(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť a jej zadná strana

Sťažovateľ sa zúčastnil na konzorciu, ktoré predložilo ponuku do verejnej súťaže s názvom „Podpora vykonávania reforiem v oblasti starostlivosti o deti a ochrany detí v Arménsku“ (EuropeAid/123125/C/SER/AM), ktorú inzerovala Delegácia Európskej komisie v Arménsku a Gruzínsku (ďalej len „delegácia“).

Dňa 14. novembra 2006 bol sťažovateľovi doručený list o udelení zákazky od delegácie, v ktorom ho informovala, že jeho ponuka bola prijatá, a požiadala ho, aby do 15 dní predložil potrebnú dokumentáciu na overenie vyhlásení uvedených vo formulári na predloženie ponuky. Po prijatí požadovaných dokumentov delegácia zaslala zmluvu sťažovateľovi na podpis. Sťažovateľ predložil požadované dôkazy a 7. decembra 2006 dostal od delegácie potvrdenie o prijatí.

Sťažovateľ si však 20. decembra 2006 bez predchádzajúceho oznámenia prečítal oznámenie o zrušení príslušnej verejnej súťaže, ktoré bolo uverejnené na internetovej stránke úradu EuropeAid. Podľa oznámenia došlo v konaní k nezrovnalostiam, ktoré narušili spravodlivú hospodársku súťaž.

Sťažovateľ 20. decembra 2006 napísal delegácii, pričom protestoval proti uvedenému oznámeniu a poznamenal, že nebol informovaný o zrušení ponuky, ani v tejto súvislosti nepožiadal o žiadne informácie alebo vysvetlenie. Uviedla, že oznámenie poškodilo povesť konzorcia. Sťažovateľa zaujímalo, prečo boli údajné nezrovnalosti zistené až po zadaní zákazky, a nie počas postupu hodnotenia.

Listom zaslaným faxom z 21. decembra 2006 delegácia odpovedala odkazom na článok 2.4.14 Praktickej príručky o zmluvných postupoch pre vonkajšie činnosti Komisie. Podľa tohto ustanovenia môže verejný obstarávateľ zrušiť postup verejného obstarávania bez toho, aby uchádzači mali nárok požadovať akúkoľvek náhradu v prípade, že v postupe došlo k nezrovnalostiam, a najmä ak tieto nezrovnalosti narušili spravodlivú hospodársku súťaž. Komisia poznamenala, že v tomto prípade sa tieto nezrovnalosti objavili až počas prípravy zmluvy a po zaslaní listu o zadaní zákazky.

V ten istý deň, t. j. 21. decembra 2006, sťažovateľ zaslal delegácii fax, v ktorom uviedol, že oznámenie o zrušení by sa mohlo vykladať tak, že znamená nekalé profesionálne správanie ktoréhokoľvek člena konzorcia, a preto by mohlo poškodiť dobré meno a obchodný profil konzorcia. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby objasnila: a) povahu údajných nezrovnalostí; b) akékoľvek potenciálne zapojenie člena konzorcia; a c) či existoval nejaký dôkaz o tejto účasti. V ďalšom liste z 27. decembra 2006 (pripojenom k sťažnosti) sťažovateľ zopakoval uvedené tvrdenia a otázky a požiadal aj o zmenu oznámenia o zrušení na webovom sídle úradu EuropeAid v prípade, že dôvody zrušenia nemajú nič spoločné s konzorciom.

Delegácia vo svojej odpovedi z 29. decembra 2006 uviedla, že nie je oprávnená poskytnúť sťažovateľovi žiadne ďalšie informácie o dôvodoch zrušenia výzvy na predkladanie ponúk, pričom poznamenala, že postup hodnotenia je dôverný. Delegácia okrem toho spochybnila poškodenie obchodných záujmov sťažovateľa, keďže v oznámení o zrušení sa výslovne ani implicitne neuvádzalo žiadne obchodné meno spoločnosti, a najmä meno sťažovateľa.

Dňa 5. januára 2007 sťažovateľ písomne požiadal Úrad pre spoluprácu EuropeAid (ďalej len „AIDCO“), aby prípad preskúmal. Sťažovateľ zdôraznil, že ešte nedostal dostatočné vysvetlenie zrušenia ponuky. V tomto liste sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenie o poškodení svojho obchodného profilu. V tejto súvislosti poznamenala, že:

a) po doručení listu o zadaní zákazky kontaktovala niekoľko subjektov s cieľom získať dokumentáciu potrebnú na podpísanie zmluvy a začala rokovania s ostatnými členmi konzorcia a s odborníkmi s cieľom začať projekt; a

b) oznámenie o zrušení, ktoré obsahovalo výrazy "nezrovnalosti" a "predchádzanie spravodlivej hospodárskej súťaži", bolo stále prístupné verejnosti na internetovej stránke úradu EuropeAid.

Sťažovateľ takisto spochybnil tvrdenie, že požadované informácie sú dôverné v zmysle článku 2.4.10 praktickej príručky. Uviedla, že podľa príslušných ustanovení praktickej príručky zostávajú postupy verejného obstarávania dôverné až do ukončenia práce hodnotiacej komisie (článok 2.8.2) alebo do podpísania zmluvy (článok 3.3.10). Keďže sa upustilo od celého postupu verejného obstarávania, verejný obstarávateľ nebol viazaný pravidlom dôvernosti a v žiadnom prípade by sa nemal odvolávať na doložky o dôvernosti s cieľom zachovať situáciu, ktorá poškodila sťažovateľa.

Združenie AIDCO vo svojej odpovedi z 18. januára 2007 uviedlo, že žiadosť sťažovateľa o charakter nezrovnalostí sa musí považovať za žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2) (ďalej len "nariadenie 1049/2001"). Požadované informácie sa považovali za informácie, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia (3). Keďže v danom prípade neexistoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení, prístup k požadovaným informáciám by sa mal zamietnuť. AIDCO napriek tomu informovalo sťažovateľa o jeho práve podať odvolanie generálnemu tajomníkovi Komisie. AIDCO tiež pripomenulo sťažovateľovi, že list o zadaní zákazky bol formálne stiahnutý pred zrušením verejnej súťaže, hoci príslušný list delegácie (zo 14. decembra 2006) bol vrátený odosielateľovi ako nedoručená pošta z dôvodu chyby v adrese príjemcu na obálke.

Sťažovateľ sa 9. februára 2007 odvolal na generálneho tajomníka Komisie, pričom uviedol skutkové okolnosti prípadu a jeho sťažnosti. Generálny tajomník vo svojej odpovedi z 8. marca 2007 uviedol, že nariadenie č. 1049/2001 sa v tomto konkrétnom prípade neuplatňuje, keďže nebol požiadaný o prístup k dokumentom. Sťažovateľ skôr žiadal, aby mu boli poskytnuté konkrétne dôvody na zrušenie postupu verejného obstarávania. Generálny tajomník preto postúpil „žiadosť sťažovateľa o objasnenie“ príslušnému orgánu, konkrétne AIDCO.

Dňa 16. marca 2007 AIDCO odpovedal sťažovateľovi a poskytol ďalšie informácie o nezrovnalostiach zistených vo výberovom konaní. Uviedol, že

„uvedené nezrovnalosti sa týkali možného porušenia povinnosti zachovávať dôvernosť a nestrannosť a možného vonkajšieho vplyvu v rámci hodnotiaceho postupu, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť hodnotenia; uvedené nezrovnalosti boli zistené po ukončení postupu hodnotenia.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi z 3. mája 2007 v podstate tvrdil, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zrušiť uvedený postup verejného obstarávania. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala ukončiť nové výberové konanie, ktoré začala po zrušení príslušného výberového konania, a obnoviť svoje rozhodnutie o zadaní zákazky sťažovateľovi. Sťažovateľ alternatívne tvrdil, že by mu mala byť priznaná primeraná kompenzácia.

V súvislosti s uvedenými tvrdeniami a nárokmi ombudsman zohľadnil najmä článok 101 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) (ďalej len "nariadenie o rozpočtových pravidlách"); rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-92/00 (bod 45 a nasl.); a povinnosť administratívy uviesť dôvody a jej účel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zistila dostatočné dôvody na začatie vyšetrovania uvedeného tvrdenia a tvrdení a zodpovedajúcim spôsobom o tom informovala Komisiu.

Požiadavku

Komisia podľa jej názoru sťažnosť zamietla. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa Komisia dospela k záveru, že sťažovateľovi oznámila dostatočné odôvodnenie zrušenia postupu verejného obstarávania, pričom zohľadnila zhodu viacerých okolností, ktoré odôvodňovali obmedzenie poskytovania faktických podrobností sťažovateľovi s cieľom chrániť rovnako zaslúžiace si verejné a súkromné záujmy. V súvislosti s tým poznamenala, že ďalšie podrobnosti boli sťažovateľovi poskytnuté aj v jeho stanovisku k podnetu. Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, Komisia vo svojom závere poznamenala, že konala v súlade s platnými pravidlami a že neexistujú dôvody na odôvodnenie žiadosti sťažovateľa o náhradu škody.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Tvrdila, že by mala dostať jasné dôvody na zrušenie postupu verejného obstarávania a primeranú náhradu za poškodenie jej dobrej povesti, keďže zákazka bola zadaná inému uchádzačovi a zadanie zákazky sťažovateľovi sa už nezdalo byť uskutočniteľné.

Úvahy OMBUDSMANA vedúce k jeho návrhu odporúčania

1 Tvrdenie, podľa ktorého Komisia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zrušiť predmetné verejné obstarávanie

1.1 Ombudsman v prvom rade konštatuje, že zásada rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva (5), predpokladá existenciu povinnosti dostatočnej transparentnosti. Cieľom tejto povinnosti je umožniť overenie, či bola splnená požiadavka rovnakého a spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi (6). Táto povinnosť vzniká okrem iného v súvislosti s rozhodnutiami o zrušení postupu zadávania zákazky (7). V súlade s tým sa v článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách (8) stanovuje, že rozhodnutie verejného obstarávateľa zrušiť postup zadávania zákazky pred podpísaním zmluvy „musí byť odôvodnené“, t. j. primerane odôvodnené (9), a musí byť oznámené záujemcom alebo uchádzačom.„Táto povinnosť odôvodnenia, ktorá je tiež zakotvená v článku 253 Zmluvy o ES, slúži práve potrebe zabezpečiť primeranú úroveň transparentnosti postupu zadávania zákazky. Takáto transparentnosť zase zabezpečuje súlad s požiadavkou rovnakého a spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi (10). V súvislosti s tým je ustáleným právom, že:

a) odôvodnenie vyžadované článkom 253 Zmluvy o ES musí byť primerané povahe predmetného opatrenia. Okrem toho musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať odôvodnenie inštitúcie, ktorá akt prijala, aby boli dotknuté osoby informované o dôvodoch prijatého opatrenia, čím sa umožní jeho preskúmanie, a

b) požiadavky, ktoré musí odôvodnenie spĺňať, závisia od okolností každého prípadu. Relevantné sú najmä tieto okolnosti: obsah predmetného opatrenia; charakter uvádzaných dôvodov; a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (11).

Z uvedených podmienok vyplýva, že v prípadoch, o aké ide v prejednávanej veci, týkajúcich sa zrušenia postupu verejného obstarávania po vydaní príslušného rozhodnutia o zadaní zákazky, sa otázka, či odôvodnenie zrušenia spĺňa požiadavky článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí posudzovať takto. Toto posúdenie musí najmä zohľadniť povahu uvádzaných dôvodov a potrebu zabezpečiť, aby bolo možné preskúmať dodržanie požiadavky spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi, najmä s uchádzačom, ktorému bola zákazka zadaná.

1.2 V tomto prípade sa v oznámení o zrušení predmetnej ponuky na internetovej stránke úradu EuropeAid jednoducho uvádzalo, že "výzva na predkladanie ponúk je zrušená z dôvodu nezrovnalostí v postupe, ktoré zabránili spravodlivej hospodárskej súťaži". V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa o objasnenie úrad EuropeAid v liste zo 16. marca 2007 doplnil:

„Uvedené nezrovnalosti sa týkali možného porušenia povinnosti zachovávať dôvernosť a nestrannosť a možného vonkajšieho vplyvu v rámci hodnotiaceho postupu, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť hodnotenia. Uvedené nezrovnalosti sa zistili po ukončení postupu hodnotenia.

Je zrejmé, že vyššie uvedené vyhlásenia poskytujú len vágne a pomerne nejasné informácie o nezrovnalostiach, na ktoré sa odvoláva Komisia s cieľom odôvodniť sporné zrušenie. Takéto informácie neumožňujú overiť, či bolo zrušenie primerane odôvodnené (12), a teda či sa so sťažovateľom zaobchádzalo spravodlivo.

1.3 Vo svojom stanovisku k sťažnosti Komisia tiež uviedla nasledujúce poznámky. Akékoľvek ďalšie relevantné podrobnosti týkajúce sa presnej povahy potenciálneho porušenia dôvernosti a potenciálneho vonkajšieho vplyvu na postup nebolo možné poskytnúť bez toho, aby sa neohrozila totožnosť osôb zapojených do nezrovnalostí alebo osôb, ktoré mohli zohrávať úlohu pri zisťovaní skutočností. Poskytnutie týchto informácií by tak narušilo rozhodovací proces inštitúcie v oblasti zadávania zákaziek, ako aj prísne pravidlá nestrannosti a dôvernosti, ktoré sa musia uplatňovať na tieto postupy. Tieto pravidlá boli stanovené najmä v Praktickej príručke o zmluvných postupoch pre vonkajšie činnosti ES (ďalej len „Praktická príručka“)(13). Konkrétne v oddiele 2.8 praktickej príručky sa uvádza, že totožnosť hodnotiteľov je dôverná a že rokovania komisie pre vyhodnotenie sú dôverné v súlade s politikou verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o prístup k dokumentom. Uplatniteľnosť tejto príručky sa uvádza aj v „Pokynoch pre uchádzačov“, ktoré sú pripojené k listu s výzvou na predkladanie ponúk v rámci verejnej súťaže na poskytnutie služieb.

1.4 V súvislosti s vyššie uvedenými argumentmi Komisie ombudsman opakuje, že požiadavky, ktoré musí spĺňať odôvodnenie predmetného zrušenia, závisia od okolností prípadu vrátane povahy uvádzaných dôvodov. Ombudsman nevylučuje možnosť, že za určitých, skôr výnimočných okolností by sa Komisia mohla opierať o riadne opodstatnené dôvody dôvernosti/tajomstva na podporu svojho opomenutia a odmietnutia uviesť dôvody, ktoré sú konkrétnejšie v naturáliách ako tie, ktoré poskytla v danom prípade. Vzhľadom na povahu dôvodov, ktoré Komisia uviedla pre sporné zrušenie, sa však nezdá, že by jej vyššie uvedená argumentácia preukazovala existenciu takýchto dôvodov dôvernosti/tajomstva.

1.5 Komisia sa odvolala na dve ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v oddiele 2.8 praktickej príručky (14). V prvom sa uvádza, že „totožnosť hodnotiteľov bude dôverná.“V druhom sa uvádza, že „rokovania hodnotiaceho výboru, od otvorenia ponúk/návrhov až po ukončenie práce hodnotiaceho výboru, sa vedú za zatvorenými dverami a sú dôverné.“Ombudsman poznamenáva, že Komisia nevysvetlila, prečo by toto ustanovenie malo byť v danom prípade relevantné. Napadnuté zrušenie sa totiž uskutočnilo po ukončení práce hodnotiacej komisie. Okrem toho by sa toto ustanovenie určite nemalo vykladať spôsobom, ktorý by uprednostňoval nezverejnenie prvkov zahŕňajúcich nezrovnalosti v práci hodnotiaceho výboru, ako sú porušenia platných pravidiel o nestrannosti. Pokiaľ ide o prvé ustanovenie, musí sa vykladať spôsobom, ktorý je zlučiteľný s vyššie uvedenou zásadou transparentnosti a so zásadou proporcionality(15). Z tejto zlučiteľnosti predovšetkým vyplýva, že toto ustanovenie sa musí vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý je primerane prispôsobený jeho legitímnemu cieľu. Zdá sa, že toto ustanovenie podporuje oprávnený záujem Spoločenstva na primeranej ochrane členov komisie pre vyhodnotenie ponúk pred všetkými vonkajšími zásahmi a tlakmi, keď vykonávajú citlivú úlohu hodnotenia ponúk, čím sa zachováva integrita konania. V tomto prípade však možno z vysvetlení uvedených v liste úradu EuropeAid zo 16. marca 2007 v spojení s argumentmi Komisie uvedenými v bode 1.3 vyvodiť, že predmetný postup hodnotenia bol poznačený a) vonkajším vplyvom a/alebo b) účasťou (aspoň jedného) hodnotiteľa, ktorý zrejme porušil povinnosť mlčanlivosti a nestrannosti (16). Za týchto okolností, aj za predpokladu, že ustanovenie, o ktorom sa tu diskutuje, je stále uplatniteľné aj po ukončení práce hodnotiacej komisie, je ťažké pochopiť, ako by utajenie totožnosti dotknutého hodnotiteľa (hodnotiteľov) mohlo ešte viac podporiť cieľ zachovania integrity postupu. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že integrita postupu nebola zachovaná a že sa muselo zorganizovať nové výberové konanie, pravdepodobne bez účasti príslušného hodnotiteľa (hodnotiteľov).

1.6 Komisia tiež poznamenala, že jej príslušný rozhodovací proces by bol oslabený poskytnutím ďalších informácií o presnej povahe možného porušenia dôvernosti a o možnom vonkajšom vplyve na postup. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že takéto informácie nemohli byť poskytnuté bez ohrozenia totožnosti osôb, ktoré sa podieľali na nezrovnalostiach, alebo osôb, ktoré mohli zohrávať úlohu pri zisťovaní skutkového stavu. Pokiaľ ide o uvedené poznámky Komisie, ombudsmanka pripomína uvedené zásady transparentnosti a proporcionality; veľmi obmedzené informácie poskytnuté Komisiou; a absenciu akýchkoľvek ďalších vysvetlení. Na základe týchto úvah sa ombudsman domnieva, že je ťažké pochopiť alebo predstaviť si, ako môže poskytnutie konkrétnejších informácií o nezrovnalostiach zistených Komisiou viesť k výsledku, ktorý uvádza. Napríklad, ak by mal mať hodnotiteľ vzťah s uchádzačom takého druhu, ktorý by mohol odôvodnene spochybniť jeho nestrannosť (a následne integritu postupu hodnotenia), možno sa čudovať, prečo by poskytnutie takýchto informácií narušilo rozhodovací proces Komisie.

1.7 Na základe uvedených skutočností ombudsman dospel k záveru, že dôvody, ktoré Komisia uviedla pre svoje rozhodnutie zrušiť príslušný postup verejného obstarávania, sa nezdajú byť primerané. Toto rozhodnutie preto pravdepodobne predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto predloží príslušný návrh odporúčania (17). Na účely formulácie tohto odporúčania ombudsman zohľadní vyhlásenie Komisie, že podrobné dôverné dokumenty, ktoré slúžili ako základ pre rozhodnutie o zrušení, sú k dispozícii na preskúmanie ombudsmanom.

2 Návrh na náhradu škody

2.1 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie netrval na svojom tvrdení, že nový postup verejného obstarávania by sa mal ukončiť, pretože tento postup bol ukončený a zákazka bola zadaná inej spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto tvrdenia a súvisiaceho tvrdenia, že pôvodné rozhodnutie o zadaní zákazky by sa malo obnoviť.

2.2 Žiadosť sťažovateľa o náhradu škody je založená na údajnom poškodení jeho "obchodného profilu". V tejto súvislosti sťažovateľ vo svojom liste z 5. januára 2007 adresovanom spoločnosti AIDCO uviedol:

„Táto škoda je konkrétna a nepretržitá, pokiaľ sa neposkytnú žiadne objasnenia. Je to zrejmé, pretože po prijatí listu o zadaní zákazky sme sa dostali do kontaktu s verejnými orgánmi, bankami a inými príslušnými subjektmi, aby sme získali dokumentáciu potrebnú na podpísanie zmluvy, ako aj s členmi nášho konzorcia a odborníkmi s cieľom vopred naplánovať ich mobilizáciu na začatie projektu. Teraz sa ocitáme v trápnej situácii, aby sme im poskytli jasné a dostatočné vysvetlenie dôvodov zrušenia, ktoré ignorujeme, aby sme z našej strany rozptýlili akékoľvek možné podozrenie z nezákonných praktík.

Komisia vo svojom stanovisku zamietla uvedené tvrdenie na základe viacerých argumentov.

2.3 V súvislosti s týmto tvrdením stačí uviesť, ako uviedla Komisia, že sťažovateľ a) nepodložil údajnú škodu; a b) nepreukázala dostatočnú príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou a tým, že Komisia neposkytla ďalšie informácie týkajúce sa dôvodov rozhodnutia o zrušení. Pokiaľ ide o tento druhý prvok, pripomína sa, že oznámenie Komisie o zrušení postupu verejného obstarávania sa jednoducho týkalo nezrovnalostí, ktoré bránili spravodlivej hospodárskej súťaži; navrhovateľa do týchto nezrovnalostí nejako nezapojila. Od sťažovateľa sa nemohlo odôvodnene očakávať, že poskytne (akékoľvekmu zo svojich partnerov, ktorí by o to mohli požiadať) iné vysvetlenia zrušenia ako tie, ktoré poskytla Komisia. Ak Komisia neposkytla primerané vysvetlenia, nebolo možné to primerane pripísať sťažovateľovi. A samotná možnosť, že by niekto mohol mať podozrenie, že sťažovateľ bol zapojený do nezrovnalostí zistených Komisiou, neznamená, že takéto podozrenie by sa mohlo považovať za primerane odôvodnené na základe správania Komisie v tejto veci. Napokon samotná možnosť uvedených nezrovnalostí nepredstavuje skutočné a určité poškodenie obchodnej povesti sťažovateľa.

2.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné prijať tvrdenie sťažovateľa. Vzhľadom na tvrdenie sťažovateľa na podporu jeho žiadosti o náhradu škody (pozri bod 2.2 vyššie) sa však Komisia vyzýva, aby v rámci svojho podrobného stanoviska k tomuto návrhu odporúčania jasne uviedla, že nezrovnalosti zistené vo verejnom obstarávaní sa netýkali sťažovateľa, ak by takéto vyhlásenie bolo vecne správne.

NÁVRH ODPORÚČANIA

Vzhľadom na svoje poznámky v bode 1 ombudsman odporúča, aby Komisia zvážila poskytnutie konkrétnejších a primeranejších dôvodov na zrušenie príslušného postupu verejného obstarávania. Ombudsman tiež vyzýva Komisiu, aby mu poskytla kópiu „podrobných dôverných dokumentov, ktoré slúžili ako základ pre rozhodnutie o [zrušení]“ uvedené v stanovisku Komisie. Tieto dokumenty, ak a v rozsahu, v akom by ich Komisia stále charakterizovala ako dôverné, nebudú sprístupnené sťažovateľovi ani tretím stranám. Tieto dôverné dokumenty budú po analýze ombudsmanom odstránené zo spisu a zničené.

Komisia sa okrem toho vyzýva, aby jasne uviedla, že sťažovateľ sa nezúčastnil/nepodieľal na nezrovnalostiach zistených vo výberovom konaní, ak by takéto vyhlásenie bolo vecne správne.

Sťažovateľ bude informovaný aj o tomto návrhu odporúčania. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 30. septembra 2008.

V Štrasburgu 9. júna 2008

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

(2) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(3) Podľa tohto ustanovenia: „Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutej inštitúcii, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

(4) Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1.

(5) Pozri vec C-57/01, Makedoniko Metro, Zb. 2003, s. I-1091, bod 69.

(6) Pozri vec C-324/98 Telaustria a Telefonadress, Zb. 2000, s. I-10745, body 61 – 62.

(7) Pozri vec C-92/00 HI, Zb. 2002, s. I-10745, bod 45.

(8) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(9) Pozri článok 149 ods. 1 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145. Podľa tohto ustanovenia „verejní obstarávatelia čo najskôr informujú záujemcov a uchádzačov o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so zadaním zákazky vrátane dôvodov každého rozhodnutia o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou sa uskutočnila verejná súťaž, alebo o opätovnom začatí konania.“

(10) Pozri vec C-92/00 HI, Zb. 2002, s. I-10745, bod 46.

(11) Pozri napr. vec C-372/97 Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s.

(12) V tejto súvislosti pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2007, Evropaiki Dynamiki/Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (T-69/05, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), bod 51. V tomto odseku Dvor audítorov poznamenal, že v ustanoveniach článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 149 ods. 1 nariadenia 2342/2002 „sa neuvádza, že rozhodnutie upustiť od verejného obstarávania alebo zrušiť postup zadávania zákazky sa obmedzuje na výnimočné prípady alebo sa musí nevyhnutne zakladať na závažných dôvodoch.“

(13) Pozri webové sídlo úradu EuropeAid.

(http://ec.europa.eu/europeaid/work/procedures/implementation/practical_guide/index_en.htm).

Uplatniteľnosť praktickej príručky v prejednávanej veci nie je spochybnená.

(15) Zásada proporcionality nie je len základnou požiadavkou dobrej správy vecí verejných (článok 6 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe), ale je tiež uznaná ako všeobecná zásada práva Spoločenstva. Pozri napríklad vec C-384/05 Piek, Zb. 2007, s. I-289, bod 34 (a tam citovanú judikatúru).

(16) V oddiele 2.8.2 praktickej príručky sa stanovuje, že všetci členovia hodnotiacej komisie musia podpísať vyhlásenie o nestrannosti a dôvernosti a „každý člen hodnotiacej komisie alebo pozorovateľ, ktorý má potenciálny konflikt záujmov s ktorýmkoľvek uchádzačom alebo žiadateľom, ho musí vyhlásiť a okamžite odstúpiť od hodnotenia“.

(17) V tejto súvislosti ombudsman tiež poznamenáva, že 6. mája 2008 sťažovateľ informoval právneho úradníka ombudsmana, ktorý sa prípadom zaoberá, že nebude ochotný prijať návrh priateľského riešenia, ktorý vypracovala právna služba ombudsmana v súvislosti s týmto vyšetrovaním.