- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.
Aktuálny jazyk:
- SK Slovenčina
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
Návrh odporúčania Európskej komisii v sťažnosti 489/98/OV
Odporúčanie
Prípad 489/98/OV - Otvorené dňa Pondelok | 18 mája 1998 - Odporúčanie týkajúce sa Štvrtok | 04 novembra 1999 - Rozhodnutie z dňa Streda | 12 apríla 2000
(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana.(7))
Vážený pán P.,
1. apríla 1998 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa toho, že Európska komisia Vás po skončení Vašej neplatenej dovolenky z osobných dôvodov neobnovila a neodmietla Vám vyplatiť náhradu za stratu mzdy a znížený dôchodok.
Dňa 18. mája 1998 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 27. júla 1998 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 14. septembra 1998 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 31. marca 1999 som dostal list od poslanca Európskeho parlamentu pána Brendana Donnellyho, ktorý vo Vašom mene napísal, aby som sa spýtal na výsledok Vašej sťažnosti. Dňa 12. apríla 1999 som mu zaslal odpoveď, v ktorej som ho informoval, že Vaša sťažnosť je stále predmetom vyšetrovania. Informoval som vás o tom v ten istý deň.
Dňa 22. apríla 1999 ste zaslali podrobnejšie informácie týkajúce sa Vašej sťažnosti. Dňa 23. apríla 1999 som požiadal Komisiu o ďalšie pripomienky k niektorým aspektom Vašej sťažnosti. Komisia zaslala svoje druhé stanovisko 1. júla 1999 a ja som Vám ho zaslal 20. júla 1999 s výzvou na predloženie nových pripomienok. Dňa 11. augusta 1999 ste zaslali svoje pripomienky k druhému stanovisku Komisie.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za oneskorenie pri rozhodovaní o Vašej sťažnosti.
Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľ, úradník Európskej komisie zaradený do platovej triedy A4, nastúpil na neplatené pracovné voľno z osobných dôvodov počas jedného roka od 1. októbra 1995 do 30. septembra 1996. Sťažoval sa, že Komisia ho po tomto období neobnovila. Konkrétnejšie, dva mesiace po uplynutí jeho neplateného voľna Komisia stále nepredložila ponuku na opätovné zamestnanie a ani neexistovali vyhliadky na opätovné zamestnanie v budúcnosti.
Sťažovateľ preto 25. novembra 1996 napísal generálnemu riaditeľovi GR IX list, v ktorom ho informoval, že s cieľom získať zdroj pravidelného príjmu a vzhľadom na to, že nemá inú možnosť ako odísť do predčasného dôchodku, odstúpil zo služby s účinnosťou od 1. októbra 1996.
Dňa 10. júna 1997 sťažovateľ požiadal podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku o finančnú náhradu za stratu platu od skončenia jeho dovolenky až do dátumu jeho výpovede a o znížený dôchodok. Dňa 5. augusta 1997 GR IX odpovedalo, že sťažovateľ podal jednoznačnú žiadosť o odstúpenie podľa článku 48 služobného poriadku, a preto nemôže zohľadniť jeho žiadosť o náhradu škody.
Dňa 17. septembra 1997 podal sťažovateľ na menovací orgán odvolanie proti tomuto zamietnutiu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, pričom zopakoval svoju žiadosť o finančnú náhradu. Menovací orgán zamietol žiadosť sťažovateľa listom zo 16. februára 1998. Domnieval sa, že Komisia sa nedopustila administratívnych nezrovnalostí a nebola zodpovedná za jeho odstúpenie z funkcie, a preto nemusela zaplatiť náhradu škody. Sťažovateľ preto podal túto sťažnosť ombudsmanovi, pričom tvrdil, že Komisia ho po skončení jeho neplateného pracovného voľna z osobných dôvodov neobnovila a odmietla vyplatiť náhradu za a) stratu mzdy z dôvodu neobnovenia jeho pracovného miesta a za b) finančnú stratu z dôvodu jeho odstúpenia.
Stanovisko Komisie
Komisia vo svojom stanovisku odkázala na odpoveď menovacieho orgánu zo 16. februára 1998. Menovací orgán pripomenul sťažovateľovi ustanovenie článku 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku, ktoré ukladá inštitúcii povinnosť opätovne prijať úradníka po uplynutí neplateného pracovného voľna z osobných dôvodov na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho kategórii alebo službe, za predpokladu, že spĺňa požiadavky na toto pracovné miesto. Postup určenia, či úradník spĺňa tieto požiadavky, sa musí skutočne uskutočniť a musí sa uskutočniť tak, aby dotknutá inštitúcia mohla preukázať, že ustanovenie bolo dodržané. Nevykonanie takýchto kontrol by predstavovalo protiprávne konanie alebo opomenutie, z ktorého by vyplývala zodpovednosť Komisie voči žalobcovi.
Komisia ďalej poznamenala, že preskúmanie krokov, ktoré podnikol sťažovateľ na jednej strane a Komisia na strane druhej, nepreukázalo žiadnu nezrovnalosť v konaní o opätovnom zaradení. Menovací orgán sa domnieval, že skutočnosť, že sťažovateľ nebol na konci novembra 1996 opätovne prijatý do zamestnania, bola odôvodnená vzhľadom na to, že jeho pracovné voľno z osobných dôvodov uplynulo dva mesiace pred 30. septembrom 1996. Z týchto dôvodov bola žiadosť sťažovateľa o náhradu škody zamietnutá, pokiaľ ide o obdobie od skončenia jeho pracovného voľna z osobných dôvodov do dátumu jeho odstúpenia z funkcie.
Menovací orgán poukázal na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. júla 1976 (1) rozhodol, že v prípade žiadosti o náhradu škody z dôvodu neobnovenia pracovného pomeru po skončení pracovného voľna z osobných dôvodov sa žalobca nemôže v prípade neposkytnutia služieb domáhať vyplatenia nedoplatkov na mzde. Má však nárok na náhradu skutočnej škody, ktorú utrpel stratou tejto mzdy v dôsledku protiprávneho konania administratívy.
Pokiaľ ide o žiadosť o finančnú náhradu odo dňa, keď odišiel do dôchodku, sťažovateľ tvrdil, že bol nútený odstúpiť z funkcie vzhľadom na to, že administratíva mu počas dvoch mesiacov nasledujúcich po uplynutí jeho dovolenky neposkytla žiadny príjem. Komisia pripomenula ustálenú judikatúru, podľa ktorej je inštitúcia Spoločenstva zodpovedná, ak je údajné konanie protiprávne, škoda skutočne vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi uvedeným konaním a škodou.
V prejednávanej veci menovací orgán overil, že Komisia skutočne konala a konala správne a že dvojmesačná lehota medzi uplynutím dovolenky a jeho odstúpením z funkcie bola primeranou lehotou, aj keď sťažovateľ nebol opätovne prijatý do zamestnania. Odstúpenie sťažovateľa bolo tiež výsledkom jeho jednoznačného písomného vyjadrenia zámeru definitívne odísť zo služby inštitúcie, ako je stanovené v článku 48 služobného poriadku. Vzhľadom na to, že odstúpenie bolo dobrovoľným aktom sťažovateľa, Komisia dospela k záveru, že v tejto veci nenesie žiadnu priamu zodpovednosť a že Komisii nemožno pripísať žiadnu vinu. Žiadosť o finančnú náhradu bola preto zamietnutá.
Pripomienky sťažovateľa Sťažovateľ
trval na svojej sťažnosti. Uviedol, že v tom čase bolo skutočne voľných niekoľko dokonale vhodných pracovných miest a že Komisia nepreskúmala jeho kvalifikáciu na žiadne z týchto pracovných miest. Uviedol, že štyri vhodné pracovné miesta sú vyhradené pre iných konkrétnych uchádzačov alebo pre jednotlivcov z nových členských štátov. Sťažovateľ sa preto domnieval, že tvrdenie Komisie, že v postupe opätovného zaradenia nedošlo k nezrovnalosti, nebolo správne. Opatrenia prijaté Komisiou neboli účinné, keďže neviedli k jedinej ponuke na opätovné prijatie do zamestnania v priebehu 3,5 mesiaca odo dňa, keď potvrdil svoj úmysel vrátiť sa, ani k perspektíve opätovného prijatia do zamestnania v budúcnosti. Sťažovateľ dospel k záveru, že konanie Komisie bolo nedbanlivé, že utrpel škodu a že príčinná súvislosť medzi oboma je jasná. Dňa 22. apríla 1999 sťažovateľ zaslal ďalšie spresnenia týkajúce sa štyroch pracovných miest, ktoré boli neobsadené v čase, keď požiadal o opätovné prijatie do zamestnania.
S cieľom overiť, či Komisia podrobne preskúmala schopnosti sťažovateľa v súvislosti s voľnými pracovnými miestami zodpovedajúcimi jeho platovej triede, ombudsman 23. apríla 1999 požiadal Komisiu o ďalšie pripomienky k trom bodom.
Po prvé, ombudsman požiadal o získanie zoznamu všetkých pracovných miest (vrátane požiadaviek) zodpovedajúcich platovej triede sťažovateľa (A4), ktoré boli neobsadené v období po skončení jeho pracovného voľna z osobných dôvodov (30. septembra 1996).
Po druhé, Komisia bola požiadaná, aby reagovala na tvrdenie sťažovateľa, že nepreskúmala jeho kvalifikáciu na žiadne z voľných pracovných miest, pretože boli vyhradené pre iných uchádzačov.
Ombudsman sa napokon opýtal, čo odôvodňuje posúdenie menovacieho orgánu, že voľné pracovné miesta nezodpovedajú kvalifikácii sťažovateľa (list komisára Liikanena zo 16. februára 1998, strana 3, posledný odsek).
Druhé stanovisko Komisie
Komisia zaslala ombudsmanovi zoznamy voľných riadiacich pozícií, ktoré boli zverejnené každý týždeň medzi 18. júlom 1996 a 28. novembrom 1996. Komisia zopakovala, že tento spor bol dôsledkom jednostranného rozhodnutia sťažovateľa z 25. novembra 1996 o odstúpení z Komisie menej ako dva mesiace po 1. októbri 1996. Komisia preto uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť za toto rozhodnutie ani za jeho vplyv na príjmy sťažovateľa.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že nepreskúmal jeho kvalifikáciu na žiadne z voľných pracovných miest, Komisia poznamenala, že je nesporné, že medzi 1. októbrom 1996 a 30. novembrom 1996 boli voľné pracovné miesta A5/A4, vrátane štyroch pracovných miest vedúcich oddelení citovaných sťažovateľom. Komisia najprv poukázala na to, že jedno z pracovných miest, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, je pracovné miesto A3, a preto nie je relevantné. Preto bolo potrebné preskúmať, či životopis sťažovateľa preukazuje, že spĺňa požiadavky na ďalšie tri pracovné miesta.
Podľa životopisu sťažovateľa bol v rokoch 1974 až 1990 ako úradník A4 hlavným administrátorom (A5/4) a následne vedúcim oddelenia na GR II (Hospodárske a finančné záležitosti). V rokoch 1990 až 1995 bol poradcom GR I v Paríži. Komisia poznamenala, že životopis sťažovateľa bol stručný, pokiaľ ide o jeho kariéru a zručnosti, a že do roku 1988 bolo miesto vedúceho oddelenia vyhradené pre úradníkov A3. Po roku 1990 sťažovateľ už nebol vedúcim oddelenia (alebo skôr vedúcim oddelenia).
Predmetné voľné pracovné miesta sa týkali vedúceho oddelenia pre vonkajší rozmer vnútorného trhu a finančných služieb na GR XV, vedúceho oddelenia pre monitorovanie vplyvu Európskeho sociálneho fondu na GR V a vedúceho oddelenia Organizácie Spojených národov na GR IA. Každá z týchto pozícií si vyžadovala špeciálne zručnosti. Komisia uviedla, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ splnil požiadavku na tieto pracovné miesta, a to tak vo vzťahu k úrovni zodpovednosti (kandidát na miesto vedúceho oddelenia musí mať preukázateľné riadiace schopnosti), ako aj k ostatným požiadavkám. Administratíve preto nemožno vytýkať, že sťažovateľa okamžite neobnovila, pretože za takýchto okolností musí od dotknutej osoby požadovať dodatočné informácie. To, že Komisia tak neurobila, bolo spôsobené tým, že navrhovateľ odišiel do dôchodku skôr, ako to bolo možné urobiť v primeranej lehote.
GR IX Komisie kontaktovalo aj rôzne generálne riaditeľstvá vrátane GR I, GR II, GR VI a GR XXI v snahe nájsť vhodné pracovné miesto pre sťažovateľa. Tieto pokusy však neviedli k jeho opätovnému zaradeniu, pretože životopis sťažovateľa neobsahoval dostatočné podrobnosti o jeho schopnostiach. Komisia poznamenala, že tento životopis je príliš vágny na to, aby umožnil okamžité rozhodnutie.
Komisia preto dospela k záveru, že administratíva nebola v tejto veci ani zďaleka neaktívna a začala podnikať kroky na obnovenie činnosti navrhovateľa.
Dodatočné pripomienky sťažovateľa
Sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a zopakoval, že mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto počas 3,5 mesiaca od jeho žiadosti o opätovné prijatie do zamestnania. Sťažovateľ tiež poznamenal, že jeho životopis mal zhrnúť jeho odbornú prax, ktorú Komisia pozná už 22 rokov. Sťažovateľ dodal, že v rokoch 1986 až 1987 skutočne zastával pozíciu A3 ako vedúci oddelenia na GR II-E-2. Sťažovateľ uviedol, že všetky pracovné miesta, na ktoré sa Komisia odvoláva, sú v súlade s jeho skúsenosťami a povinnosťami v parížskej delegácii. Napokon uviedol, že Komisia si mohla vyžiadať doplňujúce informácie týkajúce sa jeho životopisu.
1 Komisia neobnovila sťažovateľa po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia ho neobnovila po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov 30. septembra 1996. Konkrétnejšie, dva mesiace po tomto dátume stále nedostal ponuku na opätovné prijatie do zamestnania a ani neexistovala žiadna vyhliadka na opätovné prijatie do zamestnania v blízkej budúcnosti. Komisia poznamenala, že preskúmanie krokov podniknutých Komisiou ukázalo, že v konaní o opätovnom zaradení nedošlo k žiadnej nezrovnalosti. Komisia vo svojom druhom stanovisku dodala, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ spĺňa požiadavky na voľné pracovné miesta. Komisia tiež poukázala na to, že životopis sťažovateľa bol príliš vágny na to, aby prijal okamžité rozhodnutie o jeho opätovnom prijatí do zamestnania.
1.2 Ombudsman poznamenáva, že článok 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku stanovuje, že po uplynutí dovolenky musí byť úradník opätovne prijatý na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho kategórii alebo službe, za predpokladu, že spĺňa požiadavky na toto pracovné miesto. Podľa judikatúry Súdu prvého stupňa administratíva systematicky overuje prostredníctvom podrobného preskúmania schopnosti úradníka čakajúceho na opätovné prijatie do zamestnania vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu zodpovedajúcemu jeho platovej triede. Postup overovania spôsobilosti úradníkov čakajúcich na opätovné prijatie do zamestnania preto musí byť účinný a musí prebiehať tak, aby inštitúcie mohli preukázať, že bol dodržaný. V tejto súvislosti, hoci príslušné orgány nemôžu byť nútené preukázať, že preskúmali schopnosti úradníka v prípade zjavného rozdielu medzi jeho schopnosťami a schopnosťami požadovanými pre konkrétne voľné pracovné miesto, takýto dôkaz musí byť predložený vo všetkých prípadoch, v ktorých je pri neexistencii takéhoto zjavného rozdielu potrebné úplné overenie schopností dotknutej osoby vo vzťahu k voľnému pracovnému miestu. Neuskutočnenie systematického overovania spôsobilosti dotknutého úradníka vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu, na ktoré mohol byť opätovne prijatý, predstavuje pochybenie súvisiace so službou, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti administratívy, pokiaľ toto pochybenie oneskoruje opätovné prijatie dotknutej osoby do zamestnania (2).
1.3 Ombudsman preto overí, či Komisia v tomto prípade podrobne preskúmala schopnosti sťažovateľa v súvislosti s uvoľnenými pracovnými miestami. Zdá sa, že sťažovateľ požiadal 12. augusta 1996 o opätovné prijatie s účinnosťou od 1. októbra 1996. Vo svojom konečnom rozhodnutí zo 16. februára 1998 o odvolaní sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku menovací orgán iba poznamenal, že žiadne generálne riaditeľstvo nebolo schopné ponúknuť sťažovateľovi pracovné miesto do konca novembra 1996, pretože „buď nemali k dispozícii príslušné voľné pracovné miesta, alebo voľné pracovné miesta nezodpovedali schopnostiam sťažovateľa“. Menovací orgán nijako neodôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedali schopnostiam požadovaným pre voľné pracovné miesta, ani neodkázal na konkrétne voľné pracovné miesta.
1.4 Ombudsman preto požiadal o podrobnejšie informácie o zozname pracovných miest, ktoré boli neobsadené v období po skončení pracovného voľna sťažovateľa z osobných dôvodov. Požiadal tiež Komisiu, aby uviedla, prečo menovací orgán odôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedajú schopnostiam na voľných pracovných miestach. Zo zoznamov voľných pracovných miest uverejnených medzi 18. júlom 1996 a 28. novembrom 1996 vyplýva, že v tomto období bolo voľných viac ako dvadsaťpäť pracovných miest kategórie A5/A4 (3).
1.5 Komisia však vo svojom stanovisku ombudsmanovi, s výnimkou 4 pracovných miest, ktoré uviedol samotný sťažovateľ, neodkázala na žiadne konkrétne voľné pracovné miesto A5/A4 z týchto zoznamov, ani neodôvodnila, a to ani v krátkom čase, prečo sťažovateľ nemohol byť opätovne prijatý na jedno z týchto pracovných miest. Pokiaľ ide o tri zo štyroch pracovných miest uvedených sťažovateľom, Komisia sa opäť bez podrobného preskúmania obmedzila na konštatovanie, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ spĺňa požiadavky na tieto pracovné miesta, a to tak vo vzťahu k úrovni zodpovednosti (potreba preukázaných riadiacich zručností pre pracovné miesta vedúcich oddelení), ako aj k ostatným požiadavkám. Komisia dokonca dodala, že vzhľadom na túto skutočnú neistotu musí správny orgán za takýchto okolností požiadať dotknutú osobu o dodatočné informácie. Túto požiadavku potvrdila aj judikatúra Súdu prvého stupňa (4). Komisia však k tomu nepristúpila.
1.6 Na základe uvedeného ombudsman dospel k záveru, že Komisia nevykonala podrobné preskúmanie, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora, schopností sťažovateľa vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu zodpovedajúcemu jeho platovej triede. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že Komisia založila svoj úsudok o schopnostiach sťažovateľa, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, len na životopise sťažovateľa, ktorý považovala za príliš vágny a stručný, a bez toho, aby sťažovateľa požiadala o podrobnejšie informácie. Takisto sa zdá, že Komisia nikdy nenahliadla do podrobností osobného spisu sťažovateľa, čo mohla urobiť vzhľadom na to, že pracoval pre Komisiu 22 rokov.
1.7 Z týchto úvah teda vyplýva, že skutočnosť, že Komisia podrobne nepreskúmala kvalifikáciu sťažovateľa v súvislosti s predmetnými pracovnými miestami, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý môže mať za následok zodpovednosť Komisie voči sťažovateľovi. Vzhľadom na to, že z dôvodu opačných názorov Komisie a sťažovateľa nebolo možné nájsť priateľské riešenie medzi stranami v tomto bode, ombudsman predkladá ďalej uvedený návrh odporúčania.
2 Sťažovateľ požadoval finančnú náhradu za to, že Komisia ho neobnovila, a finančné dôsledky jeho odstúpenia
2.1 Sťažovateľ požadoval náhradu za 1) stratu mzdy (medzi skončením jeho neplateného voľna až do dátumu jeho odstúpenia) v dôsledku toho, že Komisia ho neobnovila po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov, a za 2) finančnú stratu spojenú so skutočnosťou, že musel odstúpiť z Komisie. Komisia odmietla vyplatiť obe náhrady, pretože sa domnievala, že na jednej strane sa nedopustila nezrovnalosti v konaní o opätovnom zaradení, a na druhej strane nemohla niesť zodpovednosť za jednostranné rozhodnutie sťažovateľa odstúpiť z Komisie.
2.2 Pokiaľ ide o prvý návrh na náhradu škody z dôvodu, že Komisia neobnovila pozíciu sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora žiadateľ o náhradu škody z dôvodu neobnovenia pozície po skončení dovolenky z osobných dôvodov nemôže v prípade neposkytnutia služieb požadovať vyplatenie nedoplatkov na mzde. Má však nárok na náhradu skutočnej škody spôsobenej stratou tejto mzdy v dôsledku protiprávneho konania administratívy (5).
2.3 Komisia by preto mala v tomto prípade nahradiť sťažovateľovi majetkovú škodu, ktorú utrpel priamo v dôsledku chyby súvisiacej s činnosťou útvaru Komisie, ktorou je nevykonanie podrobného preskúmania kvalifikácie sťažovateľa na pracovné miesta, ktoré boli uvoľnené po skončení jeho pracovného voľna z osobných dôvodov. Ombudsman sa domnieva, že nie je schopný určiť výšku tejto náhrady. Vyzýva strany, aby sa dohodli na zásade a výške finančnej náhrady. Ombudsman preto predkladá nižšie uvedený návrh odporúčania. 2.4 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora príslušná inštitúcia nemôže niesť zodpovednosť za žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z rozhodnutia úradníka odísť zo zamestnania pred doručením oznámenia o jeho opätovnom prijatí (6). V článku 40 ods. 4 písm. d) in fine sa skutočne stanovuje, že až do skutočného opätovného dosadenia úradník zostane na neplatenej dovolenke z osobných dôvodov. Ombudsman sa preto domnieva, že v tomto prípade Komisia nemôže niesť zodpovednosť za jednostranné rozhodnutie sťažovateľa odstúpiť. Žiadosť sťažovateľa o náhradu škody preto nie je opodstatnená a nezistil sa žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s týmto aspektom prípadu.
3 Záver
Podľa judikatúry Súdu prvého stupňa administratíva prostredníctvom podrobného preskúmania systematicky overuje schopnosti úradníka čakajúceho na opätovné prijatie do zamestnania, pokiaľ ide o každé voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede.
V tomto prípade menovací orgán nijako neodôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedali schopnostiam požadovaným pre voľné pracovné miesta. Okrem toho, s výnimkou štyroch pracovných miest, ktoré uviedol samotný sťažovateľ, Komisia neuviedla žiadne konkrétne voľné pracovné miesto A5/A4 zo zoznamov, ani neodôvodnila, a to ani v krátkom čase, prečo sťažovateľ nemohol byť opätovne prijatý na jedno z týchto pracovných miest. Komisia založila svoj úsudok o schopnostiach sťažovateľa, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, len na životopise sťažovateľa, ktorý považovala za príliš vágny a neurčitý, a bez toho, aby sťažovateľa požiadala o podrobnejšie informácie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia nevykonala podrobné preskúmanie schopností sťažovateľa v súvislosti s každým voľným pracovným miestom zodpovedajúcim jeho platovej triede, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora. Toto zlyhanie predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý môže mať za následok zodpovednosť Komisie voči sťažovateľovi.
Vzhľadom na tieto závery (body 1.7 a 2.3) a vzhľadom na to, že nebolo možné nájsť priateľské riešenie medzi stranami v tomto bode, ombudsman predkladá Európskej komisii tento návrh odporúčania:
Európska komisia bude o tomto návrhu odporúčania informovaná. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Komisia do troch mesiacov podrobné stanovisko. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia odporúčania ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie odporúčania.
Váš úprimný
Jacob SÖDERMAN
V Štrasburgu 4. novembra 1999
Vážený pán P.,
1. apríla 1998 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa toho, že Európska komisia Vás po skončení Vašej neplatenej dovolenky z osobných dôvodov neobnovila a neodmietla Vám vyplatiť náhradu za stratu mzdy a znížený dôchodok.
Dňa 18. mája 1998 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 27. júla 1998 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 14. septembra 1998 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 31. marca 1999 som dostal list od poslanca Európskeho parlamentu pána Brendana Donnellyho, ktorý vo Vašom mene napísal, aby som sa spýtal na výsledok Vašej sťažnosti. Dňa 12. apríla 1999 som mu zaslal odpoveď, v ktorej som ho informoval, že Vaša sťažnosť je stále predmetom vyšetrovania. Informoval som vás o tom v ten istý deň.
Dňa 22. apríla 1999 ste zaslali podrobnejšie informácie týkajúce sa Vašej sťažnosti. Dňa 23. apríla 1999 som požiadal Komisiu o ďalšie pripomienky k niektorým aspektom Vašej sťažnosti. Komisia zaslala svoje druhé stanovisko 1. júla 1999 a ja som Vám ho zaslal 20. júla 1999 s výzvou na predloženie nových pripomienok. Dňa 11. augusta 1999 ste zaslali svoje pripomienky k druhému stanovisku Komisie.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za oneskorenie pri rozhodovaní o Vašej sťažnosti.
Sťažnosť
Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľ, úradník Európskej komisie zaradený do platovej triedy A4, nastúpil na neplatené pracovné voľno z osobných dôvodov počas jedného roka od 1. októbra 1995 do 30. septembra 1996. Sťažoval sa, že Komisia ho po tomto období neobnovila. Konkrétnejšie, dva mesiace po uplynutí jeho neplateného voľna Komisia stále nepredložila ponuku na opätovné zamestnanie a ani neexistovali vyhliadky na opätovné zamestnanie v budúcnosti.
Sťažovateľ preto 25. novembra 1996 napísal generálnemu riaditeľovi GR IX list, v ktorom ho informoval, že s cieľom získať zdroj pravidelného príjmu a vzhľadom na to, že nemá inú možnosť ako odísť do predčasného dôchodku, odstúpil zo služby s účinnosťou od 1. októbra 1996.
Dňa 10. júna 1997 sťažovateľ požiadal podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku o finančnú náhradu za stratu platu od skončenia jeho dovolenky až do dátumu jeho výpovede a o znížený dôchodok. Dňa 5. augusta 1997 GR IX odpovedalo, že sťažovateľ podal jednoznačnú žiadosť o odstúpenie podľa článku 48 služobného poriadku, a preto nemôže zohľadniť jeho žiadosť o náhradu škody.
Dňa 17. septembra 1997 podal sťažovateľ na menovací orgán odvolanie proti tomuto zamietnutiu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, pričom zopakoval svoju žiadosť o finančnú náhradu. Menovací orgán zamietol žiadosť sťažovateľa listom zo 16. februára 1998. Domnieval sa, že Komisia sa nedopustila administratívnych nezrovnalostí a nebola zodpovedná za jeho odstúpenie z funkcie, a preto nemusela zaplatiť náhradu škody. Sťažovateľ preto podal túto sťažnosť ombudsmanovi, pričom tvrdil, že Komisia ho po skončení jeho neplateného pracovného voľna z osobných dôvodov neobnovila a odmietla vyplatiť náhradu za a) stratu mzdy z dôvodu neobnovenia jeho pracovného miesta a za b) finančnú stratu z dôvodu jeho odstúpenia.
Požiadavku
Stanovisko Komisie
Komisia vo svojom stanovisku odkázala na odpoveď menovacieho orgánu zo 16. februára 1998. Menovací orgán pripomenul sťažovateľovi ustanovenie článku 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku, ktoré ukladá inštitúcii povinnosť opätovne prijať úradníka po uplynutí neplateného pracovného voľna z osobných dôvodov na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho kategórii alebo službe, za predpokladu, že spĺňa požiadavky na toto pracovné miesto. Postup určenia, či úradník spĺňa tieto požiadavky, sa musí skutočne uskutočniť a musí sa uskutočniť tak, aby dotknutá inštitúcia mohla preukázať, že ustanovenie bolo dodržané. Nevykonanie takýchto kontrol by predstavovalo protiprávne konanie alebo opomenutie, z ktorého by vyplývala zodpovednosť Komisie voči žalobcovi.
Komisia ďalej poznamenala, že preskúmanie krokov, ktoré podnikol sťažovateľ na jednej strane a Komisia na strane druhej, nepreukázalo žiadnu nezrovnalosť v konaní o opätovnom zaradení. Menovací orgán sa domnieval, že skutočnosť, že sťažovateľ nebol na konci novembra 1996 opätovne prijatý do zamestnania, bola odôvodnená vzhľadom na to, že jeho pracovné voľno z osobných dôvodov uplynulo dva mesiace pred 30. septembrom 1996. Z týchto dôvodov bola žiadosť sťažovateľa o náhradu škody zamietnutá, pokiaľ ide o obdobie od skončenia jeho pracovného voľna z osobných dôvodov do dátumu jeho odstúpenia z funkcie.
Menovací orgán poukázal na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. júla 1976 (1) rozhodol, že v prípade žiadosti o náhradu škody z dôvodu neobnovenia pracovného pomeru po skončení pracovného voľna z osobných dôvodov sa žalobca nemôže v prípade neposkytnutia služieb domáhať vyplatenia nedoplatkov na mzde. Má však nárok na náhradu skutočnej škody, ktorú utrpel stratou tejto mzdy v dôsledku protiprávneho konania administratívy.
Pokiaľ ide o žiadosť o finančnú náhradu odo dňa, keď odišiel do dôchodku, sťažovateľ tvrdil, že bol nútený odstúpiť z funkcie vzhľadom na to, že administratíva mu počas dvoch mesiacov nasledujúcich po uplynutí jeho dovolenky neposkytla žiadny príjem. Komisia pripomenula ustálenú judikatúru, podľa ktorej je inštitúcia Spoločenstva zodpovedná, ak je údajné konanie protiprávne, škoda skutočne vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi uvedeným konaním a škodou.
V prejednávanej veci menovací orgán overil, že Komisia skutočne konala a konala správne a že dvojmesačná lehota medzi uplynutím dovolenky a jeho odstúpením z funkcie bola primeranou lehotou, aj keď sťažovateľ nebol opätovne prijatý do zamestnania. Odstúpenie sťažovateľa bolo tiež výsledkom jeho jednoznačného písomného vyjadrenia zámeru definitívne odísť zo služby inštitúcie, ako je stanovené v článku 48 služobného poriadku. Vzhľadom na to, že odstúpenie bolo dobrovoľným aktom sťažovateľa, Komisia dospela k záveru, že v tejto veci nenesie žiadnu priamu zodpovednosť a že Komisii nemožno pripísať žiadnu vinu. Žiadosť o finančnú náhradu bola preto zamietnutá.
Pripomienky sťažovateľa Sťažovateľ
trval na svojej sťažnosti. Uviedol, že v tom čase bolo skutočne voľných niekoľko dokonale vhodných pracovných miest a že Komisia nepreskúmala jeho kvalifikáciu na žiadne z týchto pracovných miest. Uviedol, že štyri vhodné pracovné miesta sú vyhradené pre iných konkrétnych uchádzačov alebo pre jednotlivcov z nových členských štátov. Sťažovateľ sa preto domnieval, že tvrdenie Komisie, že v postupe opätovného zaradenia nedošlo k nezrovnalosti, nebolo správne. Opatrenia prijaté Komisiou neboli účinné, keďže neviedli k jedinej ponuke na opätovné prijatie do zamestnania v priebehu 3,5 mesiaca odo dňa, keď potvrdil svoj úmysel vrátiť sa, ani k perspektíve opätovného prijatia do zamestnania v budúcnosti. Sťažovateľ dospel k záveru, že konanie Komisie bolo nedbanlivé, že utrpel škodu a že príčinná súvislosť medzi oboma je jasná. Dňa 22. apríla 1999 sťažovateľ zaslal ďalšie spresnenia týkajúce sa štyroch pracovných miest, ktoré boli neobsadené v čase, keď požiadal o opätovné prijatie do zamestnania.
Ďalšie požiadavky
S cieľom overiť, či Komisia podrobne preskúmala schopnosti sťažovateľa v súvislosti s voľnými pracovnými miestami zodpovedajúcimi jeho platovej triede, ombudsman 23. apríla 1999 požiadal Komisiu o ďalšie pripomienky k trom bodom.
Po prvé, ombudsman požiadal o získanie zoznamu všetkých pracovných miest (vrátane požiadaviek) zodpovedajúcich platovej triede sťažovateľa (A4), ktoré boli neobsadené v období po skončení jeho pracovného voľna z osobných dôvodov (30. septembra 1996).
Po druhé, Komisia bola požiadaná, aby reagovala na tvrdenie sťažovateľa, že nepreskúmala jeho kvalifikáciu na žiadne z voľných pracovných miest, pretože boli vyhradené pre iných uchádzačov.
Ombudsman sa napokon opýtal, čo odôvodňuje posúdenie menovacieho orgánu, že voľné pracovné miesta nezodpovedajú kvalifikácii sťažovateľa (list komisára Liikanena zo 16. februára 1998, strana 3, posledný odsek).
Druhé stanovisko Komisie
Komisia zaslala ombudsmanovi zoznamy voľných riadiacich pozícií, ktoré boli zverejnené každý týždeň medzi 18. júlom 1996 a 28. novembrom 1996. Komisia zopakovala, že tento spor bol dôsledkom jednostranného rozhodnutia sťažovateľa z 25. novembra 1996 o odstúpení z Komisie menej ako dva mesiace po 1. októbri 1996. Komisia preto uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť za toto rozhodnutie ani za jeho vplyv na príjmy sťažovateľa.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že nepreskúmal jeho kvalifikáciu na žiadne z voľných pracovných miest, Komisia poznamenala, že je nesporné, že medzi 1. októbrom 1996 a 30. novembrom 1996 boli voľné pracovné miesta A5/A4, vrátane štyroch pracovných miest vedúcich oddelení citovaných sťažovateľom. Komisia najprv poukázala na to, že jedno z pracovných miest, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, je pracovné miesto A3, a preto nie je relevantné. Preto bolo potrebné preskúmať, či životopis sťažovateľa preukazuje, že spĺňa požiadavky na ďalšie tri pracovné miesta.
Podľa životopisu sťažovateľa bol v rokoch 1974 až 1990 ako úradník A4 hlavným administrátorom (A5/4) a následne vedúcim oddelenia na GR II (Hospodárske a finančné záležitosti). V rokoch 1990 až 1995 bol poradcom GR I v Paríži. Komisia poznamenala, že životopis sťažovateľa bol stručný, pokiaľ ide o jeho kariéru a zručnosti, a že do roku 1988 bolo miesto vedúceho oddelenia vyhradené pre úradníkov A3. Po roku 1990 sťažovateľ už nebol vedúcim oddelenia (alebo skôr vedúcim oddelenia).
Predmetné voľné pracovné miesta sa týkali vedúceho oddelenia pre vonkajší rozmer vnútorného trhu a finančných služieb na GR XV, vedúceho oddelenia pre monitorovanie vplyvu Európskeho sociálneho fondu na GR V a vedúceho oddelenia Organizácie Spojených národov na GR IA. Každá z týchto pozícií si vyžadovala špeciálne zručnosti. Komisia uviedla, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ splnil požiadavku na tieto pracovné miesta, a to tak vo vzťahu k úrovni zodpovednosti (kandidát na miesto vedúceho oddelenia musí mať preukázateľné riadiace schopnosti), ako aj k ostatným požiadavkám. Administratíve preto nemožno vytýkať, že sťažovateľa okamžite neobnovila, pretože za takýchto okolností musí od dotknutej osoby požadovať dodatočné informácie. To, že Komisia tak neurobila, bolo spôsobené tým, že navrhovateľ odišiel do dôchodku skôr, ako to bolo možné urobiť v primeranej lehote.
GR IX Komisie kontaktovalo aj rôzne generálne riaditeľstvá vrátane GR I, GR II, GR VI a GR XXI v snahe nájsť vhodné pracovné miesto pre sťažovateľa. Tieto pokusy však neviedli k jeho opätovnému zaradeniu, pretože životopis sťažovateľa neobsahoval dostatočné podrobnosti o jeho schopnostiach. Komisia poznamenala, že tento životopis je príliš vágny na to, aby umožnil okamžité rozhodnutie.
Komisia preto dospela k záveru, že administratíva nebola v tejto veci ani zďaleka neaktívna a začala podnikať kroky na obnovenie činnosti navrhovateľa.
Dodatočné pripomienky sťažovateľa
Sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a zopakoval, že mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto počas 3,5 mesiaca od jeho žiadosti o opätovné prijatie do zamestnania. Sťažovateľ tiež poznamenal, že jeho životopis mal zhrnúť jeho odbornú prax, ktorú Komisia pozná už 22 rokov. Sťažovateľ dodal, že v rokoch 1986 až 1987 skutočne zastával pozíciu A3 ako vedúci oddelenia na GR II-E-2. Sťažovateľ uviedol, že všetky pracovné miesta, na ktoré sa Komisia odvoláva, sú v súlade s jeho skúsenosťami a povinnosťami v parížskej delegácii. Napokon uviedol, že Komisia si mohla vyžiadať doplňujúce informácie týkajúce sa jeho životopisu.
ROZHODNUTIE
1 Komisia neobnovila sťažovateľa po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia ho neobnovila po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov 30. septembra 1996. Konkrétnejšie, dva mesiace po tomto dátume stále nedostal ponuku na opätovné prijatie do zamestnania a ani neexistovala žiadna vyhliadka na opätovné prijatie do zamestnania v blízkej budúcnosti. Komisia poznamenala, že preskúmanie krokov podniknutých Komisiou ukázalo, že v konaní o opätovnom zaradení nedošlo k žiadnej nezrovnalosti. Komisia vo svojom druhom stanovisku dodala, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ spĺňa požiadavky na voľné pracovné miesta. Komisia tiež poukázala na to, že životopis sťažovateľa bol príliš vágny na to, aby prijal okamžité rozhodnutie o jeho opätovnom prijatí do zamestnania.
1.2 Ombudsman poznamenáva, že článok 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku stanovuje, že po uplynutí dovolenky musí byť úradník opätovne prijatý na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho kategórii alebo službe, za predpokladu, že spĺňa požiadavky na toto pracovné miesto. Podľa judikatúry Súdu prvého stupňa administratíva systematicky overuje prostredníctvom podrobného preskúmania schopnosti úradníka čakajúceho na opätovné prijatie do zamestnania vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu zodpovedajúcemu jeho platovej triede. Postup overovania spôsobilosti úradníkov čakajúcich na opätovné prijatie do zamestnania preto musí byť účinný a musí prebiehať tak, aby inštitúcie mohli preukázať, že bol dodržaný. V tejto súvislosti, hoci príslušné orgány nemôžu byť nútené preukázať, že preskúmali schopnosti úradníka v prípade zjavného rozdielu medzi jeho schopnosťami a schopnosťami požadovanými pre konkrétne voľné pracovné miesto, takýto dôkaz musí byť predložený vo všetkých prípadoch, v ktorých je pri neexistencii takéhoto zjavného rozdielu potrebné úplné overenie schopností dotknutej osoby vo vzťahu k voľnému pracovnému miestu. Neuskutočnenie systematického overovania spôsobilosti dotknutého úradníka vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu, na ktoré mohol byť opätovne prijatý, predstavuje pochybenie súvisiace so službou, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti administratívy, pokiaľ toto pochybenie oneskoruje opätovné prijatie dotknutej osoby do zamestnania (2).
1.3 Ombudsman preto overí, či Komisia v tomto prípade podrobne preskúmala schopnosti sťažovateľa v súvislosti s uvoľnenými pracovnými miestami. Zdá sa, že sťažovateľ požiadal 12. augusta 1996 o opätovné prijatie s účinnosťou od 1. októbra 1996. Vo svojom konečnom rozhodnutí zo 16. februára 1998 o odvolaní sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku menovací orgán iba poznamenal, že žiadne generálne riaditeľstvo nebolo schopné ponúknuť sťažovateľovi pracovné miesto do konca novembra 1996, pretože „buď nemali k dispozícii príslušné voľné pracovné miesta, alebo voľné pracovné miesta nezodpovedali schopnostiam sťažovateľa“. Menovací orgán nijako neodôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedali schopnostiam požadovaným pre voľné pracovné miesta, ani neodkázal na konkrétne voľné pracovné miesta.
1.4 Ombudsman preto požiadal o podrobnejšie informácie o zozname pracovných miest, ktoré boli neobsadené v období po skončení pracovného voľna sťažovateľa z osobných dôvodov. Požiadal tiež Komisiu, aby uviedla, prečo menovací orgán odôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedajú schopnostiam na voľných pracovných miestach. Zo zoznamov voľných pracovných miest uverejnených medzi 18. júlom 1996 a 28. novembrom 1996 vyplýva, že v tomto období bolo voľných viac ako dvadsaťpäť pracovných miest kategórie A5/A4 (3).
1.5 Komisia však vo svojom stanovisku ombudsmanovi, s výnimkou 4 pracovných miest, ktoré uviedol samotný sťažovateľ, neodkázala na žiadne konkrétne voľné pracovné miesto A5/A4 z týchto zoznamov, ani neodôvodnila, a to ani v krátkom čase, prečo sťažovateľ nemohol byť opätovne prijatý na jedno z týchto pracovných miest. Pokiaľ ide o tri zo štyroch pracovných miest uvedených sťažovateľom, Komisia sa opäť bez podrobného preskúmania obmedzila na konštatovanie, že existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sťažovateľ spĺňa požiadavky na tieto pracovné miesta, a to tak vo vzťahu k úrovni zodpovednosti (potreba preukázaných riadiacich zručností pre pracovné miesta vedúcich oddelení), ako aj k ostatným požiadavkám. Komisia dokonca dodala, že vzhľadom na túto skutočnú neistotu musí správny orgán za takýchto okolností požiadať dotknutú osobu o dodatočné informácie. Túto požiadavku potvrdila aj judikatúra Súdu prvého stupňa (4). Komisia však k tomu nepristúpila.
1.6 Na základe uvedeného ombudsman dospel k záveru, že Komisia nevykonala podrobné preskúmanie, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora, schopností sťažovateľa vo vzťahu ku každému voľnému pracovnému miestu zodpovedajúcemu jeho platovej triede. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že Komisia založila svoj úsudok o schopnostiach sťažovateľa, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, len na životopise sťažovateľa, ktorý považovala za príliš vágny a stručný, a bez toho, aby sťažovateľa požiadala o podrobnejšie informácie. Takisto sa zdá, že Komisia nikdy nenahliadla do podrobností osobného spisu sťažovateľa, čo mohla urobiť vzhľadom na to, že pracoval pre Komisiu 22 rokov.
1.7 Z týchto úvah teda vyplýva, že skutočnosť, že Komisia podrobne nepreskúmala kvalifikáciu sťažovateľa v súvislosti s predmetnými pracovnými miestami, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý môže mať za následok zodpovednosť Komisie voči sťažovateľovi. Vzhľadom na to, že z dôvodu opačných názorov Komisie a sťažovateľa nebolo možné nájsť priateľské riešenie medzi stranami v tomto bode, ombudsman predkladá ďalej uvedený návrh odporúčania.
2 Sťažovateľ požadoval finančnú náhradu za to, že Komisia ho neobnovila, a finančné dôsledky jeho odstúpenia
2.1 Sťažovateľ požadoval náhradu za 1) stratu mzdy (medzi skončením jeho neplateného voľna až do dátumu jeho odstúpenia) v dôsledku toho, že Komisia ho neobnovila po skončení jeho neplateného voľna z osobných dôvodov, a za 2) finančnú stratu spojenú so skutočnosťou, že musel odstúpiť z Komisie. Komisia odmietla vyplatiť obe náhrady, pretože sa domnievala, že na jednej strane sa nedopustila nezrovnalosti v konaní o opätovnom zaradení, a na druhej strane nemohla niesť zodpovednosť za jednostranné rozhodnutie sťažovateľa odstúpiť z Komisie.
2.2 Pokiaľ ide o prvý návrh na náhradu škody z dôvodu, že Komisia neobnovila pozíciu sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora žiadateľ o náhradu škody z dôvodu neobnovenia pozície po skončení dovolenky z osobných dôvodov nemôže v prípade neposkytnutia služieb požadovať vyplatenie nedoplatkov na mzde. Má však nárok na náhradu skutočnej škody spôsobenej stratou tejto mzdy v dôsledku protiprávneho konania administratívy (5).
2.3 Komisia by preto mala v tomto prípade nahradiť sťažovateľovi majetkovú škodu, ktorú utrpel priamo v dôsledku chyby súvisiacej s činnosťou útvaru Komisie, ktorou je nevykonanie podrobného preskúmania kvalifikácie sťažovateľa na pracovné miesta, ktoré boli uvoľnené po skončení jeho pracovného voľna z osobných dôvodov. Ombudsman sa domnieva, že nie je schopný určiť výšku tejto náhrady. Vyzýva strany, aby sa dohodli na zásade a výške finančnej náhrady. Ombudsman preto predkladá nižšie uvedený návrh odporúčania. 2.4 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora príslušná inštitúcia nemôže niesť zodpovednosť za žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z rozhodnutia úradníka odísť zo zamestnania pred doručením oznámenia o jeho opätovnom prijatí (6). V článku 40 ods. 4 písm. d) in fine sa skutočne stanovuje, že až do skutočného opätovného dosadenia úradník zostane na neplatenej dovolenke z osobných dôvodov. Ombudsman sa preto domnieva, že v tomto prípade Komisia nemôže niesť zodpovednosť za jednostranné rozhodnutie sťažovateľa odstúpiť. Žiadosť sťažovateľa o náhradu škody preto nie je opodstatnená a nezistil sa žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s týmto aspektom prípadu.
3 Záver
Podľa judikatúry Súdu prvého stupňa administratíva prostredníctvom podrobného preskúmania systematicky overuje schopnosti úradníka čakajúceho na opätovné prijatie do zamestnania, pokiaľ ide o každé voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede.
V tomto prípade menovací orgán nijako neodôvodnil svoj záver, že schopnosti sťažovateľa nezodpovedali schopnostiam požadovaným pre voľné pracovné miesta. Okrem toho, s výnimkou štyroch pracovných miest, ktoré uviedol samotný sťažovateľ, Komisia neuviedla žiadne konkrétne voľné pracovné miesto A5/A4 zo zoznamov, ani neodôvodnila, a to ani v krátkom čase, prečo sťažovateľ nemohol byť opätovne prijatý na jedno z týchto pracovných miest. Komisia založila svoj úsudok o schopnostiach sťažovateľa, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, len na životopise sťažovateľa, ktorý považovala za príliš vágny a neurčitý, a bez toho, aby sťažovateľa požiadala o podrobnejšie informácie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia nevykonala podrobné preskúmanie schopností sťažovateľa v súvislosti s každým voľným pracovným miestom zodpovedajúcim jeho platovej triede, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora. Toto zlyhanie predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý môže mať za následok zodpovednosť Komisie voči sťažovateľovi.
Vzhľadom na tieto závery (body 1.7 a 2.3) a vzhľadom na to, že nebolo možné nájsť priateľské riešenie medzi stranami v tomto bode, ombudsman predkladá Európskej komisii tento návrh odporúčania:
- Komisia by mala sťažovateľovi nahradiť majetkovú ujmu, ktorú priamo utrpel v dôsledku pochybenia Komisie súvisiaceho so službami, ktorým je nevykonanie podrobného preskúmania kvalifikácie sťažovateľa na pracovné miesta, ktoré boli uvoľnené po skončení jeho dovolenky z osobných dôvodov.
Európska komisia bude o tomto návrhu odporúčania informovaná. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Komisia do troch mesiacov podrobné stanovisko. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia odporúčania ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie odporúčania.
Váš úprimný
Jacob SÖDERMAN
(1) Vec 58/75, Sergy/Komisia, Zb. 1976, s. 1139.
(2) vec T-48/90, Giordani/Komisia, Zb. 1993, s. II-721, body 50 až 56; vec T-276/94, Buick/Komisia, Zb. 1995, s. II-667, body 34 až 46; Vec T-205/96, Bieber/Parlament, Zb. 1998, s. II-723.
(3) Voľné pracovné miesta COM/088/96, COM/090/96, COM/093/96, COM/094/96, COM/095/96, COM/096/96, COM/R/5138/96, COM/036/96, COM/105/96, COM/104/96, COM/103/96, COM/109/96, COM/110/96, COM/065/96, COM/113/96, COM/118/96, COM/122/96, COM/120/96, COM/126/96, COM/115/96, COM/116/96, COM/128/96, COM/R/5659/96, COM/131/96, COM/155/96, COM/157/96, COM/163/96.
(4) Pozri vec T-276/94, bod 43.
(5) Vec 58/75, Sergy/Komisia, Zb. 1976, s. 1139, bod 39.
(6) Vec 292/87, Pizziolo/Komisia, Zb. 1988, s. 5165.
(7) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, 1994 Ú. v. ES L 113/15.
- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.