Vec sa týkala neposkytnutia vecnej odpovede Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) na administratívnu sťažnosť týkajúcu sa obvinení z obťažovania a nezrovnalostí, ktoré uviedol úradník stáleho zboru kategórie 2.

Sťažovateľ podal administratívnu sťažnosť agentúre Frontex v marci 2023. Agentúra Frontex odpovedala, že na rozdiel od predchádzajúcich informácií, ktoré poskytla sťažovateľovi, sťažovateľ nemá právo podať takúto sťažnosť. V dôsledku toho by nedostal odpoveď vo veci samej. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky však agentúra Frontex uviedla, že sťažovateľovi poskytne všeobecnú vecnú odpoveď do novembra 2024. Agentúra Frontex poskytla túto odpoveď sťažovateľovi len v decembri 2025. Ombudsmanka zistila, že nekonzistentné informácie poskytnuté sťažovateľovi a mimoriadne oneskorené odpovede na sťažnosť predstavujú nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však nepovažovala za potrebné vydať odporúčanie, keďže agentúra Frontex teraz sťažovateľovi poskytla vecnú odpoveď.

Okrem toho vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo absenciu účinného mechanizmu podávania sťažností a nápravy pre príslušníkov kategórie 2, napríklad v situáciách obťažovania v agentúre Frontex. Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o systémový problém, ktorý takisto predstavuje nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka odporučila, aby riadiaca rada agentúry Frontex zaviedla účinný mechanizmus podávania sťažností a nápravy pri nadchádzajúcej revízii právneho rámca pre príslušníkov kategórie 2.

V rámci tohto vyšetrovania z vlastného podnetu sa posudzovalo, ako chce Európska komisia zaručiť dodržiavanie ľudských práv v kontexte memoranda o porozumení medzi EÚ a Tuniskom. Objavili sa obavy v súvislosti s povahou memoranda o porozumení vo všeobecnosti a najmä v súvislosti s podporou iniciatív v oblasti kontroly hraníc, najmä vzhľadom na hlboko znepokojujúce správy o tom, ako tuniské orgány zaobchádzajú s migrantmi.

Ombudsmanka bola obzvlášť znepokojená absenciou predchádzajúceho posúdenia vplyvu na ľudské práva (HRIA), najmä v súvislosti s pilierom „migrácia a mobilita“ memoranda o porozumení a projektmi, ktoré majú patriť do tohto piliera. Keďže tento pilier memoranda o porozumení je jasne navrhnutý tak, aby obmedzoval neregulárnu migráciu do EÚ a odrádzal od nej prostredníctvom lepšej kontroly migrácie tuniskými orgánmi, realizácia projektov, ktorými sa tento cieľ uvádza do praxe, má veľmi očividne rozmer ľudských práv. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby odpovedala na sériu otázok o tom, ako plánuje monitorovať vplyv činností v rámci memoranda o porozumení na ľudské práva a aké opatrenia očakávala a naplánovala, a to aj pokiaľ ide o možné pozastavenie financovania EÚ, ak sa zistí porušovanie ľudských práv.

Ombudsmanka zistila, že napriek opakovaným tvrdeniam Komisie, že predchádzajúce posúdenie vplyvu na ľudské zdroje nebolo potrebné, v skutočnosti pred podpísaním memoranda o porozumení dokončila riadenie rizík v Tunisku.

V rámci tohto postupu, ktorý Komisia uskutočňuje so všetkými partnerskými krajinami EÚ, ktoré by mohli získať rozpočtovú podporu EÚ, sa zohľadnili kritériá podobné kritériám používaným v štandardnom predchádzajúcom posúdení vplyvu na ľudské práva. Okrem iného sa v nich posudzuje stav ľudských práv, demokracie, právneho štátu, bezpečnosti a konfliktu v príslušnej partnerskej krajine. Komisia však tieto informácie aktívne neposkytla, a to ani vo svojej odpovedi na strategickú iniciatívu ombudsmanky v tejto veci.

Ombudsmanka predložila návrhy, ako to riešiť. Vzhľadom na rozsah zistených rizík takisto navrhla, aby Komisia vypracovala konkrétne kritériá možného pozastavenia zmlúv financovaných EÚ týkajúcich sa riadenia migrácie, ak nájde dôkazy o porušovaní ľudských práv pri vykonávaní projektov. V tejto súvislosti ombudsmanka navrhla, aby Komisia nabádala svojich implementujúcich partnerov, aby vytvorili mechanizmy podávania sťažností pre jednotlivcov s cieľom nahlasovať údajné porušovanie ich ľudských práv pri vykonávaní projektov/programov financovaných EÚ v Tunisku. Vzhľadom na nedávne správy o závažných problémoch v praxi to nadobudlo ešte väčší význam.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ poskytnutými Grécku na riadenie hraníc. Sťažovatelia, niekoľko mimovládnych organizácií, vyjadrili obavy, že Komisia účinne nemonitorovala a nevyhodnotila činnosti riadenia hraníc financované EÚ na základe pretrvávajúcich obvinení zo závažného porušovania ľudských práv gréckymi orgánmi.

Vyšetrovaním sa identifikovali oblasti, ktoré by Komisia mala riešiť s cieľom zlepšiť spôsob monitorovania a zabezpečovania dodržiavania základných práv v tejto oblasti. Keďže však Komisia v súčasnosti čaká na záverečnú správu gréckych orgánov v jednom z jednotlivých prípadov údajného porušovania základných práv uvedených v tomto vyšetrovaní a teraz posúdi aj výdavky Grécka v rámci príslušného programu, ombudsmanka prípad uzavrela a zistila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené. Predložila však Komisii niekoľko návrhov na riešenie problémov zistených v priebehu vyšetrovania.

Ombudsmanka predovšetkým naliehavo vyzvala Komisiu, aby zaviedla usmernenia na posudzovanie dodržiavania základných práv počas vykonávania programu, najmä pokiaľ ide o súvisiacu „základnú podmienku“ prístupu k finančným prostriedkom. V rámci týchto usmernení by Komisia mala stanoviť kritériá na určenie toho, za akých okolností zadrží alebo pozastaví finančné prostriedky EÚ za nedodržanie základných práv a súvisiacej podmienky financovania, a tieto kritériá zverejniť. Komisia by vo svojom posúdení dôveryhodných sťažností týkajúcich sa porušovania základných práv a celkového gréckeho programu mala zvážiť, či Grécko naďalej spĺňa podmienku základných práv týkajúcu sa predmetných finančných prostriedkov. Ombudsmanka tiež predložila návrhy týkajúce sa transparentnosti procesu monitorovania a opatrení na posilnenie zapojenia občianskej spoločnosti.

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa technických problémov, s ktorými sa uchádzač stretol počas testu na diaľku v rámci výberového konania zamestnancov EÚ organizovaného úradom EPSO. Sťažovateľ spochybnil rozhodnutie úradu EPSO zamietnuť sťažnosť na základe toho, že sťažovateľ túto otázku počas testov nenastolil.

Ombudsmanka zistila, že v spôsobe, akým úrad EPSO vybavoval sťažnosť, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Úrad EPSO mal najmä náležite zohľadniť informácie, ku ktorým mal prístup a ktoré potvrdili skutočnosti oznámené sťažovateľom, a preskúmať sťažnosť. V opačnom prípade išlo o nesprávny úradný postup.

S cieľom riešiť tento problém ombudsmanka navrhla, aby úrad EPSO nadviazal dialóg so sťažovateľom s cieľom nájsť vhodné a spravodlivé riešenie, ako napríklad ponúknuť sťažovateľovi možnosť opätovne vykonať testy.