Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto vec sa týka postupu Európskej komisie v súvislosti so sťažnosťou 2004/4404 týkajúcou sa porušenia právnych predpisov voči Fínsku v súvislosti s údajnou diskrimináciou mužov v systémoch dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia.

2. Po vstupe Fínska do Európskeho hospodárskeho priestoru 1. januára 1994 muselo Fínsko vyrovnať dôchodkové dávky pre mužov a ženy. Na tento účel prijal zákon č. 1038/97 o vyrovnávacích opatreniach v dobrovoľných doplnkových dôchodkových systémoch (ďalej len "zákon o vyrovnávaní"), ktorý sa uplatňuje so spätnou účinnosťou od 1. januára 1994. Pred nadobudnutím účinnosti zákona o vyrovnávaní mohli ženy odísť do dôchodku vo veku od 60 do 63 rokov. Vek odchodu do dôchodku pre mužov bol 65 rokov. Zákon o vyrovnávaní poskytol mužom aj ženám možnosť zvoliť si nižší alebo vyšší vek odchodu do dôchodku.

3. Dňa 28. marca 2002 podal fínsky ombudsman pre rovnosť Komisii sťažnosť na nesplnenie povinnosti. Vo svojej sťažnosti poukázala na to, že v niektorých prípadoch výpočet dôchodkových dávok na základe zákona o vyrovnávaní viedol k nepriaznivým výsledkom pre zamestnancov mužského pohlavia v porovnaní s ich kolegami ženského pohlavia. Ak by sa muž rozhodol odísť do dôchodku skôr podľa nových pravidiel, jeho obdobie zamestnania pred rokom 1994 by sa nezohľadnilo, zatiaľ čo v prípade, že by to urobila žena, toto obdobie by sa zohľadnilo. Zamestnanec mužského pohlavia, ktorý bol zamestnaný pred 1. januárom 1994 a rozhodol sa pre nižší vek odchodu do dôchodku, by tak za rovnakých okolností poberal nižší dôchodok ako jeho partnerka ženského pohlavia. Fínska ombudsmanka pre rovnosť vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov nastolila otázku, či je zákon o vyrovnávaní v súlade s terajším článkom 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a príslušnými sekundárnymi právnymi predpismi (smernica 2006/54/ES [1], ktorá nahradila predchádzajúcu smernicu 86/378/EHS [2]).

4. Po výmene korešpondencie s fínskou vládou začala Komisia v roku 2004 konanie o porušení povinnosti. V januári 2005 zaslala Fínsku formálnu výzvu, po ktorej v októbri 2006 nasledovala doplňujúca formálna výzva. V júni 2007 Komisia zaslala odôvodnené stanovisko, po ktorom v septembri 2008 nasledovalo dodatočné odôvodnené stanovisko.

5. Sťažovateľmi v prejednávanej veci sú dvaja fínski muži, pán K a pán S, ktorých dôchodkové práva môžu byť dotknuté výsledkom sťažnosti 2004/4404. Pán S zastupuje aj pána P, ktorý je sťažovateľom v pôvodnej veci predloženej fínskemu ombudsmanovi pre rovnosť. V októbri 2010 sa pán S obrátil na Komisiu so sťažnosťou, že Komisia dovtedy nepodala žalobu proti Fínsku na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor") vo veci 2004/4404.

6. Dňa 1. decembra 2010 Komisia odpovedala pánovi S., pričom uviedla, že vec je zložitá. Z tohto dôvodu nebolo možné uviesť, kedy sa prijme rozhodnutie o ďalších krokoch alebo aký bude obsah tohto rozhodnutia. Ďalej vysvetlila, že má tri možnosti: i) vydať druhé dodatočné odôvodnené stanovisko, ii) rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru alebo iii) vec uzavrieť.

7. Dňa 14. januára 2011 sa sťažovatelia obrátili na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením a tvrdením:

Tvrdenie

Komisia v primeranej lehote nerozhodla o postúpení alebo nepostúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pohľadávka

Komisia by mala rozhodnúť o postúpení alebo nepostúpení veci Súdnemu dvoru.

Vyšetrovanie

9. Dňa 16. marca 2011 ombudsman požiadal Komisiu, aby predložila stanovisko k tvrdeniu a žiadosti sťažovateľov. Komisia zaslala svoje stanovisko 27. septembra 2011. Po prijatí stanoviska Komisie sa ombudsman rozhodol nahliadnuť do spisu Komisie týkajúceho sa sťažnosti 2004/4404 na porušenie právnych predpisov, ako aj do spisov týkajúcich sa iných sťažností na porušenie právnych predpisov voči iným členským štátom, na ktoré Komisia odkázala vo svojom stanovisku a ktoré sa rozhodla uzavrieť pred nejakým časom. Útvary ombudsmana vykonali inšpekciu 14. novembra 2011. Stanovisko Komisie a kópia správy o inšpekcii boli postúpené sťažovateľom s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

10. Komisia 7. decembra 2011 informovala ombudsmana, že 24. novembra 2011 sa rozhodla uzavrieť konanie o porušení povinnosti 2004/4404 proti Fínsku.

11. V ten istý deň útvary ombudsmana zaslali kópiu uvedeného listu Komisie sťažovateľom, ktorí ho zohľadnili pri predkladaní svojich pripomienok 15. decembra 2011.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

12. S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek nedorozumeniu je dôležité zdôrazniť, že rozsah tohto vyšetrovania sa obmedzuje na posúdenie toho, či čas, ktorý Komisia potrebovala na vybavenie sťažnosti na porušenie 2004/4404, bol primeraný.

13. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia medzičasom prijala rozhodnutie o uzavretí sťažnosti vo veci porušenia právnych predpisov. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach uviedli niekoľko argumentov týkajúcich sa opodstatnenosti rozhodnutia Komisie a argumentovali takto. Po prvé, po tom, ako Súdny dvor vyniesol rozsudky proti Taliansku a Grécku v porovnateľných veciach, Komisia zjavne zmenila svoj prístup v prebiehajúcich konaniach proti iným členským štátom. Vo svojom žalobnom dôvode predloženom vo veci proti Grécku v roku 2007 Komisia považovala argumenty členských štátov týkajúce sa možného vplyvu nákladov na vnútroštátne rozpočty za bezpredmetné. Nakoniec však účinky na náklady boli zjavne jedným z hlavných dôvodov, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie Komisie uzavrieť konanie vo veci porušenia právnych predpisov 2004/4404 proti Fínsku. Vysvetlenia Komisie týkajúce sa týchto nákladových účinkov boli naopak hypotetické a okrajové. Po druhé, sťažovatelia poukázali aj na ďalší dôvod, ktorý Komisia uviedla na ukončenie konania o porušení povinnosti 2004/4404. To znamená, že chcela byť v súlade s inými podobnými prípadmi porušenia, v ktorých nepožiadala dotknuté členské štáty spätne o nápravu nesprávneho vykonávania a v ktorých diskriminované strany neboli odškodnené. Sťažovatelia tvrdili, že dôvody, ktoré Komisia uviedla na uzavretie prípadu proti Fínsku, boli umelé, keďže v sťažnosti 2004/4404 na porušenie právnych predpisov sa nepožadovala žiadna finančná náhrada. Po tretie, sťažovatelia spochybnili aj dôvody Komisie, prečo nepostúpila vec Súdnemu dvoru, zatiaľ čo v podobných prípadoch proti iným členským štátom tak urobila úspešne. Napokon požiadali ombudsmana, aby overil, či dôvody, ktoré Komisia uviedla na ukončenie konania vo veci porušenia právnych predpisov 2004/4404, boli dostatočné a právne platné.

14. Ombudsman pripomína, že podľa článku 2 ods. 4 jeho štatútu sťažnostiam musí predchádzať primeraný administratívny prístup k dotknutej inštitúcii. Hoci je pravda, že vo svojej odpovedi z 26. októbra 2011 na list Komisie o predbežnom uzavretí zo 7. októbra 2011 jeden zo sťažovateľov konajúci v mene pána P. spochybnil zámer Komisie uzavrieť prípad, nezdá sa, že by sťažovatelia už Komisii predložili všetky alebo aspoň väčšinu otázok uvedených v bode 13. Za týchto okolností ombudsmanka zastáva názor, že sťažovatelia ešte nepredložili Komisii všetky vhodné administratívne prístupy. Ombudsman preto nie je schopný riešiť tieto otázky vo svojom súčasnom rozhodnutí. Sťažovatelia majú samozrejme naďalej možnosť podať novú sťažnosť ombudsmanovi, ak po tom, ako sa obrátia na Komisiu, nedostanú v primeranej lehote uspokojivú odpoveď.

15. Ako druhú predbežnú poznámku ombudsmanka poznamenáva, že v časti svojich pripomienok týkajúcich sa správy o inšpekcii sa sťažovatelia domnievali, že Komisia pri nahliadnutí do spisov nepredložila zástupcom ombudsmana všetky relevantné dokumenty. Ombudsman pripomína, že ako sa uvádza v správe o inšpekcii, v správe o inšpekcii sa uvádzajú len tie dokumenty, ktorých kópie sa jeho zástupcovia rozhodli vyhotoviť počas inšpekcie. To však neznamená, že počas inšpekcie nemali prístup ku všetkým dokumentom, ktoré považovali za relevantné, a teda ani k dokumentom, ktoré neboli uvedené v správe.

16. Ako tretiu predbežnú poznámku ombudsmanka poznamenáva, že sťažovatelia tiež vyjadrili úmysel podať žalobu proti Komisii pre nečinnosť podľa článku 265 ZFEÚ. Uviedli, že tak urobia v mene pána P, pôvodného sťažovateľa pred fínskym ombudsmanom pre rovnosť. V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa judikatúry Súdneho dvora „žalobkyňa tým, že žiada Komisiu o začatie konania podľa článku [258 ZFEÚ], v skutočnosti žiada o prijatie aktov, ktoré sa jej priamo a osobne netýkajú..., ktoré by v žiadnom prípade nemohla napadnúť v konaní o neplatnosť“. „Žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje k určeniu nečinnosti Komisie a protiprávnosti jej nezačatia konania podľa článku [258] [ZFEÚ]“ [3].

17. Tvrdenie a tvrdenie sťažovateľov je vhodné posúdiť spoločne.

A. Pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti na porušenie právnych predpisov Komisiou

Argumenty predložené ombudsmanovi

18. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdili, že Komisia nedospela v primeranej lehote k rozhodnutiu o postúpení alebo nepostúpení veci Súdnemu dvoru podľa článku 258 ZFEÚ. Tvrdili, že Komisia by mala bezodkladne prijať rozhodnutie.

19. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má právomoc rozhodnúť o tom, či po konaní pred podaním žaloby má nasledovať postúpenie veci Súdnemu dvoru, len Komisia. Komisia má „právo, nie však povinnosť, začať konanie pred Súdnym dvorom s cieľom určiť, že dotknutý členský štát si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov EÚ [4]. Komisia ďalej s odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora [5] zdôraznila, že „pravidlá článku 169 [teraz článok 258 ZFEÚ] zmluvy sa musia uplatňovať bez toho, aby bola Komisia povinná konať v stanovenej lehote, okrem prípadov, keď neprimeraná dĺžka konania pred podaním žaloby stanovená v článku 169 [teraz článok 258 ZFEÚ] môže dotknutému členskému štátu sťažiť vyvrátenie tvrdení Komisie, a tým porušiť právo na obhajobu.“ Komisia okrem toho zdôraznila, že disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá „vylučuje právo jednotlivcov požadovať od nej, aby zaujala osobitné stanovisko“[6], a že „neprináleží ani Súdnemu dvoru, aby rozhodol, či bola táto právomoc využitá rozumne“.

20. Komisia vo svojom stanovisku (ktoré predchádzalo jej rozhodnutiu ukončiť konanie o nesplnení povinnosti 2004/4404) tiež pripustila, že v prejednávanej veci nebolo po septembri 2008 prijaté žiadne formálne rozhodnutie. Tvrdila však, že jej útvary odvtedy nepretržite pracujú na spise. Začiatkom roka 2011 Komisia požiadala Fínsko o poskytnutie ďalších informácií, čo fínska vláda urobila koncom marca 2011. Okrem toho Komisia krátko predtým uzavrela niekoľko podobných prípadov nesplnenia povinnosti týkajúcich sa nerovnakých dôchodkových nárokov a veku odchodu do dôchodku v zamestnaneckých dôchodkových systémoch. V týchto prípadoch boli ohrozené aj otázky retroaktivity a vyrovnávacích opatrení pre nároky na dôchodok. Komisia dospela k záveru, že vec bola zložitá a musela prijať prístup, ktorý bol v súlade s jej prístupom vo všetkých podobných veciach proti ostatným dotknutým členským štátom.

21. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach stručne poukázali na tieto otázky. Po prvé zdôraznili, že Komisia mala k dispozícii dostatočné informácie na to, aby dospela k záveru, že fínsky zákon o vyrovnávaní porušuje právo EÚ. Pri začatí konania o nesplnení povinnosti Komisia zastávala názor, že údajnú diskrimináciu mužov vo Fínsku možno ľahko zistiť. V určitom okamihu po roku 2009 však Komisia zjavne zmenila svoje stanovisko. Po druhé, Komisia nedávno úspešne predložila Súdnemu dvoru dva podobné prípady, a to jeden proti Taliansku [7] a druhý proti Grécku [8]. V týchto dvoch veciach Súdny dvor dospel k záveru, že zachovaním ustanovení, podľa ktorých sa podmienky odchodu do dôchodku líšia v závislosti od toho, či sú úradníkmi muži alebo ženy, si dotknuté členské štáty nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 141 ES [9]. Prípad proti Taliansku bol v podstate totožný s prípadom proti Fínsku. Neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby sa s fínskou vecou zaobchádzalo inak ako s talianskou vecou. Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Niemi [10], pokiaľ ide o vek odchodu do dôchodku diferencovaný podľa pohlavia, rozhodol, že „dôchodok, akým je dôchodok vyplácaný v súlade s [fínskym zákonom o štátnych dôchodkoch], patrí do rozsahu pôsobnosti článku 141 zmluvy [teraz článok 157 ZFEÚ]“. Názory pána P na list o predbežnom uzavretí zo 7. októbra 2011 neboli zohľadnené.

22. Sťažovatelia napokon poukázali na to, že podľa bodu 8 oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (ďalej len "oznámenie Komisie")[11] by Komisia mala vyšetriť sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o prijatí ďalších opatrení alebo o uzavretí prípadu do jedného roka odo dňa registrácie sťažnosti. Od septembra 2008 však Komisia v tomto prípade neprijala žiadne rozhodnutie.

Hodnotenie ombudsmana

23. Ombudsmanka poukazuje na to, že sťažnosti občanov predstavujú základný prostriedok na informovanie Komisie o možných porušeniach práva EÚ. Umožňujú Komisii účinne plniť svoju úlohu strážkyne zmlúv.

24. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že rovnaká odmena pre mužov a ženy je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v článku 157 ZFEÚ. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vek odchodu do dôchodku, ako aj dávky súvisiace s nárokom na dôchodok a inými právami musia byť pre mužov a ženy rovnaké [12].

25. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia pri posudzovaní sťažností podaných občanmi širokú mieru voľnej úvahy a nie je povinná začať konanie o nesplnení povinnosti v každom prípade, keď členský štát porušil právo EÚ. Občania preto nie sú oprávnení požadovať od Komisie, aby zaujala osobitné stanovisko, pokiaľ ide o podstatu ich sťažností na porušenie právnych predpisov [13].

26. Skutočnosť, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, však jasne neznamená, že pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa porušenia nie je viazaná obmedzeniami vyplývajúcimi zo základných práv a zo zásad riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti má osobitný význam článok 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje právo na dobrú správu vecí verejných. Zo znenia článku 41 ods. 1 Charty vyplýva, že „[k]aždý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti... v primeranej lehote“.

27. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že Komisia v oznámení prijala určité záväzky, pokiaľ ide o vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov. V bode 8 oznámenia sa stanovuje, že „útvary Komisie budú spravidla vyšetrovať sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálneho oznámenia alebo o uzavretí prípadu najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti“. Ombudsman sústavne zastáva názor, že toto ustanovenie znamená, že Komisia sa zaviazala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby ukončila vyšetrovanie a rozhodla, či do jedného roka začne konanie o nesplnení povinnosti alebo uzavrie prípad. Nie je však vylúčené, že v určitých situáciách môže byť potrebný dlhší čas [14]. Toto chápanie je potvrdené poslednou vetou bodu 8, podľa ktorej „ak sa táto lehota prekročí, oddelenie Komisie zodpovedné za daný prípad písomne informuje sťažovateľa“.

28. Ombudsman okrem toho objasnil, že prekročenie jednoročnej lehoty je odôvodnené len vtedy, ak Komisia uvedie konkrétne a platné dôvody omeškania [15] a v každom prípade, ak prípad skutočne stále vyšetruje. Komisia sa okrem toho nemôže odvolávať na svoju diskrečnú právomoc, aby odôvodnila svoju administratívnu nečinnosť [16].

29. V tomto prípade podal fínsky ombudsman pre rovnosť 28. marca 2002 sťažnosť na porušenie 2004/4404. Komisia začala konanie o porušení povinnosti proti Fínsku v roku 2004. Dňa 24. novembra 2011, teda viac ako sedem rokov po začatí tohto konania, rozhodla o uzavretí sťažnosti na porušenie. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia uviedla dva rôzne argumenty, aby odôvodnila, prečo prekročila jednoročnú lehotu na prijatie rozhodnutia o sťažnosti na porušenie právnych predpisov: po prvé, že predmetné otázky boli zložité a zložité a vyžadovali si obzvlášť dôkladnú analýzu; a po druhé, že pred prijatím ďalších opatrení bolo vhodné, aby Komisia prijala prístup, ktorý je v súlade s jej prístupom vo všetkých podobných prípadoch proti iným členským štátom, pokiaľ ide o spätnú účinnosť vyrovnávacích opatrení pre nároky na dôchodok.

30. Pokiaľ ide o prvý argument, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia nepodložila svoj názor, že prípad bol zložitý. Analýza kontrolovaného spisu však ukázala, že mnohé z predložených argumentov boli skutočne vecne a právne zložité. Ombudsman preto nemôže spochybniť posúdenie Komisie, podľa ktorého boli argumenty predložené v tomto prípade zložité. Zložitosť veci ako takej však nemôže odôvodniť omeškanie pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa porušenia, ak sa ukáže, že Komisia neprijala primerané opatrenia v čase, ktorý mala k dispozícii.

31. Ombudsman poznamenáva, že napriek uznanej zložitosti daného prípadu sa pri nahliadnutí do spisu zistilo, že opatrenia, ktoré Komisia prijala od novembra 2008 do novembra 2011, boli pomerne obmedzené. Okrem interných poznámok a žiadosti o informácie uvedenej v bode 20 sa zdá, že Komisia počas tohto obdobia zaslala fínskym orgánom osem interných e-mailov a niekoľko e-mailov. Okrem toho až v roku 2011, keď sa na ňu jeden zo sťažovateľov opäť obrátil v októbri 2010, Komisia opätovne kontaktovala fínske orgány.

32. V tejto súvislosti ombudsman nie je presvedčený o tom, že žiadosť Komisie o ďalšie informácie adresovaná Fínsku v januári 2011 bola skutočne nevyhnutná na to, aby Komisia zaujala stanovisko k sťažnosti 2004/4404 týkajúcej sa porušenia právnych predpisov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že odpoveď Fínska na žiadosť Komisie o informácie len potvrdila určité štatistické a národné hospodárske údaje. Ak bola ďalšia žiadosť adresovaná fínskym orgánom skutočne potrebná, ombudsman nechápe, prečo Komisia nemohla dospieť k tomuto záveru skôr. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že na údajné porušenie bola Komisia upozornená v roku 2002, zatiaľ čo Komisia prípad uzavrela až 24. novembra 2011. Okrem toho Komisia pokračovala v práci na tejto veci aj po tom, ako Súdny dvor vydal rozsudky proti Taliansku a Grécku v prípadoch uvedených v poznámkach pod čiarou 7 a 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že zložitosť otázok neodôvodňuje omeškanie v tomto prípade.

33. Pokiaľ ide o druhé z dvoch tvrdení uvedených v bode 29 vyššie (konzistentnosť s inými podobnými prípadmi porušenia), účastníci konania sa nezhodujú v tom, či tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa snažila zostať konzistentná vo vzťahu k iným podobným prípadom porušenia proti iným členským štátom, môže odôvodniť čas, ktorý inštitúcii trvalo, kým rozhodla o tomto prípade porušenia. Komisia v podstate tvrdila, že považuje porovnanie s ostatnými prípadmi za potrebné, keďže i) prípad nesplnenia povinnosti 2004/4404 a ostatné prípady nesplnenia povinnosti sa všetky týkali nerovnakých nárokov na dôchodok a veku odchodu do dôchodku v zamestnaneckých dôchodkoch, ako aj retroaktívnych opatrení týkajúcich sa nárokov na dôchodok a ii) Komisia musela prijať jednotný prístup vo všetkých príslušných prípadoch.

34. Ombudsman pripomína, že zastáva názor, že s cieľom konzistentne reagovať na rovnaké druhy porušení a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie musí Komisia pred prijatím stanoviska analyzovať podobné prípady proti inému členskému štátu. Ombudsman ďalej uznáva, že táto skutočnosť ako taká by mohla predstavovať prijateľné odôvodnenie argumentu, že na dosiahnutie konečného záveru je potrebný dlhší čas [17]. Pri odvolávaní sa na takéto tvrdenie však Komisia musí náležite zohľadniť zásady riadnej správy vecí verejných. To okrem iného znamená, že Komisia musí pri prijímaní "konzistentného prístupu" náležite zohľadniť záujmy občanov. Okrem toho uplatňovanie "konzistentného prístupu" nesmie viesť k zbytočným prieťahom v rozhodnutí Komisie [18].

35. V tomto prípade Komisia nešpecifikovala ani nepreukázala, prečo jej potreba konzistentnosti bránila v tom, aby rozhodla skôr. Ombudsman chápe, že konanie vo veci porušenia právnych predpisov 2004/4404 proti Fínsku a ďalšie príslušné konania vo veci porušenia právnych predpisov proti Taliansku, Grécku, Francúzsku a Dánsku vyvolali otázky retroaktivity a "prechodnej nerovnosti". Komisia takisto prešetrila všetky prípady v podstate súčasne. Aj keby však skutočne existovala potreba koherencie, zdá sa, že takáto potreba by nemohla odôvodniť omeškanie Komisie pri prijímaní rozhodnutia v tomto prípade. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ako sa uvádza v bode 32, Komisia bola v roku 2002 upozornená na konanie vo veci porušenia právnych predpisov 2004/4404, ale bolo to posledné z piatich podobných konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa mali uzavrieť. Okrem toho, pokiaľ ide o konania proti Taliansku a Grécku, Komisia ich predložila Súdnemu dvoru 1. februára 2007 a 17. decembra 2007 a Súdny dvor vydal rozsudky v rokoch 2008 a 2009. Ako však už bolo uvedené, konanie o nesplnení povinnosti 2004/4404 zostalo otvorené a bolo ukončené až 24. novembra 2011, t. j. viac ako dva roky po vynesení posledného z týchto dvoch rozsudkov.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia neposkytla platné dôvody na prijatie rozhodnutia o sťažnosti na porušenie 2004/4404 až koncom roka 2011, t. j. viac ako sedem rokov po začatí vyšetrovania Komisiou. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

37. Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, v prípade potreby predloží dotknutej inštitúcii návrh priateľského riešenia alebo návrh odporúčania. V prejednávanej veci je však potrebné poznamenať, že v priebehu vyšetrovania ombudsmana Komisia prijala rozhodnutie o uzavretí sťažnosti 2004/4404 týkajúcej sa porušenia. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že by nebolo užitočné predložiť návrh priateľského riešenia alebo návrh odporúčania, pokiaľ ide o otázku oneskorenia. To nemá vplyv na uvedený záver, že Komisii došlo k neprimeranému omeškaniu. Ombudsman preto uvedie kritickú poznámku nižšie.

B. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Vybavovanie sťažností na porušenie právnych predpisov v primeranej lehote predstavuje osvedčený administratívny postup. V tomto prípade Komisia uzavrela prípad až viac ako sedem rokov po začatí konania o nesplnení povinnosti proti Fínsku bez toho, aby poskytla opodstatnené dôvody na jeho omeškanie. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovatelia, Komisia a fínsky ombudsman pre rovnosť budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 12. októbra 2012

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23.

[2] Smernica Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 225, 1986, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 288).

[3] Pozri napríklad vec 247/87 Star Fruit/Komisia, Zb. 1989, s. 291, body 11 a 13 a vec T-13/94 Century Oils Hellas AE/Komisia, Zb. 1994, s. II-431, body 14 a 16.

[4] vec C-207/97, Komisia/Belgicko, Zb. 1999, s. I-275, bod 24; Vec 247/87, Star Fruit/Komisia, už citovaná v poznámke pod čiarou 3, bod 12; Vec C-191/95, Komisia/Nemecko, Zb. 1998, s. I-5449, bod 46.

[5] Vec C-96/89, Komisia/Holandsko, Zb. 1991, s. I-2461, body 15 a 16, a vec C-207/97, Komisia/Belgicko, už citovaná v poznámke pod čiarou 4, bod 25.

[6] Vec T-571/93, Lefebvre frères et soeurs a iní/Komisia, Zb. 1995, s. II-2379, bod 60.

[7] Vec C-46/07, Komisia/Taliansko, Zb. 2008, s. I-151.

[8] Vec C-559/07, Komisia/Grécko, Zb. 2009, s. I-47.

[9] Článok 141 ES zodpovedá súčasnému článku 157 ZFEÚ.

[10] Rozsudok z roku 2002, Niemi, C-351/00, Zb. s. I-7007, bod 56.

[11] Ú. v. ES C 244, 2002, s. 5. Toto oznámenie bolo v roku 2012 nahradené novým oznámením. Zavedené zmeny však nemajú vplyv na prejednávanú vec.

[12] Pozri najmä rozsudok z 13. júla 1990, Barber, 262/88, Zb. s. I-1889, body 32 až 35.

[13] Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

[14] Pozri napríklad rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 2944/2004/(GK)(OV)ID, bod 1.7 a jeho rozhodnutie o sťažnosti 706/2007/(WP)BEH, bod 34.

[15] Pozri odkazy v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.

[16] Pozri tiež rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1480/2011/MHZ, bod 28 a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci C-358/97 Komisia/Írsko, Zb. 2000, s.

[17] Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1480/2011/MHZ, body 36 a 37.

[18] Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 706/2007/(WP)BEH, body 39 a 40.