Vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu sa zameralo na to, ako Európska komisia vybavuje žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom, najmä ako dodržiava lehoty na vybavovanie žiadostí, ktoré sú stanovené v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.

Vyšetrovaním ombudsmanky sa zistilo, že dochádza k systémovým a výrazným oneskoreniam, najmä pokiaľ ide o to, ako Komisia vybavuje žiadosti o preskúmanie pôvodných rozhodnutí o žiadostiach o prístup, a že často výrazne nedodržiava lehoty stanovené v platných právnych predpisoch. Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že „oneskorený prístup je zamietnutý“, keďže požadované dokumenty a informácie sú často citlivé z časového hľadiska a v prípade oneskorenia môžu pre žiadateľa stratiť význam. Značné systémové oneskorenia a nedodržanie lehôt v právnych predpisoch zo strany Komisie predstavujú nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka odporučila Komisii, aby túto situáciu riešila prioritne. Komisia v odpovedi uznala význam včasného vybavovania žiadostí verejnosti o prístup, ale takisto poznamenala, že čelila výzvam v dôsledku zvýšenia počtu žiadostí a ich zložitosti. Komisia vo svojej odpovedi navrhla, aby žiadosti spracúvala bez väčších problémov. To však nie je v súlade so zisteniami vyšetrovania ombudsmanky a sťažnosťami, ktoré jej boli predložené. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky došlo k výraznému nárastu počtu vyšetrovaní sťažností ombudsmanky týkajúcich sa oneskorení žiadostí o prístup verejnosti.

Keďže tieto prípady sa často týkajú otázok verejného významu, pričom sťažovatelia často čakajú mnoho mesiacov na odpoveď a nie sú im poskytnuté jasné informácie, ombudsmanka považovala za vhodné upozorniť na túto záležitosť Európsky parlament prostredníctvom osobitnej správy.