Vec sa týkala odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k návrhom verzií správy o posúdení vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiacej s biopalivami (ILUC). Sprístupnenie dokumentov bolo zamietnuté z dôvodu, že by narušilo rozhodovací proces Komisie. Sťažovateľ, skupina organizácií, sa domnieval, že by sa mu mal poskytnúť prístup k dokumentom, o ktoré požiadal.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Poznamenala, že v septembri 2015 Parlament a Rada prijali smernicu 2015/1513. Táto smernica bola založená na legislatívnom návrhu Komisie, ku ktorému bola pripojená správa o posúdení vplyvu, ktorej návrhy boli v prejednávanej veci sporné. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia vzhľadom na tieto nové okolnosti poskytla verejnosti prístup k požadovaným dokumentom. Komisia s tým nesúhlasila, pričom tvrdila, že z jej strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vyzvala však sťažovateľa, aby vzhľadom na nové okolnosti podal novú žiadosť o prístup k dokumentom. Sťažovateľ neskôr informoval ombudsmana, že na základe novej žiadosti o prístup k dokumentom Komisia udelila prístup k dokumentom, o ktoré požiadal. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti nie je odôvodnené. Poukázala aj na to, že ombudsman je oprávnený požiadať inštitúciu, aby pri odpovedi na návrh riešenia ombudsmana v prípade prístupu k dokumentom zohľadnila nové argumenty, prečo by sa mal dokument sprístupniť.

Prípad sa týkal údajných konfliktov záujmov týkajúcich sa členov pracovnej skupiny Komisie poverenej preskúmaním vedeckých poznatkov o účinkoch, ktoré môžu mať elektromagnetické polia na zdravie. V sťažnosti ombudsmanovi sa uvádzalo, že Komisia riadne nepreskúmala, či vedci v pracovnej skupine mali konflikt záujmov.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Vyjadrila spokojnosť s tým, že Komisia vec riadne preskúmala a že vedci nemali protichodné záujmy. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka však zistila, že postupy Komisie by sa mohli zlepšiť, a predložila niekoľko návrhov na zlepšenie.

Prípad sa týkal oneskorení, ku ktorým došlo pri schvaľovaní dvadsiatich žiadostí o geneticky modifikované potraviny a krmivá. Sťažovatelia pri viacerých príležitostiach informovali Komisiu o svojich obavách. Vysvetlenia Komisie a pretrvávajúce oneskorenia boli podľa ich názoru neprijateľné. Sťažovatelia sa preto obrátili na ombudsmana.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že oneskorenia týkajúce sa dvadsiatich žiadostí neboli odôvodnené. V priebehu vyšetrovania sa Komisia zaoberala všetkými nevybavenými žiadosťami. Ombudsmanka však dospela k záveru, že oneskorenia odzrkadľujú systémový problém, a nie sú výsledkom záležitostí špecifických pre konkrétne žiadosti o povolenie. Na záver vyšetrovania ombudsmanka zistila, že oneskorenia predstavovali nesprávny úradný postup Komisie.

Prípad sa týkal údajných konfliktov záujmov vo vedeckej pracovnej skupine Komisie, ktorá pripravuje stanovisko k bezpečnosti a výkonu zubného amalgámu a jeho alternatív. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a v tomto prípade nezistila žiadny nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o hodnotenie nezávislosti a vhodnosti členov pracovnej skupiny zo strany Komisie.

Ombudsmanka využila príležitosť vyjadriť sa k určitým všeobecnejším aspektom prípadu. Ombudsmanka zdôraznila, že je dôležité zabezpečiť, aby vedecké poradenstvo poskytované odborníkmi spolupracujúcimi s vedeckými výbormi Komisie bolo nezávislé a objektívne. Dokonca aj vnímanie, že takéto vedecké poradenstvo nemusí byť nezávislé a objektívne, môže byť veľmi škodlivé. Komisia preto musí zabezpečiť nielen to, aby takéto vedecké poradenstvo bolo úplne nezávislé a úplne objektívne ,, ale aj to, aby sa odstránili všetky odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a objektívnosť takéhoto poradenstva.

Ombudsmanka sa preto domnieva, že je dôležité, aby Komisia zaviedla veľmi spoľahlivé postupy, ktoré zabezpečia, aby odborníci deklarovali všetky svoje záujmy. Komisia by mala starostlivo posúdiť všetky tieto záujmy. Tieto postupy by mala vykonávať čo najtransparentnejšie. Ombudsmanka preto veľmi víta skutočnosť, že Komisia pripravuje „Usmernenia týkajúce sa vybavovania vyhlásení o záujmoch členov, externých odborníkov a odborníkov ad hoc zapojených do činností vedeckých výborov“, ktorých cieľom je transparentným spôsobom vysvetliť, ako sa vyhodnocujú záujmy odborníkov. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby ju priebežne informovala o pokroku v príprave a konečnom znení usmernení.

Sťažovateľ, GM-Free Cymru, waleská nátlaková skupina bojujúca za to, aby Wales zostal bez geneticky modifikovaných plodín, sa chcel zúčastniť na verejnej konzultácii organizovanej Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) o obnovení schválenia EÚ herbicídneho glyfozátu (účinnej zložky komercializovaného herbicídu „Roundup“). Sťažovateľ sa sťažoval úradu EFSA na zložitosť postupu verejnej konzultácie a obrátil sa na ombudsmana. Tvrdila, že postup verejnej konzultácie nie je používateľsky ústretový, pretože ukladá 1) povinné používanie elektronického vzoru, ako aj 2) podpis vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti s cieľom získať kópiu hodnotiacej správy o obnovení spravodajského členského štátu. Sťažovateľ tvrdil, že tieto požiadavky odrádzajú od účasti verejnosti a že zámerom EFSA je skôr minimalizovať než maximalizovať účasť verejnosti.

Ombudsmanka požiadala úrad EFSA o stanovisko k sťažnosti. EFSA následne prijal okamžité opatrenia na zjednodušenie príslušného postupu verejných konzultácií. Úrad EFSA predovšetkým vypustil požiadavku akceptovať akékoľvek podmienky pred predložením pripomienok a vložil objasnenia o tom, ako vyplniť vzor (predtým uvedený v samostatnom usmerňovacom dokumente) priamo do samotného vzoru.

Ombudsmanka uvítala opatrenia, ktoré prijal EFSA, a zistila, že EFSA vyriešil otázku podpísania vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti. Pokiaľ ide o povinné používanie vzoru, ombudsmanka zistila, že EFSA preukázal flexibilitu, a verila, že sa tak stane aj v budúcnosti.

Vyšetrovanie sa týka údajného konfliktu záujmov člena vedeckého výboru Európskej komisie, ktorý bol vyzvaný, aby vypracoval správu o rizikách odstránenia prsníkových implantátov PIP.

V roku 2010 sa zistilo, že francúzska spoločnosť vyrábajúca zdravotnícke pomôcky (PIP) od roku 2001 nelegálne vyrábala a predávala prsníkové implantáty vyrobené z priemyselného silikónu namiesto lekárskeho silikónu. Škandál s PIP viedol k zákazu implantátov PIP a uväzneniu výkonného riaditeľa PIP. Odhaduje sa, že 400 000 žien na celom svete sa stalo obeťami škandálu týkajúceho sa ochrany osobných informácií.

V roku 2012 Európska komisia požiadala svoj Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované riziká, aby vypracoval správu o bezpečnosti implantátov PIP, pričom sa zamerala najmä na to, či by Komisia mala odporučiť preventívne chirurgické odstránenie implantátov PIP.

Sťažovateľ, mimovládna organizácia zastupujúca obete škandálu týkajúceho sa ochrany osobných informácií, nebol spokojný s rôznymi závermi uvedenými v správe vedeckého výboru z roku 2014. Tvrdila, že jeden z členov pracovnej skupiny, ktorá pomáha vedeckému výboru Komisie, bol v konflikte záujmov a nemal sa podieľať na vypracovaní správy. Požiadala preto o stiahnutie správy. Toto vyšetrovanie sa zaoberá len otázkou údajného konfliktu záujmov. Nezaoberá sa vedeckými závermi správy.

Ombudsman sa zaoberal otázkou údajného konfliktu záujmov a zistil, že príslušný odborník pôvodne neoznámil všetky svoje záujmy. Keď ho však Komisia požiadala, aby predložil relevantné informácie preukazujúce, že sa nenachádzal v konflikte záujmov, urobil tak. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia po preskúmaní týchto novo predložených informácií správne dospela k záveru, že odborník nebol v konflikte záujmov.

Ombudsman však zistil, že sťažovateľ mal pravdu, keď zistil, že Komisia spočiatku nemala potrebné informácie na to, aby zaujala stanovisko k nezávislosti odborníka. Ombudsmanka preto predložila návrhy na zlepšenie spôsobu, akým Komisia zhromažďuje a analyzuje takéto informácie.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k viacerým správam o klinických štúdiách, ktoré mala EMA k dispozícii a ktoré sa týkali vakcíny proti hepatitíde A a hepatitíde B. EMA poskytla prístup k dokumentom, ale vymazala určité informácie s cieľom chrániť osobné údaje a obchodné záujmy. Hoci sťažovateľ vo všeobecnosti súhlasil s EMA, že osobné údaje je potrebné chrániť, tvrdil, že EMA z dôvodu praktickej jednoduchosti vymazala celé strany. Ombudsmanka zistila, že EMA sa dôsledne zaoberala žiadosťou sťažovateľa o prístup. Konkrétne konštatovala, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o rozhodnutie agentúry EMA vymazať osobné údaje, ako sú mená autorov a spoluautorov správ. Ombudsmanka sa okrem toho domnievala, že neexistujú dostatočné dôvody na ďalšie vyšetrovanie rozhodnutia agentúry EMA neudeliť prístup k lekárskym článkom a štúdiám, ktoré boli uverejnené v rôznych vedeckých a akademických časopisoch, keďže tieto publikácie sú ľahko dostupné online.

Sťažovateľ je občanom Spojeného kráľovstva, ktorý sa obáva, či je čistiareň odpadových vôd vo Whitburne (Spojené kráľovstvo) v súlade so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd. Sťažoval sa ombudsmanovi na odmietnutie Európskej komisie poskytnúť mu prístup verejnosti k dokumentu súvisiacemu s konaním o nesplnení povinnosti týkajúcim sa uplatňovania smernice Spojeným kráľovstvom, konkrétne k listu, ktorý orgány Spojeného kráľovstva zaslali Komisii v priebehu konania o nesplnení povinnosti.

Komisia odmietla sprístupniť dokument, pričom tvrdila, že na dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich konaní o nesplnení povinnosti sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia. Komisia napriek tomu poskytla sťažovateľovi zhrnutie predmetného dokumentu.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia oprávnene odmietla sprístupniť dokument. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

The complaint, made by a group of NGOs, concerns the position of the European Chemicals Agency (ECHA) regarding the limiting of animal testing. The complainant disagreed with ECHA's position that it could not reject testing proposals involving animals on the grounds that the data could be generated by an alternative method not involving animal tests. These proposals are submitted to ECHA in the context of the procedure leading to the authorisation of chemical substances to be marketed in the EU in accordance with the REACH Regulation.

The Ombudsman's inquiry concluded that ECHA's interpretation of its role was too strict and did not take into account the fact that the avoidance of animal testing was, together with the protection of human health and the environment, one of the guiding principles of the Regulation. The Ombudsman thus proposed to ECHA (i) that it require all registrants to show that they have tried to avoid animal testing and (ii) that it provide registrants with all the information at its disposal which could allow them to avoid animal testing.

ECHA accepted both proposals. It also stated, however, that it needed to hold further discussions with the European Commission and the competent authorities of the Member States as regards the practical consequences of its acceptance of the first proposal. The complainant expressed doubts in this context. The Ombudsman considered that ECHA had settled the matter but asked it to report on how it had implemented her proposals within six months of the date of this decision. The Ombudsman also invited the complainant to monitor the outcome of this case.

Prípad sa týkal sťažnosti na porušenie právnych predpisov predloženej Európskej komisii v súvislosti s údajným nedostatočným vykonávaním určitých ustanovení smernice o súkromí a elektronických komunikáciách zo strany Nemecka. Sťažovateľ sa obrátil na európskeho ombudsmana s tvrdením, že Komisia riadne nevysvetlila dôvody nezačatia vyšetrovania. Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že Komisia následne poskytla primerané vysvetlenie v súvislosti s niektorými otázkami, na ktoré poukázal sťažovateľ. Pokiaľ ide o otázky, v súvislosti s ktorými Komisia neposkytla primerané vysvetlenie, ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou.