Prípad sa týkal zamietnutia Komisie a navrhovaného vymáhania určitých nákladov súvisiacich so subdodávateľskými činnosťami v súvislosti s dohodou o grante v rámci 6. RP. Na základe vyšetrovania ombudsmanky sa Komisia rozhodla nepokračovať vo vymáhaní nákladov v celkovej výške takmer 87 000 EUR. Komisia vysvetlila, že sa rozhodla zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie na základe toho, že sťažovateľ konal v dobrej viere a v súlade s odporúčaním, ktoré poskytla samotná Komisia.

Ombudsmanka toto nové rozhodnutie uvítala; napriek tomu považovala za poľutovaniahodné, že sťažovateľ mal už niekoľko rokov vyhliadky na veľké vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré nad ním visia.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o právne preskúmanie rozhodnutia Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru zamietnuť jeho projekt z finančných prostriedkov EÚ v rámci programu Erasmus+. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia už sťažovateľovi odpovedala. Túto časť sťažnosti preto považovala za vyriešenú inštitúciou. Preskúmala tiež vecnú stránku odpovede Komisie a považovala ju za úplnú a primeranú. Preto rozhodla, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na správy sťažovateľa týkajúce sa jeho ťažkostí s predložením návrhu grantu. Z dôvodu technických problémov sťažovateľ nemohol podať žiadosť prostredníctvom systému Komisie PRIAMOS. Namiesto toho predložila svoj návrh e-mailom, ktorý zostal nezodpovedaný.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala Komisiu o odpoveď. Komisia sa vo svojej odpovedi ospravedlnila za to, že neodpovedala skôr. Uviedla, že nemôže akceptovať e-mailovú žiadosť sťažovateľa, pretože systém riadne fungoval a Komisia nebola schopná identifikovať žiadne pokusy sťažovateľa o zaslanie návrhu prostredníctvom systému PRIAMOS pred uplynutím lehoty.

Prípad sa týkal riešenia údajného konfliktu záujmov zo strany IMI vo výberovom konaní na výskumný projekt o rizikách a prínosoch očkovacej schémy v Európe.

Sťažovateľ, člen konzorcia, ktoré sa zúčastnilo na postupe, tvrdil, že IMI sa nezaoberal otázkou, či sú všetci členovia hodnotiacej komisie nestranní. Sťažovateľ tvrdil, že dvaja členovia mali väzby na víťazné konzorcium, čo viedlo ku konfliktu záujmov.

Ombudsmanka zistila, že IMI uplatňoval príslušné pravidlá správne a nenašla žiadny dôkaz o nespravodlivom zaobchádzaní s návrhom zo strany konzorcia sťažovateľa. Ombudsmanka preto zistila, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka ďalej zvážila, či by sa odborníkom v situácii konfliktu záujmov s jedným návrhom malo umožniť vyhodnotiť konkurenčný návrh. Ombudsmanka zistila, že vzhľadom na to, že pravidlá, ktorými sa riadi IMI, vypracovala Európska komisia, v súvislosti s touto konkrétnou sťažnosťou nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto otázky.

Toto vyšetrovanie sa týka spôsobu, akým by Európska agentúra pre lieky (EMA) mala riešiť žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom obsahujúcim informácie o bezpečnosti a účinnosti liekov. Osobitný dôraz sa kladie na právo verejnosti na prístup k trom správam z klinických štúdií o Humire, široko predávanom protizápalovom lieku.

V roku 2013 sa agentúra EMA rozhodla poskytnúť verejnosti prístup k týmto správam. Farmaceutická spoločnosť, ktorá liek predáva (AbbVie), však začala súdne konanie proti agentúre EMA, ktoré malo za následok zablokovanie navrhovaného zverejnenia správ. V roku 2014, pred ukončením súdneho konania, EMA a AbbVie uzavreli mimosúdnu dohodu, na základe ktorej EMA poskytne verejnosti prístup k upraveným verziám správ. Ombudsmanka sa obrátila na agentúru EMA, aby skontrolovala, či sú úpravy odôvodnené. Po tejto kontrole ombudsmanka nebola presvedčená, že všetky úpravy boli v skutočnosti odôvodnené. Ombudsmanka potom z vlastnej iniciatívy a vo verejnom záujme začala vyšetrovanie prístupu agentúry EMA k poskytovaniu prístupu verejnosti.

V priebehu vyšetrovania sa ukázalo, že EMA v reakcii na ďalšie žiadosti verejnosti o prístup k tým istým správam vydala oveľa plnšie verzie týchto správ. Určité úpravy však zostali.

Ombudsmanka akceptovala, že niektoré z týchto úprav boli odôvodnené (z dôvodu potreby chrániť osobné údaje). Nebola však presvedčená, že iné úpravy, ktoré boli vykonané na ochranu obchodných záujmov, boli oprávnené. V týchto prípadoch ombudsman zastával názor, že pravdepodobne existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Ombudsmanka vo všeobecnosti poznamenala, že ak majú informácie v dokumente vplyv na zdravie jednotlivcov (ako sú informácie o účinnosti lieku), verejný záujem na zverejnení vo všeobecnosti zmarí akékoľvek tvrdenie o obchodnej citlivosti. Verejné zdravie by malo vždy prevážiť nad komerčnými záujmami.

Na záver vyšetrovania ombudsmanka uznala, že EMA v súčasnosti dosiahla veľmi významný pokrok vo svojej proaktívnej politike transparentnosti, ktorá je účinná od januára 2015. V súvislosti s niektorými konkrétnymi časťami správ však ombudsmanka spochybnila pretrvávajúce spoliehanie sa agentúry EMA na ochranu obchodných záujmov. S cieľom podporiť systémové zlepšenia ombudsmanka predložila agentúre EMA niekoľko návrhov, pokiaľ ide o jej budúcu prax v tejto oblasti.

Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie neakceptovať určité náklady vykázané partnerom projektu financovaného EÚ. Rozhodnutie Komisie znamenalo, že jeho konečná platba konzorciu bola znížená o sumu, ktorú tento partner dostal v rámci predbežného financovania. Koordinátor tvrdil, že je povinnosťou Komisie vymáhať finančné prostriedky nesprávne vyplatené príslušnému partnerovi.

Ombudsmanka zistila, že Komisia sa touto otázkou zaoberala správne, keďže mohla iniciovať vymáhanie len vtedy, ak by existoval dlh voči Únii. Rozdelenie finančných prostriedkov medzi projektových partnerov je otázkou odlišnej povahy, v ktorej Komisia nie je povinná zasiahnuť. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup Komisie.

Prípad sa týkal neúspešnej žiadosti sťažovateľa o štipendijné miesto v rámci projektu Európska výskumná infraštruktúra pre holokaust, ktorý je financovaný zo siedmeho rámcového programu pre výskum. Sťažovateľ, nepočujúci výskumný pracovník, sa sťažoval Komisii, že rozhodnutie nepripustiť ho do štipendijného programu je diskriminačné a porušuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie. Preto sa rozhodla prípad uzavrieť.

Sťažovateľ, spoločnosť Rubinum, španielsky výrobca/distribútor kŕmnych doplnkových látok, sa sťažoval ombudsmanovi, že EFSA porušil svoje procesné práva v súvislosti s vypracovaním vedeckého stanoviska EFSA, ktoré viedlo Komisiu k zákazu toyocerínu, kŕmnej doplnkovej látky používanej na vykrmovanie hospodárskych zvierat.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala sťažovateľa, aby objasnil svoje tvrdenia. Na základe tohto vyšetrovania ombudsmanka zistila, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany EFSA.

Sťažnosť sa týkala úlohy Komisie v súvislosti s CAPITA, sieťou výskumných orgánov šiestich európskych krajín, ktorá podporuje nadnárodnú spoluprácu v oblasti výskumu. CAPITA získala finančné prostriedky EÚ na podporu koordinácie výskumných programov. Sťažovateľ vyjadril obavy, že CAPITA nevybrala projekty, ktoré sa majú financovať, transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom. Ombudsmanka zistila, že Komisia má povinnosť konať, ak si príjemcovia finančných prostriedkov EÚ neplnia svoje povinnosti. V tomto prípade sa však ombudsmanka domnievala, že Komisia konala primerane, keď sa ubezpečila, že projekty boli vybrané transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom a že zo strany CAPITA nedošlo k žiadnemu zneužitiu finančných prostriedkov EÚ. Prípad teda uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec sa týka vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie v súvislosti s prístupom talianskych orgánov k uznávaniu zahraničných kvalifikácií inžinierov. Sťažnosť vznikla v dôsledku toho, že talianske orgány neuznali sprostredkovateľskú kvalifikáciu vedúcu ku konečnej kvalifikácii. Komisia zistila, že talianske orgány nedodržali príslušné právne predpisy v prípade sťažovateľa. Keďže však neexistovala ustálená a všeobecná správna prax, ktorá by bola v rozpore s právom EÚ, rozhodla sa nezačať konanie o nesplnení povinnosti proti Taliansku. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že odmietnutie talianskych orgánov zohľadniť stanovisko Komisie týkajúce sa prípadu sťažovateľa naznačilo systémový problém, ktorý by si zaslúžil zásah Komisie bez toho, aby sa čakalo na vznik takýchto budúcich problémov. Predložila preto návrh priateľského riešenia, v ktorom navrhla, aby Komisia obnovila vyšetrovanie sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Keďže Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana na priateľské riešenie i) výslovne uviedla, že rozhodnutie vnútroštátnych orgánov v prípade sťažovateľa bolo nesprávne, a ii) zaviazala sa, že bude v tejto veci pokračovať, ak bude upozornená na akékoľvek iné podobné prípady, ombudsmanka dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a prípad uzavrela.

Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) riadi niekoľko programov EÚ pre Európsku komisiu vrátane časti rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020, COSME, LIFE a ENRF [1].