Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa výdavkov univerzity v súvislosti s projektom financovaným EÚ. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Európskej komisii v júli 2025.

Komisia prvýkrát odpovedala v septembri 2025. Identifikovala desať dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup, ku ktorým odmietla poskytnúť prístup verejnosti v celom rozsahu. Komisia pritom tvrdila, že zverejnenie by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutej univerzity.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v septembri 2025. Keď Komisia neposkytla výslovnú odpoveď, sťažovateľ sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie udeliť prístup verejnosti a ako prvý krok požiadala Komisiu, aby čo najskôr prijala výslovnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. V prípade neposkytnutia odpovede v stanovenej lehote vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval predmetné dokumenty spolu s dokumentmi o konzultácii s príslušnou univerzitou.

Komisia odpovedala sťažovateľovi v máji 2026 a poskytla široký čiastočný prístup k sporným dokumentom. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k potvrdzujúcemu rozhodnutiu Komisie nenapadol zostávajúce úpravy. Ombudsmanka sa preto domnievala, že sťažnosť týkajúca sa implicitného odmietnutia prístupu zo strany Komisie bola vyriešená už udeleným prístupom. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad oneskorením Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o prístup, ktoré pretrvávalo aj po začatí vyšetrovania. Ombudsmanka naďalej pozorne monitoruje otázku oneskorení na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre výskum (REA) neudeliť „známku excelentnosti“ návrhu na financovanie EÚ v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023 pre postdoktorandské štipendium Marie Curie-Skłodowskej (MSCA-PF), ktoré je súčasťou programu EÚ Horizont Európa. REA odmietla udeliť tomuto návrhu známku excelentnosti, pretože žalobkyňa mala sídlo v Spojenom kráľovstve.

Ombudsmanka zistila, že agentúra REA poskytla primerané vysvetlenie svojho rozhodnutia a konala v súlade s platnými pravidlami. Vyšetrovanie uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predložila však návrh na zlepšenie agentúry REA, aby sťažovateľovi a ostatným žiadateľom so sídlom v Spojenom kráľovstve v rovnakej situácii poskytla vysvetľujúcu poznámku a/alebo vydala verejné vyhlásenie, v ktorom objasní osobitnú situáciu žiadateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci MSCA-PF v roku 2023, najmä pokiaľ ide o známku excelentnosti.

Prípad sa týkal toho, ako Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) nadviazala na zistenia vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti so subjektom, ktorý sa zúčastnil na dvoch projektoch financovaných EÚ v rámci programu Horizont 2020.

Na základe zistení úradu OLAF o nezrovnalostiach agentúra HaDEA informovala sťažovateľa o svojom zámere ukončiť svoju účasť na projektoch, vymáhať náklady považované za neoprávnené a zaregistrovať ich v systéme včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) Európskej komisie, ktorý je databázou „nespoľahlivých“ osôb a subjektov, ktoré požiadali o finančné prostriedky EÚ alebo uzavreli právne záväzky s orgánmi EÚ. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že agentúra HaDEA mu nedala príležitosť vyjadriť svoje názory pred registráciou v systéme EDES.

Ombudsmanka zistila, že rozhodnutie zaregistrovať sťažovateľa v systéme EDES nevyhnutne neovplyvnilo jeho právne postavenie a že v praxi mal sťažovateľ možnosť vyjadriť svoje názory. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka však navrhla zlepšenie, aby agentúra HaDEA pri informovaní subjektu o zisteniach, ktoré sa jej týkajú, informovala dotknutý subjekt aj o tom, či takéto zistenia môžu viesť k jeho registrácii v systéme EDES.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia riešila žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na financovanie výskumu v rámci programu Horizont Európa. Sťažovateľ sa obával najmä toho, že Komisia stanovila obmedzenie počtu znakov v opise žiadostí o preskúmanie a neakceptovala dokumenty poskytnuté mimo vyhradeného online formulára.

Ombudsmanka zistila, že bolo rozumné, aby Komisia stanovila hranice charakteru. V súvislosti s vyšetrovaním Komisia súhlasila aj so zvýšením limitu znakov a jeho zosúladením s inými podobnými postupmi.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.  

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k trom dokumentom, konkrétne k pravidelnej správe a dvom výsledkom týkajúcim sa projektu financovaného EÚ, ktorý sa týkal štúdie o riziku rakoviny mozgu v dôsledku vystavenia rádiofrekvenčným poliam v detstve a dospievaní. Komisia poskytla široký čiastočný prístup k pravidelnej správe, ale žiadny prístup k obom výsledkom, pričom sa odvolávala na ochranu osobných údajov a obchodných záujmov. Sťažovateľ bol nespokojný s udeleným prístupom a značným oneskorením pri doručení konečnej odpovede a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval tri predmetné dokumenty. Pokiaľ ide o pravidelnú správu, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia mohla poskytnúť širší prístup, keďže niektoré informácie už boli verejne dostupné. Pokiaľ ide o dva výstupy, ombudsmanka zistila, že Komisia primerane nevysvetlila, ako by zverejnenie dokumentov poškodilo obchodné záujmy strán zapojených do projektu.

Ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné zistenia.

V odpovedi ombudsmanovi Komisia poskytla široký prístup k dokumentom. Zachovala len úpravy určitých osobných údajov, ako aj obchodných značiek a modelov mobilných telefónov použitých v štúdii, pričom tvrdila, že ich zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy výrobcov.

Ombudsmanka uvítala kladnú odpoveď Komisie a poskytnutý široký prístup. Úpravy osobných údajov považovala za primerané, ale poznamenala, že Komisia mohla lepšie vysvetliť obmedzené úpravy s cieľom chrániť obchodné záujmy. Pokiaľ ide o značné oneskorenie, ktoré Komisii vzniklo pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti, bolo to poľutovaniahodné a predstavovalo nesprávny úradný postup.