Okolnosti predchádzajúce vyšetrovaniu z vlastného podnetu

1. Cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť rozdiely medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov v EÚ [1]. Osobitná pozornosť sa venuje vidieckym oblastiam, oblastiam zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami.

2. Politika súdržnosti sa vykonáva prostredníctvom zdieľaného hospodárenia s finančnými prostriedkami, čo znamená, že Európska komisia sa pri vykonávaní programov EÚ spolieha na členské štáty. Zodpovednosť nesú v prvom rade členské štáty, ktoré vymenúvajú príslušné orgány, vyberajú projekty, uskutočňujú platby a vybavujú sťažnosti. Komisia má dozornú úlohu, ktorá overuje, či systémy riadenia a kontroly členských štátov fungujú účinne, a v prípade potreby uplatňuje sankcie.

3. V januári 2014 nadobudol účinnosť nový legislatívny balík s cieľom vymedziť politiku súdržnosti EÚ na nové obdobie financovania 2014 – 2020. To zahŕňa: i) všeobecné nariadenie (nariadenie č. 1303/2013)[2], ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre niekoľko "európskych sociálnych a investičných fondov" (ďalej len "EŠIF"); ii) tri osobitné nariadenia pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond; a iii) dve nariadenia o cieli Európska územná spolupráca a o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). Medzi zásady, ktorými sa riadi politika súdržnosti, patrí dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov; podpora rovnosti medzi mužmi a ženami; a nediskriminácia.

4. Nový legislatívny rámec však viditeľne nerieši potrebu dodržiavania práv zakotvených v Charte základných práv EÚ (ďalej len „charta“) pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ; nestanovuje ani opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade porušenia týchto práv. Minulé sťažnosti adresované ombudsmanovi ukázali značnú nespokojnosť občanov s tým, ako sa politika súdržnosti EÚ vykonáva na vnútroštátnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o otázku dodržiavania základných práv. Občania opakovane zdôrazňovali, že Komisia sa odmietla zapojiť, pretože nebola priamo zodpovedná za riadenie finančných prostriedkov [3].

5. Ombudsmanka preto začala vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom konštruktívne, užitočne a objektívne prispieť k práci Komisie na začiatku nového obdobia financovania. Vyšetrovanie sa týka prostriedkov, ktoré má Komisia k dispozícii na zabezpečenie dodržiavania základných práv zakotvených v charte pri vykonávaní politiky súdržnosti členskými štátmi.

Vyšetrovanie

6. Ombudsman začal toto vyšetrovanie tým, že požiadal Komisiu, aby odpovedala na niekoľko otázok [4]. Uznávajúc odborné znalosti Agentúry EÚ pre základné práva (ďalej len „FRA“), ako aj jej úsilie o podporu kultúry ľudských práv, ombudsmanka vyzvala FRA, aby prispela k vyšetrovaniu. Konzultovala aj so svojimi kolegami v Európskej sieti ombudsmanov [5].

7. Po prijatí pripomienok Komisie [6] a spätnej väzby od niektorých národných úradov ombudsmanov [7] ombudsman začal cielenú konzultáciu s verejnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a so skúsenosťami s politikou súdržnosti [8]. Dostala a uverejnila odpovede od Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Eurochilda, Európskeho fóra zdravotného postihnutia, nadácie Lumos, Európskej siete nezávislého života, Európskej rómskej organizácie na miestnej úrovni, Centra pre obhajobu duševného postihnutia, Nadácií otvorenej spoločnosti a Platformy Agentúry pre základné práva pre organizácie občianskej spoločnosti [9].

8. Rozhodnutie ombudsmana zohľadňuje tento materiál.

Spätná väzba Komisie

9. Otázky ombudsmanky adresované Komisii sa zameriavali na to, ako môže zabezpečiť, aby členské štáty zasa zabezpečili, aby ich partneri (regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť) a príjemcovia programu konali v súlade s chartou, a aké mechanizmy sú zavedené na zabezpečenie účinného vybavovania sťažností.

10. Pokiaľ ide o rámec na zabezpečenie dodržiavania základných práv, Komisia poukázala na to, že všeobecné nariadenie (nariadenie č. 1303/2013) posilňuje zásadu nediskriminácie zavedením toho, čo sa v nariadení nazýva „ex ante kondicionalita“ (ďalej len „predbežná podmienka“), že existujú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania tejto zásady [10]. V článku 4 ods. 2 nariadenia sa ďalej vyžaduje, aby členské štáty a Komisia zabezpečili, aby podpora z EŠIF bola v súlade so zásadami, ako je rodová rovnosť (článok 7) a udržateľný rozvoj (článok 8). Všeobecnejšie sa v článku 6 vyžaduje, aby operácie podporované z EŠIF boli v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom týkajúcim sa jeho uplatňovania.

11. Pokiaľ ide o otázku charty, Komisia uviedla, že charta je pre členské štáty záväzná len vtedy, ak vykonávajú právo EÚ. V dôsledku toho a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je potrebné individuálne preskúmať, či je v danom prípade cieľom praktického vnútroštátneho opatrenia vykonanie práva Únie alebo nie.

12. V odpovedi na otázky ombudsmanky týkajúce sa charty a partnerských dohôd [11] Komisia uviedla, že v článku 15 nariadenia 1303/2013 sa stanovuje zoznam prvkov, ktoré je potrebné zahrnúť do partnerských dohôd. Niektoré prvky sa prekrývajú s právami a zásadami zakotvenými v charte a Komisia kontroluje, či boli tieto prvky dodržané. Podobne sa v delegovanom nariadení Komisie [12] o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci EŠIF odkazuje na zásady, ktoré sa prekrývajú s právami a zásadami zakotvenými v charte.

13. V odpovedi na otázky ombudsmanky týkajúce sa charty a operačných programov [13] Komisia odkázala na článok 96 nariadenia č. 1303/2013: keďže tento článok neobsahuje osobitnú požiadavku, aby orgány členských štátov konali v súlade s chartou, Komisia nemôže podmieniť schválenie operačných programov takouto podmienkou. To však neznamená, že členské štáty nie sú povinné kontrolovať, či sa finančné prostriedky vyplácajú spôsobom, ktorý je v súlade s chartou, keď vykonávajú právo EÚ, najmä pokiaľ ide o:

14. Po prvé, v nariadení č. 1303/2013 sa stanovuje niekoľko predpokladov týkajúcich sa nediskriminácie, pohlavia a zdravotného postihnutia, ktoré je potrebné splniť [14]. V každom programe musia byť uvedené uplatniteľné predpoklady, a ak jeden z nich nie je splnený, musí sa v ňom opísať, kto je zodpovedný za zabezpečenie ich splnenia, ako a dokedy. Nedokončenie opatrení na splnenie uplatniteľných podmienok v príslušnej lehote predstavuje dôvod na pozastavenie priebežných platieb zo strany Komisie.

15. Po druhé, počas prípravy, navrhovania a vykonávania operačného programu musia členské štáty stanoviť osobitné opatrenia na podporu rovnakých príležitostí a predchádzanie diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie [15].

16. Po tretie, riadiace orgány majú vypracovať a uplatňovať nediskriminačné a transparentné výberové postupy a kritériá, pričom zohľadnia podporu rovnosti medzi mužmi a ženami a nediskrimináciu [16].

17. Napokon, ak by členský štát nezabezpečil riadne uplatňovanie charty pri vykonávaní práva EÚ, predstavovalo by to nezrovnalosť alebo dokonca závažný nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly operačných programov. To by mohlo viesť k pozastaveniu, zrušeniu alebo vymáhaniu platieb.

18. Pokiaľ ide o účinné mechanizmy vybavovania sťažností, Komisia uviedla, že ide o zákonnú povinnosť (článok 74 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013). Komisia posúdi, či sú zavedené účinné opatrenia, keď preskúma riadne fungovanie systému riadenia a kontroly na vnútroštátnej úrovni (článok 75 nariadenia č. 1303/2013). Komisia môže okrem toho požiadať členské štáty, aby ju informovali o výsledkoch ich preskúmania, aby mohla overiť, aké účinné sú opatrenia, napríklad posúdením náhodných vzoriek výsledkov a času potrebného na dokončenie odpovedí sťažovateľom. Nezabezpečenie účinných opatrení na preskúmanie sťažností vrátane sťažností týkajúcich sa údajného porušenia charty predstavuje závažný nedostatok, ktorý dáva Komisii právo prerušiť platobné lehoty, pozastaviť platby v prípade závažných nedostatkov alebo dokonca zrušiť alebo vymáhať príspevok Únie na program.

19. Komisia usúdila, že ustanoveniami nariadenia č. 1303/2013 o účinných opatreniach na vybavovanie sťažností sa zabezpečí primerané preskúmanie údajného porušovania základných práv. Komisia uviedla, že sa bude usilovať o šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti.

20. Pokiaľ ide o vybavovanie sťažností Komisiou, Komisia uviedla, že cieľom článku 74 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013 je zabezpečiť, aby boli v členských štátoch zavedené účinné systémy na vybavovanie sťažností týkajúcich sa EŠIF s cieľom umožniť vybavovanie sťažností na vnútroštátnej úrovni. To však nebráni predloženiu sťažností Komisii. Keď Komisia dostane takúto sťažnosť, spravidla požiada členský štát, aby sa ňou zaoberal. Komisia sa bude priamo zaoberať len tými sťažnosťami, ktoré nemožno postúpiť členským štátom podľa článku 74 ods. 3 nariadenia.

21. Členské štáty budú musieť na požiadanie v stanovenej lehote podať správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na sťažnosť postúpenú Komisiou. Komisia posúdi, či členský štát vybavil sťažnosť v súlade s opatreniami stanovenými na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Tento systém vybavovania sťažností sa vzťahuje na všetky druhy sťažností bez ohľadu na to, či sa v nich uvádza porušenie charty pri vykonávaní práva Únie alebo akéhokoľvek iného uplatniteľného pravidla.

22. V prípade pretrvávajúcej neschopnosti členského štátu účinne vybavovať sťažnosti alebo dôkazu o tom, že systém nefunguje správne, by sa táto záležitosť mala prediskutovať na výročnom hodnotiacom stretnutí medzi Komisiou a členským štátom. Okrem toho, ak by nevybavenie sťažností účinne poskytlo dôkaz o závažných nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly členského štátu alebo ak vyšetrovanie sťažnosti Komisiou odhalí nezabezpečenie dodržiavania príslušného ustanovenia charty, Komisia môže prerušiť priebežné platby a v prípade závažných nedostatkov pozastaviť, zrušiť alebo vymáhať platby [17].

23. Napokon, s cieľom zvýšiť informovanosť členských štátov o význame charty v súvislosti s vyplácaním prostriedkov z EŠIF má Komisia v úmysle i) formálne napísať členským štátom, aby im pripomenula ich povinnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie charty pri vykonávaní práva EÚ; ii) upriamili pozornosť na možnosť využívať technickú pomoc z EŠIF na podporu opatrení na vybavovanie sťažností; iii) šíriť osvedčené postupy pri účinnom vybavovaní sťažností; iv) vydať usmerňovací dokument, pokiaľ ide o dodržiavanie charty pri vykonávaní práva EÚ členskými štátmi v súvislosti s vyplácaním prostriedkov z EŠIF; a v) po vydaní tohto usmernenia organizovať v členských štátoch odbornú prípravu o charte, jej uplatniteľnosti a relevantnosti v kontexte EŠIF.

Spätná väzba od národných ombudsmanov

24. Väčšina národných ombudsmanov, ktorí odpovedali na žiadosť európskeho ombudsmana o informácie o sťažnostiach vybavovaných počas programového obdobia 2007 – 2013, vysvetlila, že väčšina problémov sa vyskytuje vo fáze platby konečným príjemcom. Jeden úrad však uviedol, že problémy sa vyskytujú v každej fáze výdavkového postupu.

25. Pokiaľ ide o možné porušenie základných práv, vnútroštátni ombudsmani uviedli, že sa zaoberali prípadmi týkajúcimi sa zásady rovnakého zaobchádzania, práva na sociálne zabezpečenie, sociálnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a práva byť vypočutý. Pokiaľ ide o právo byť vypočutý, portugalský ombudsman vysvetlil, že sa v rámci vnútroštátnej správy pokúsil zvýšiť informovanosť o význame vypočutia príjemcov v prípade sporov o platbu. Úrad portugalského ombudsmana je však do veľkej miery spokojný s opatreniami vnútroštátnych orgánov nadväzujúcimi na jeho rozhodnutia týkajúce sa EŠIF.

Cielená konzultácia

26. Ombudsmanka sa zainteresovaných strán opýtala na hlavné problémy v oblasti základných práv, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ, aké sú príčiny a či niekedy takéto problémy oznámili Komisii. Ďalej sa spýtala, akú úlohu môže Komisia zohrávať pri podpore vnútroštátnych orgánov pri zavádzaní dobre fungujúcich mechanizmov nápravy a či sú opatrenia uvedené v odpovedi Komisie vhodné na riešenie možných problémov [18].

27. Vo všeobecnosti mnohí respondenti zdôraznili dobrú spoluprácu MVO s Komisiou počas programového obdobia 2007 – 2013 a skutočnosť, že sa podieľali na príprave súčasného legislatívneho rámca.

28. Respondenti však na základe svojich skúseností identifikovali niekoľko problémov pri vykonávaní EŠIF na vnútroštátnej úrovni:

i) Viacerí respondenti poukázali na využívanie EŠIF na zachovanie alebo rozšírenie inštitucionalizácie detí a osôb so zdravotným postihnutím, čo je v rozpore s článkom 9 ods. 9 nariadenia č. 1303/2013. Respondenti poukázali na opakované zneužívanie a zlé zaobchádzanie, ku ktorému dochádza v takýchto inštitúciách a ktoré vo všeobecnosti odhaľujú tretie strany, nie zodpovedné orgány.

ii) Respondenti poukázali na to, že osobitné kategórie obyvateľstva, ako sú LGBTI [19] osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo rómske komunity, sa pri vypracúvaní partnerských dohôd alebo operačných programov často ignorujú.

iii) Jeden respondent poukázal na rastúce prekážky prístupu ženských združení k EŠIF z dôvodu neprimeraného obmedzenia príslušných pravidiel. Respondenti tiež tvrdili, že mnohé programy, ktoré majú podporovať integráciu žien, v skutočnosti podporujú ich vylúčenie z dôvodu „zlého návrhu a ešte slabšieho vykonávania“.

29. Až na jednu výnimku respondenti uznali, že – odkazom na určité práva a zahrnutím všeobecne uplatniteľnej zásady nediskriminácie – je nový legislatívny rámec krokom vpred, pokiaľ ide o ochranu základných práv. Ďalej spomenuli nové predpoklady a ustanovenia týkajúce sa dohôd o partnerstve a dohôd o vybavovaní sťažností. Monitorovanie súladu s uplatniteľnými predpokladmi od začiatku projektov sa považuje za prospešné v tom zmysle, že môže viesť k účinnejšej reakcii na diskrimináciu alebo porušovanie základných práv. Posúdenie programov Komisiou podľa článku 29 nariadenia č. 1303/2013 [20] by okrem toho mohlo prispieť aj k predchádzaniu ťažkostiam, ktoré by mohli vzniknúť počas vykonávania programu, alebo k ich riešeniu.

30. Niektorí respondenti však poukázali na to, že tieto nové ustanovenia, ktoré sú pomerne široké, boli vo veľmi všeobecných pojmoch transponované do partnerských dohôd. Spolu s tým, čo mnohí prispievatelia vnímajú ako úzky výklad povinností Komisie v kontexte politiky súdržnosti, sa niektorí domnievajú, že Komisia sa v skutočnosti vyhýba väčšine svojich povinností vyplývajúcich z práva EÚ v tejto oblasti.

31. Niektorí respondenti tvrdili, že problémy sú spôsobené skôr nedostatkom praktických odborných znalostí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a nadmernými a byrokratickými oznamovacími povinnosťami než nedostatkom vhodného právneho rámca. Skutočnosť, že Komisia zriedka vykonáva návštevy v teréne s cieľom overiť skutočnosť oznámených informácií, situáciu nezlepšuje. Ani skutočnosť, že značné finančné prostriedky sa používajú na nehmotné akcie, ktorých výsledky sa ťažko merajú a ešte ťažšie hodnotia.

32. V tejto súvislosti niektorí prispievatelia poukázali na neexistenciu transparentného mechanizmu, prostredníctvom ktorého by zástupcovia občianskej spoločnosti mohli informovať Komisiu o možných nedostatkoch v plánovaných alebo realizovaných projektoch. Mohlo by to obmedziť možnosti miestnych mimovládnych organizácií alebo komunít oznamovať tieto prípady EÚ [21], a tým znížiť šance Komisie identifikovať problémy. Väčšina respondentov vo väčšej či menšej miere identifikovala nedostatočnú transparentnosť pri uplatňovaní, monitorovaní a kontrole EŠIF a skutočnosť, že Komisia nezverejnila komplexné a dostupné informácie.

33. Pokiaľ ide o nové ustanovenia o vybavovaní sťažností, niektorí respondenti pochybovali o tom, či je ochota Komisie šíriť osvedčené postupy a ponúkať technickú pomoc pri riešení sťažností dostatočná. Členské štáty nie sú povinné konať na základe usmernení prijatých od Komisie. Komisia nepreberá ani žiadnu povinnosť vykonávať v tejto oblasti účinnú kontrolnú funkciu. Existuje riziko, že členské štáty zavedú čisto formálne mechanizmy bezvýslednosti pre obete porušovania ľudských práv, podobne ako v predchádzajúcich obdobiach financovania existovali neúčinné mechanizmy nápravy.

34. Jeden respondent uviedol, že nový rámec by v skutočnosti mohol Komisii umožniť, aby sa v oblasti monitorovania vzdala svojich vlastných úloh a zodpovedností. Zatiaľ čo v minulosti by Komisia aspoň uvažovala o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti, teraz automaticky odkáže obete na členský štát, ktorý má výlučnú zodpovednosť za vyšetrovanie a riešenie sťažností týkajúcich sa EŠIF. Komisia má takisto diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, či požiadať členský štát, aby podal správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na sťažnosť. Obete preto nebudú mať žiadnu záruku, že ich individuálny prípad bude riadne posúdený a že sa v prípade potreby poskytnú opravné prostriedky.

35. Niektorí respondenti napokon uviedli, že neexistujú jasné usmernenia o tom, kedy Komisia využije svoje právo vykonávať audity na mieste, ako je na to oprávnená podľa článku 75 ods. 2 nariadenia č. 1303/2013. Nenaznačuje sa ani to, aká je metodika auditu Komisie a či sa zohľadní dodržiavanie ľudských práv. Podobne zatiaľ nie je jasné, kedy a ako Komisia využije svoje právomoci napríklad na to, aby od členského štátu požadovala prijatie potrebných opatrení na zabezpečenie fungovania jeho systémov riadenia a kontroly (vrátane mechanizmov vybavovania sťažností) alebo na pozastavenie, zrušenie alebo vymáhanie platieb.

Hodnotenie ombudsmana

36. Rozsah stanovísk predložených v súvislosti s týmto vyšetrovaním z vlastného podnetu podporuje pôvodné stanovisko ombudsmanky, že viacvrstvové vykonávanie politiky súdržnosti EÚ je tŕnistou otázkou, v ktorej sú situácie len zriedka čiernobiele. Jeden príklad, ktorý uviedol respondent, je v tejto súvislosti obzvlášť výstižný: členský štát využil EŠIF na renováciu veľkej inštitúcie, v ktorej sa nachádzajú osoby so zdravotným postihnutím. Keďže EŠIF sú určené na financovanie zatvorenia takýchto inštitúcií a prechodu na komunitný život, členský štát bol zjavne vinný a dalo by sa tvrdiť, že Komisia mala prijať opatrenia. Dotknutá inštitúcia však bola v poľutovaniahodnom stave a vybudovanie nových komunitných centier by trvalo dlho. Nebolo medzičasom vhodné využiť EŠIF na zlepšenie životných podmienok obyvateľov? Bolo by humánnejšie nechať obyvateľov vydržať ponuré "dnes", zatiaľ čo čakajú na vyhliadku na lepšie "zajtra"?

37. Účelom tohto vyšetrovania je zabezpečiť, aby Komisia urobila všetko, čo je v jej silách, aby sa z finančných prostriedkov EÚ nefinancovali činnosti, ktoré porušujú základné práva. Skutočnosť, že Komisia nie je priamo zodpovedná za riadenie EŠIF, by sa nikdy nemala používať ako dôvod na nekonanie, ak boli základné práva porušené alebo hrozí, že budú porušené. Uplatnením základných práv obsiahnutých v charte ako minimálnej normy ochrany môže Komisia signalizovať členským štátom, že bude brať základné práva vážne pri posudzovaní ich činností v rámci politiky súdržnosti. Ide o nevyhnutný prvý krok pri presviedčaní členských štátov, aby pri vykonávaní práva EÚ brali vážne svoje povinnosti vyplývajúce z charty. Okrem toho sa Komisia musí snažiť odradiť členské štáty, a dokonca aj seba, od ignorovania porušovania základných práv z dôvodu, že príslušná činnosť členského štátu sa nevykonáva v priebehu „vykonávania práva EÚ“.

38. V súvislosti s tým, ktoré opatrenia členských štátov zahŕňajú vykonávanie práva EÚ, Súdny dvor nedávno uviedol [22], že národný monitorovací výbor, ktorý dohliada na operačné programy, vykonáva právo EÚ, keď vypracúva príručku pre pomoc žiadateľom o grant. Pri vyvodzovaní tohto záveru Dvor audítorov zohľadnil, že i) vytvorenie výboru si vyžadovalo právo EÚ, hoci výbor konal v inštitucionálnom, právnom a finančnom rámci členského štátu; ii) všetky opatrenia určené na podporu operačného programu vrátane dokumentu prijatého výborom museli byť v súlade s príslušnými nariadeniami EÚ.

39. Na základe týchto jasných indícií Dvora audítorov, ktoré sa líšia od všeobecných kritérií, ktoré predtým poskytol na rozlíšenie dvoch kategórií opatrení, sa ombudsmanka domnieva, že väčšina, ak nie všetky opatrenia členských štátov, ktoré vznikajú v súvislosti s programami financovanými v rámci politiky súdržnosti EÚ, zahŕňajú vykonávanie práva EÚ. Je to tak preto, lebo veľká väčšina hlavných povinností členských štátov je podrobne vymedzená v nariadení č. 1303/2013 (a iných príslušných nariadeniach) a vzťahujú sa na ne pravidlá a zásady, ktoré sú v ňom stanovené a od ktorých sa nemôžu platne odchýliť.

40. Napríklad partnerské dohody sú vymedzené v článku 2 bode 20 nariadenia č. 1303/2013; postup ich vypracovania je podrobne opísaný v článku 14; ich obsah je stanovený v článku 15; kritériá výberu partnerov a ich zapojenie do programu sú jasne vymedzené v článku 5; kódex správania pre zakladanie takýchto partnerstiev prijíma Komisia prostredníctvom delegovaného aktu; a partnerské dohody podliehajú schváleniu Komisiou. Je preto ťažké pochopiť, ako možno členský štát považovať za členský štát, ktorý pri vypracúvaní partnerskej dohody alebo pri prijímaní operačného programu „v súlade s [nariadením 1303/2013] a pravidlami pre jednotlivé fondy“[23] vykonáva právo EÚ, pričom zabezpečuje, aby obsahovalo prvky požadované v celom uvedenom nariadení, najmä v článku 96. Ako posledný príklad možno uviesť, že posúdenie a výber uplatniteľných predpokladov členskými štátmi podlieha podrobným usmerneniam v článku 19 nariadenia č. 1303/2013. Na základe toľkých jasných a podrobných požiadaviek stanovených právom EÚ si voľba uplatniteľných podmienok členským štátom, ktorá navyše podlieha posúdeniu súladu a primeranosti zo strany Komisie, bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať „určitý stupeň prepojenia [s právom EÚ] nad rámec toho, že dotknuté záležitosti úzko súvisia, alebo že jedna z týchto záležitostí má nepriamy vplyv na druhú“[24].

41. V takýchto prípadoch by sa charta mala považovať za normu, ktorá by mala byť v súlade s opatreniami členských štátov, bez ohľadu na to, či sú predmetné základné práva osobitne uvedené v nariadení č. 1303/2013 – rodová rovnosť, zdravotné postihnutie – alebo nie – sociálne práva, právo byť vypočutý, práva starších osôb atď.

42. V tých niekoľkých situáciách, v ktorých opatrenia členských štátov v súvislosti s financovaním súdržnosti nepredstavujú vykonávanie práva EÚ, by Komisia mala mať stále možnosť využiť svoj vplyv na podporu dodržiavania charty. Komisia je povinná dodržiavať chartu v celom rozsahu, vo všetkých svojich činnostiach vrátane distribúcie a monitorovania EŠIF. Komisia by mala vykladať svoje práva v rámci politiky súdržnosti vzhľadom na svoje povinnosti vyplývajúce z charty, ktorej zásady by sa mali chápať tak, že dopĺňajú ustanovenia nariadenia č. 1303/2013. Komisia by preto mala zabezpečiť, aby všetky opatrenia členských štátov, ktoré sú financované v rámci politiky súdržnosti EÚ, rešpektovali zásady základných práv bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú opatreniami prijatými pri vykonávaní práva EÚ.

43. V tejto súvislosti by sa mali uviesť dve pripomienky.

44. Na jednej strane ombudsmanka nesúhlasí s vyhlásením Komisie, že schválenie partnerských dohôd nemôže podmieniť zahrnutím doložky o dodržiavaní ľudských práv. Na rozdiel od tvrdenia Komisie sa v článku 15 nariadenia č. 1303/2013 taxatívne neuvádzajú prvky, ktoré musia byť súčasťou takejto dohody. Stanovujú sa v ňom len minimálne požiadavky vrátane neúplného zoznamu povinných prvkov. Komisii nič nebráni v tom, aby medzi tieto požiadavky zahrnula aj dodržiavanie charty vo všeobecnosti.

45. Na druhej strane by Komisia mala vykladať čo najširšie ustanovenia nariadenia, ktoré konkrétne odkazujú na základné práva uznané chartou. Nemalo by sa povoliť žiadne porušenie týchto ustanovení bez ohľadu na ich formu alebo úroveň, na ktorej sa vyskytujú.

46. Stručne povedané, , vychádza zo skutočnosti, že Komisia by si nemala dovoliť financovať z finančných prostriedkov EÚ opatrenia, ktoré nie sú v súlade s najvyššími hodnotami Únie, t. j. s právami, slobodami a zásadami uznanými v charte. Komisia pravidelne podmieňuje spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú viazané chartou, doložkou o dodržiavaní ľudských práv. Norma požadovaná od členských štátov musí byť nevyhnutne výrazne vyššia.

47. Vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu zahŕňalo niekoľko kategórií zainteresovaných strán – Komisiu, národných ombudsmanov, mimovládne organizácie a platformu Agentúry pre základné práva pre občiansku spoločnosť. Ombudsmanka sa domnieva, že jej konzultácia s týmito zainteresovanými stranami poskytuje solídny prehľad o príslušných otázkach. Na tomto základe preto ombudsmanka uzatvára vyšetrovanie z vlastného podnetu a ďakuje všetkým zúčastneným stranám za ich úprimnú, konštruktívnu a cennú spätnú väzbu. Na základe tejto spätnej väzby ombudsmanka navrhuje Komisii tieto usmernenia na zlepšenie.

Usmernenia ombudsmana na zlepšenie

48. Komisia by mala:

i) Na základe kritérií stanovených Súdnym dvorom proaktívne vymedziť, ktoré opatrenia členských štátov v kontexte politiky súdržnosti EÚ sa chápu ako vykonávanie práva EÚ [25], a uplatňovať na tieto opatrenia najprísnejší štandard kontroly, pokiaľ ide o súlad s chartou.

Pri určovaní opatrení, ktorými sa vykonáva právo EÚ, by Komisia mala mať na pamäti potrebu identifikovanú Súdnym dvorom „zabrániť situácii, v ktorej sa úroveň ochrany základných práv líši v závislosti od príslušného vnútroštátneho práva (…)“[26].

ii) Využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zvýšenie informovanosti o tom, že charta sa vzťahuje na opatrenia každého členského štátu prijaté pri vykonávaní práva EÚ.

Usmernenia navrhované Komisiou pre členské štáty sú vynikajúcim východiskovým bodom. Usmernenia by mali obsahovať jasný odkaz na požiadavku úplného dodržiavania ustanovení charty pri príprave, hodnotení a vykonávaní programov spolufinancovaných z EŠIF. Komisia by mohla do usmernení zahrnúť príklady opatrení, ktoré sa prijímajú pri vykonávaní práva EÚ, ako sa uvádza vyššie.

Okrem toho by Komisia prostredníctvom svojich kanálov politickej a administratívnej spolupráce s členskými štátmi mala ako osvedčený postup aktívne podporovať uplatňovanie noriem charty vo všetkých činnostiach členských štátov v kontexte politiky súdržnosti EÚ.

iii) Zamerala svoje usmernenia, podporu a úsilie v oblasti presadzovania práva na preventívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty od začiatku dodržiavali chartu.

Aj keď sú opravné prostriedky účinné, zo svojej podstaty prichádzajú vtedy, keď už bola ujma spôsobená. Ak sú nápravné opatrenia neúčinné a Komisia sa rozhodne uložiť členským štátom hospodárske sankcie, nielenže sa tým nezabezpečuje náprava pre obete porušovania základných práv, ale môže sa dokonca zhoršiť ich situácia. Hoci je nové zameranie na mechanizmy monitorovania a vybavovania sťažností viac než vítané, v prvom rade by sa mal klásť väčší dôraz na predchádzanie škodám.

Napríklad podľa článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1303/2013 je Komisia zapojená do výberu uplatniteľných predpokladov týkajúcich sa špecifických cieľov priority národného programu. Komisia by mala systematicky využívať túto výsadu na podporu začlenenia základných podmienok súvisiacich so základnými právami vždy, keď sú uplatniteľné. Ako uviedli niektorí respondenti, môžu sa vyskytnúť prípady, keď na vnútroštátnej úrovni chýba informovanosť o takýchto otázkach, a preto by Komisia mala podporovať členské štáty pri výbere správnych predpokladov.

Komisia musí mať tiež na pamäti, že článok 7 nariadenia č. 1303/2013 ukladá nielen členským štátom, ale aj Komisii povinnosť „zabrániť akejkoľvek diskriminácii...“pri príprave a vykonávaní programov.

Viacerí prispievatelia zdôraznili význam monitorovacích mechanizmov, odbornej prípravy, technickej pomoci a posilnenia administratívnych kapacít členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu základných práv. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia by mala zamerať svoje úsilie v oblasti odbornej prípravy, technickej pomoci a budovania kapacít na členské štáty, ktoré majú na základe posúdenia Komisie menej pozitívne výsledky, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ [27].

Pozitívny vývoj, ktorý si zaslúži pochvalu, spočíva v tom, že Komisia do svojich usmernení pre členské štáty týkajúcich sa postupu určovania [28], ktoré obsahujú kontrolné zoznamy na určenie certifikačných a riadiacich orgánov a sprostredkovateľských orgánov, zahrnula konkrétne body týkajúce sa existencie primeraných postupov vo fáze výberu s cieľom zabezpečiť súlad s určitými politikami EÚ (nediskriminácia, podpora rovnosti medzi mužmi a ženami, prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím)[29]. V kontrolnom zozname sa v prípade potreby vyžaduje aj opis opatrení členského štátu na preskúmanie sťažností, pokiaľ ide o osvedčujúci [30] aj riadiaci orgán [31].

iv) Zahrnúť do svojho hodnotenia úspešnosti programov a akcií financovaných z EŠIF zváženie toho, ako prispeli k podpore dodržiavania základných práv zakotvených v charte.

Niektorí prispievatelia navrhli, že okrem zabezpečenia dodržiavania základných práv počas vykonávania EŠIF by bolo užitočné, aby Komisia posúdila, do akej miery využívanie EŠIF zvýšilo informovanosť o základných právach osobitne uvedených v nariadení č. 1303/2013, ako aj o iných právach vyplývajúcich z charty, a ich dodržiavanie. Komisia by mohla podporiť prijatie primeraných ukazovateľov rovnosti a základných práv a návrh kontrolných zoznamov na hodnotenie využívania finančných prostriedkov na podporu základných práv a nediskriminácie v širšom zmysle.

v) Prísne a bez výnimky uplatňovať povinnosť overovať, či sú systémy riadenia a kontroly vrátane mechanizmov vybavovania sťažností primerané a efektívne, či pretrvávajú tak dlho, kým sa programy vykonávajú, a či sú nedostatky riadne napravené. To zahŕňa systematickú požiadavku, aby členské štáty informovali Komisiu o výsledkoch všetkých sťažností týkajúcich sa EŠIF bez ohľadu na to, či boli pôvodne predložené Komisii alebo nie.

Slovami jedného respondenta, Komisia ako orgán zodpovedný za vykonávanie práva EÚ zohráva úlohu pri podpore, ale aj prinútení členských štátov, aby zaviedli dobre fungujúce a účinné systémy podávania sťažností a nápravy. Je to o to dôležitejšie vzhľadom na to, že v prípade neexistencie účinného mechanizmu nápravy na vnútroštátnej úrovni Komisia nemá žiadnu právomoc, ktorá by jej umožňovala poskytovať individuálnu nápravu obetiam porušovania základných práv, a je nepravdepodobné, že ju v budúcnosti získa. Inými slovami, prísne a neúnavné presadzovanie právomocí dohľadu zo strany Komisie je jedinou zárukou pre takéto obete [32].

V článku 75 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013 sa vyžaduje, aby sa Komisia „presvedčila“, že systémy podávania sťažností a nápravy sú v súlade s nariadením a pravidlami pre jednotlivé fondy. V usmerneniach, ktoré má Komisia v úmysle poskytnúť členským štátom, by sa malo vymedziť, čo Komisia chápe prostredníctvom účinného mechanizmu nápravy, a čo je rovnako dôležité, ktoré mechanizmy sa považujú za neúčinné alebo čisto formálne. Usmernenia by mali obsahovať jasné informácie o tom, kedy sa začnú procesy monitorovania, aké kritériá sa budú uplatňovať a aké opatrenia sa v dôsledku toho prijmú, čím sa zabezpečí transparentnosť a právna istota.

Podobne sa v článku 75 ods. 2 a 3 Komisia splnomocňuje vykonávať kontroly na mieste a požadovať od členského štátu, aby prijal potrebné opatrenia. Ombudsmanka sa stotožňuje s názorom niektorých respondentov, že návštevy na mieste musia byť častejšie a dôkladnejšie, keďže v mnohých prípadoch predstavujú jediný skutočný prostriedok na overenie situácie na mieste. K tejto úlohe by mohli prispieť zamestnanci Komisie pracujúci v jej zastúpeniach v členských štátoch.

Okrem toho prijímanie systematických informácií od členských štátov týkajúcich sa výsledkov sťažností súvisiacich s EŠIF umožní Komisii získať úplný obraz o situácii týkajúcej sa vybavovania sťažností a účinnosti príslušných opatrení vždy a vo všetkých členských štátoch a včas odhaliť nezrovnalosti.

vi) Prísne a konzistentne uplatňovať svoje sankčné právomoci v prípade, že uplatniteľné ex ante kondicionality (podmienky) nie sú splnené v stanovených lehotách.

V článku 19 ods. 2 nariadenia č. 1303/2013 sa uvádza, že uplatniteľné predbežné podmienky musia byť splnené do 31. januára 2016, čím sa stanovuje jasná a bezpodmienečná požiadavka na dosiahnutie konkrétneho výsledku. Článok 19 ods. 5 zase splnomocňuje Komisiu pozastaviť priebežné platby, ak sa v uvedenej lehote neprijmú opatrenia na splnenie predbežných podmienok. Komisia by mala veľmi prísne vykladať všetky výnimky, na ktoré sa členské štáty odvolávajú v prípade, že cieľ nedosiahnu. Tým sa predíde situácii, keď sa členské štáty na obranu odvolávajú na čisto formálne opatrenia, ktoré sotva prispievajú k splneniu základných podmienok.

vii) Okrem nového systému vybavovania sťažností zvážiť zachovanie praxe začatia konania o nesplnení povinnosti proti členskému štátu, ak jeho opatrenia v rámci politiky súdržnosti predstavujú porušenie práva EÚ vrátane charty.

Obavy zo zrušenia alebo spätného získania finančných prostriedkov prostredníctvom finančných opráv a pozastavenia priebežných platieb budú pravdepodobne predstavovať účinný odrádzajúci prostriedok, pokiaľ ide o jasné porušenie osobitných ustanovení nariadenia č. 1303/2013 a partnerských dohôd. Konania o nesplnení povinnosti však poskytujú Komisii širší priestor na rokovanie a presviedčanie s cieľom riešiť rozsiahle porušovanie základných práv, ktoré môže ísť nad rámec vykonávania politiky súdržnosti ako takej [33]. Okrem toho vyhlásenie porušenia Súdnym dvorom je silným argumentom pre občanov, aby sa domáhali náhrady akejkoľvek škody, ktorú mohli utrpieť na vnútroštátnych súdoch.

Komisia by tak mohla využiť svoju diskrečnú právomoc pri výbere jedného postupu pred druhým s cieľom lepšie chrániť základné práva občanov.

viii) Vytvoriť jasný a transparentný rámec, v ktorom môže občianska spoločnosť popri existujúcich pracovných a expertných skupinách a výboroch prispievať k úlohe Komisie v oblasti dohľadu.

S cieľom povzbudiť občiansku spoločnosť, aby monitorovala vykonávanie EŠIF, by Komisia mala spustiť online platformu, na ktorej by občianska spoločnosť, najmä malé organizácie, ktoré nie sú ľahko v kontakte s Komisiou, mohla nahlasovať zneužívanie fondov a porušovanie charty a predkladať sťažnosti a tieňové správy [34] o mechanizmoch vybavovania sťažností a dodržiavaní Európskeho kódexu správania pre partnerstvo členskými štátmi. Komisia by tiež mohla zvážiť vytvorenie zmiešaných pracovných skupín pre konkrétne témy, ktoré by tvorili zástupcovia Komisie, členských štátov a občianskej spoločnosti [35]; a systematicky informovať osoby a organizácie, ktoré upozornili na konečné zistenia Komisie a následné opatrenia.

Okrem toho, ako niektorí respondenti navrhli, Komisia by mala uverejniť dokumenty, v ktorých uvedie podrobnosti o svojej monitorovacej úlohe v súvislosti s vnútroštátnymi mechanizmami, a zverejniť komplexné a podrobné informácie o všetkých monitorovacích opatreniach, ktoré sa doteraz prijali v súvislosti s EŠIF a základnými právami.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 11. mája 2015

[1] Článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje: „1. Na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. 2. Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov. 3. ... osobitná pozornosť sa venuje vidieckym oblastiam, oblastiam zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami...“

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320).

[3] Vzhľadom na neexistenciu konkrétnych dôvodov, na základe ktorých by Komisia mohla zasiahnuť, žiadna z týchto výhrad neviedla k vecnému výsledku.

[4] K dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/54419/html.bookmark

[5] Sieť zahŕňa národných a regionálnych ombudsmanov a podobné orgány členských štátov EÚ, kandidátskych krajín na členstvo v EÚ a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj európskeho ombudsmana a Výbor Európskeho parlamentu pre petície.

[6] K dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/58451/html.bookmark

[7] Odpovede prišli od úradu federálneho ombudsmana Belgicka, bulharského, fínskeho a portugalského ombudsmana.

[8] Konzultačné otázky sú k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/59264/html.bookmark

[9] FRP postúpila odpovede, ktoré zaslal sektor žien v Severnom Írsku, ILGA Europe, Európske centrum pre práva Rómov, sociálna platforma, Európske fórum zdravotného postihnutia, Maďarská aliancia LGBT a anonymný príspevok.

[10] Vymedzenie pojmu 33 v článku 2 nariadenia č. 1303/2013 vymedzuje uplatniteľnú ex ante kondicionalitu ako "konkrétny a presne vopred vymedzený kritický faktor, ktorý je predpokladom účinného a efektívneho dosiahnutia konkrétneho cieľa investičnej priority alebo priority Únie, je s ním priamo a skutočne spojený a má naň priamy vplyv."

[11] Partnerská dohoda je povinný dokument "vypracovaný členským štátom za účasti partnerov..., v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a opatrenia tohto členského štátu na účinné a efektívne využívanie EŠIF... a ktorý schvaľuje Komisia po posúdení a dialógu s dotknutým členským štátom".

[12] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ú. v. EÚ L 74, 2014, s. 1.

[13] Operačné programy sú podrobné plány, v ktorých členské štáty stanovujú, ako sa vynaložia finančné prostriedky z EŠIF počas programového obdobia.

[14] Časť II prílohy XI k nariadeniu č. 1303/2013.

[15] Článok 96 ods. 7 písm. b).

[16] Článok 125 ods. 3 bod ii).

[17] Články 83, 142 a 144 nariadenia č. 1303/2013.

[18] Vyšetrovanie z vlastného podnetu sa netýka konania vnútroštátnych správnych orgánov. Argumenty respondentov týkajúce sa údajného nesprávneho úradného postupu na vnútroštátnej úrovni sa preto uvedú len v rozsahu potrebnom na posúdenie správania Komisie. Okrem toho je cieľom tohto vyšetrovania z vlastného podnetu určiť prostriedky, ktorými môže Komisia zabezpečiť súlad s chartou na obdobie rokov 2014 – 2020. Argumenty týkajúce sa minulosti sa budú riešiť len v rozsahu, v akom sú relevantné aj pre budúcnosť.

"LGBTI" znamená lesby, gejov, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby.

[20] „Komisia posúdi súlad programov s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy, ich skutočný prínos k vybraným tematickým cieľom a prioritám Únie špecifickým pre každý EŠIF, ako aj súlad s partnerskou dohodou...“

[21] Dve mimovládne organizácie spomenuli prípad plánovaného segregovaného susedstva pre Rómov, ktorý bol verejne propagovaný ako využívajúci EŠIF. Hoci Komisia bola vnímavá a reagovala na informácie získané od mimovládnych organizácií a uviedla, že plánované urovnanie je v rozpore so zásadami fondov, nezaujala „rozhodujúcu a transparentnú“verejnú pozíciu a pretrváva neistota, pokiaľ ide o to, či sa urovnanie vybuduje a/alebo bude financované z EŠIF. Okrem toho sa obe mimovládne organizácie domnievajú, že nie je dostatočne jasné, komu a prostredníctvom akých prostriedkov by mali takéto prípady oznamovať. Spätná väzba o výsledku akéhokoľvek prešetrovania zo strany Komisie nie je vždy k dispozícii.

[22] Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 2014, vec C-562/12, Liivimaa Lihaveis/Eesti- Läti, body 64 a 65.

[23] Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1303/2013.

[24] Vec C-562/12, Liivimaa Lihaveis/Eesti- Läti, bod 62.

[25] Majúc na pamäti, že prevažná väčšina opatrení členských štátov prijatých v kontexte politiky súdržnosti EÚ budú opatrenia prijaté pri vykonávaní práva EÚ.

[26] Rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2014, vec C-198/13 Hernández a iní/Španielsko, bod 47.

[27] Článkom 58 nariadenia č. 1303/2013 sa Komisia splnomocňuje prevziať iniciatívu pri poskytovaní technickej pomoci.

[28] http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/informat/2014/guidance_ms_designation_en.pdf. Usmernenie bolo prijaté po tom, ako Komisia odpovedala na otázky ombudsmana.

[29] Body 2.2.3.6, 3.4 a 3.12.

[30] Bod 3.2.2.4.

[31] Bod 2.2.3.16.

[32] Niektorí respondenti navrhli, aby Komisia vytvorila mechanizmus na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť nápravu v jednotlivých prípadoch.

[33] Niektorí respondenti uvítali rozhodnutie Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti proti Českej republike za diskrimináciu rómskeho obyvateľstva v oblasti vzdelávania, čo je situácia, ktorú by bolo podľa ich názoru ťažšie riešiť len v rámci politiky súdržnosti.

[34] Tieňové správy sú správy mimovládnych organizácií, ktoré dopĺňajú alebo predkladajú alternatívne informácie k pravidelným úradným správam, ktoré je členský štát povinný predkladať.

[35] Viacerí respondenti poukázali na nejasné spôsoby, akými môžu mať organizácie, najmä malé organizácie s obmedzenými zdrojmi, prístup k Komisii a komunikovať s ňou, keď sa dozvedia o problémoch na vnútroštátnej úrovni. Bol oznámený prípad čiastočne plodnej spolupráce, pokiaľ ide o plánovanú výstavbu segregovaného susedstva pre Rómov v Neapole, ktorú orgány zamýšľali financovať z EŠIF. Včasné varovanie občianskej spoločnosti umožnilo Komisii od začiatku konštatovať, že plánované opatrenie nie je v súlade s platnými pravidlami. Komisia však zatiaľ verejne neprijala žiadne opatrenia.