Vec sa týkala výkonu práva na voľný pohyb v rámci EÚ právnikmi. Európska komisia zamietla sťažnosť, ktorú podala osoba kvalifikovaná ako právnik na Cypre a ktorá sa domnievala, že Spojené kráľovstvo a/alebo cyperské orgány porušili pravidlá voľného pohybu. Európsky ombudsman sa touto záležitosťou zaoberal a zistil, že Komisia sa nedopustila žiadneho nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, Komisia správne dospela k záveru, že orgány Spojeného kráľovstva dodržali platné pravidlá. Podobne, pokiaľ ide o cyperské orgány, Komisia sa správne domnievala, že sťažovateľ nepredložil dôkazy o tom, že vytvorili prekážku výkonu práva sťažovateľa na voľný pohyb.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) udeliť prístup k dokumentom (konkrétne i) plánom dozoru EASA a ii) správam EASA o odporúčaniach na schválenie) týkajúcim sa štyroch poskytovateľov služieb údržby lietadiel so sídlom v Ázii. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že spoliehanie sa agentúry EASA na ochranu obchodných záujmov a ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov nebolo presvedčivé. Na základe návrhu odporúčania ombudsmanky sa EASA rozhodla sprístupniť požadované dokumenty.

Sťažovateľom je nemecký inžinier, ktorý bol zodpovedný za dohľad nad výstavbou súdu pre závažné trestné činy v albánskej Tirane. Stavebný projekt bol predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi albánskym ministerstvom spravodlivosti (ďalej len „verejný obstarávateľ“) a súkromnou stavebnou spoločnosťou (ďalej len „dodávateľ“) a bol financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej komisie. Platnosť zmluvy sťažovateľa ako dozorného orgánu uplynula koncom novembra 2007.

V roku 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana a tvrdil, že delegácia Komisie v Albánsku ho riadne nepodporila i) v jeho úsilí zabezpečiť, aby sa projektové práce vykonávali v súlade so zmluvou, a ii) v jeho súvisiacich konfliktoch s inými stranami zapojenými do projektu. Na podporu prvého aspektu svojho tvrdenia sťažovateľ v podstate tvrdil, že dodávateľ a verejný obstarávateľ súhlasili s používaním lacnejších a horších materiálov, ako sú materiály stanovené v zmluve o zhotovení prác. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia nevyzvala na vyšetrovanie smrteľnej nehody na stavenisku.

Komisia vo svojom stanovisku v podstate zamietla názory sťažovateľa a tvrdila, že poskytla značnú podporu zmluvným stranám a sťažovateľovi. Po nahliadnutí do spisu Komisie týkajúceho sa projektu ombudsmanka poznamenala, že sťažovateľ, ktorý niesol hlavnú zodpovednosť za projekt, nahlásil Komisii prípady vyhrážok a zastrašovania voči nemu. Komisia uznala závažnosť týchto udalostí, ktoré boli nastolené na dvoch stretnutiach. Ombudsman to však nepovažoval za primerané uznanej závažnosti, vzhľadom na ktorú by sa jednoznačne očakávalo rozhodné konanie Komisie s cieľom zabrániť opakovaniu takýchto incidentov v budúcnosti. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia sťažovateľa dostatočne nepodporila, a v tejto súvislosti vzniesla kritickú poznámku. Okrem toho sa domnieval, že Komisia nevyužila právomoci, ktoré mala k dispozícii, aby vyzvala na vyšetrovanie s cieľom spoľahlivo zistiť skutkové okolnosti smrteľnej nehody, pri ktorej jeden pracovník prišiel o život. Napríklad nepožiadala albánske orgány o objasnenie. Ombudsmanka preto predniesla ďalšiu kritickú poznámku.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia ho nepodporila v jeho úsilí o zabezpečenie súladu so zmluvou o dielo, vyšetrovanie ombudsmana neodhalilo žiadny nesprávny úradný postup. Ombudsman si zároveň uvedomil, že niektoré aspekty, ktoré neboli predmetom jeho vyšetrovania, napríklad schválenie klimatizačného systému zjavne nižšej kvality po skončení platnosti zmluvy sťažovateľa bez zníženia ceny alebo predĺženia záručnej lehoty, by mohli byť znepokojujúce z hľadiska riadneho hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ. Ombudsmanka preto vyzvala Európsky dvor audítorov, aby vzhľadom na svoje osobitné odborné znalosti a zodpovednosť pri audite vynakladania finančných prostriedkov EÚ zvážil tieto aspekty.

V smernici o technických prekážkach obchodu sa od členských štátov vyžaduje, aby Európskej komisii oznámili návrhy technických predpisov. Sťažovateľ je grécka spoločnosť poskytujúca internetové služby, ktorá sa sťažovala na odmietnutie Komisie poskytnúť prístup k revidovanému návrhu technického predpisu o rekreačných hrách, ktorý jej Grécko oznámilo. Európsky ombudsman preskúmal tvrdenia sťažovateľa, že Komisia porušila procesné a hmotnoprávne pravidlá nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom, a tvrdenie, že Komisia by mala poskytnúť prístup k požadovanému dokumentu.

Pokiaľ ide o procesné tvrdenie, ombudsman predložil návrh odporúčania, aby Komisia uznala neodôvodnené omeškanie, ku ktorému došlo pri vybavovaní opakovanej žiadosti sťažovateľa, a zaviazala sa, že k takémuto omeškaniu v budúcnosti nedôjde. Komisia prijala návrh odporúčania ombudsmanky.

Pokiaľ ide o vecné tvrdenie a súvisiace tvrdenie, Komisia obhajovala svoje odmietnutie poskytnúť prístup z dôvodu, že musí chrániť dialóg, ktorý nadviazala s gréckymi orgánmi s cieľom zosúladiť grécku právnu úpravu týkajúcu sa rekreačných hier, o ktorej Súdny dvor rozhodol, že je v rozpore s právom Únie.

Ombudsman vo svojom predbežnom posúdení zistil, že vzhľadom na to, že predmetný prípad sa týkal uzavretých konaní o nesplnení povinnosti, odvolanie sa Komisie na príslušnú výnimku v nariadení č. 1049/2001 v súvislosti s oznamovacím postupom podľa smernice o technických prekážkach obchodu nebolo presvedčivé. Ombudsmanka ako priateľské riešenie navrhla, aby Komisia zvážila udelenie prístupu k revidovanému návrhu technického predpisu.

Komisia následne poskytla prístup k dokumentu, a tým vyriešila sťažnosť sťažovateľa, ale nesúhlasila s odôvodnením ombudsmana. Ombudsmanka preto predložila návrh odporúčania, aby Komisia v zásade poskytla verejnosti prístup k revidovaným návrhom technických predpisov oznámeným podľa smernice o technických prekážkach obchodu, pokiaľ členský štát výslovne nepožiada o dôvernosť a nepodporí takúto žiadosť dôvodmi, ktoré by mohli vyvrátiť domnienku prístupnosti.

Komisia neprijala návrh odporúčania ombudsmanky. Vzhľadom na to, že Komisia uverejnila pôvodný návrh technického predpisu oznámený Gréckom, ako aj najnovší návrh, však ombudsmanka zistila, že konanie Komisie nepredstavuje všeobecnú prax. Prípad preto uzavrel kritickou poznámkou.

Sťažovateľ Vluchtelingenwerk Vlaanderen, flámska mimovládna organizácia, ktorá poskytuje pomoc utečencom, získala od Európskej komisie grant na realizáciu projektu v Konžskej demokratickej republike. V septembri 2004 sťažovateľ zaslal Komisii e-mail a list, v ktorom ju požiadal o schválenie alternatívnej zjednodušenej metódy vykazovania nákladov na projekt vrátane nákladov, ktoré vznikli miestnym podnikateľom zapojeným do projektu. Kontaktná osoba Komisie odpovedala e-mailom takto: "Tým,..., dávam vám náš súhlas ...". Po následnom audite sa však Komisia rozhodla vymôcť od sťažovateľa sumu 150 000 EUR, pričom tvrdila, že príslušné náklady neboli vykázané v súlade s ustanoveniami dohody o grante. Podľa navrhovateľa však tieto náklady boli vykázané na základe alternatívnej metódy vykazovania nákladov, ktorú Komisia schválila. Sťažovateľ sa preto sťažoval európskemu ombudsmanovi, pričom tvrdil, že Komisia porušila zásadu legitímnej dôvery tým, že nedodržala metodiku vykazovania nákladov, ktorá bola s ním dohodnutá.

Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že e-mail zaslaný jej kontaktnou osobou nepredstavoval zmenu dohody o grante. Ombudsmanka však zistila, že príslušný e-mail predstavuje schválenie alternatívnej metódy vykazovania nákladov, ktorú navrhol sťažovateľ, a že je prinajmenšom diskutabilné, že Komisia súhlasila s tým, že upustí od príslušných častí dohody o grante s cieľom umožniť sťažovateľovi používať alternatívny systém vykazovania nákladov. Preto predložil Komisii návrh na priateľské riešenie, v ktorom ju žiadal, aby v súvislosti s nákladmi, ktoré vznikli miestnym podnikateľom v rámci projektu, preskúmala, či a v akom rozsahu sťažovateľ dodržal alternatívne prostriedky na odôvodnenie výdavkov, a na základe toho zvážila vyplatenie zodpovedajúcej sumy sťažovateľovi. Komisia prijala návrh priateľského riešenia a uviedla, že v prípade tých projektov, pri ktorých sťažovateľ dodržal alternatívnu metódu vykazovania nákladov, bude príslušné náklady považovať za oprávnené a uskutoční dodatočnú platbu.

Sťažovateľ v máji 2012 informoval ombudsmana, že od Komisie dostal platbu vo výške 104 842 EUR, a poďakoval mu za jeho intervenciu.