Späť na Sťažnosť

1. Sťažovateľ bol súčasťou konzorcia, ktoré predložilo ponuku na predloženie ponuky uverejnenú Delegáciou Európskej komisie v Arménsku a Gruzínsku (ďalej len „delegácia“).

2. Koncom roka 2006 delegácia zaslala sťažovateľovi list o zadaní zákazky a zmluvu na podpis. Po predložení požadovaných dokumentov dostal sťažovateľ od delegácie potvrdenie o prijatí.

3. Dňa 20. decembra 2006 sťažovateľ prečítal oznámenie o zrušení príslušnej ponuky, v ktorom uviedol, že v konaní došlo k nezrovnalostiam, ktoré narušili spravodlivú hospodársku súťaž.

4. Sťažovateľ v ten istý deň napísal delegácii, v ktorom vyjadril nespokojnosť so zrušením ponuky. Delegácia v odpovedi poukázala na to, že verejný obstarávateľ môže zrušiť postup verejného obstarávania bez toho, aby uchádzačom poskytol akúkoľvek náhradu, ak zistí nezrovnalosti v postupe, ktoré narušili spravodlivú hospodársku súťaž. Poznamenal, že v prejednávanej veci sa nezrovnalosti prejavili až počas prípravy zmluvy a po zaslaní listu o výsledku verejného obstarávania.

5. Sťažovateľ vo svojej odpovedi požiadal delegáciu, aby objasnila povahu údajných nezrovnalostí a to, či boli zapojení niektorí členovia konzorcia. Dôvodom bolo, že oznámenie o zrušení by sa mohlo vykladať tak, že znamená nekalé profesionálne správanie jedného alebo viacerých členov konzorcia. Delegácia odpovedala, že sťažovateľovi nemožno poskytnúť žiadne ďalšie informácie z dôvodu dôverného charakteru hodnotiaceho konania.

6. Sťažovateľ sa obrátil na Úrad Komisie pre spoluprácu EuropeAid (EuropeAid) a požiadal ho o preskúmanie prípadu.

7. Dňa 16. marca 2007 EuropeAid odpovedal sťažovateľovi, že:

„uvedené nezrovnalosti sa týkali možného porušenia povinnosti zachovávať dôvernosť a nestrannosť a možného vonkajšieho vplyvu v rámci hodnotiaceho postupu, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť hodnotenia; uvedené nezrovnalosti boli zistené po ukončení postupu hodnotenia.“

8. Dňa 3. mája 2007 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet žiadosti

9. Dňa 24. júla 2007 ombudsman začal vyšetrovanie v súvislosti s tvrdením a sťažnosťou sťažovateľa.

Tvrdenie:

Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia zrušiť uvedený postup verejného obstarávania.

Pohľadávka:

Komisia by mala ukončiť nové výberové konanie, ktoré začala po zrušení príslušného výberového konania, a obnoviť svoje rozhodnutie o zadaní zákazky sťažovateľovi. Sťažovateľ sa prípadne domáha spravodlivého odškodnenia.

Požiadavku

10. Dňa 24. júla 2007 ombudsman vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila k tvrdeniam a tvrdeniam sťažovateľa. Dňa 20. decembra 2007 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 27. februára 2008. Dňa 9. júna 2008 ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania.

11. V nadväznosti na návrh odporúčania vykonali útvary ombudsmana 16. júla 2008 kontrolu určitých dôverných dokumentov v držbe Komisie. Kópia správy o inšpekcii bola postúpená sťažovateľovi.

12. Komisia 25. septembra 2008 zaslala svoje podrobné stanovisko k návrhu odporúčania. Dňa 19. novembra 2008 sťažovateľ predložil svoje pripomienky.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Údajné neposkytnutie dostatočných dôvodov Komisiou na jej rozhodnutie o zrušení postupu verejného obstarávania

Argumenty predložené ombudsmanovi

13. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie Komisie zrušiť príslušný postup verejného obstarávania nebolo dostatočne a primerane odôvodnené.

14. Komisia usúdila, že sťažovateľovi poskytla dostatočné vysvetlenie dôvodov zrušenia postupu verejného obstarávania. Podľa Komisie nemohla poskytnúť žiadne ďalšie relevantné spresnenia týkajúce sa presnej povahy prípadného porušenia dôvernosti a potenciálneho vonkajšieho vplyvu na konanie bez toho, aby ohrozila totožnosť osôb zapojených do nezrovnalostí alebo osôb, ktoré mohli zohrávať úlohu pri zisťovaní skutkového stavu.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Tvrdila, že by mala dostať jasné dôvody na zrušenie postupu verejného obstarávania.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

16. Ombudsman najprv poznamenal, že zásada rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva [1], nevyhnutne znamená existenciu dostatočnej miery transparentnosti. Cieľom tejto povinnosti je umožniť overenie, či bola splnená požiadavka rovnakého a spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi [2]. Povinnosť vzniká okrem iného na základe rozhodnutí o zrušení postupu zadávania zákazky [3]. V súlade s tým sa v článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách [4] stanovuje, že rozhodnutie verejného obstarávateľa zrušiť postup zadávania zákazky pred podpísaním zmluvy „musí byť odôvodnené“, t. j. primerane odôvodnené [5], a musí byť „oznámené záujemcom alebo uchádzačom.“Táto povinnosť odôvodnenia, ktorá je zakotvená aj v článku 253 Zmluvy o ES, má práve zabezpečiť primeranú úroveň transparentnosti postupu zadávania zákazky. Takáto transparentnosť zase zabezpečuje súlad s požiadavkou rovnakého a spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi [6]. V súvislosti s tým je ustáleným právom, že:

a) odôvodnenie vyžadované článkom 253 Zmluvy o ES musí byť primerané povahe predmetného opatrenia. Okrem toho musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať odôvodnenie inštitúcie, ktorá akt prijala, aby boli dotknuté osoby informované o dôvodoch prijatého opatrenia, čím sa umožní jeho preskúmanie, a

b) požiadavky, ktoré musí odôvodnenie spĺňať, závisia od okolností každého prípadu. Relevantné sú najmä tieto okolnosti: obsah predmetného opatrenia; charakter uvádzaných dôvodov; a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je opatrenie určené, alebo iné strany, ktorých sa opatrenie priamo a osobne týka [7].

17. Z uvedených podmienok vyplýva, že v prípadoch, ako je tento, sa otázka, či odôvodnenie zrušenia spĺňa požiadavky článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí posúdiť takto. V posúdení sa musí zohľadniť: a) povahu uvádzaných dôvodov; a b) potrebu zabezpečiť, aby bolo možné preskúmať súlad s požiadavkou spravodlivého zaobchádzania s uchádzačmi, najmä s uchádzačom, ktorému bola zákazka zadaná.

18. V tomto prípade sa v oznámení o zrušení verejného obstarávania na internetovej stránke úradu EuropeAid jednoducho uvádzalo, že „[t]výzva na predkladanie ponúk je zrušená z dôvodu nezrovnalostí v postupe, ktoré zabránili spravodlivej hospodárskej súťaži“. V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa o objasnenie úrad EuropeAid v liste zo 16. marca 2007 doplnil: „Uviedol, že nezrovnalosti sa týkali možného porušenia povinnosti zachovávať dôvernosť a nestrannosť a možného vonkajšieho vplyvu v rámci hodnotiaceho postupu, ktorý by mohol ohroziť nezávislosť hodnotenia; uvedené nezrovnalosti boli zistené po ukončení hodnotiaceho postupu“. Uvedené vyhlásenia poskytli len vágne a pomerne nejasné informácie o nezrovnalostiach, na ktoré sa odvoláva úrad EuropeAid na odôvodnenie predmetného zrušenia. Takéto informácie neumožnili overiť, či bolo zrušenie primerane odôvodnené [8], a teda či sa so sťažovateľom zaobchádzalo spravodlivo.

19. Úrad EuropeAid vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol aj tieto poznámky. Nemohla poskytnúť žiadne ďalšie relevantné spresnenia týkajúce sa presnej povahy potenciálneho porušenia dôvernosti a potenciálneho vonkajšieho vplyvu na konanie bez toho, aby ohrozila totožnosť osôb zapojených do nezrovnalostí alebo osôb, ktoré mohli zohrávať úlohu pri zisťovaní skutkových okolností. Poskytnutie týchto informácií by tak narušilo rozhodovací proces inštitúcie v oblasti zadávania zákaziek a prísne pravidlá nestrannosti a dôvernosti, ktoré sa musia uplatňovať na tento postup. Tieto pravidlá boli stanovené najmä v Praktickej príručke o zmluvných postupoch pre vonkajšie činnosti ES (ďalej len "Praktická príručka")[9]. Najmä v oddiele 2.8 praktickej príručky sa uvádza, že totožnosť hodnotiteľov je dôverná. Okrem toho uvádza, že rokovania hodnotiacej komisie sú dôverné a podliehajú politike verejného obstarávateľa v oblasti prístupu k dokumentom. Uplatniteľnosť tejto príručky sa uvádza aj v „Pokynoch pre uchádzačov“, ktoré sú priložené k listu o výzve na predkladanie ponúk v rámci verejnej súťaže na poskytnutie služieb.

20. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami úradu EuropeAid ombudsman zopakoval, že požiadavky, ktoré musí spĺňať odôvodnenie predmetného zrušenia, závisia od okolností prípadu a povahy uvádzaných dôvodov. Nevylúčil možnosť, že úrad EuropeAid by sa za určitých, skôr výnimočných okolností mohol opierať o riadne opodstatnené dôvody dôvernosti/tajomstva na podporu svojho opomenutia a odmietnutia uviesť konkrétnejšie dôvody ako tie, ktoré poskytol v danom prípade. Vzhľadom na povahu dôvodov, ktoré EuropeAid uviedol pre sporné zrušenie, však jeho vyššie uvedená argumentácia nepreukázala existenciu takýchto dôvodov dôvernosti/tajomstva.

21. Úrad EuropeAid sa odvolal na dve ustanovenia, ktoré sú uvedené v oddiele 2.8 praktickej príručky [10]. V prvom sa uvádza, že „totožnosť hodnotiteľov bude dôverná.“V druhom sa uvádza, že „rokovania hodnotiaceho výboru, od otvorenia ponúk/návrhov až po ukončenie práce hodnotiaceho výboru, sa vedú za zatvorenými dverami a sú dôverné.“Ombudsman poznamenal, že úrad EuropeAid nevysvetlil, prečo by toto ustanovenie malo byť v danom prípade relevantné. Napadnuté zrušenie sa totiž uskutočnilo po tom, ako hodnotiaci výbor dospel k záveru. Okrem toho by sa toto ustanovenie určite nemalo vykladať spôsobom, ktorý by uprednostňoval nezverejnenie prvkov zahŕňajúcich nezrovnalosti v práci hodnotiaceho výboru, ako sú porušenia platných pravidiel nestrannosti. Pokiaľ ide o prvé ustanovenie, musí sa vykladať spôsobom, ktorý je zlučiteľný s uvedenou zásadou transparentnosti a so zásadou proporcionality [11]. Z tejto zlučiteľnosti predovšetkým vyplýva, že toto ustanovenie sa musí vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý je primerane prispôsobený jeho legitímnemu cieľu. Zdá sa, že toto ustanovenie podporuje oprávnený záujem Spoločenstva na primeranej ochrane členov hodnotiaceho výboru pred vonkajšími zásahmi a tlakmi, keď vykonávajú citlivú úlohu hodnotenia ponúk, čím sa zachováva integrita konania. V tomto prípade však bolo možné vyvodiť z vysvetlení uvedených v liste úradu EuropeAid zo 16. marca 2007 v spojení s argumentmi úradu EuropeAid uvedenými v bode 20 vyššie, že predmetný postup hodnotenia bol poznačený a) vonkajším vplyvom a/alebo b) účasťou (aspoň jedného) hodnotiteľa, ktorý zrejme porušil povinnosť mlčanlivosti a nestrannosti [12]. Vzhľadom na tieto okolnosti, aj za predpokladu, že ustanovenie, o ktorom sa tu diskutuje, bolo stále uplatniteľné aj po tom, ako hodnotiaci výbor dokončil svoju prácu, bolo ťažké pochopiť, ako by utajenie totožnosti príslušného hodnotiteľa (hodnotiteľov) mohlo ešte viac podporiť cieľ zachovania integrity postupu. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že integrita postupu nebola zachovaná. Preto sa muselo zorganizovať nové výberové konanie, pravdepodobne bez účasti príslušného hodnotiteľa (hodnotiteľov).

22. Úrad EuropeAid takisto poznamenal, že jeho príslušný rozhodovací proces by bol narušený, ak by poskytol ďalšie informácie o presnej povahe možného porušenia dôvernosti a o možnom vonkajšom vplyve na postup. V tejto súvislosti úrad EuropeAid tvrdil, že takéto informácie nemohli byť poskytnuté bez ohrozenia totožnosti osôb zapojených do nezrovnalostí alebo osôb, ktoré mohli zohrávať úlohu pri zisťovaní skutočností. Pokiaľ ide o uvedené poznámky úradu EuropeAid, ombudsmanka pripomenula uvedené zásady transparentnosti a proporcionality; veľmi obmedzené informácie poskytnuté úradom EuropeAid; a absenciu akýchkoľvek ďalších vysvetlení. Na základe týchto úvah sa ombudsmanka domnievala, že je ťažké pochopiť alebo predstaviť si, ako poskytnutie konkrétnejších informácií týkajúcich sa nezrovnalostí zistených EuropeAid mohlo viesť k výsledku, ktorý uviedol. Napríklad, ak by mal mať hodnotiteľ vzťah s uchádzačom takého druhu, ktorý by mohol odôvodnene spochybniť jeho nestrannosť (a následne integritu postupu hodnotenia), možno sa čudovať, prečo by poskytnutie takýchto informácií narušilo rozhodovací proces úradu EuropeAid.

23. Na základe uvedených skutočností ombudsman dospel k záveru, že dôvody, ktoré úrad EuropeAid uviedol pre svoje rozhodnutie zrušiť príslušný postup verejného obstarávania, sa nezdajú byť primerané. Rozhodnutie úradu EuropeAid preto pravdepodobne predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto 9. júna 2008 vydal návrh odporúčania v súvislosti s týmto tvrdením, v ktorom odporučil, aby Komisia zvážila poskytnutie konkrétnejších a primeranejších dôvodov na zrušenie predmetného postupu verejného obstarávania.

O nahliadnutí do spisu Komisie

24. Ombudsman vo svojom návrhu odporúčania informoval Komisiu, že si želá vidieť príslušné dôverné dokumenty, ktoré slúžili ako základ pre zrušenie ponuky. Dňa 16. júla 2008 vykonali jeho útvary kontrolu týchto dokumentov.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

25. Úrad EuropeAid vo svojom podrobnom stanovisku vysvetlil, že porušenie dôvernosti aj nestrannosti vyplýva z údajných kontaktov uskutočnených počas hodnotiaceho procesu medzi jedným z členov hodnotiaceho výboru a treťou osobou. V dôsledku týchto kontaktov sa rozšírili dôverné informácie týkajúce sa hodnotenia ponúk. Po posúdení týchto tvrdení, ktoré sa zakladali tak na správaní osoby, ako aj na správach viacerých účastníkov hodnotiaceho procesu, a po tom, ako sa tieto tvrdenia považovali za dôveryhodné, sa rozhodlo, že bola narušená spravodlivá hospodárska súťaž, a preto by sa príslušné výberové konanie malo zrušiť.

26. EuropeAid tiež vysvetlil rôzne dôvody, prečo v prejednávanej veci utajenie totožnosti dotknutého hodnotiteľa (hodnotiteľov) sledovalo cieľ zachovania integrity postupu. Po prvé, od Komisie ako verejného orgánu sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby bola mimoriadne opatrná, keď výslovne uvádza mená a identifikuje osoby pravdepodobne zapojené do neprofesionálneho správania. Po druhé, cieľom tohto opatrenia bolo obmedziť riziká budúceho tlaku alebo odvetných opatrení, keďže delegácie Komisie v malých tretích krajinách majú znížený počet zamestnancov a musia sa zaoberať obmedzeným a opakujúcim sa počtom spoločností. Napokon, Komisia musela udržiavať čo najlepšie diplomatické a partnerské vzťahy s prijímajúcim štátom, ktorý bol zapojený aj do hodnotenia ponúk.

27. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi úradu EuropeAid poukázal na to, že konanie bolo zrušené len na základe predpokladu, že boli porušené požiadavky nestrannosti a dôvernosti bez toho, aby sa to skutočne preukázalo. Uviedla, že Komisia zrušila konanie len na základe stanoviska niektorých účastníkov hodnotiaceho procesu. Sťažovateľ okrem toho vyjadril nespokojnosť so skutočnosťou, že správa ombudsmana o inšpekcii neobsahovala žiadne informácie týkajúce sa obsahu kontrolovaných dokumentov.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

Úvodná poznámka

28. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ vyjadril nespokojnosť so skutočnosťou, že správa ombudsmana o inšpekcii neobsahovala informácie o obsahu kontrolovaných dokumentov. V reakcii na to by ombudsman chcel poukázať na to, že príslušné dokumenty boli dôverné, a preto sa s nimi zaobchádzalo v súlade s článkom 13 vykonávacích predpisov Európskeho ombudsmana [13]. Preto nebolo možné poskytnúť sťažovateľovi viac informácií, ako bolo uvedené v správe o inšpekcii.

Odpoveď úradu EuropeAid na návrh odporúčania ombudsmanky

29. Ombudsman víta odpoveď úradu EuropeAid, ktorú považuje za primerané vykonanie svojho návrhu odporúčania. Úrad EuropeAid konkrétne uviedol, že údajné porušenie pravidiel verejného obstarávania sa týkalo dôverných informácií, ktoré člen hodnotiaceho výboru poskytol tretej osobe. Vysvetlila tiež, že tieto informácie boli potvrdené dôkazmi, konkrétne správami vypracovanými inými účastníkmi hodnotiaceho postupu. Na uvedenej inšpekcii zo 16. júla 2008 útvary ombudsmana preskúmali dokumenty, ktoré podporili stanovisko úradu EuropeAid.

B. Žiadosť o náhradu škody

Argumenty predložené ombudsmanovi

30. EuropeAid zdôraznil, že konal v súlade s platnými pravidlami a že neexistujú dôvody na odôvodnenie žiadosti sťažovateľa o náhradu škody.

31. Sťažovateľ zdôraznil, že by mal dostať náhradu za poškodenie jeho dobrej povesti, ktoré utrpel v dôsledku predmetného zrušenia.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

32. Ombudsmanka poznamenala, že žiadosti sťažovateľa nebolo možné vyhovieť, pretože nepreukázala údajnú škodu a nepreukázala dostatočnú príčinnú súvislosť medzi touto škodou a tým, že úrad EuropeAid neposkytol ďalšie informácie týkajúce sa dôvodov rozhodnutia o zrušení. Ombudsman však vyzval EuropeAid, aby v rámci svojho podrobného stanoviska k svojmu návrhu odporúčania jasne uviedol, že nezrovnalosti zistené v postupe verejného obstarávania sa netýkali sťažovateľa, ak by takéto vyhlásenie bolo vecne správne.

Pripomienky predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

33. Úrad EuropeAid vo svojom stanovisku uviedol, že: „nemá žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali účasť/dôsledok [sťažovateľa] alebo akýchkoľvek iných členov konzorcia pridružených k jeho ponuke na nezrovnalostiach zistených vo výberovom konaní.“

34. Navrhovateľ tvrdil, že uvedené vyhlásenie nie je dostatočné, a tvrdil, že Komisia by mala urobiť verejné vyhlásenie.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

35. Ombudsman víta skutočnosť, že úrad EuropeAid prijal uvedený návrh odporúčania. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o verejné vyhlásenie, ombudsman poukazuje na to, že toto rozhodnutie bude uverejnené na jeho webovej stránke. Okrem toho samotný sťažovateľ môže úplne slobodne šíriť a viac propagovať uvedené vyhlásenie Komisie.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

EuropeAid podnikol primerané kroky na vykonanie návrhu odporúčania.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 23. júna 2009

---

[1] Pozri vec C-57/01, Makedoniko Metro, Zb. 2003, s. I-1091, bod 69.

[2] Vec C-324/98, Telaustria a Telefonadress, Zb. 2000, s. I-10745, body 61 – 62.

[3] Vec C-92/00, HI, Zb. 2002, s. I-10745, bod 45.

[4] Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

[5] Článok 149 ods. 1 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145. Podľa tohto ustanovenia „verejní obstarávatelia čo najskôr informujú záujemcov a uchádzačov o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so zadaním zákazky vrátane dôvodov každého rozhodnutia o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou sa uskutočnila verejná súťaž, alebo o opätovnom začatí konania.“

[6] Vec C-92/00, HI, Zb. 2002, s. I-10745, bod 46.

[7] Pozri napr. vec C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s. I-3679, bod 69.

[8] V tejto súvislosti pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2007, Evropaiki Dynamiki/Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (T-69/05, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), bod 51. V tomto odseku Dvor audítorov poznamenal, že v ustanoveniach článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 149 ods. 1 nariadenia 2342/2002 „sa neuvádza, že rozhodnutie upustiť od verejného obstarávania alebo zrušiť postup zadávania zákazky sa obmedzuje na výnimočné prípady alebo sa musí nevyhnutne zakladať na závažných dôvodoch.“

[9] Pozri webové sídlo úradu EuropeAid.

(http://ec.europa.eu/europeaid/work/procedures/implementation/practical_guide/index_en.htm).

[10] Uplatniteľnosť praktickej príručky v prejednávanej veci nie je spochybnená.

[11] Zásada proporcionality nie je len základnou požiadavkou dobrej správy vecí verejných (článok 6 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe), ale je tiež uznaná ako všeobecná zásada práva Spoločenstva. Pozri napríklad vec C-384/05 Piek, Zb. 2007, s. I-289, bod 34 (a tam citovanú judikatúru).

[12] V oddiele 2.8.2 praktickej príručky sa stanovuje, že všetci členovia hodnotiacej komisie musia podpísať vyhlásenie o nestrannosti a dôvernosti a "každý člen hodnotiacej komisie alebo pozorovateľ, ktorý má potenciálny konflikt záujmov s ktorýmkoľvek uchádzačom alebo žiadateľom, ho musí vyhlásiť a okamžite odstúpiť od hodnotenia".

[13] "13.2 Sťažovateľ nemá prístup k:

a) dokumenty alebo informácie získané na základe článku 5.1 alebo 5.2, ktoré boli ombudsmanovi označené za dôverné;

b) dôverný dôkaz v súlade s článkom 5.3.

13.3 Ak ombudsman nahliadne do spisu dotknutej inštitúcie alebo získa dôkazy od svedka v súlade s článkami 5.2 a 5.3, sťažovateľ nemá prístup k žiadnym dôverným dokumentom ani dôverným informáciám získaným v dôsledku nahliadnutia alebo vypočutia.“