Vážená pani predsedajúca,

vážení poslanci Európskeho parlamentu,

Ďakujem, že ste ma pozvali na túto dôležitú a aktuálnu diskusiu. Vždy je pre mňa cťou prísť do tohto Parlamentu. Pevne verím, že náš štruktúrovaný dialóg a – čo je ešte dôležitejšie – naše spoločné úsilie majú konkrétny pozitívny vplyv na preklenutie priepasti medzi európskymi občanmi a Európskou úniou. Dnešná diskusia – a jej riadne nadviazanie – je veľmi dobrým príkladom.

Takmer presne pred rokom som sedel pred týmto výborom. V tom čase ešte prebiehali naše vyšetrovania o tom, ako Komisia pripravila naliehavé právne predpisy, a mohol by som vám len povedať, čo sme skúmali. Dnes sa vrátim, aby som vám povedal, čo sme našli, na čo Komisia odpovedala a čo ešte treba urobiť.

Na tejto praxi záleží. Zodpovednosť nie je jediný okamih. Je to rozhovor, ktorý pokračuje. Každoročne sa sem vraciame, aby sme sa zodpovedali za našu prácu a vypočuli si, ako dve inštitúcie slúžiace tým istým občanom premieňajú dialóg na nadväzujúce opatrenia.

O chvíľu sa podelím o svoj pohľad na lepšiu tvorbu práva ako európska ombudsmanka. Ako možno viete, môj úrad dostal rôzne sťažnosti týkajúce sa spôsobu, akým Európska komisia pripravila nedávne legislatívne návrhy. Vykonali sme aj niekoľko vyšetrovaní a predložili konkrétne návrhy na zlepšenie postupov Komisie pri tvorbe právnych predpisov.

Ale skôr, ako sa dostanem k detailom, dovoľte mi stručne sa dotknúť úlohy mojej inštitúcie, pokiaľ ide o to, ako sa prijímajú rozhodnutia EÚ a ako sa navrhujú právne predpisy EÚ.

Svoj úrad vnímam ako most medzi občanmi a ich administratívou EÚ. Stručne povedané, sme tu na to, aby sme zabezpečili, že administratíva bude so všetkými občanmi zaobchádzať spravodlivo a bude rešpektovať všetky ich práva.

V demokracii je jedným z takýchto práv právo na účasť – právo vyjadriť sa k pravidlám a predpisom, ktoré sa nás týkajú.

Demokracia sa však neobmedzuje len na voľby. Európania chcú byť zapojení do samotného rozhodovacieho procesu, najmä ak sa tieto rozhodnutia týkajú ich živobytia, zdravia, bezpečnosti alebo hodnôt.

Ľudia čoraz viac očakávajú, že budú mať možnosť vyjadriť sa nielen k tomu, kto ich riadi, ale aj k tomu, ako sú riadení.

Napriek tomu, rovnako ako sa občania uberajú týmto smerom, hrozí, že séria prekrývajúcich sa globálnych kríz pritiahne ich verejné inštitúcie opačným smerom. Geopolitické a hospodárske tlaky čoraz viac vedú k zrýchlenému rozhodovaniu, väčšej centralizácii a uprednostňovaniu rýchlosti pred procesom.

Dovoľte mi povedať, že uznávam tlak, ktorý vyvíja celý inštitucionálny rámec – Komisia, ale aj tento Parlament a Rada – s cieľom reagovať na mnohé výzvy, ktorým EÚ čelí. Z miesta, kde stojím, čelia občania, spoločnosti a organizácie rovnakej neistote a pociťujú rovnakú úzkosť – toto je chvíľa, ktorá si vyžaduje adaptáciu.

Tento celkom pochopiteľný inštinkt zrýchliť, keď sa svet rýchlo mení, však môže mať dôsledky, ak nenájdeme novú rovnováhu.

Hrozí najmä, že vznikne priepasť v legitimite medzi tým, čo občania chcú, aby ich verejná správa robila, a tým, čo táto správa nakoniec robí. A ak sa táto medzera nevyrieši, nielenže oslabí účinnosť politík, ale naruší aj základy dôvery a začlenenia, na ktorých stojí naša demokracia.

Súčasťou mojej úlohy ombudsmanky je práve zabezpečiť, aby sa administratíva EÚ neodchýlila od právnych predpisov, ktoré chránia participatívnu demokraciu; zabezpečiť, aby sa neupustilo od postupov a procesov, ktoré podporujú legitimitu a dôveru občanov.

To neznamená, že môj úrad bude skúmať samotnú politiku. Nechceme. Dovoľte mi, aby som bol krištáľovo čistý: ombudsman sa zameriava výlučne na postupy. Pozeráme sa na prípravu politiky s cieľom zabezpečiť, aby bola dostatočne transparentná, založená na dôkazoch a inkluzívna – tri piliere európskeho projektu. Nepochybujeme o výhodách zjednodušenia právnych predpisov.

V posledných rokoch môj úrad vykonal tri významné vyšetrovania, ktoré sa týkali toho, ako Komisia uplatňovala svoje vlastné pravidlá lepšej právnej regulácie pri príprave legislatívnych návrhov, ktoré považovala za naliehavé.

Tieto vyšetrovania boli výsledkom sťažností, ktoré nám zaslali organizácie občianskej spoločnosti. Tvrdili, že Komisia nevykonala potrebné verejné konzultácie a posúdenia vplyvu v prípade návrhov na zjednodušenie pravidiel náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti pre podniky (súhrnný balík opatrení I), zmien spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a nových pravidiel na boj proti prevádzačstvu migrantov.

Keďže problémy v každom vyšetrovaní boli podobné, rozhodli sme sa uverejniť spoločné zistenia. V nich sme zistili procesné nedostatky, ktoré spolu predstavovali nesprávny úradný postup.

Medzi tieto nedostatky patrilo najmä to, že Komisia v plnej miere neodôvodnila naliehavosť svojich legislatívnych návrhov pre verejnosť, ako aj to, že nezdokumentovala svoje odôvodnenie odchýlenia sa od pravidiel lepšej právnej regulácie pre tvorbu právnych predpisov.

Hoci sa tieto otázky týkali všetkých troch legislatívnych procesov, zistili sme aj problémy špecifické pre každý z nich.

Napríklad v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky Komisia uverejnila dokument s dôkazmi na podporu svojho legislatívneho návrhu až po tom, ako už boli právne predpisy schválené. Pokiaľ ide o Omnibus I, Komisia medzitým skrátila čas na konzultácie medzi svojimi vlastnými útvarmi na menej ako dvadsaťštyri hodín počas víkendu.

Predložili sme súbor odporúčaní a návrhov s cieľom zabezpečiť predvídateľnejšie, konzistentnejšie a nesvojvoľné uplatňovanie pravidiel lepšej právnej regulácie v budúcnosti. Odporučili sme napríklad, aby Komisia formálne vymedzila pojem „naliehavosť“ a komplexne zaznamenávala a vysvetľovala rozhodnutia, ktoré prijíma s cieľom vyňať určité návrhy z bežných požiadaviek na tvorbu pravidiel.

Chcem tu zdôrazniť, že rozhodnutie, že návrh je „naliehavý“, nie je len technickou alebo sémantickou záležitosťou. Ako sme videli v týchto prípadoch, toto rozlišovanie sa čoraz viac využíva na vyčlenenie kľúčových prvkov bežného procesu tvorby právnych predpisov, ako je vykonávanie verejných konzultácií a posúdení vplyvu – prvkov, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby boli právne predpisy EÚ dobre informované a aby tvorba právnych predpisov EÚ bola participatívna.

Povinnosť rozsiahlej konzultácie nie je usmernením. Je to povinnosť vyplývajúca zo zmluvy. Aj samotná výnimka týkajúca sa naliehavosti stanovená v zmluve si vyžaduje odôvodnenie.

Okrem toho sme takisto odporučili, aby Komisia zaviedla postup na zabezpečenie toho, aby naliehavá príprava legislatívnych návrhov, keď k nej dôjde, bola stále v súlade so zásadami transparentnej a inkluzívnej tvorby právnych predpisov založenej na dôkazoch.

Dodržiavanie týchto zásad nie je abstraktným inštitucionálnym cieľom. Ide o konkrétnu - a štrukturálnu - požiadavku na subjekty s rozhodovacou právomocou, najmä na inštitúciu, ktorá má právo iniciatívy. Tento Parlament ako zástupca európskych občanov nie je len vyzvaný, aby rozhodol o budúcich právnych predpisoch; je tiež oprávnený poznať všetky okolnosti, ktoré odôvodňujú každú iniciatívu.

To je dôležité aj pre zásady, ktoré sú jadrom vašej správy. Národné parlamenty majú osem týždňov na to, aby posúdili, či návrh rešpektuje subsidiaritu. Môžu tak urobiť len na základe dôkazov, ktoré im boli predložené. Keď sa posúdenie vplyvu preskočí a podporná analýza príde o mesiace neskôr, táto kontrola sa pred začatím oslabí. Správny postup nie je oddelený od subsidiarity a proporcionality; je to ich predpoklad.

Reakcia Komisie na naše zistenia bola celkovo konštruktívna, ale nebola veľmi konkrétna. Opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, sú opísané všeobecne a často nie sú podrobne opísané.

Ako viete, Komisia uverejnila aj oznámenie o tom, ako plánuje reformovať svoje pravidlá lepšej právnej regulácie. Pri vyvodzovaní konečných záverov sme sa pozreli aj na tento dokument. Zistili sme, že takisto neobsahuje dostatočné informácie o tom, či sa v naliehavých situáciách budú dodržiavať zásady dobrej tvorby právnych predpisov a či Komisia v plnej miere vykoná naše odporúčania a návrhy.

Napríklad jedným z parametrov, ktoré Komisia uviedla na posúdenie potreby naliehavých opatrení, je „politický kontext“. Podľa nášho názoru je to príliš vágne. Vyvoláva tiež perspektívu, že samotné sledovanie politických cieľov by mohlo odôvodniť použitie naliehavých postupov. To zase zvyšuje riziko, že naliehavá tvorba právnych predpisov EÚ sa stane normou, a nie výnimkou.

Komisia sa verejne zaviazala zlepšiť vykonávanie usmernení pre lepšiu právnu reguláciu a uviedla, že tieto nové zásady sa už uplatňujú v dvoch súhrnných návrhoch na zjednodušenie predložených po našom vyšetrovaní a v jej oznámení vrátane posúdenia vplyvu a hodnotenia výboru pre kontrolu regulácie.

Všeobecná povaha reakcie Komisie nám v súčasnosti neumožňuje určiť, či budúce naliehavé legislatívne návrhy budú výsledkom dostatočne transparentného, inkluzívneho a na dôkazoch založeného procesu.

Mojím zámerom je preto naďalej monitorovať, ako Komisia rieši naliehavú tvorbu právnych predpisov a ako dodržiava svoje pravidlá lepšej právnej regulácie.

Okrem naliehavej tvorby právnych predpisov môj úrad naďalej dostáva sťažnosti týkajúce sa rozhodovacích postupov v Komisii. Nedávno som začal vyšetrovanie s cieľom preskúmať, ako Európska komisia zabezpečuje, aby sa jej stretnutia so zainteresovanými stranami zamerané na „kontrolu reality“ riadili požiadavkami na transparentnosť. Toto vyšetrovanie pokračuje a teraz nemôžem predvídať naše závery, ale ukazuje, že participatívna demokracia je v súčasnosti veľmi aktuálna.  

Dovoľte mi predložiť jeden konkrétny návrh: že vo vašej správe vyzvete Komisiu, aby po revízii svojich pravidiel lepšej právnej regulácie podala Parlamentu správu o tom, ako tieto odporúčania vykonala.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Dovoľte mi uzavrieť sa jednou poslednou myšlienkou.

Náš dnešný svet je jedným z rýchlych zmien a otrasov.

Časy, ako sú tieto, nemôžu pomôcť, ale otestovať hranice našich tradičných spôsobov vládnutia – otvorenej, poradnej a inkluzívnej tvorby pravidiel. Stále narastá pokušenie nájsť skratky a odrezať rohy; rýchlo opraviť starú štruktúru, skôr než stavať nové základy.

Uvedomujem si, že sa musíme prispôsobiť. Musíme však nájsť spôsoby, ako to urobiť, aby sme neohrozili naše hodnoty ani neohrozili náš záväzok k participatívnej demokracii. Občanom musíme ukázať, že tvorba právnych predpisov EÚ môže byť zároveň pružná a inkluzívna. Zákony, ktoré vytvoríme, budú lepšie nie napriek pravidlám, ale kvôli nim. A naša únia bude silnejšia.

Dúfam, že sa na budúci rok vrátim po tom, ako sa revidované pravidlá lepšej právnej regulácie budú uplatňovať v praxi, a poviem vám, či sa záväzky dodržali.

Ďakujem. Teším sa na akékoľvek otázky, ktoré by ste mohli mať.