Vážený pán O.,
23. októbra 1998 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa údajného nesprávneho úradného postupu Európskej komisie (GR IV) pri riešení sťažnosti, ktorú ste podali 21. októbra 1994. Dňa 19. novembra 1998 ste zaslali doplňujúce informácie.
Dňa 14. decembra 1998 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 5. marca 1999 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 12. apríla 1999 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 18. októbra 1999 som napísal Komisii, aby som sa informoval o situácii v súvislosti s Vašou sťažnosťou a požiadal o doplňujúce pripomienky. Dňa 23. novembra 1999 Komisia zaslala svoje doplňujúce stanovisko, ktoré som Vám zaslal 13. decembra 1999. Dňa 10. januára 2000 ste mi zaslali svoje doplňujúce pripomienky.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje európskeho ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Štatút európskeho ombudsmana výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe, ako sú orgány Spojeného kráľovstva.
Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa Vašej sťažnosti boli preto zamerané na preskúmanie, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej komisie.
Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľ je spoločnosť so sídlom v Yorkshire v Spojenom kráľovstve, ktorá sa špecializuje na „umývanie“ nebezpečných hromadných odpadov nahromadených počas desaťročí mimo uhoľných baní a na predaj tohto uhlia výrobcom elektrickej energie, ktorí potrebujú uhlie s týmito špecifikáciami. Sťažovateľ podal 21. októbra 1994 sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu IV (Hospodárska súťaž) Európskej komisie pre údajnú diskrimináciu v zmluvách o dodávke uhlia a zneužitie dominantného postavenia, ktoré bolo v rozpore s článkami zmluvy (vec IV/E-3/35.828). Sťažovateľ poznamenal, že v rozpore s článkom 63 Zmluvy o ESUO bol systematicky diskriminovaný dvoma spoločnosťami vyrábajúcimi elektrickú energiu v Spojenom kráľovstve, konkrétne National Power a PowerGen, ktoré odmietli kúpiť uhlie sťažovateľa za rovnakú cenu, akú platia za ostatné uhlie.
Navrhovateľ však tvrdil, že po štyroch rokoch od podania sťažnosti Komisia stále neprijala rozhodnutie v tejto veci.
Sťažovateľ poslal prvý list nespokojnosti s pokrokom sťažnosti vo februári 1996, ale Komisia neprijala žiadne opatrenia, a to aj napriek niekoľkým stretnutiam s GR IV. Posledné stretnutie, ktoré mal sťažovateľ s úradníkmi Komisie, sa uskutočnilo v máji 1998, ale stále nebolo prijaté žiadne rozhodnutie v tejto veci. Sťažovateľ medzitým strávil vo svojej sťažnosti veľa času a peňazí (príprava správ, účasť na stretnutiach). Sťažovateľ poznamenal, že nevyriešenie diskriminácie zo strany Komisie malo mimoriadne škodlivý vplyv na jeho podnikanie. K sťažnosti bola pripojená úplná korešpondencia s Komisiou v období od októbra 1994 do septembra 1998 (spolu 65 listov, z toho 49 od sťažovateľa Komisii a 16 od Komisie sťažovateľovi).

Požiadavku

Stanovisko Komisie Komisia
vo svojom stanovisku najprv vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že od podania sťažnosti uplynuli viac ako štyri roky a že konanie trvalo dlhšie, ako sa predpokladalo. Komisia uviedla nasledujúce dôvody tohto nadmerného omeškania a uviedla, že sa vo veľkej miere zaoberala sťažnosťou podanou 21. októbra 1994:
Toto rozsiahle preskúmanie bolo priamym dôsledkom existencie vážnych pochybností, pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, ako aj bezprecedentného uplatnenia - pravdepodobne jediného - ustanovenia Zmluvy ESUO, podľa ktorého bolo možné preskúmať správanie výrobcov elektrickej energie. Tieto zložité otázky sa riešili bez prerušenia od októbra 1994 napriek všeobecnému kontextu nedostatku ľudských zdrojov a napriek obmedzenému záujmu o dosiahnutie cieľov Zmluvy o ESUO.
Komisia sa najprv zaoberala skutkovými otázkami prípadu: uviedla, že jedna strana, konkrétne PowerGen, vo svojich odpovediach Komisii neustále uvádzala údajné problémy s kvalitou uhlia vyrábaného sťažovateľom. Komisia sa musela touto otázkou podrobne zaoberať, pretože akýkoľvek rozdiel v kvalite uhlia by mal významný vplyv na zhodnotenie akejkoľvek cenovej diskriminácie, ktorú kupujúci mohol praktizovať. S cieľom riešiť tento problém Komisia predložila niekoľko žiadostí o informácie s cieľom posúdiť kvalitu uhlia dodávaného na výrobu energie navrhovateľom inému výrobcovi, spoločnosti National Power.
Ďalším faktickým problémom je, že National Power (NP) aj PowerGen (PG) dôrazne spochybnili hypotézu, že sťažovateľ mohol byť schopný predať a dodať akékoľvek podstatné množstvo uhlia v rokoch 1993 až 1998, keď sťažovateľ uzavrel zmluvy o praní uhlia s British Coal Corporation. Po vzniku týchto pochybností, pokiaľ ide o schopnosť sťažovateľa zásobovať, musela Komisia podrobne preskúmať postup, ktorý prijali výrobcovia energie na uzatváranie zmlúv o nákupe uhlia, ako aj zmluvné dojednania, ktoré sťažovateľ uzavrel v období rokov 1993 – 1998. Toto preskúmanie bolo ešte potrebnejšie, keď sa Komisia počas prešetrovania dozvedela, že navrhovateľ nebol schopný dodať uhlie, ktoré predal spoločnosti NP na inom základe ako CFD (t. j. zmluva za cenu lepšiu, ako je cena zvyčajne dohodnutá v štandardných zmluvách).
Komisia ďalej uviedla, že právne otázky uvedené v sťažnosti sú rovnocenné s rozsiahlym skutkovým zistením, ktoré požadovala: jediným článkom uvedeným v sťažnosti bol článok 86 (nový článok 82) Zmluvy o ES. Komisia však z vlastnej iniciatívy dospela k názoru, že sťažovateľ bol podnikom v zmysle článku 80 Zmluvy o ESUO a že jediným vhodným spôsobom riešenia nastolených otázok bolo použitie článku 63 Zmluvy o ESUO. Toto posúdenie v zásade spochybnili zúčastnené strany (vláda Spojeného kráľovstva a NP) vo svojej odpovedi na druhé predbežné stanovisko vydané Komisiou: tvrdili, že navrhovateľ „nevyrába“ uhlie, pretože regeneruje uhlie zo skládok, ktoré boli vytvorené v dôsledku predchádzajúcej „výroby uhlia“. Okrem toho tvrdili, že sťažovateľ nezaplatil poplatok za ťažbu uhlia stanovený v článku 49 Zmluvy o ESUO.
Komisia sa musela týmito otázkami v odpovediach zaoberať veľmi podrobne. Záver, že sťažovateľ nie je podnikom ESUO, by mal vážne dôsledky tak z hľadiska postupu (pravidlá ES verzus pravidlá ESUO), ako aj, čo je oveľa dôležitejšie, z hľadiska vecnej analýzy, pretože uplatnenie článku 86 ES na správanie spoločností NP a PG by si vyžadovalo preukázanie, že boli kolektívne dominantné a že ich správanie predstavovalo zneužitie takéhoto postavenia.
Predbežný záver, že sťažovateľ bol podnikom ESUO a že vec by sa mala preskúmať podľa článku 63 ESUO, neuľahčil úlohu Komisie, pretože Zmluva ESUO nadobudla platnosť 25. júla 1952 a od tohto dátumu neexistuje žiadny príklad uplatnenia článku 63 ESUO Vysokým úradom/Komisiou.
Sťažnosť preto viedla Komisiu k preskúmaniu úplne novej oblasti a nastolila právne otázky, na ktoré judikatúra Súdneho dvora doteraz neodpovedala: Vzťahuje sa článok 63 ESUO na skutkové okolnosti sťažnosti? Aké podmienky musia byť splnené na intervenciu Komisie? Existuje prahová hodnota "de minimis", pod ktorou nemožno odôvodnene očakávať žiadne opatrenie ? Aká je povaha odporúčania, ktoré by sa mohlo zaslať vláde Spojeného kráľovstva v kontexte, keď sa porušenia dopustili súkromné (verejne kótované) podniky?
V dôsledku bezprecedentného uplatnenia článku 63 ESUO musela Komisia vyplniť medzeru aj z hľadiska procesných pravidiel uplatniteľných na vyšetrovanie takejto veci, ktoré sú podľa Zmluvy ESUO oveľa menej rozvinuté ako podľa Zmluvy ES. Situácia sa ešte viac skomplikovala v prípade podľa článku 63 ESUO, keď sa porušenia údajne dopustili súkromné spoločnosti, zatiaľ čo odporúčanie by malo byť adresované členskému štátu. Aj v tomto prípade sa Komisia musela zaoberať doteraz nezodpovedanými otázkami, napríklad do akej miery poskytli pravidlá ES usmernenie, pokiaľ ide o správny spôsob riešenia konania podľa článku 63 ESUO?
Komisia sa napokon musela zaoberať zhodnotením minulej situácie, keď zmluvné dojednania medzi sťažovateľom a spoločnosťou British Coal Corporation neumožňovali spoločnosti British Coal Corporation ponúknuť výrobcom energie žiadne významné množstvo uhlia na predaj. Približne o päť rokov neskôr však bývalí zamestnanci spoločnosti British Coal Corporation tvrdili, že predmetné zmluvy mohli byť kedykoľvek zmenené v zmysle priaznivom pre sťažovateľa. Je zrejmé, že k diskriminácii môže dôjsť len vtedy, ak sú podnikom v podobnom postavení uložené rozdielne podmienky. A contrario, zistenie, že stanovisko sťažovateľa nebolo porovnateľné so stanoviskom ostatných dodávateľov uhlia, pokiaľ ide o jeho schopnosť dodávať uhlie, by pravdepodobne bránilo uplatneniu článku 63 ESUO.
Komisia poznamenala, že vyriešenie týchto faktických a právnych otázok sa uskutočnilo vo všeobecnom kontexte nedostatku zdrojov, čo vytvára povinnosť GR Komisie pre hospodársku súťaž uprednostniť niektoré prípady a následne riešiť niektoré prípady pomalším tempom. Oddelenie zodpovedné za tento prípad uplatňuje pravidlá hospodárskej súťaže stanovené v zmluvách o ES a ESUO na odvetvia energetiky (vrátane uhlia, elektrickej energie, plynu a benzínu), vodného a oceliarskeho priemyslu v celej Únii. V rámci týchto oblastí zodpovednosti sa GR pre hospodársku súťaž na jednej strane rozhodlo uprednostniť odvetvia elektrickej energie a plynu, ktoré sa majú liberalizovať vo veľmi blízkej budúcnosti a v ktorých budú potrebné okamžité opatrenia na zabezpečenie úspešnej implementácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Rozhodnutie uprednostniť tieto odvetvia denne potvrdzuje veľký počet prípadov, ktoré spôsobujú. Na druhej strane GR pre hospodársku súťaž zohľadnilo skutočnosť, že prípad sťažovateľa má čisto vnútroštátny rozmer a že má veľmi obmedzený záujem na dosiahnutí cieľov Zmluvy o ESUO, aby sa mu priradila nižšia priorita.
Komisia napokon poznamenala, že bez ohľadu na tento kontext sa GR pre hospodársku súťaž bude usilovať o dosiahnutie pokroku v tejto veci v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov a že pred tým, ako dospeje k záveru, bude musieť prijať konečné stanovisko k sťažnosti vzhľadom na rôzne skutkové a právne okolnosti uvedené vyššie. Komisia pripojila k svojmu stanovisku aj dvojstranový opis chronológie veci od podania sťažnosti, ako aj chronologický zoznam korešpondencie obsahujúci 97 listov, poznámok a konzultácií medzi 21. októbrom 1994 a 28. augustom 1998.
Pripomienky sťažovateľa Sťažovateľ
trval na svojej sťažnosti a uviedol, že Komisia neposkytla žiadne vysvetlenie oneskorenia pri riešení tohto prípadu. Sťažovateľ sa ďalej odvolal na návrh odporúčania, ktorý Komisia zaslala výrobcom a vláde Spojeného kráľovstva vo februári 1997, z ktorého vyplynulo, že Komisia sťažnosť akceptovala a bola ochotná prijať rozhodnutie v prospech sťažovateľa. Navrhovateľ však nechápal, prečo o dva roky neskôr Komisia stále nerozhodla o tomto prípade.

Ďalšie požiadavky

Dňa 18. októbra 1999 ombudsman písomne požiadal Komisiu o ďalšie vyšetrovanie. Ombudsman sa odvolal na stanovisko Komisie z 5. marca 1999, v ktorom Komisia poznamenala, že GR pre hospodársku súťaž sa bude usilovať o dosiahnutie pokroku v tejto veci v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov. Keďže však neboli doručené žiadne informácie, ombudsman požiadal Komisiu, aby ho informovala, či bolo prijaté konečné rozhodnutie, a aby sa vyjadrila k tvrdeniu sťažovateľa, že od stretnutia v máji 1998 neboli prijaté žiadne ďalšie kroky.
Doplňujúce stanovisko Komisie
Komisia vo svojom doplňujúcom stanovisku poznamenala, že posledným viditeľným krokom v tomto prípade bolo stretnutie sťažovateľa a Komisie 30. mája 1998. Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, Komisia uviedla, že ešte neprijala žiadne formálne rozhodnutie, keďže sťažovateľ a PG začali rokovania, ktoré by mali viesť k urovnaniu.
Komisia akceptovala názor sťažovateľa, že urovnanie prípadu by bolo v tejto fáze najvhodnejším riešením, keďže situácia na trhu, za ktorej bol sťažovateľ údajne diskriminovaný, sa radikálne zmenila po marci 1998, keď uplynula platnosť zmlúv o nákupe uhlia uzavretých medzi PG a NP, ktoré neboli ponúknuté sťažovateľovi.
V dôsledku toho sa Komisia v tomto kontexte rokovania o urovnaní zdržala prijatia formálneho rozhodnutia. Ak sa stranám nepodarí dosiahnuť dohodu, Komisia zreviduje svoje stanovisko a prijme konečné stanovisko k prípadu.
Komisia uviedla, že sa aktívne snažila uľahčiť diskusie medzi sťažovateľom a PG a od marca 1999 sa niekoľkokrát stretla so stranami. Posledné stretnutie so zástupcami sťažovateľa sa uskutočnilo 3. novembra 1999, zatiaľ čo posledné stretnutie s PG sa uskutočnilo v októbri 1999.
Dodatočné pripomienky sťažovateľa
Sťažovateľ poznamenal, že po štyroch rokoch malého pokroku Komisia začala podnikať kroky na posunutie veci vpred. Sťažovateľ uviedol, že Komisia zohrala aktívnu úlohu pri vytváraní základov pre rokovania o urovnaní medzi sťažovateľom a spoločnosťou PG, čo je najlepšie na odškodnenie sťažovateľa za minulé nezákonnosti. Sťažovateľ aj spoločnosť PG sa zhodli na tom, že dojednané urovnanie by bolo lepšie ako odporúčanie Komisie. Sťažovateľ však odmietol vyhlásenie Komisie, že situácia na trhu sa po marci 1998 radikálne zmenila, a poznamenal, že dodnes je stále znevýhodnená. Sťažovateľ tiež zopakoval svoje tvrdenie, že Komisii trvalo mnoho rokov, kým sa zaoberala touto sťažnosťou, čo bol jednoduchý prípad, ktorý sa mohol rýchlo vyriešiť.
Sťažovateľ poznamenal, že ombudsman bude informovaný, ak sa dosiahne pokrok v rokovaniach o urovnaní s SV. Od januára 2000 však sťažovateľ nedostal žiadne informácie.

ROZHODNUTIE

Údajné omeškanie Komisie pri rozhodovaní o sťažnosti.
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že po štyroch rokoch od podania sťažnosti 21. októbra 1994 Komisia ešte stále nerozhodla o sťažnosti. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od podania sťažnosti uplynuli viac ako 4 roky, ale vysvetlila neprimerané oneskorenie: Komisia uviedla, že sťažnosť je osobitne zložitá, pokiaľ ide o skutkové a právne otázky, ktoré treba podrobne preskúmať. Komisia ďalej uviedla, že musí uprednostniť iné prípady, konkrétne liberalizáciu odvetvia elektrickej energie a plynu, a že prípad sťažovateľa má čisto vnútroštátny rozmer a má veľmi obmedzený záujem na dosiahnutí cieľov Zmluvy o ESUO.
1.2 Ombudsman berie na vedomie, že táto sťažnosť bola podaná 21. októbra 1994 a že v novembri 1999, teda o päť rokov neskôr, Komisia o nej ešte nerozhodla. Toto mimoriadne omeškanie pri vybavovaní sťažnosti môže byť odôvodnené len vtedy, ak je Komisia schopná poskytnúť prijateľné vysvetlenie. V tomto prípade sa ombudsman domnieva, že Komisia mu poskytla primerané odôvodnenie omeškania. Vyplýva to z týchto prvkov:
1.3 Komisia vo svojom stanovisku najprv poukázala na zložité skutkové, právne (pravidlá ES verzus pravidlá ESUO, bezprecedentné uplatňovanie článku 63 ESUO) a procesné otázky, ktoré boli predmetom sťažnosti a ktoré si vyžadovali intenzívne a dôkladné preskúmanie zo strany útvarov GR pre hospodársku súťaž. Podrobný opis týchto zložitých skutkových, právnych a procesných prvkov a ich dôsledkov na vybavovanie sťažnosti je uvedený v stanovisku Komisie.
1.4 Komisia ďalej poukázala na povinnosť útvarov Komisie uprednostniť iné prípady, ktoré sú dôležitejšie ako liberalizácia odvetvia elektrickej energie a plynu a ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia. Komisia ďalej poznamenala, že prípad sťažovateľa mal čisto vnútroštátny rozmer a mal veľmi obmedzený záujem o dosiahnutie cieľov Zmluvy o ESUO.
1.5 Okrem týchto prvkov vyplýva z príloh k sťažnosti, ako aj z príloh k stanovisku Komisie (príloha I: chronológia, príloha II: hlavná korešpondencia), že počas uvedeného päťročného obdobia bola Komisia v tomto prípade od podania podnetu veľmi aktívna. Z prílohy I vyplýva, že sťažovateľ bol pri viacerých príležitostiach požiadaný o zaslanie pripomienok a ďalších informácií Komisii, že Komisia nadviazala kontakt so spoločnosťami NP a PG, ako aj s vládou Spojeného kráľovstva, aby požiadala o ich pripomienky, a v tejto veci uskutočnila niekoľko medziútvarových konzultácií. Okrem toho z prílohy II vyplýva, že medzi 21. októbrom 1994 a 28. augustom 1998 bolo zaslaných spolu 97 listov, poznámok a konzultácií. Okrem toho sa uskutočnili aj rôzne stretnutia so sťažovateľom a SV. Nakoniec sa ukázalo, že sťažovateľ začal rokovania o urovnaní so spoločnosťou PG. Sťažovateľ poznamenal, že Komisia zohrávala aktívnu úlohu pri vytváraní základov pre tieto rokovania o urovnaní.
1.6 Z uvedených skutočností vyplýva, že Komisia poskytla ombudsmanovi prijateľné vysvetlenie, prečo sa prípadom dlhodobo zaoberá, a preto nebol zistený žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.
2
Záver Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
Váš úprimný
Jacob SÖDERMAN