(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

Sťažovateľka sa zúčastnila na výberovom konaní COM/B/1/02, ktorého písomná skúška nebola úspešná. Dňa 8. augusta 2003 požiadala Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“), aby jej zaslal kópiu jej označenej skúšobnej dokumentácie, hodnotiaceho hárku a výberových kritérií stanovených a uplatňovaných výberovou komisiou. Dňa 10. septembra 2003 EPSO zaslal sťažovateľke kópiu jej znaleckého posudku bez poznámok a hodnotiaci hárok. Dňa 15. septembra 2003 sťažovateľ zaslal úradu EPSO ďalší list. Sťažovateľka vo svojom liste zopakovala svoju žiadosť o prístup k spisu, v ktorom uviedla, že chce označenú kópiu. Zopakovala tiež svoju žiadosť týkajúcu sa výberových kritérií stanovených výberovou komisiou. Dňa 13. októbra 2003 EPSO odpovedal, že jej zaslal všetky dokumenty, ku ktorým jej mohol poskytnúť prístup. Vysvetlila, že skúšobný dokument bol anonymne posúdený dvoma hodnotiteľmi na základe výberových kritérií a že výberová komisia stanovila známku na základe vyhlásení týchto hodnotiteľov. Úrad EPSO tiež informoval sťažovateľku, že môže podať opakovanú žiadosť na Generálny sekretariát Európskej komisie v súlade s článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2).

Dňa 20. októbra 2003, t. j. v deň podania sťažnosti ombudsmanovi, sťažovateľka podala generálnej tajomníčke Európskej komisie opakovanú žiadosť, v ktorej zopakovala svoju žiadosť o kópiu svojej označenej skúšobnej dokumentácie a výberových kritérií stanovených výberovou komisiou.

Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedla, že:

1) EPSO jej neumožnil prístup k jej označenej skúšobnej dokumentácii výberového konania COM/B/1/02

2) EPSO jej neumožnil prístup k výberovým kritériám, ktoré používa výberová komisia.

Sťažovateľka žiada o prístup k svojej označenej skúšobnej dokumentácii a k výberovým kritériám, ktoré používa výberová komisia pre výberové konanie COM/B/1/02.

Požiadavku

Stanovisko úradu EPSO

Úrad EPSO priložil kópiu odpovede Komisie na opakovanú žiadosť sťažovateľa podanú v súlade s článkom 7 nariadenia č. 1049/2001. EPSO uviedol, že k obsahu tejto odpovede nemá čo dodať.

Odpoveď Komisie na opakovanú žiadosť sťažovateľa obsahovala v zhrnutí tieto pripomienky:

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľky o jej označený dokument na preskúmanie, Komisia najprv vysvetlila, že jednotliví hodnotitelia neuvádzajú svoje pripomienky k samotnému dokumentu na preskúmanie, ale k samostatným hodnotiacim hárkom. Výberová komisia tieto samostatné hodnotiace hárky preskúma, aby mohla vykonať svoje hodnotenie. Komisia poznamenala, že úrad EPSO už sťažovateľovi zaslal kópiu dokumentu na preskúmanie, ktorý bol vyhodnotený bez poznámok, ako aj záverečný hodnotiaci hárok. Pokiaľ ide o posledne uvedené, Komisia poukázala na to, že hárok obsahoval položky, ktoré boli hodnotené, t. j.: znalosti v danej oblasti, zručnosti v oblasti písania, schopnosť rozvíjať nápady, analytické zručnosti a schopnosť argumentovať. Uviedla, že ide o celkové hodnotenie prieskumového dokumentu, ktoré umožňuje žalobkyniam pochopiť dôvody ochrannej známky, ktorú dostali.

Komisia ďalej vysvetlila, že samostatné hodnotiace hárky vyplnené hodnotiteľmi predstavujú prípravné dokumenty, ktoré pomáhajú výberovej komisii pri jej posudzovaní. Obsahujú rady určené na interné použitie pri rokovaniach výberovej komisie. Komisia uviedla, že ich zverejnenie by preto vážne narušilo rozhodovací proces, napríklad vytvorením rizika vonkajšieho tlaku, ktorý by narušil nezávislosť a objektívnosť práce výberovej komisie. Poukázala na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 bode ii) nariadenia č. 1049/2001, v ktorom sa stanovuje, že „prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“.

Komisia tiež odkázala na článok 6 prílohy III služobného poriadku, ktorý stanovuje tajnú povahu práce výberovej komisie na ochranu členov výberovej komisie pred vonkajšími zásahmi a tlakmi. Komisia sa odvolala na judikatúru týkajúcu sa tejto otázky (3).

Pokiaľ ide o výberové kritériá uplatňované výberovou komisiou, tieto kritériá vopred stanovila samotná výberová komisia. Komisia sa odvolala na vec Innamorati z roku 1996 (4), v ktorej Súdny dvor rozhodol, že takéto kritériá tvoria neoddeliteľnú súčasť rokovaní výberovej komisie a ako také sú predmetom utajenia (5). Pokiaľ ide o toto rozhodnutie, Komisia sa domnievala, že prístup k výberovým kritériám sa musí zamietnuť podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 (citované vyššie), keďže ich zverejnenie by vážne narušilo rozhodovací proces rady.

Komisia tiež informovala sťažovateľa, že zvážila možnosť poskytnutia čiastočného prístupu k požadovaným dokumentom v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001. Dospela však k záveru, že informácie obsiahnuté v dotknutých dokumentoch sú neoddeliteľné, a preto čiastočný prístup nie je možný.

Komisia tiež informovala sťažovateľa, že v súlade s článkom 4 ods. 3 bodom ii) nariadenia č. 1049/2001 zvážila, či by „prevažujúci verejný záujem na zverejnení“ odôvodňoval poskytnutie prístupu k požadovaným dokumentom. Komisia však dospela k záveru, že záujem sťažovateľa bol skôr individuálny ako verejný a že toto ustanovenie sa preto neuplatňuje.

Pripomienky sťažovateľa

Stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi, od ktorého ombudsman nedostal žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Komisia sa vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ktorá podľa stanoviska úradu EPSO obsahuje dôvody zamietnutia prístupu, zaoberala otázkou prístupu k samostatným hodnotiacim hárkom vyplneným hodnotiteľmi.

1.2 Sťažnosť sa nezaoberala touto otázkou, ktorá sa týkala prístupu k označenému dokumentu o preskúmaní a k výberovým kritériám, a sťažovateľ sa ňou ani následne nezaoberal. Ide teda o hypotetickú otázku, ktorej preskúmanie by neodpovedalo na tvrdenia alebo tvrdenia predložené sťažovateľom. Keďže súčasné vyšetrovanie ombudsmana je zamerané na preskúmanie skutočného sporu uvedeného v liste sťažovateľa z 20. októbra 2003, ombudsman sa preto nedomnieva, že by bolo vhodné posúdiť otázku prístupu k samostatným hodnotiacim hárkom vyplneným hodnotiteľmi. Sťažovateľ však môže podať žiadosť o prístup k týmto hodnotiacim hárkom a požiadať o preskúmanie všetkých zamietnutí takejto žiadosti.

1.3 Ombudsman ďalej konštatuje, že úrad EPSO a Komisia sa rozhodli odpovedať na žiadosť sťažovateľa o prístup k príslušným dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom (6). Zdá sa, že sťažovateľka akceptovala, že jej žiadosť sa riešila podľa nariadenia č. 1049/2001, ktoré je preto právnym základom pre preskúmanie ombudsmana v tomto prípade.

Ombudsman však považuje za dôležité upozorniť na článok 41 ods. 2 bod ii) Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa odkazuje na právo „každej osoby na prístup k spisu, ktorý sa jej týka, pri rešpektovaní oprávnených záujmov dôvernosti a služobného alebo obchodného tajomstva“. Podľa názoru ombudsmana môžu jednotlivci, ktorí sa zúčastnili na výberových konaniach, požiadať o prístup k svojmu spisu žiadosti na základe tohto práva.

2 Údajné neposkytnutie prístupu k označenej skúšobnej dokumentácii

2.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní COM/B/1/02, ktoré zorganizoval Európsky úrad pre personál a výber pracovníkov (EPSO). Keďže neuspela vo výberovom konaní, požiadala úrad EPSO, aby jej umožnil prístup k jej označenej skúšobnej dokumentácii. Úrad EPSO zaslal sťažovateľke kópiu jej skúšobného dokumentu bez poznámok spolu s hodnotiacim hárkom. Sťažovateľka opäť napísala úradu EPSO a vysvetlila, že chce označenú kópiu dokumentu na skúšku. Úrad EPSO následne informoval sťažovateľku, že jej zaslal všetky dokumenty, ku ktorým jej mohol poskytnúť prístup. Takisto informovala sťažovateľku, že môže podať opakovanú žiadosť generálnemu tajomníkovi Európskej komisie v súlade s článkom 7 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (7). Sťažovateľ podal takúto žiadosť generálnemu tajomníkovi Komisie 20. októbra 2003. Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že EPSO jej neumožnil prístup k jej označenej skúšobnej dokumentácii.

2.2 Vo svojom stanovisku EPSO priložil kópiu odpovede Komisie na opakovanú žiadosť sťažovateľa z 20. októbra 2003. EPSO uviedol, že k obsahu tejto odpovede zo 14. novembra 2003 nemá čo dodať.

Komisia vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa vysvetlila, že jednotliví hodnotitelia neuvádzajú svoje pripomienky k samotnému dokumentu o preskúmaní, ale k samostatným hodnotiacim hárkom. Komisia poznamenala, že EPSO už zaslal sťažovateľovi kópiu dokumentu o skúške a záverečného hodnotiaceho hárku, na ktorých sa dohodla výberová komisia.

2.3 Európsky ombudsman zaslal 18. októbra 1999 Európskemu parlamentu osobitnú správu v nadväznosti na vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa utajenia, ktoré bolo súčasťou výberového konania Komisie (8). Osobitná správa obsahovala formálne odporúčanie, že v budúcich výberových konaniach by Komisia mala uchádzačom na požiadanie poskytnúť prístup k ich vlastným ohodnoteným dokumentom zo skúšok. Dňa 7. decembra 1999 predseda Európskej komisie napísal európskemu ombudsmanovi, aby ho informoval, že:

"Komisia víta odporúčania, ktoré ste uviedli v tejto správe, a navrhne potrebné právne a organizačné opatrenia s cieľom poskytnúť uchádzačom na požiadanie prístup k ich vlastným ohodnoteným dokumentom zo skúšok od 1. júla 2000."(9)

2.4 Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľka požiadala úrad EPSO, aby jej poskytol prístup k jej vlastnému označenej skúšobnej dokumentácii. V odpovedi na jej žiadosť jej boli poskytnuté kópie jej písomného dokumentu o skúške a hodnotiaceho hárku. Výberová komisia zapísala do tohto hodnotiaceho hárku svoje pripomienky týkajúce sa posúdenia dokumentu o preskúmaní sťažovateľa, ktorého kópia bola predložená ombudsmanovi spolu s touto sťažnosťou. Ombudsman nemá vedomosť o žiadnom pravidle, ktoré by výberovú komisiu zaväzovalo k tomu, aby svoje pripomienky týkajúce sa hodnotenia uchádzača zapísala do skúšobného dokumentu. Vzhľadom na jasné a konzistentné poznámky v hodnotiacom hárku sa ombudsmanka domnieva, že odpoveď Komisie sa zdá byť primeraná.

2.5 Za týchto okolností sa európsky ombudsman domnieva, že v súvislosti s prvým tvrdením sťažovateľa nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Údajné neposkytnutie prístupu k výberovým kritériám

3.1 Sťažovateľka tvrdila, že EPSO jej neumožnil prístup k výberovým kritériám, ktoré používa výberová komisia.

3.2 Komisia vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa uvedenú v stanovisku úradu EPSO vysvetlila, že tieto kritériá vopred stanovila samotná výberová komisia. Odvolával sa na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Innamorati proti Európskemu parlamentu(10), v ktorom sa konštatovalo, že takéto kritériá tvoria neoddeliteľnú súčasť rokovaní výberovej komisie a ako také sa na ne vzťahuje tajnosť týchto rokovaní(11). Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia usúdila, že prístup k výberovým kritériám sa musí zamietnuť podľa článku 4 ods. 3 bodu ii) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (12).

3.3 Pokiaľ ide o názor Komisie, že vzhľadom na prípad Innamorati musela zamietnuť prístup, ombudsman považuje za užitočné citovať tieto body rozsudku:

Kritériá hodnotenia prijaté výberovou komisiou pred skúškami tvoria neoddeliteľnú súčasť porovnávacích hodnotení jednotlivých zásluh uchádzačov, ktoré vykonáva. Sú navrhnuté tak, aby vo vlastnom záujme kandidátov zaručovali určitú konzistentnosť hodnotení výboru, najmä v prípade veľkého počtu kandidátov. Na tieto kritériá sa teda vzťahuje tajnosť konania rovnako ako na posúdenia výberovej komisie.

30 Porovnávacie posúdenia vykonané výberovou komisiou sa odrážajú v známkach, ktoré prideľuje uchádzačom. Ochranné známky sú vyjadrením hodnotiacich úsudkov vykonaných vo vzťahu ku každej z nich.

31 Vzhľadom na utajenie, ktoré musí sprevádzať prácu výberovej komisie, oznámenie bodov získaných v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie." (kurzívou zvýraznil generálny advokát)

3.4 Z uvedeného je zrejmé, že vec Innamorati sa týkala len povinnosti odôvodnenia individuálnych rozhodnutí prijatých osobitne v súvislosti s výberovými konaniami na prijatie do zamestnania. Rozhodnutie vo veci Innamorati sa teda netýka otázky prístupu k dokumentom. Podľa názoru ombudsmana sa preto na rozhodnutie vo veci Innamorati nemožno odvolávať ako na právny precedens, ktorým sa inštitúciám ukladá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o výberových kritériách podľa nariadenia č. 1049/2001.

3.6 Ombudsman poznamenáva, že nedávne rozhodnutia Súdu prvého stupňa zrejme podporujú toto zistenie. Vo veci Pyres(13) a vo veci Alexandratos a Panagiotou(14) Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci oznámenie známky získanej uchádzačmi v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie, neznamená to, že uchádzač, ktorý o to požiada, nemôže byť informovaný o výberových kritériách výberovej komisie.

3.7 Ombudsman ďalej poznamenáva, že umožnenie prístupu k výberovým kritériám sa zdá byť v súlade s politikou a právnymi predpismi Európskej únie o transparentnosti a prístupe verejnosti k dokumentom, ktoré sa od rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Innamorati v roku 1996 výrazne rozvinuli.

V roku 1997 Amsterdamská zmluva zmenila a doplnila Zmluvu o Európskej únii, pričom do článku 1 spoločných ustanovení tejto zmluvy vložila túto zásadu:

„Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese vytvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“ (Emphases added.)

Amsterdamskou zmluvou sa do Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev vložil aj článok 255. V článku 255 zmluvy sa stanovuje, že:

„Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom zaregistrovaným v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v súlade so zásadami a podmienkami, ktoré sa vymedzia...“.

V článku 255 ods. 2 sa ustanovuje, že „Všeobecné zásady a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa riadi toto právo na prístup k dokumentom, určí Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy.“

Na základe tohto ustanovenia Rada a Parlament prijali 30. mája 2001 nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom (15).

V preambule nariadenia č. 1049/2001 sa potvrdzuje, že „otvorenosť... zaručuje, že administratíva má v demokratickom systéme väčšiu legitímnosť, je účinnejšia a zodpovednejšia voči občanovi“ (odôvodnenie 2, podčiarkol generálny advokát) a že „v zásade by všetky dokumenty inštitúcií mali byť prístupné verejnosti“ (odôvodnenie 11). V článku 1 písm. b) sa výslovne stanovuje, že cieľom nariadenia č. 1049/2001 je „ustanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia čo najjednoduchší výkon tohto práva“.

3.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že EPSO a Komisia sa nesprávne domnievali, že rozhodnutie vo veci Innamorati ich zaväzuje odmietnuť prístup k výberovým kritériám podľa článku 4 ods. 3 bodu ii) nariadenia č. 1049/2001. EPSO a Komisia teda neuviedli dostatočné dôvody zamietnutia prístupu. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu, a preto ombudsman predkladá ďalej uvedený návrh odporúčania.

3.9 Ombudsman chce okrem toho dodať, že výnimka uvedená v článku 4 ods. 3 bode ii) sa zrejme nevzťahuje na druh dokumentu, o ktorý ide v tejto veci. Článok 4 ods. 3 bod ii) sa vzťahuje na „dokumenty obsahujúce stanoviská“. Podľa názoru ombudsmana dokument obsahujúci výberové kritériá nemožno považovať za „dokument obsahujúci stanoviská“(16).

4 Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman predkladá úradu EPSO v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana tento návrh odporúčania:

Úrad EPSO by mal prehodnotiť svoje odmietnutie poskytnúť sťažovateľovi prístup k výberovým kritériám stanoveným výberovou komisiou a poskytnúť prístup, pokiaľ platné dôvody nebránia ich zverejneniu na základe ktorejkoľvek z výnimiek uvedených v nariadení č. 1049/2001 o dokumentoch Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Úrad EPSO a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle EPSO podrobné stanovisko do 31. decembra 2004. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

V Štrasburgu 7. októbra 2004

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Úradný vestník 2001 L 145, s. 43.

(3) Vec T-53/00 Angioli, Zb. 2000, s. 2003 II-73; Vec T-33/00, Martínez Paramo a iní, Zb. 2000, s. 2003 II-541; Vec T-72/01, Pyres, rozsudok z 25. júna 2003.

(4) Vec C-254/95 P, Innamorati, Zb. 1996, s. I-3423.

(5) Tamže, bod 29.

(6) Úradný vestník 2001 L 145, s. 43.

(7) Úradný vestník 2001 L 145, s. 43.

(8) Osobitná správa európskej ombudsmanky Európskemu parlamentu v nadväznosti na vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa utajenia, ktoré je súčasťou postupu prijímania zamestnancov Komisie: http://www.ombudsman.europa.eu/special/en/default.htm.

(9) Pozri tlačovú správu Európskeho ombudsmana č. 16/99 z 15. decembra 1999.

(10) Vec C-254/95 P, Innamorati, Zb. 1996, s. I-3423.

Tamže, bod 29.

(12) Úradný vestník 2001 L 145, s. 43.

(13) Vec T-72/01, Pyres, rozsudok z 25. júna 2003, body 70 – 71.

(14) Vec T-233/02, Alexandratos a Panagiotou, rozsudok zo 17. septembra 2003, bod 31.

(15) Úradný vestník 2001 L 145, s. 43.

(16) Zdá sa, že ďalšie jazykové verzie nariadenia 1049/2001 podporujú zistenia ombudsmana, napríklad "des avis" (francúzsky), "Stellungnahme" (nemecký), "yttranden" (švédsky), "meningstilkendegivelser" (dánsky), "opiniones" (španielsky), "riflessioni" (taliansky).