(vypracované v súlade s článkom 3 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana [1])

O sťažnosti

Navrhovateľ, pán R., je riaditeľom spoločnosti Bavarian Lager Company Ltd., ktorá dováža nemecké pivo do Spojeného kráľovstva.  Zistil ťažkosti pri predaji svojho výrobku z dôvodu dohôd o výhradnom nákupe, ktoré vyžadujú, aby mnohé krčmy v Spojenom kráľovstve získavali svoje dodávky piva od konkrétnych pivovarov v Spojenom kráľovstve.  Tieto dohody upravuje zákon Spojeného kráľovstva známy ako „ustanovenie o hosťujúcom pive“, ktorý umožňuje krčmám nakupovať určité pivá aj od iných dodávateľov.

Sťažovateľ sa domnieval, že ustanovenie o hosťovskom pive porušuje článok 30 (teraz článok 28) Zmluvy o ES tým, že diskriminuje dovážané pivo.  V apríli 1993 sa na túto záležitosť sťažoval Európskej komisii.  Komisia zaregistrovala sťažnosť ako P/93/4490/UK a začala vyšetrovanie podľa článku 169 (teraz článok 226) Zmluvy o ES.

V auguste 1996 sa sťažovateľ dozvedel z tlačovej správy vydanej Ministerstvom obchodu a priemyslu Spojeného kráľovstva, že v októbri 1996 sa malo uskutočniť trojstranné stretnutie medzi Komisiou, orgánmi Spojeného kráľovstva a obchodným združením Confédération des Brasseurs du Marché commun (CBMC) s cieľom diskutovať o ustanovení o hosťujúcom pive.  Požiadal Komisiu, aby mu umožnila zúčastniť sa na zasadnutí, ale jeho žiadosť bola zamietnutá.

Začiatkom marca 1997 orgány Spojeného kráľovstva navrhli zmenu ustanovenia o hosťujúcom pive.  Komisia považovala navrhovanú zmenu za uspokojivú a upustila od prešetrovania podľa článku 169.

V máji 1998 sťažovateľ požiadal podľa rozhodnutia Komisie 94/90 o prístupe verejnosti k dokumentom o prístup k všetkým podaniam podaným pod spisovým číslom P/93/4490/UK jedenástimi menovanými spoločnosťami a organizáciami a tromi vymedzenými kategóriami osôb alebo spoločností.  Komisia žiadosť a opakovanú žiadosť zamietla.  Dňa 8. júla 1998 pán R. podal ombudsmanovi sťažnosť proti tomuto zamietnutiu.

Vo februári 1999 počas vyšetrovania ombudsmana sťažovateľ jasne uviedol, že jeho skutočným záujmom je získať informácie.  Chce vedieť, kto predložil pripomienky Komisii počas jej vyšetrovania ustanovenia o hosťujúcom pive podľa článku 169 a ktorí zástupcovia CBMC sa zúčastnili na trojstrannom stretnutí v októbri 1996.  Sťažovateľ sa pokúsil získať tieto informácie priamo od CBMC, ktorá mu oznámila, že musí požiadať o odpoveď Komisiu, keďže príslušní zamestnanci opustili organizáciu a spisy boli zničené.

Pán R. chce tieto informácie, pretože má podozrenie na nevhodné správanie určitých osôb, ktoré v relevantnom čase patrili medzi úradníkov a politikov Spojeného kráľovstva zodpovedných za pivovarnícky priemysel.

V súlade s bežným postupom ombudsman písomne informoval sťažovateľa o priebehu vyšetrovania.

Vyšetrovanie

Vyšetrovanie ombudsmanky sa pôvodne zameralo na otázku práv na prístup k dokumentom podľa rozhodnutia Komisie 94/90.  Keď sa však ukázalo, že skutočným cieľom sťažovateľa je získať informácie, ombudsman usúdil, že je vhodné navrhnúť priateľské riešenie.  V súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu ombudsmana preto 3. marca 1999 napísal Komisii a navrhol, aby Komisia poskytla informácie, ktoré sťažovateľ požaduje.

Odpoveď Komisie

Vo svojej odpovedi zo 7. júna 1999 sa Komisia domnievala, že smernica o ochrane údajov [2] jej bráni zverejniť totožnosť dotknutých osôb bez ich výslovného súhlasu.  Komisia naznačila svoju ochotu hľadať ad hoc riešenie sťažnosti tým, že požiadala dotknuté osoby, aby jej umožnili poskytnúť sťažovateľovi ich mená.  Komisia tiež uviedla, že bude ombudsmana informovať o ich odpovediach a v prípade oprávnenia mu oznámi ich mená.

Odpoveď ombudsmana

Dňa 30. júla 1999 ombudsman napísal Komisii.  Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby smernica o ochrane údajov mohla brániť Komisii v poskytovaní predmetných informácií bez toho, aby si vyžiadala súhlas dotknutých osôb. Vzhľadom na ad hoc riešenie, ktoré navrhla Komisia, sa však stále zdalo možné dosiahnuť priateľské riešenie.  Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby ho do 30. septembra 1999 informovala o počte osôb, od ktorých Komisia požiadala o súhlas s oznámením ich mien, a o počte prijatých kladných a záporných odpovedí.

V októbri a novembri 1999 Komisia informovala ombudsmana, že dotknutým osobám písomne zaslala žiadosť o súhlas so zverejnením ich totožnosti sťažovateľovi, že celkovo bolo zaslaných 45 listov a že bolo doručených 20 odpovedí, z ktorých 14 bolo kladných a 6 záporných.  Komisia tiež uviedla mená a adresy osôb, ktoré odpovedali kladne.

Odpoveď Komisie bola postúpená sťažovateľovi, ktorého pripomienky jasne ukázali, že neúplné informácie poskytnuté Komisiou ho neuspokojujú. Ombudsman preto v decembri 1999 informoval Komisiu, že priateľské riešenie sťažnosti nie je možné.  Požiadal tiež Komisiu, aby vysvetlila svoj právny stav, že smernica o ochrane údajov jej bráni zverejniť totožnosť dotknutých osôb bez ich výslovného povolenia, vrátane presného odkazu na ustanovenia smernice, o ktorých sa Komisia domnieva, že v tomto prípade ukladajú zákonnú povinnosť mlčanlivosti.

V januári 2000 Komisia odpovedala takto:

„Na základe článku 286 Zmluvy o ES sa smernica 95/46/ES vzťahuje aj na Komisiu.

Pokiaľ ide o výklad tejto smernice, treba pripomenúť, že na základe jej článku 2 sú údaje požadované pánom R. osobnými údajmi v zmysle smernice.  Oznamovanie týchto údajov pánovi R. predstavuje spracovanie osobných údajov v zmysle smernice.

Podľa článku 7 smernice je spracúvanie osobných údajov povolené len vtedy, ak sa naň vzťahuje jedna zo šiestich možností uvedených v tomto ustanovení. Zverejnenie príslušných mien pánovi R. je preto povolené len vtedy, ak sa uplatňuje jedna z možností podľa článku 7. Podľa názoru Komisie je spracúvanie osobných údajov v tomto prípade prípustné len podľa článku 7 písm. a). Ostatné možnosti tohto ustanovenia sa v prípade pána R. neuplatňujú. Preto sa vyžaduje, aby dotknutá osoba „jednoznačne dala svoj súhlas“. Ak odmietne udeliť súhlas, osobné údaje sa nemôžu spracúvať." (odkaz na poznámku pod čiarou je vynechaný)

Návrh odporúčania ombudsmanky

Dňa 17. mája 2000 ombudsman v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana adresoval Komisii tento návrh odporúčania:

"Komisia by mala informovať sťažovateľa o menách delegátov Confédération des brasseurs du marché commun, ktorí sa zúčastnili na stretnutí organizovanom Komisiou 11. októbra 1996, a o spoločnostiach a osobách v 14 kategóriách uvedených v pôvodnej žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom, ktoré predložili Komisii pod spisovým číslom P/93/4490/YK."[3]

Európsky ombudsman odôvodnil návrh odporúčania takto:

1 O informačnej povinnosti

1.1 Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby mu oznámila mená osôb, ktoré predložili pripomienky v súvislosti s jeho sťažnosťou na ustanovenie Spojeného kráľovstva o hosťovskom pive, a zástupcov obchodného združenia (Confedération des brasseurs du marché commun), ktorí sa zúčastnili na stretnutí organizovanom Komisiou v rámci jej vyšetrovania tvrdenia sťažovateľa o možnom porušení práva Spoločenstva členským štátom.

1.2 Zásady dobrého administratívneho správania vyžadujú, aby úradník, ktorý je zodpovedný za príslušnú záležitosť, poskytol verejnosti požadované informácie.[4] Sťažovateľovi by sa preto mali poskytnúť mená, o ktoré požiadal, pokiaľ Komisia nemá zákonnú povinnosť zachovávať dôvernosť týchto informácií.

1.3 Jediným právnym základom takejto povinnosti, na ktorú sa odvoláva Komisia, je smernica o ochrane údajov [5]. Komisia sa domnieva, že smernica jej bráni poskytnúť sťažovateľovi mená dotknutých osôb bez toho, aby predtým získala ich súhlas.  Toto tvrdenie sa vyhodnocuje v ďalšej časti.

2 Smernica o ochrane údajov

2.1 V článku 286 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že akty Spoločenstva o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa vzťahujú na inštitúcie a orgány zriadené zmluvou alebo na jej základe. Smernica o ochrane údajov [6] sa preto vzťahuje na inštitúcie a orgány Spoločenstva vrátane Komisie [7].

2.2 Smernica stanovuje určité zásady, ktoré sa majú uplatňovať prostredníctvom podrobných právnych predpisov v členských štátoch.  Pri posudzovaní uplatňovania smernice na Komisiu je potrebné pripomenúť, že zatiaľ neexistujú žiadne podrobné vykonávacie právne predpisy, ktoré by boli záväzné pre inštitúcie a orgány Spoločenstva.

2.3 Na základnej úrovni ombudsman poznamenáva, že článok 1 smernice definuje jej cieľ ako zabezpečenie ochrany "základných práv a slobôd fyzických osôb, a najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov". 

2.4 Informácie poskytnuté správnemu orgánu osobou, ktorá sa zúčastňuje na správnom konaní, sa nejavia ako "osobné údaje" týkajúce sa tejto osoby len z dôvodu, že ich poskytla.  Opačný názor by znamenal, že existuje základné právo na tajné poskytovanie informácií správnemu orgánu, čo nie je tento prípad.

2.5 Okrem toho je pri výklade a uplatňovaní smernice dôležité zohľadniť aj zásadu, že rozhodnutia by sa mali prijímať čo najotvorenejšie.  Táto zásada je potvrdená Deklaráciou o práve na prístup k informáciám pripojenou k záverečnému aktu Maastrichtskej zmluvy [8], judikatúrou súdov Spoločenstva [9] a článkom 1 [10] Zmluvy o Európskej únii.

2.6 V článku 7 [11] smernice sa stanovuje, že šesť kategórií spracúvania (vrátane prenosu) osobných údajov je prípustných.  Zdá sa, že tri z týchto kategórií sa vzťahujú na zverejnenie informácií Komisiou, ktoré jej boli predložené v súvislosti s výkonom jednej z jej funkcií.  Takéto zverejnenie by sa mohlo považovať za potrebné na:

dodržiavanie právnej povinnosti, keďže v Zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že otvorenosť je povinnosťou európskych inštitúcií;

plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci, keďže zverejňovanie informácií je bežnou súčasťou plnenia úlohy realizovanej pri výkone verejnej moci;

na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana alebo strany, ktorým sa údaje poskytujú, keďže udelenie a získanie prístupu k úradným informáciám sú oprávnenými záujmami, ktoré sleduje prevádzkovateľ a tretie strany.

2.7 Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov podľa smernice o ochrane údajov nevyžaduje, aby Komisia zaobchádzala ako s tajnými stanoviskami alebo informáciami, ktoré jej boli predložené v súvislosti s výkonom jej funkcií, ani s menami osôb, ktoré tieto stanoviská alebo informácie predložili.

2.8 Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia nesprávne pochopila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o ochrane údajov, a tým porušila zásadu otvorenosti.  Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.  Keďže priateľské riešenie nie je možné, ombudsman predkladá Komisii návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana.

Podrobné stanovisko Komisie

Po prijatí návrhu odporúčania a v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana zaslala Komisia 3. júla 1999 podrobné stanovisko.

Komisia vo svojom podrobnom stanovisku najprv pripomenula, že na základe článku 286 Zmluvy o ES sa smernica o ochrane údajov vzťahuje aj na Komisiu. 

Po druhé Komisia trvala na svojom stanovisku, že súhlas dotknutej osoby je potrebný na povolenie poskytnutia osobných údajov v tomto type prípadov.  V podrobnom stanovisku sa ďalej uvádza:

„V článku 7a smernice 95/46/ES sa vyžaduje jednoznačný súhlas dotknutej osoby.

Pri uplatňovaní článku 7f smernice 95/46/ES má záujem na základných právach a slobodách dotknutej osoby, najmä na jej súkromnom živote, prednosť pred oprávnenými záujmami, ktoré sleduje kontrolór alebo tretia strana alebo strany, ktorým sa údaje poskytujú, ak sa nezíska súhlas dotknutej osoby.

Komisia sa však domnieva, že v prejednávanej veci záujmy dotknutých osôb, ktorým bol adresovaný list s cieľom získať ich súhlas, neprevažujú, ak nebola doručená žiadna odpoveď, s prihliadnutím na nasledujúce skutočnosti.  Na jednej strane list nadväzoval na predchádzajúci kontakt medzi Komisiou a dotknutými osobami a na druhej strane ho týmto osobám adresovala Komisia ako orgán verejnej moci.  Inými slovami, vzhľadom na neexistenciu odpovede na list a so zreteľom na osobitné okolnosti v tomto prípade Komisia zastáva názor, že záujmy alebo základné práva a slobody dotknutých osôb neprevažujú.“

Komisia priložila aktualizovanú tabuľku obsahujúcu mená 25 osôb, ktoré neposkytli žiadnu odpoveď na list Komisie, v ktorom ich vyzýva, aby udelili súhlas so zverejnením svojich mien sťažovateľovi.

Hodnotenie podrobného stanoviska Komisie ombudsmanom

Stručne povedané, podrobné stanovisko Komisie:

nespochybňuje názor ombudsmana, že zásady dobrého administratívneho správania od neho vyžadujú, aby poskytol mená dotknutých osôb, pokiaľ nemá zákonnú povinnosť zachovávať dôvernosť týchto informácií

zastáva názor, že smernica o ochrane údajov zakazuje Komisii poskytovať mená dotknutých osôb bez ich jednoznačného súhlasu, najmä vzhľadom na ich záujem na súkromnom živote;

domnieva sa, že v prejednávanej veci by mal poskytnúť mená všetkých dotknutých osôb s výnimkou tých, ktoré svoj súhlas výslovne odmietli.

Podrobné stanovisko Komisie neodpovedá priamo na právne argumenty obsiahnuté v návrhu odporúčania ombudsmanky.  V podrobnom stanovisku sa však odkazuje na „záujem na základných právach a slobodách dotknutej osoby, najmä na jej súkromnom živote.“ Hoci ombudsman uznáva zásadný význam tohto záujmu, z dôvodov uvedených v návrhu odporúčania zo 17. mája 2000 sa domnieva, že neexistuje žiadne základné právo na tajné poskytovanie informácií správnemu orgánu a že v smernici o ochrane údajov sa nevyžaduje, aby Komisia uchovávala v tajnosti mená osôb, ktoré jej predkladajú stanoviská alebo informácie týkajúce sa výkonu jej funkcií.

Odporúčanie ombudsmana

Podľa názoru ombudsmana sa v podrobnom stanovisku Komisie neuvádza platný dôvod, prečo sa v plnej miere nedodržiava návrh odporúčania ombudsmana zo 17. mája 2000. Ombudsmanka preto opätovne predkladá návrh odporúčania ako odporúčanie Komisii:

Komisia by mala informovať sťažovateľa o menách delegátov Confédération des brasseurs du marché commun, ktorí sa zúčastnili na stretnutí organizovanom Komisiou 11. októbra 1996, a o spoločnostiach a osobách v 14 kategóriách uvedených v pôvodnej žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom, ktoré predložili Komisii pod spisovým číslom P/93/4490/YK.

Európsky parlament by mohol zvážiť prijatie odporúčania ako uznesenia.

Štrasburg,

Jacob Söderman

 

---

 

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113/15, 1994, s. 15.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, 1995 Ú. v. ES L 281/31.

[3] Skoršia verzia návrhu odporúčania bola predložená 6. apríla 2000. Obsahovala chybu a bola stiahnutá s ospravedlnením sťažovateľovi a Komisii.

[4] Pozri článok 22 Kódexu dobrej správnej praxe Európskeho ombudsmana z 19. júla 1999.

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, 1995 Ú. v. ES L 281/31.

[6] Tamtiež.

[7] Smernica sa vzťahuje aj na európskeho ombudsmana. Pozri rozhodnutie ombudsmana z 30. novembra 1999 o vymenovaní úradníka pre ochranu údajov, ktoré je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana: http://www.euro-ombudsman.eu.int/LBASIS/EN/Dataprot.htm

[8] Vyhlásenie č. 17: „Konferencia sa domnieva, že transparentnosť rozhodovacieho procesu posilňuje demokratický charakter inštitúcií a dôveru verejnosti v administratívu. Konferencia preto odporúča, aby Komisia najneskôr v roku 1993 predložila Rade správu o opatreniach určených na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám, ktoré majú inštitúcie k dispozícii.“

[9] Pozri napríklad vec C-58/94, Holandsko/Rada, Zb. 1996, s. I-2169.

[10] V druhom odseku sa uvádza: „Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese vytvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

[11] "Členské štáty ustanovia, že osobné údaje sa môžu spracúvať, len ak:

a) dotknutá osoba poskytla svoj súhlas jednoznačne; alebo

b) spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo na prijatie opatrení na žiadosť dotknutej osoby pred uzatvorením zmluvy; alebo

c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa; alebo

d) spracúvanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby; alebo

e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi alebo tretej strane, ktorej sa údaje poskytujú; alebo

f) spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana alebo strany, ktorým sa údaje poskytujú, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy na základných právach a slobodách dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu podľa článku 1 ods. 1.“