Prípad sa týkal spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) riešila obvinenia z porušovania základných práv pri svojich činnostiach na gréckom ostrove Samos. Sťažovatelia sa obávali, že spôsob, akým pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v podporných azylových tímoch agentúry EUAA viedli pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, je v rozpore s právom EÚ a že agentúra EUAA sa tým nezaoberala. Sťažovatelia sa okrem toho zaoberali tým, ako agentúra EUAA riešila správy žiadateľov o azyl o odopretí vstupu.

Ombudsmanka zistila, že v čase podania sťažnosti agentúra EUAA nezabezpečila, aby pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v jej podporných azylových tímoch boli pripravení riadne viesť pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, a to aj pokiaľ ide o to, ako zohľadniť ukazovatele zraniteľnosti, keď sa po prvýkrát objavia počas pohovoru o azyle. Ombudsmanka ďalej zistila, že agentúra EUAA neposkytla zraniteľným žiadateľom o azyl vhodný postup na oznamovanie chýb, ku ktorým došlo počas pohovorov, a na preskúmanie takýchto správ agentúrou EUAA. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a vydala štyri odporúčania pre agentúru EUAA na riešenie nedostatkov.

Ombudsmanka zaslala tieto odporúčania aj svojim kolegom z Európskej siete ombudsmanov (ENO), ktorí sa zaujímali o ich názory na to, ako sa zabezpečuje dodržiavanie základných práv v spolupráci medzi pracovníkmi agentúry EUAA zaoberajúcimi sa prípadmi a vnútroštátnymi azylovými úradníkmi.

Ombudsmanka okrem toho zistila závažné nedostatky v súvislosti s tým, ako agentúra EUAA riešila zverejňovanie skúseností žiadateľov o azyl so zavracaním migrantov na vonkajších hraniciach počas pohovorov. Keďže agentúra EUAA začala počas vyšetrovania ombudsmanky vykonávať opatrenia na nápravu týchto nedostatkov, nezistila nesprávny úradný postup, ale namiesto toho predložila dva návrhy na zlepšenie.

Sťažnosť sa týkala odmietnutia Európskej centrálnej banky (ECB) poskytnúť rodičovskú dovolenku zamestnancovi zamestnanému na základe zmluvy o dočasnom preložení (ESCB/IO), ktorá sa využíva na komunikáciu s národnými centrálnymi bankami a na obdobie najviac troch rokov. Sťažovateľ tvrdil, že vylúčením zamestnancov s takýmito zmluvami z rodičovskej dovolenky sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania a právo na rodičovskú dovolenku podľa článku 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

ECB tvrdila, že jej pravidlá boli odôvodnené osobitnou a dočasnou povahou zmlúv ESCB/IO, potrebou zabezpečiť prevádzkovú kontinuitu a skutočnosťou, že zamestnanci si zachovali prístup k rodičovskej dovolenke v rámci svojich vnútroštátnych systémov zamestnanosti. Tvrdila, že článok 33 ods. 2 Charty nepriznáva bezpodmienečné právo na rodičovskú dovolenku a že si ponecháva voľnú úvahu pri určovaní uplatniteľných podmienok.

Ombudsmanka konštatovala, že ECB nepreukázala, že odmietnutie základného práva na rodičovskú dovolenku pre zamestnancov ESCB/IO bolo odôvodnené a primerané alebo že nebolo možné prijať menej reštriktívne opatrenia. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že možnosť čerpať rodičovskú dovolenku neskôr podľa vnútroštátneho práva nie je primeranou náhradou za výkon tohto práva, ak je to najrelevantnejšie pre starostlivosť o malé dieťa.

Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby ECB prehodnotila svoje pravidlá o krátkodobom zamestnávaní s cieľom zabezpečiť primeraný prístup k rodičovskej dovolenke, najmä v prípade zmlúv ESCB/IO obnovených po počiatočnom období.

Vec sa týkala neposkytnutia vecnej odpovede Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) na administratívnu sťažnosť týkajúcu sa obvinení z obťažovania a nezrovnalostí, ktoré uviedol úradník stáleho zboru kategórie 2.

Sťažovateľ podal administratívnu sťažnosť agentúre Frontex v marci 2023. Agentúra Frontex odpovedala, že na rozdiel od predchádzajúcich informácií, ktoré poskytla sťažovateľovi, sťažovateľ nemá právo podať takúto sťažnosť. V dôsledku toho by nedostal odpoveď vo veci samej. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky však agentúra Frontex uviedla, že sťažovateľovi poskytne všeobecnú vecnú odpoveď do novembra 2024. Agentúra Frontex poskytla túto odpoveď sťažovateľovi len v decembri 2025. Ombudsmanka zistila, že nekonzistentné informácie poskytnuté sťažovateľovi a mimoriadne oneskorené odpovede na sťažnosť predstavujú nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však nepovažovala za potrebné vydať odporúčanie, keďže agentúra Frontex teraz sťažovateľovi poskytla vecnú odpoveď.

Okrem toho vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo absenciu účinného mechanizmu podávania sťažností a nápravy pre príslušníkov kategórie 2, napríklad v situáciách obťažovania v agentúre Frontex. Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o systémový problém, ktorý takisto predstavuje nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka odporučila, aby riadiaca rada agentúry Frontex zaviedla účinný mechanizmus podávania sťažností a nápravy pri nadchádzajúcej revízii právneho rámca pre príslušníkov kategórie 2.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ poskytnutými Grécku na riadenie hraníc. Sťažovatelia, niekoľko mimovládnych organizácií, vyjadrili obavy, že Komisia účinne nemonitorovala a nevyhodnotila činnosti riadenia hraníc financované EÚ na základe pretrvávajúcich obvinení zo závažného porušovania ľudských práv gréckymi orgánmi.

Vyšetrovaním sa identifikovali oblasti, ktoré by Komisia mala riešiť s cieľom zlepšiť spôsob monitorovania a zabezpečovania dodržiavania základných práv v tejto oblasti. Keďže však Komisia v súčasnosti čaká na záverečnú správu gréckych orgánov v jednom z jednotlivých prípadov údajného porušovania základných práv uvedených v tomto vyšetrovaní a teraz posúdi aj výdavky Grécka v rámci príslušného programu, ombudsmanka prípad uzavrela a zistila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené. Predložila však Komisii niekoľko návrhov na riešenie problémov zistených v priebehu vyšetrovania.

Ombudsmanka predovšetkým naliehavo vyzvala Komisiu, aby zaviedla usmernenia na posudzovanie dodržiavania základných práv počas vykonávania programu, najmä pokiaľ ide o súvisiacu „základnú podmienku“ prístupu k finančným prostriedkom. V rámci týchto usmernení by Komisia mala stanoviť kritériá na určenie toho, za akých okolností zadrží alebo pozastaví finančné prostriedky EÚ za nedodržanie základných práv a súvisiacej podmienky financovania, a tieto kritériá zverejniť. Komisia by vo svojom posúdení dôveryhodných sťažností týkajúcich sa porušovania základných práv a celkového gréckeho programu mala zvážiť, či Grécko naďalej spĺňa podmienku základných práv týkajúcu sa predmetných finančných prostriedkov. Ombudsmanka tiež predložila návrhy týkajúce sa transparentnosti procesu monitorovania a opatrení na posilnenie zapojenia občianskej spoločnosti.

 

V rámci tohto vyšetrovania z vlastného podnetu sa posudzovalo, ako chce Európska komisia zaručiť dodržiavanie ľudských práv v kontexte memoranda o porozumení medzi EÚ a Tuniskom. Objavili sa obavy v súvislosti s povahou memoranda o porozumení vo všeobecnosti a najmä v súvislosti s podporou iniciatív v oblasti kontroly hraníc, najmä vzhľadom na hlboko znepokojujúce správy o tom, ako tuniské orgány zaobchádzajú s migrantmi.

Ombudsmanka bola obzvlášť znepokojená absenciou predchádzajúceho posúdenia vplyvu na ľudské práva (HRIA), najmä v súvislosti s pilierom „migrácia a mobilita“ memoranda o porozumení a projektmi, ktoré majú patriť do tohto piliera. Keďže tento pilier memoranda o porozumení je jasne navrhnutý tak, aby obmedzoval neregulárnu migráciu do EÚ a odrádzal od nej prostredníctvom lepšej kontroly migrácie tuniskými orgánmi, realizácia projektov, ktorými sa tento cieľ uvádza do praxe, má veľmi očividne rozmer ľudských práv. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby odpovedala na sériu otázok o tom, ako plánuje monitorovať vplyv činností v rámci memoranda o porozumení na ľudské práva a aké opatrenia očakávala a naplánovala, a to aj pokiaľ ide o možné pozastavenie financovania EÚ, ak sa zistí porušovanie ľudských práv.

Ombudsmanka zistila, že napriek opakovaným tvrdeniam Komisie, že predchádzajúce posúdenie vplyvu na ľudské zdroje nebolo potrebné, v skutočnosti pred podpísaním memoranda o porozumení dokončila riadenie rizík v Tunisku.

V rámci tohto postupu, ktorý Komisia uskutočňuje so všetkými partnerskými krajinami EÚ, ktoré by mohli získať rozpočtovú podporu EÚ, sa zohľadnili kritériá podobné kritériám používaným v štandardnom predchádzajúcom posúdení vplyvu na ľudské práva. Okrem iného sa v nich posudzuje stav ľudských práv, demokracie, právneho štátu, bezpečnosti a konfliktu v príslušnej partnerskej krajine. Komisia však tieto informácie aktívne neposkytla, a to ani vo svojej odpovedi na strategickú iniciatívu ombudsmanky v tejto veci.

Ombudsmanka predložila návrhy, ako to riešiť. Vzhľadom na rozsah zistených rizík takisto navrhla, aby Komisia vypracovala konkrétne kritériá možného pozastavenia zmlúv financovaných EÚ týkajúcich sa riadenia migrácie, ak nájde dôkazy o porušovaní ľudských práv pri vykonávaní projektov. V tejto súvislosti ombudsmanka navrhla, aby Komisia nabádala svojich implementujúcich partnerov, aby vytvorili mechanizmy podávania sťažností pre jednotlivcov s cieľom nahlasovať údajné porušovanie ich ľudských práv pri vykonávaní projektov/programov financovaných EÚ v Tunisku. Vzhľadom na nedávne správy o závažných problémoch v praxi to nadobudlo ešte väčší význam.