Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť čiastočný alebo širší prístup k dvom dokumentom týkajúcim sa projektu financovaného v partnerstve s UNICEF-om. Pri zamietnutí prístupu sa Komisia opierala o päť výnimiek stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa prístupu k dokumentom, a to potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy a finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu, ako aj ochranu jej rozhodovacieho procesu, obchodný záujem tretej osoby a súkromie a integritu fyzických osôb vrátane ich osobných údajov.

Na základe kontroly sporných dokumentov ombudsmanka nebola presvedčená tvrdeniami Komisie, podľa ktorých by čiastočné alebo širšie zverejnenie (vážne) ohrozilo ochranu uvádzaných záujmov. Ombudsmanka navrhla riešenie a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom poskytnúť čo najširší prístup k sporným dokumentom. Pripomenula tiež Komisii jej povinnosť prijať rozhodnutia v primeranej lehote a odôvodniť svoje rozhodnutia.

Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi čiastočný a širší prístup k dokumentom. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila.  

Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ.