Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie uzavrieť svoj spis týkajúci sa sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Fínsku, v ktorej sa tvrdilo, že Fínsko diskriminovalo mužov v dobrovoľných doplnkových dôchodkových systémoch. Sťažovatelia tvrdili, že stanovisko Komisie nie je konzistentné, pretože na Súdny dvor podala dve podobné konania o nesplnení povinnosti proti Taliansku a Grécku, zatiaľ čo v prípade Fínska tak neurobila. Podľa ich názoru Komisia takisto dostatočne neodôvodnila svoje stanovisko, že nie je jasné, či by Súdny dvor dospel k záveru, že príslušné fínske právo porušuje právo EÚ.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že v priebehu vyšetrovania Komisia dostatočne odôvodnila svoje stanovisko, čím uplatnila diskrečnú právomoc, ktorú má pri vybavovaní sťažností na porušenie právnych predpisov. Dospela preto k záveru, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto veci, a prípad uzavrela.

Sťažovateľ je taliansky občan s bydliskom v Nemecku. Tvrdil, že jeho manželka bola v Nemecku obeťou diskriminácie v zamestnaní na základe veku a štátnej príslušnosti, pretože spoločnosť, o ktorú sa uchádzala, ju neprijala do zamestnania. Po neúspešnom výsledku súdneho konania sťažovateľ podal sťažnosť Európskej komisii, v ktorej tvrdil, že nemecké orgány riadne netransponovali do vnútroštátneho právneho poriadku smernicu EÚ o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní.

Sťažovateľ sa následne obrátil na európskeho ombudsmana a tvrdil, že Komisia i) nezaregistrovala jeho sťažnosť na porušenie právnych predpisov, ii) náležite sa ňou nezaoberala a iii) neposkytla presvedčivé dôvody na odôvodnenie, prečo nezasiahla v jeho prípade.

Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zaregistrovala niekoľko dní po jej doručení. Vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľovi vopred neoznámila svoj zámer uzavrieť jeho sťažnosť na porušenie právnych predpisov a že ho neinformovala o uzavretí prípadu. Komisia okrem toho vysvetlila, že Nemecko transponovalo uvedenú smernicu vhodným spôsobom a včas, a uviedla konkrétne dôvody, prečo nie je potrebné začať konanie o porušení povinnosti na základe podaní sťažovateľa.

Vzhľadom na to, že Komisia skutočne zaregistrovala sťažnosť na porušenie právnych predpisov, ombudsmanka v tejto súvislosti nezistila žiadny nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o vec samu, žiadne ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené, pretože Komisia uviedla konkrétne a presvedčivé dôvody na podporu svojho stanoviska v priebehu vyšetrovania. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia uznala, že sťažovateľovi vopred neoznámila svoj zámer uzavrieť jeho sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov, ani ho neinformovala o uzavretí prípadu. Okrem toho sa za toto opomenutie neospravedlnil. Uviedol preto kritickú poznámku.