Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na zabezpečenie toho, aby Španielsko vykonalo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie týkajúci sa španielskych vnútroštátnych pravidiel, pokiaľ ide o zodpovednosť štátu za porušenie práva EÚ. Sťažovateľ sa obával, že Komisia neprijala včasné a účinné opatrenia na zabezpečenie súladu Španielska s rozsudkom.  

Ombudsmanka zistila, že Komisia vo všeobecnosti túto záležitosť aktívne sledovala od prijatia rozsudku. Hoci existovalo obdobie približne jedného roka, počas ktorého sa nepreukázali žiadne zdokumentované stopy akéhokoľvek opatrenia prijatého Komisiou, čas potrebný na vyriešenie tejto záležitosti možno čiastočne pripísať situácii v Španielsku. Ombudsmanka okrem toho považovala za primerané stanovisko Komisie, že ak členský štát preukáže ochotu prijať opatrenia, dialóg môže byť najúčinnejším spôsobom napredovania.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že vzhľadom na kroky, ktoré Komisia doteraz podnikla, vrátane nedávnej formálnej výzvy zaslanej Španielsku, a vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré vysvetľujú harmonogram opatrení Komisie, neboli v tom čase žiadne ďalšie vyšetrovania odôvodnené a prípad uzavrela.

Prípad sa týkal postupu prijímania dočasných zamestnancov stáleho zboru Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Sťažovateľ, uchádzač v tomto konaní, získal minimálny celkový počet bodov potrebný na vyraďovací test s voliteľnými odpoveďami (ďalej len „test s voliteľnými odpoveďami“). Agentúra Frontex ho však vylúčila z ďalšej účasti na výberovom konaní, pretože nezískal minimálny počet bodov v každej zo samostatných častí testu pozostávajúceho z otázok s voliteľnými odpoveďami. Sťažovateľ tvrdil, že jeho vylúčenie z výberového konania bolo nespravodlivé, pretože táto požiadavka, ktorú považoval za svojvoľnú, nebola uchádzačom oznámená pred testom pozostávajúcim z otázok s voliteľnými odpoveďami.

Ombudsmanka sa domnievala, že agentúra Frontex mala diskrečnú právomoc stanoviť prahové hodnoty pre test pozostávajúci z otázok s voliteľnými odpoveďami v neskoršej fáze výberového konania za predpokladu, že tak urobila pred tým, ako sa dozvedela o individuálnych výkonoch uchádzačov. Keďže agentúra Frontex stanovila prahové hodnoty pred uskutočnením testu, ombudsmanka zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka však navrhla, aby agentúra Frontex v rámci svojich postupov prijímania zamestnancov podľa možnosti zvážila informovanie uchádzačov o prahových hodnotách pre akýkoľvek vyraďovací test pred testovaním s cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť uchádzačom lepšie sa pripraviť na test.

Ombudsmanka ďalej zistila nedostatky v spôsobe, akým agentúra Frontex uchovávala záznamy o internej práci, ktorú vykonala výberová komisia. Ombudsmanka preto navrhla, aby agentúra Frontex z dôvodov transparentnosti a zodpovednosti zlepšila normy jasnosti a dostupnosti takýchto záznamov.