The case concerned a request for public access to documents related to the expenses of a university in the context of an EU-funded project. The complainant had submitted his request to the European Commission in July 2025.

The Commission first replied in September 2025. It identified ten documents as falling within the scope of the access request, to which it refused to give public access in their entirety. In doing so, the Commission argued that disclosure could undermine the commercial interests of the university concerned.

The complainant contested the Commission's decision by making a 'confirmatory application' in September 2025. When the Commission failed to provide an explicit reply, the complainant turned to the Ombudsman in October 2025.

The Ombudsman opened an inquiry into the Commission’s implicit refusal to grant public access and, as a first step, asked the Commission to adopt an explicit reply to the complainant’s confirmatory application as soon as possible. In the absence of a reply within the time limit set, the Ombudsman inquiry team inspected the documents in question, along with documentation on the consultation of the university concerned.

The Commission replied to the complainant in May 2026, granting wide partial access to the documents at issue. The complainant, in his comments on the Commission’s confirmatory decision, did not challenge the remaining redactions. The Ombudsman therefore considered that the complaint into the Commission’s implicit refusal of access had been settled by the access now granted. That said, the Ombudsman regretted the delay incurred by the Commission in handling the complainant’s access request, which persisted even after she had opened her inquiry. The Ombudsman continues to closely monitor the matter of delays based on complaints submitted to her.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre výskum (REA) neudeliť „známku excelentnosti“ návrhu na financovanie EÚ v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023 pre postdoktorandské štipendium Marie Curie-Skłodowskej (MSCA-PF), ktoré je súčasťou programu EÚ Horizont Európa. REA odmietla udeliť tomuto návrhu známku excelentnosti, pretože žalobkyňa mala sídlo v Spojenom kráľovstve.

Ombudsmanka zistila, že agentúra REA poskytla primerané vysvetlenie svojho rozhodnutia a konala v súlade s platnými pravidlami. Vyšetrovanie uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predložila však návrh na zlepšenie agentúry REA, aby sťažovateľovi a ostatným žiadateľom so sídlom v Spojenom kráľovstve v rovnakej situácii poskytla vysvetľujúcu poznámku a/alebo vydala verejné vyhlásenie, v ktorom objasní osobitnú situáciu žiadateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci MSCA-PF v roku 2023, najmä pokiaľ ide o známku excelentnosti.

Prípad sa týkal toho, ako Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) nadviazala na zistenia vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti so subjektom, ktorý sa zúčastnil na dvoch projektoch financovaných EÚ v rámci programu Horizont 2020.

Na základe zistení úradu OLAF o nezrovnalostiach agentúra HaDEA informovala sťažovateľa o svojom zámere ukončiť svoju účasť na projektoch, vymáhať náklady považované za neoprávnené a zaregistrovať ich v systéme včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) Európskej komisie, ktorý je databázou „nespoľahlivých“ osôb a subjektov, ktoré požiadali o finančné prostriedky EÚ alebo uzavreli právne záväzky s orgánmi EÚ. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že agentúra HaDEA mu nedala príležitosť vyjadriť svoje názory pred registráciou v systéme EDES.

Ombudsmanka zistila, že rozhodnutie zaregistrovať sťažovateľa v systéme EDES nevyhnutne neovplyvnilo jeho právne postavenie a že v praxi mal sťažovateľ možnosť vyjadriť svoje názory. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka však navrhla zlepšenie, aby agentúra HaDEA pri informovaní subjektu o zisteniach, ktoré sa jej týkajú, informovala dotknutý subjekt aj o tom, či takéto zistenia môžu viesť k jeho registrácii v systéme EDES.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia riešila žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na financovanie výskumu v rámci programu Horizont Európa. Sťažovateľ sa obával najmä toho, že Komisia stanovila obmedzenie počtu znakov v opise žiadostí o preskúmanie a neakceptovala dokumenty poskytnuté mimo vyhradeného online formulára.

Ombudsmanka zistila, že bolo rozumné, aby Komisia stanovila hranice charakteru. V súvislosti s vyšetrovaním Komisia súhlasila aj so zvýšením limitu znakov a jeho zosúladením s inými podobnými postupmi.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.  

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k trom dokumentom, konkrétne k pravidelnej správe a dvom výsledkom týkajúcim sa projektu financovaného EÚ, ktorý sa týkal štúdie o riziku rakoviny mozgu v dôsledku vystavenia rádiofrekvenčným poliam v detstve a dospievaní. Komisia poskytla široký čiastočný prístup k pravidelnej správe, ale žiadny prístup k obom výsledkom, pričom sa odvolávala na ochranu osobných údajov a obchodných záujmov. Sťažovateľ bol nespokojný s udeleným prístupom a značným oneskorením pri doručení konečnej odpovede a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval tri predmetné dokumenty. Pokiaľ ide o pravidelnú správu, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia mohla poskytnúť širší prístup, keďže niektoré informácie už boli verejne dostupné. Pokiaľ ide o dva výstupy, ombudsmanka zistila, že Komisia primerane nevysvetlila, ako by zverejnenie dokumentov poškodilo obchodné záujmy strán zapojených do projektu.

Ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné zistenia.

V odpovedi ombudsmanovi Komisia poskytla široký prístup k dokumentom. Zachovala len úpravy určitých osobných údajov, ako aj obchodných značiek a modelov mobilných telefónov použitých v štúdii, pričom tvrdila, že ich zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy výrobcov.

Ombudsmanka uvítala kladnú odpoveď Komisie a poskytnutý široký prístup. Úpravy osobných údajov považovala za primerané, ale poznamenala, že Komisia mohla lepšie vysvetliť obmedzené úpravy s cieľom chrániť obchodné záujmy. Pokiaľ ide o značné oneskorenie, ktoré Komisii vzniklo pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti, bolo to poľutovaniahodné a predstavovalo nesprávny úradný postup.