ prístup ku všetkým informáciám, ktoré sa nachádzajú na hlavičke dokumentu, vrátane jeho pôvodcu, adresáta a opisu kategórie dokumentu, ako aj jeho predmetu. Rada je však pripravená preskúmať možnosť zvýšenia používateľskej ústretovosti verejného registra.

Rada tiež poskytla ombudsmanovi kópiu dokumentov poskytnutých sťažovateľovi.

Pripomienky sťažovateľa

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, sťažovateľ tvrdil, že v stanovisku Rady sa pristupuje k uzákoneniu právnych predpisov EÚ rovnako ako k rokovaniu o medzinárodnej zmluve, v rámci ktorej sa s koncesiami obchoduje za body v národnom záujme. Podľa sťažovateľa je tento prístup nevhodný na prijatie právnych predpisov, ktoré sú pre verejnosť priamo záväzné. Okrem toho diskusia v Rade nie je ekvivalentom zasadnutia ministrov alebo kabinetu, na ktorom sa medzi jednotlivcami predkladajú zvláštne a možno neprijateľné myšlienky. Kým sa návrh dostane Rade, Komisia ho už sprístupnila verejnosti a Rada koná ako zákonodarca. Utajenie znenia všeobecne záväzných právnych predpisov až do stanovenia obsahu sa javí ako extrémna náprava problému, ktorý by sa mohol vyriešiť vypustením mien delegácií.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, sťažovateľka uviedla, že je ochotná akceptovať, aby sa s pracovnými dokumentmi Komisie vypracovanými ako príspevky do diskusie Rady zaobchádzalo rovnako ako s dokumentmi Rady.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, sťažovateľka uviedla, že jej pripomienky mali byť užitočné a že si neželá zaoberať sa touto otázkou. Urobila tiež niekoľko návrhov na zlepšenie toho, čo označila za "výnimočne cenný zdroj informácií".

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Rady a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka považovala za potrebné preskúmať príslušné dokumenty s cieľom vyhodnotiť rozsah a povahu vypustení.

Inšpekcia

Inšpekciu vykonali útvary ombudsmana 9. októbra 2002. Ombudsman následne napísal, aby poďakoval Rade za dobrú spoluprácu počas inšpekcie a informoval ju o zisteniach ombudsmana.

Ombudsman najprv pripomenul pozície Rady a sťažovateľa uvedené v stanovisku Rady a v pripomienkach sťažovateľa. Ombudsmanka poznamenala, že odôvodnenie vypustenia zo strany Rady sa zdá byť také, že zverejnenie vypustených častí dokumentov by mohlo niekomu, prípadne odborníkovi, umožniť určiť pozície delegácií alebo zástupcu Komisie k záležitostiam, o ktorých sa rokuje v Rade. Sťažovateľ súhlasí s tým, že Rada môže zachovať dôvernosť mien delegácií a že s pracovnými dokumentmi Komisie vypracovanými ako príspevky do diskusie Rady by sa malo zaobchádzať rovnako. Ombudsmanka sa preto snažila na základe kontroly dokumentov overiť, či materiál, ktorý Rada vymazala, mohol niekomu, prípadne odborníkovi, umožniť určiť pozície delegácií alebo zástupcu Komisie k záležitostiam, o ktorých sa rokuje v Rade.

Ombudsman potom uviedol výsledky svojej inšpekcie takto:

Odkazy na vymenované delegácie alebo na zástupcu Komisie

V kontrolovaných dokumentoch majú odkazy na vymenované delegácie alebo zástupcu Komisie zvyčajne jednu z troch foriem: i) poznámka pod čiarou ii) odkaz v texte v zátvorkách alebo iii) úvodná veta, ako napríklad „Delegácia xx ) vyjadrila názor...“ alebo „Delegácia xx ) sa domnievala, že“.

Zdá sa, že všetky odkazy na uvedené delegácie v poznámke pod čiarou boli vypustené, zatiaľ čo vo väčšine prípadov sa príslušné znenie uvoľnilo. Vypustené poznámky pod čiarou vo všeobecnosti neobsahujú iné informácie ako totožnosť delegácie a skutočnosť, že navrhla pozíciu uvedenú v texte, súhlasila s ňou, nesúhlasila s ňou alebo vzniesla k nej výhradu. Výnimkou je poznámka pod čiarou na strane 3 dokumentu 1224/01. Okrem tohto jedného prípadu sa zdá, že vypustenie poznámok pod čiarou Radou je minimum potrebné na utajenie totožnosti delegácií.

Vo väčšine prípadov, keď sú odkazy na vymenované delegácie vo forme ii) alebo iii), sa vypustil celý príslušný odsek. Naopak, odseky 19, 33, 44, 50 – 51, 69 dokumentu 13385/00 boli zverejnené v celom rozsahu bez vypustenia odkazov na uvedené delegácie a/alebo zástupcu Komisie. Zdá sa však, že neexistujú žiadne prípady, keď Rada vypustila len odkaz na delegáciu a/alebo zástupcu Komisie a zverejnila zvyšok textu.

Existuje len jeden prípad, v ktorom ombudsman môže potvrdiť, že zvyšok textu vypusteného odseku v tejto kategórii by mohol umožniť vyvodenie totožnosti príslušnej delegácie: bod 36 dokumentu 13385/00.

Vypustený materiál, ktorý neobsahuje odkazy na vymenované delegácie alebo zástupcu Komisie

Rada vypustila určité časti dokumentov, odseky a časti odsekov, ktoré neobsahujú žiadny odkaz na uvedené delegácie ani na zástupcu Komisie. Niektoré, aj keď nie všetky, z týchto odsekov obsahujú vety ako „niektoré delegácie vyjadrili svoj názor“ alebo „delegácie vyjadrili svoj názor“. V niektorých iných prípadoch vypustený materiál pozostáva z kompromisných návrhov predsedníctva.

Ombudsman nemôže potvrdiť, že niektorý z vymazaných materiálov v tejto kategórii by umožnil identifikovať názory konkrétnej delegácie alebo delegácií alebo zástupcu Komisie. Hoci Rada odkazuje na možnosť experta vykonať takúto identifikáciu, zdá sa to nepravdepodobné vzhľadom na povahu vypusteného materiálu.

Závery

Na základe inšpekcie sa ombudsmanka domnieva, že vypustenie aspoň týchto materiálov sa nezdá byť odôvodnené odôvodnením, že ich zverejnenie by mohlo niekomu, prípadne odborníkovi, umožniť určiť pozície delegácií alebo zástupcu Komisie k záležitostiam, o ktorých sa rokuje v Rade.

Dokument 1224/01: poznámka pod čiarou na strane 3 (okrem názvu delegácie); body 17 – 21, 23 – 27.

Dokument 10022/01: strany 29 – 36 (tabuľky obsahujúce vecné porovnanie hlavných ustanovení práva hospodárskej súťaže v členských štátoch s článkami 81 – 82 Zmluvy o ES).

Dokument 13798/00: body 5 – 8, 9 – 10 (čiastočné vypustenia), 14 – 15.

Dokument 12856/00: odseky 2, 3 (čiastočné vypustenie).

Dokument 13385/00: odsek 2.

Dokument 5843/01: odseky 4 a 5.

Dokument 6024/01: odseky 4 a 5.

Dokument 6622/01: odseky 3, 10, 11.

Dokument 7692/01: body 12 – 18 a príloha.

Dokument 6834/01: odseky 3 (čiastočné vypustenie), 6, 8, 10.

Dokument 13563/01 sa skladá z dvoch častí: správu o pokroku a prílohy. Na základe inšpekcie sa ombudsmanka domnieva, že odseky 6, 8, 10 – 12, 19 – 20 a 22 by sa tiež mohli zverejniť bez toho, aby sa komukoľvek umožnilo identifikovať názory konkrétnej delegácie alebo delegácií alebo zástupcu Komisie. Zdá sa, že v prílohe II k dokumentu 13563/01 (kompromisné znenie nariadenia vypracované predsedníctvom) neexistuje žiadny základ na rozlíšenie medzi tými časťami znenia (okrem poznámok pod čiarou), ktoré sa uvoľnili, a tými časťami, ktoré sa vypustili, okrem toho, že druhá časť sa zaoberá témami, ktoré sa považujú za politicky chúlostivejšie. Zverejnenie vypusteného textu (okrem poznámok pod čiarou) by podľa názoru ombudsmana neumožnilo nikomu, dokonca ani odborníkovi, identifikovať názory konkrétnej delegácie alebo delegácií alebo zástupcu Komisie. Rovnaká analýza sa vzťahuje aj na vypustenia v dokumente 5158/01, ktorý obsahuje skorší návrh znenia nariadenia.

Žiadosť o ďalšie informácie

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si ombudsman dovoľuje požiadať Radu, aby opätovne preskúmala svoju pozíciu v súvislosti s uvedeným vypusteným materiálom a informovala ho, či je pripravená poskytnúť ho sťažovateľovi.

Odpoveď Rady

Rada v odpovedi uviedla, že dosiahla politickú dohodu o príslušnom návrhu nariadenia na svojom zasadnutí 26. novembra 2002. Vzhľadom na tento pokrok sa Rada domnievala, že sťažovateľovi by sa teraz mohol poskytnúť prístup k príslušným dokumentom v celom rozsahu.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že Rada zrejme odstránila dôvody sťažnosti tým, že poskytla prístup k príslušným dokumentom, ale vyjadrila aj frustráciu z toho, že pred prijatím nariadenia prístup nemala. Sťažovateľka poďakovala ombudsmanke za to, že sa prípadom zaoberala v jej mene.

ROZHODNUTIE

1 Odmietnutie úplného prístupu k určitým dokumentom

1.1 Rada poskytla sťažovateľovi len čiastočný prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa modernizácie postupov hospodárskej súťaže EÚ. Sťažovateľ tvrdil, že Rada vypustila viac materiálu, než bolo odôvodnené jej odôvodnením týkajúcim sa potreby zachovať dôvernosť pozícií jednotlivých delegácií ku konkrétnym záležitostiam, o ktorých sa stále rokuje. Sťažovateľ súhlasil s tým, že Rada môže zachovať dôvernosť názvov delegácií, ale tvrdil, že by sa mal zverejniť obsah prijatých pozícií spolu s ostatnými časťami príslušných dokumentov.

1.2 Rada odôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup k určitým častiam dokumentov odkazom na článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia 1049/2001 (3). Podľa Rady predmetný návrh vyvoláva niekoľko mimoriadne citlivých a sporných otázok, ktoré boli v tom čase stále predmetom zložitých rokovaní v rámci Rady na politickej úrovni. Za týchto okolností by predčasné zverejnenie obsahu predbežných stanovísk, ktoré prijali delegáti členov Rady a zástupcovia Komisie na zasadnutiach a ktoré možno pre odborníka ľahko pripísať aj bez jasnej identifikácie, mohlo ohroziť schopnosť inštitúcie nájsť kompromisné riešenia, a tým zmariť jej úsilie o dosiahnutie celkovej dohody o dôležitom legislatívnom texte.

1.3 Vzhľadom na to, že sťažovateľ súhlasil s tým, aby Rada zachovala mená delegácií v tajnosti, ombudsman sa vo svojom vyšetrovaní zameral na otázku, či Rada vypustila viac materiálu, než bolo potrebné na tento účel.

1.4 Po nahliadnutí do príslušných dokumentov ombudsmanka vyjadrila názor, že niektoré vypustenia nemožno odôvodniť odôvodnením Rady. Ombudsman informoval Radu o svojich podrobných zisteniach a požiadal ju, aby opätovne preskúmala svoju pozíciu.

1.5 Rada v odpovedi uviedla, že dosiahla politickú dohodu o príslušnom návrhu nariadenia (4) na svojom zasadnutí 26. novembra 2002. Vzhľadom na tento pokrok sa Rada domnievala, že sťažovateľovi by sa teraz mohol poskytnúť prístup k príslušným dokumentom v celom rozsahu.

1.6 V pripomienkach k odpovedi Rady sťažovateľ vyjadril frustráciu z toho, že pred prijatím nariadenia nemal prístup. Ombudsman sa preto domnieva, že je potrebné dospieť k záveru o tvrdení sťažovateľa o nesprávnom úradnom postupe voči Rade.

1.7 Ombudsman skontroloval dokumenty, ku ktorým Rada poskytla sťažovateľovi len čiastočný prístup. Ombudsmanka sa domnieva, že odôvodnenie Rady, podľa ktorého by zverejnenie vymazaného materiálu mohlo niekomu umožniť identifikovať pozície delegácií alebo zástupcu Komisie k záležitostiam, o ktorých sa rokuje v Rade, neodôvodňuje mnohé vypustenia, ku ktorým došlo. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsmanka v tejto súvislosti vzniesla kritickú poznámku.

1.8 Ombudsman sa domnieva, že nie je potrebné, aby podnikol ďalšie kroky, pretože Rada teraz poskytla sťažovateľovi prístup k príslušným dokumentom v celom rozsahu po tom, ako na svojom zasadnutí 26. novembra 2002 odsúhlasila príslušný návrh nariadenia.

2 Prístup k pracovným dokumentom Komisie

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že odôvodnenie Rady neodôvodňuje vypustenie materiálu z niektorých pracovných dokumentov Komisie. Ombudsman pripomína, že vzniesol kritickú pripomienku týkajúcu sa rozsahu vypustení z príslušných dokumentov. Tento aspekt sťažovateľa sa teda týka len toho, či by sa odôvodnenie Rady mohlo uplatniť na pracovné dokumenty Komisie.

2.2 Rada tvrdila, že príslušné dokumenty Komisie sú neoficiálnymi dokumentmi pripravenými na prerokovanie v pracovnej skupine Rady, ktoré Komisia neschválila na úrovni kolégia komisárov, ani ich neplánovala zaviazať.

2.3 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že je ochotná akceptovať, aby sa s pracovnými dokumentmi Komisie vypracovanými ako príspevky do diskusie Rady zaobchádzalo rovnako ako s dokumentmi Rady. Zdá sa preto, že navrhovateľ upustil od tohto aspektu podnetu.

3 Online register dokumentov Rady

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že online register dokumentov Rady obsahuje nedostatočné informácie.

3.2 Rada tvrdila, že informácie o pôvodcovi a adresátovi každého dokumentu a opis jeho kategórie možno ľahko získať prostredníctvom jej online registra dokumentov. Rada je pripravená preskúmať možnosť zvýšenia používateľskej ústretovosti verejného registra.

3.3 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že jej pripomienky mali byť užitočné a že si neželá zaoberať sa touto otázkou. Predložila aj niekoľko návrhov na zlepšenie toho, čo nazvala "výnimočne cenným zdrojom informácií". Ombudsman postúpil návrhy sťažovateľa Rade pre informáciu.

3.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Ombudsman skontroloval dokumenty, ku ktorým Rada poskytla sťažovateľovi len čiastočný prístup. Ombudsmanka sa domnieva, že odôvodnenie Rady, podľa ktorého by zverejnenie vymazaného materiálu mohlo niekomu umožniť identifikovať pozície delegácií alebo zástupcu Komisie k záležitostiam, o ktorých sa rokuje v Rade, neodôvodňuje mnohé vypustenia, ku ktorým došlo. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

Ombudsman považuje za zbytočné, aby podnikol akékoľvek ďalšie kroky, keďže Rada teraz poskytla sťažovateľovi prístup k príslušným dokumentom v celom rozsahu po tom, ako na svojom zasadnutí 26. novembra 2002 súhlasila s príslušným návrhom nariadenia. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj generálny tajomník a vysoký predstaviteľ Rady Európskej únie.

Tvoje úprimné,

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145/43, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou pre vnútornú potrebu alebo prijatému inštitúciou, ktorý sa týka záležitosti, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla, sa zamietne, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou pre vnútornú potrebu alebo prijatému inštitúciou, ktorý sa týka záležitosti, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla, sa zamietne, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

(4) Rada prijala nariadenie 16. decembra 2002: Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).