Pozadie

1. Táto vec sa týka žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom, ktorú sťažovateľ, skupina organizácií, predložil Európskej komisii. Sťažovateľ okrem iných dokumentov požiadal o prístup k návrhom záverečnej správy o posúdení vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiacej s biopalivami (ILUC)[1], jej prílohám a súvisiacej korešpondencii a zhrnutiam. Tieto dokumenty boli vypracované v kontexte návrhu Komisie na zmeny a doplnenia existujúcej smernice o kvalite palív [2] a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov [3].

2. Komisia poskytla prístup k niektorým požadovaným dokumentom a zamietla prístup k niektorým ďalším dokumentom na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 [4] (ktorý inštitúcii umožňuje zamietnuť prístup k dokumentu, ak by jeho zverejnenie vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie).

3. Sťažovateľ neskôr predložil dve ďalšie žiadosti o prístup k tým istým dokumentom, ktoré Komisia zamietla.

4. Keďže sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie, v apríli 2015 podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neoprávnene zamietla prístup k ôsmim z požadovaných dokumentov. Ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti ^[5].

Odmietnutie prístupu k ôsmim požadovaným dokumentom

Návrh ombudsmana na riešenie

5. V decembri 2016 ombudsmanka s prihliadnutím na argumenty a názory predložené stranami predložila Komisii návrh riešenia. Ombudsmanka poznamenala, že v septembri 2015 Parlament a Rada prijali smernicu o nepriamej zmene využívania pôdy [smernica (EÚ) 2015/1513 [6]]. Táto smernica vychádzala z legislatívneho návrhu Komisie, ku ktorému bola pripojená správa o posúdení vplyvu, ktorej návrhy sú v prejednávanej veci sporné.

6. Ombudsmanka poukázala na to, že v podobnom prípade, ktorý bol predložený Všeobecnému súdu [7], sa Komisia po prijatí revidovanej smernice (a pred vydaním rozsudku Súdneho dvora) rozhodla poskytnúť prístup k návrhom verzií správy o posúdení vplyvu vypracovanej v súvislosti s návrhom Komisie na revíziu uvedenej smernice. Ombudsmanka sa domnievala, že Komisia by v tomto prípade mohla prijať rovnaký prístup. Navrhla preto, aby „vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2015/1513 už bola prijatá, Komisia poskytla verejnosti prístup k siedmim [8] zostávajúcim požadovaným dokumentom.“

7. Komisia s navrhovaným riešením nesúhlasila. Tvrdila, že ombudsman nespochybnil, že jej rozhodnutie o zamietnutí prístupu k požadovaným dokumentom bolo v čase jeho prijatia právne a vecne správne. V konaní Komisie teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Komisia nesúhlasila s tým, aby v tomto štádiu zohľadnila nové okolnosti. Ďalej však uviedla, že je na sťažovateľovi, aby podal novú žiadosť o prístup k dokumentom vzhľadom na nové okolnosti, ak si to želá [9]. Vyzvala preto sťažovateľa, aby tak urobil.

8. V júli 2017 sťažovateľ informoval ombudsmanku, že na základe novej žiadosti o prístup k dokumentom mu Komisia poskytla zvyšných sedem požadovaných dokumentov. Sťažovateľ vyjadril ombudsmanovi vďaku, ale uviedol, že prípad by sa teraz mohol uzavrieť.

Posúdenie ombudsmana po návrhu riešenia

9. Ombudsmanka využíva túto príležitosť, aby opäť zdôraznila, že jej postupy nie sú analogické so súdnymi konaniami, v ktorých by jedinou posudzovanou otázkou (vo veci prístupu k dokumentom) bolo, či bolo pôvodné rozhodnutie inštitúcie o zamietnutí prístupu platné. Naopak, ombudsman je úplne oprávnený požiadať inštitúciu, aby pri odpovedi na návrh riešenia ombudsmana zohľadnila aj nové argumenty, prečo by sa mal dokument zverejniť. Môžu sem patriť argumenty týkajúce sa nových okolností, ktoré vedú k neuplatniteľnosti predtým uplatniteľnej výnimky zo zverejnenia [10]. Nemalo by sa to chápať tak, že to znamená akúkoľvek kritiku pôvodného rozhodnutia.

10. Konštruktívnejší prístup zohľadňujúci plynutie času a zmenené okolnosti namiesto byrokratického a legalistického prístupu, ktorý by si vyžadoval novú žiadosť v identických termínoch ako už bola podaná, by lepšie slúžil občanom. Komisia by tak preukázala vyššiu úroveň informovanosti a ústretovosti občanov v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia teraz zverejnila požadované dokumenty a že sťažovateľ požiadal ombudsmana o uzavretie prípadu, nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 4. októbra 2017

[1] Výroba biopalív sa zvyčajne uskutočňuje na ornej pôde, ktorá sa predtým využívala na iné poľnohospodárske účely, ako je pestovanie potravín alebo krmív. Keďže táto poľnohospodárska výroba je stále potrebná, môže byť čiastočne presunutá na predtým nepoľnohospodárske plochy, ako sú trávne porasty a lesy. Tento proces je známy ako nepriama zmena využívania pôdy (ILUC). Hrozí, že nepriama zmena využívania pôdy neguje úspory skleníkových plynov, ktoré vyplývajú zo zvýšeného množstva biopalív, pretože trávne porasty a lesy zvyčajne absorbujú vysoké úrovne CO2. Premenou týchto typov pôdy na ornú pôdu sa môžu zvýšiť úrovne CO2 v atmosfére.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 1998, s. 58; Mim. vyd. 13/020, s. 368).

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore

o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc

2001/77/ES a 2003/30/ES, Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[5] Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmana nájdete v úplnom znení návrhu ombudsmana na riešenie,

 k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/cases/solution.faces/en/84306/html.bookmark

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 1).

[7] Pozri uznesenie Všeobecného súdu z 3. septembra 2015, Philip Morris Benelux/Komisia, T-520/13, ECLI:EU:T:2015:702.

[8] Komisia informovala sťažovateľa, že jeden z požadovaných dokumentov (e-mailová výmena) už neexistuje, pretože nebol archivovaný. Ospravedlnil sa za svoju chybu.

[9] Komisia sa odvolala na rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 2010 vo veci C-362/08 P, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, ECLI:EU:C:2010:40. Súdny dvor v bode 57 rozhodol, že: „osoba môže podať novú žiadosť o prístup k dokumentom, ku ktorým jej bol predtým zamietnutý prístup. Takáto žiadosť vyžaduje, aby dotknutá inštitúcia preskúmala, či skoršie zamietnutie prístupu zostáva odôvodnené vzhľadom na zmenu právnej alebo skutkovej situácie, ku ktorej medzičasom došlo.“

[10] Treba mať na pamäti, že keď ombudsman navrhne riešenie, nemusí to nevyhnutne znamenať, že zaujal predbežné stanovisko, že správanie dotknutej inštitúcie predstavuje nesprávny úradný postup. Návrh riešenia by sa mal považovať za príležitosť pre dotknutú inštitúciu odstrániť spornú otázku bez toho, aby sa ombudsman vyjadril k otázke, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu.