Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k dohode o grante na projekt, ktorý bol financovaný v rámci programu Horizont Európa na financovanie výskumu a inovácií. Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) odmietla prístup k dohode o grante v celom rozsahu. HaDEA sa pritom odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe k dokumentom, pričom tvrdila, že úplné zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu osobných údajov a obchodné záujmy konzorcia, ktoré projekt realizuje.

Sťažovateľ požiadal agentúru HaDEA, aby preskúmala svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“). HaDEA v odpovedi poskytla široký čiastočný prístup k dohode o grante, ale trvala na svojom stanovisku, že úplné zverejnenie by ohrozilo ochranu osobných údajov a obchodných záujmov.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a jej vyšetrovací tím preskúmal predmetnú dohodu o grante. Inšpekcia ukázala, že v čase potvrdzujúceho rozhodnutia boli úpravy citlivých obchodných informácií a osobných údajov primerané. Ombudsmanka tiež poznamenala, že „kódy informácií o účastníkoch“, ktoré identifikujú príjemcov finančných prostriedkov EÚ a ktoré sú verejne dostupné, nemali byť upravené. Keďže však tieto kódy PIC sú ľahko dostupné na webovom sídle Európskej komisie „Funding & Tender portal“, ombudsmanka uzavrela prípad a zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Verí, že v budúcnosti sa kódy PIC už nebudú upravovať v podobných žiadostiach o prístup verejnosti. 

Sťažovateľ požiadal Európsku radu pre inováciu o grant určený na podporu startupov a malých a stredných podnikov, ktoré zavádzajú inovačné výrobky alebo služby. Jej návrh nebol úspešný. Napadla tento výsledok, pričom okrem iného tvrdila, že odborníci, ktorí boli poverení preskúmaním jej návrhu, delegovali svoje hodnotenie na umelú inteligenciu tretích strán.

Výkonná agentúra pre Európsku radu pre inováciu a MSP (EISMEA) oslovila príslušných odborníkov s cieľom preskúmať tvrdenia sťažovateľa. Niektorí uznali používanie umelej inteligencie počas procesu preskúmania, ale len na pomocné úlohy. Po ďalšom vyšetrovaní EISMEA podrobne vysvetlila, prečo používanie umelej inteligencie odborníkmi nemalo nepriaznivý vplyv na výsledok žiadosti sťažovateľa.

Hoci ombudsmanka považovala za nedostatočné dôvody na riešenie konkrétneho prípadu – konkrétne obavy sťažovateľky týkajúce sa vecného hodnotenia jej návrhu – považovala za dôležité preskúmať pravidlá upravujúce používanie umelej inteligencie tretích strán odborníkmi, ktorí poskytujú poradenstvo Európskej komisii, EISMEA a iným výkonným agentúram v kontexte podobných programov financovania. Ombudsmanka si v tejto súvislosti vyžiadala informácie od Komisie, ktorá je vo všeobecnosti zodpovedná za dohľad nad takýmito programami a prijímanie príslušných pravidiel.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nedávno uviedla, že odborníci môžu používať umelú inteligenciu tretích strán len na pomocné úlohy a musia zdokumentovať svoje používanie umelej inteligencie. To predstavuje zlepšenie. Ombudsmanka zároveň konštatovala, že nie je optimálne požiadať o poskytnutie tejto dokumentácie príslušným orgánom EÚ až po podaní sťažnosti týkajúcej sa používania umelej inteligencie odborníkmi. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia preskúmala, ako by jej odborníci mohli dokumentovať svoje používanie umelej inteligencie, a proaktívne poskytovala tieto informácie Komisii s cieľom predvídať potenciálne otázky a sťažnosti.

Vec sa týkala rozhodnutia delegácie Európskej únie v Papue-Novej Guinei zamietnuť ponuku sťažovateľa ako neobvykle nízku. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia nepožiadala o konkrétne objasnenia, neodôvodnila svoje rozhodnutie a svoje zamietnutie založila na prvkoch, ktoré nesúvisia s cenou uvedenou v ponuke.

Ombudsmanka zistila, že delegácia mala byť konkrétnejšia, keď žiadala sťažovateľa o objasnenie ceny, a mala stanoviť jasnú súvislosť medzi cenou a všetkými prvkami, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení. Delegácia tiež dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť ponuku ako ponuku s neobvykle nízkou cenou, čím porušila povinnosť odôvodnenia. Tieto nedostatky predstavujú nesprávny úradný postup.

Hoci Komisia počas vyšetrovania poskytla dodatočné objasnenia, ombudsmanka zistila, že tieto objasnenia dostatočne neriešili zistené nedostatky.

Ombudsmanka sa domnievala, že v tomto prípade by nebolo vhodné vydať zodpovedajúce odporúčanie, keďže zákazka bola zadaná. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa výdavkov univerzity v súvislosti s projektom financovaným EÚ. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Európskej komisii v júli 2025.

Komisia prvýkrát odpovedala v septembri 2025. Identifikovala desať dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup, ku ktorým odmietla poskytnúť prístup verejnosti v celom rozsahu. Komisia pritom tvrdila, že zverejnenie by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutej univerzity.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v septembri 2025. Keď Komisia neposkytla výslovnú odpoveď, sťažovateľ sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie udeliť prístup verejnosti a ako prvý krok požiadala Komisiu, aby čo najskôr prijala výslovnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. V prípade neposkytnutia odpovede v stanovenej lehote vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval predmetné dokumenty spolu s dokumentmi o konzultácii s príslušnou univerzitou.

Komisia odpovedala sťažovateľovi v máji 2026 a poskytla široký čiastočný prístup k sporným dokumentom. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k potvrdzujúcemu rozhodnutiu Komisie nenapadol zostávajúce úpravy. Ombudsmanka sa preto domnievala, že sťažnosť týkajúca sa implicitného odmietnutia prístupu zo strany Komisie bola vyriešená už udeleným prístupom. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad oneskorením Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o prístup, ktoré pretrvávalo aj po začatí vyšetrovania. Ombudsmanka naďalej pozorne monitoruje otázku oneskorení na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre výskum (REA) neudeliť „známku excelentnosti“ návrhu na financovanie EÚ v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023 pre postdoktorandské štipendium Marie Curie-Skłodowskej (MSCA-PF), ktoré je súčasťou programu EÚ Horizont Európa. REA odmietla udeliť tomuto návrhu známku excelentnosti, pretože žalobkyňa mala sídlo v Spojenom kráľovstve.

Ombudsmanka zistila, že agentúra REA poskytla primerané vysvetlenie svojho rozhodnutia a konala v súlade s platnými pravidlami. Vyšetrovanie uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predložila však návrh na zlepšenie agentúry REA, aby sťažovateľovi a ostatným žiadateľom so sídlom v Spojenom kráľovstve v rovnakej situácii poskytla vysvetľujúcu poznámku a/alebo vydala verejné vyhlásenie, v ktorom objasní osobitnú situáciu žiadateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci MSCA-PF v roku 2023, najmä pokiaľ ide o známku excelentnosti.

Prípad sa týkal toho, ako Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) nadviazala na zistenia vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti so subjektom, ktorý sa zúčastnil na dvoch projektoch financovaných EÚ v rámci programu Horizont 2020.

Na základe zistení úradu OLAF o nezrovnalostiach agentúra HaDEA informovala sťažovateľa o svojom zámere ukončiť svoju účasť na projektoch, vymáhať náklady považované za neoprávnené a zaregistrovať ich v systéme včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) Európskej komisie, ktorý je databázou „nespoľahlivých“ osôb a subjektov, ktoré požiadali o finančné prostriedky EÚ alebo uzavreli právne záväzky s orgánmi EÚ. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že agentúra HaDEA mu nedala príležitosť vyjadriť svoje názory pred registráciou v systéme EDES.

Ombudsmanka zistila, že rozhodnutie zaregistrovať sťažovateľa v systéme EDES nevyhnutne neovplyvnilo jeho právne postavenie a že v praxi mal sťažovateľ možnosť vyjadriť svoje názory. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka však navrhla zlepšenie, aby agentúra HaDEA pri informovaní subjektu o zisteniach, ktoré sa jej týkajú, informovala dotknutý subjekt aj o tom, či takéto zistenia môžu viesť k jeho registrácii v systéme EDES.