Vec sa týkala toho, že Európska komisia neposkytla riadne odpovede sťažovateľovi, ktorý sa sťažoval na problém štátnej pomoci v Nemecku. Sťažovateľ zastával názor, že Nemecko porušuje pravidlá EÚ o štátnej pomoci z dôvodu svojho nového systému financovania verejnoprávneho vysielania. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že vzhľadom na to, že Komisia nakoniec poskytla primeranú odpoveď, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.  

Vec sa týkala praxe Komisie spočívajúcej v tom, že v rámci konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa štátnej pomoci odmietla poskytnúť príjemcom štátnej pomoci a iným zainteresovaným stranám prístup k svojmu spisu o štátnej pomoci.

Sťažovateľ tvrdil, že po nadobudnutí účinnosti Charty základných práv Európskej únie bola prax Komisie v rozpore s článkom 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a článkom 47 (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces) charty.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že postup Komisie je v súlade s príslušnými procesnými nariadeniami o štátnej pomoci a judikatúrou súdov EÚ týkajúcou sa procesných práv zainteresovaných strán. Skutočnosť, že príjemcovia a iné zainteresované strany nemajú prístup k spisu Komisie o štátnej pomoci, odráža ich obmedzenú úlohu pri vyšetrovaní štátnej pomoci a skutočnosť, že vyšetrovanie štátnej pomoci sa začína skôr proti členskému štátu než proti príjemcovi. Ombudsmanka preto zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskej komisie poskytnúť navrhovateľovi, zainteresovanej strane, prístup k pôvodnej žiadosti výrobného odvetvia Únie o rozšírenie antidumpingových ciel na výrobky z amoniaku z Ruska. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že odmietnutie Komisie nebolo odôvodnené vzhľadom na uplatniteľné ustanovenia antidumpingového nariadenia a mohlo poškodiť právo sťažovateľa na obhajobu v tomto konaní. Odporučila preto Komisii, aby zverejnila príslušnú žiadosť.

Hoci Komisia nesúhlasila so zistením ombudsmanky o nesprávnom úradnom postupe, akceptovala jej odporúčanie zverejniť príslušnú žiadosť. Ombudsman preto prípad uzavrel.

Tento prípad sa týkal zaobchádzania Európskej komisie s informáciami predloženými sťažovateľom, v ktorých sa uvádzali tri prípady neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej španielskym futbalovým klubom. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia v primeranej lehote nerozhodla, či by mala začať formálne vyšetrovanie údajne nezákonnej štátnej pomoci. Keďže podľa názoru sťažovateľa Komisia nepodnikla žiadne kroky, sťažovateľ požiadal o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa dvoch z týchto prípadov. Komisia odmietla poskytnúť prístup z dôvodu ochrany účelu vyšetrovania.

Prípad sa týkal údajného konfliktu záujmov bývalého komisára v rozhodnutí Komisie nevyšetrovať antitrustovú sťažnosť predloženú Komisii. V antitrustovej sťažnosti Komisii sa tvrdilo, že Únia európskych futbalových zväzov (ďalej len „UEFA“) porušila pravidlá hospodárskej súťaže EÚ. Sťažovateľ sa domnieval, že predpisy UEFA o udeľovaní licencií klubom a finančnej fair play (ďalej len „FFP“) sú nezákonné, keďže vyžadujú, aby príslušný príjem futbalového klubu počas obdobia troch rokov zodpovedal aspoň jeho príslušným výdavkom. Komisia sa rozhodla neprešetriť sťažnosť z dôvodu, že táto otázka pre ňu nepredstavovala prioritu. Podľa názoru sťažovateľa bolo toto rozhodnutie ovplyvnené zodpovedným komisárom, ktorý mal konflikt záujmov, keďže bol „pridruženým“ a silným podporovateľom jedného konkrétneho klubu, pre ktorý je FFP výhodný.Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že komisár vydal spoločné vyhlásenie s predsedom UEFA, v ktorom vyjadril podporu FFP viac ako rok pred tým, ako sa sťažoval Komisii.

V rokoch 2012 a 2014 vydal vtedajší európsky komisár zodpovedný za hospodársku súťaž verejné vyhlásenia týkajúce sa prebiehajúceho vyšetrovania možného kartelu. Jedna z vyšetrovaných spoločností sa sťažovala ombudsmanovi, že vyhlásenia sú v rozpore so zásadou nestrannosti, keďže tieto vyhlásenia vzbudzovali dojem, že komisár už rozhodol, aký bude konečný výsledok prebiehajúceho vyšetrovania.

Ombudsmanka sa domnievala, že niektoré verejné vyhlásenia komisára možno odôvodnene vnímať tak, že naznačujú, že Komisia alebo komisár už rozhodli o výsledku prebiehajúceho vyšetrovania a že ide o nesprávny úradný postup. Ombudsmanka vydala odporúčanie, ktoré Komisia z väčšej časti uznala. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením nesprávneho úradného postupu vyplývajúceho z verejných vyhlásení bývalého komisára z rokov 2012 a 2014.

Prípad sa týkal údajného neinformovania sťažovateľa Európskou komisiou o prioritnom postavení jeho sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. V priebehu vyšetrovania Komisia informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť nebola posúdená ako prioritný prípad. Komisia však nevysvetlila dôvody svojho rozhodnutia. Ombudsman preto uzavrel sťažnosť kritickou pripomienkou týkajúcou sa toho, že Komisia neinformovala sťažovateľa o tom, prečo priznala jeho sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci nízku prioritu.

Prípad sa týkal údajného opomenutia Európskej komisie rozhodnúť v primeranej lehote o štátnej pomoci, ktorú Holandsko údajne poskytlo lodiarskemu odvetviu. Ombudsmanka začala vyšetrovanie prípadu, po ktorom Komisia dokončila svoje predbežné posúdenie a dospela k záveru, že predmetné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc. Ombudsmanka zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a prípad uzavrela.

The Ombudsman's inquiry concerned an alleged delay by the Commission in providing Infineon, a German IT company, which the Commission suspected to be a member of the Smart Card Chips cartel, with access to key evidence that the Commission intended to use against that company.

The Ombudsman inquired into the issue and found that the Commission had, without any good reason, delayed in providing access to that evidence, despite the fact that it was fully aware of the importance and relevance of that evidence. By incurring that delay, the Commission risked compromising its investigation.

The Ombudsman therefore criticised the Commission for the delay in giving Infineon access to that evidence.