Prípad sa týkal toho, ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vybavila sťažnosť týkajúcu sa výsledkov testov v postupe prijímania príslušníkov stáleho zboru. Sťažovateľ nezískal minimálny celkový počet bodov v teste s voliteľnými odpoveďami (ďalej len „test s voliteľnými odpoveďami“), aby mohol pristúpiť k ďalšiemu kroku postupu. Sťažovateľ spochybnil jeho výsledky a obával sa, že bol vystavený rasovej a etnickej diskriminácii. Sťažovateľ požiadal o otázky a odpovede, ktoré mu agentúra Frontex neposkytla.

Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s tým, ako agentúra Frontex riešila túto záležitosť, sa obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a požiadala agentúru Frontex, aby zvážila poskytnutie zoznamu, v ktorom sa vo forme listov uvádzajú odpovede sťažovateľa a správne odpovede v teste pozostávajúcom z otázok s voliteľnými odpoveďami. Agentúra Frontex poskytla sťažovateľovi informácie v tomto zmysle.

Ombudsmanka zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom, ako agentúra Frontex vypočítala skóre sťažovateľa v testoch, ani k žiadnym náznakom diskriminácie.

Vzhľadom na to, že agentúra Frontex poskytla sťažovateľovi v priebehu vyšetrovania relevantné informácie o teste pozostávajúcom z otázok s voliteľnými odpoveďami, v súvislosti s týmto aspektom prípadu neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie s návrhom na zlepšenie pre agentúru Frontex, aby vo svojich postupoch prijímania zamestnancov informovala uchádzačov o výsledkoch získaných v akomkoľvek eliminačnom teste, a to prostredníctvom tabuľky, v ktorej sa so zreteľom na počet zodpovedajúci každej otázke uvedie poskytnutá odpoveď (vo forme listu), ako aj správna odpoveď (aj vo forme listu).

Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) opätovne otestovať všetkých uchádzačov po technickej chybe počas testovania ôsmich výberových konaní na prekladateľov v roku 2025. Problémom bola chyba nastavenia, ktorá umožnila uchádzačom vybrať viacero odpovedí v testoch, v ktorých bola prijatá len jedna odpoveď. Približne tretina uchádzačov vybrala viacero odpovedí. Opakované testovanie bolo naplánované na jeden deň s možnosťou zmeny termínu len v prípade vyššej moci. Sťažovatelia sa obrátili na ombudsmana, pričom tvrdili, že rozhodnutie o opätovnom testovaní všetkých uchádzačov je neprimerané a že odmietnutie povoliť zmenu termínu testu je nespravodlivé.

Ombudsmanka zistila, že úrad EPSO a výberové komisie túto záležitosť dôkladne posúdili a že nič nenasvedčuje tomu, že zvolený prístup nepredstavoval primeranú rovnováhu medzi dvoma kľúčovými úvahami, ktoré predložil úrad EPSO a výberové komisie, a to technickou a administratívnou uskutočniteľnosťou, ako aj rovnakým zaobchádzaním s uchádzačmi. Rozhodnutie o opätovnom testovaní všetkých uchádzačov bolo teda primerané cieľu zachovania rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Ombudsmanka takisto dospela k záveru, že v danom technickom kontexte bolo primerané, aby úrad EPSO uplatňoval svoju štandardnú politiku týkajúcu sa zmeny termínu.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že úrad EPSO sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Prípad sa týkal toho, ako Európska komisia informovala verejnosť o stave svojej legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa rámca pre udržateľné potravinové systémy, ktorá bola súčasťou stratégie „z farmy na stôl“. Po začatí tejto iniciatívy a verejnej konzultácii ju Komisia nezahrnula do svojho pracovného programu na rok 2024. Sťažovateľ, organizácia, ktorá sa zúčastnila na verejnej konzultácii, sa obával, že Komisia neinformovala verejnosť o stave iniciatívy a dôvodoch oneskorenia pri prijímaní legislatívneho návrhu v súvislosti s touto iniciatívou.

Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia vysvetlila, že v roku 2023 zrevidovala svoje politické priority v dôsledku hospodárskych narušení spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, protestov poľnohospodárov v celej EÚ a širších obáv zainteresovaných strán týkajúcich sa poľnohospodárstva EÚ. V roku 2025 Komisia prijala novú „víziu pre poľnohospodárstvo a potraviny“. Keďže v tomto dokumente sa FSFS nespomína, Komisia sa domnievala, že zainteresovaným stranám bolo jasné, že táto iniciatíva bola ukončená. Komisia okrem toho uviedla, že práve aktualizuje informácie o všetkých svojich politických iniciatívach, ktoré sú k dispozícii na jej webovom sídle.

Ombudsmanka uvítala záväzok Komisie zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o stav jej politických iniciatív, a domnieva sa, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.

Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na zabezpečenie toho, aby Španielsko vykonalo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie týkajúci sa španielskych vnútroštátnych pravidiel, pokiaľ ide o zodpovednosť štátu za porušenie práva EÚ. Sťažovateľ sa obával, že Komisia neprijala včasné a účinné opatrenia na zabezpečenie súladu Španielska s rozsudkom.  

Ombudsmanka zistila, že Komisia vo všeobecnosti túto záležitosť aktívne sledovala od prijatia rozsudku. Hoci existovalo obdobie približne jedného roka, počas ktorého sa nepreukázali žiadne zdokumentované stopy akéhokoľvek opatrenia prijatého Komisiou, čas potrebný na vyriešenie tejto záležitosti možno čiastočne pripísať situácii v Španielsku. Ombudsmanka okrem toho považovala za primerané stanovisko Komisie, že ak členský štát preukáže ochotu prijať opatrenia, dialóg môže byť najúčinnejším spôsobom napredovania.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že vzhľadom na kroky, ktoré Komisia doteraz podnikla, vrátane nedávnej formálnej výzvy zaslanej Španielsku, a vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré vysvetľujú harmonogram opatrení Komisie, neboli v tom čase žiadne ďalšie vyšetrovania odôvodnené a prípad uzavrela.

Prípad sa týkal postupu prijímania dočasných zamestnancov stáleho zboru Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Sťažovateľ, uchádzač v tomto konaní, získal minimálny celkový počet bodov potrebný na vyraďovací test s voliteľnými odpoveďami (ďalej len „test s voliteľnými odpoveďami“). Agentúra Frontex ho však vylúčila z ďalšej účasti na výberovom konaní, pretože nezískal minimálny počet bodov v každej zo samostatných častí testu pozostávajúceho z otázok s voliteľnými odpoveďami. Sťažovateľ tvrdil, že jeho vylúčenie z výberového konania bolo nespravodlivé, pretože táto požiadavka, ktorú považoval za svojvoľnú, nebola uchádzačom oznámená pred testom pozostávajúcim z otázok s voliteľnými odpoveďami.

Ombudsmanka sa domnievala, že agentúra Frontex mala diskrečnú právomoc stanoviť prahové hodnoty pre test pozostávajúci z otázok s voliteľnými odpoveďami v neskoršej fáze výberového konania za predpokladu, že tak urobila pred tým, ako sa dozvedela o individuálnych výkonoch uchádzačov. Keďže agentúra Frontex stanovila prahové hodnoty pred uskutočnením testu, ombudsmanka zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka však navrhla, aby agentúra Frontex v rámci svojich postupov prijímania zamestnancov podľa možnosti zvážila informovanie uchádzačov o prahových hodnotách pre akýkoľvek vyraďovací test pred testovaním s cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť uchádzačom lepšie sa pripraviť na test.

Ombudsmanka ďalej zistila nedostatky v spôsobe, akým agentúra Frontex uchovávala záznamy o internej práci, ktorú vykonala výberová komisia. Ombudsmanka preto navrhla, aby agentúra Frontex z dôvodov transparentnosti a zodpovednosti zlepšila normy jasnosti a dostupnosti takýchto záznamov.