Vyhotovené v súlade s článkom 4 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Okolnosti predchádzajúce podaniu sťažnosti

1. Nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH)[2] nadobudlo účinnosť 1. júna 2007. Jeho cieľom je zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred potenciálnymi rizikami chemických látok a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu EÚ. Podporuje aj alternatívne metódy posudzovania nebezpečnosti látok s cieľom obmedziť testovanie na zvieratách. Európska komisia v rámci svojej stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti prijatej 14. októbra 2020 oznámila plánovanú zmenu nariadenia REACH s cieľom dosiahnuť jeho ambíciu v oblasti bezpečných a udržateľných chemikálií a vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia pri súčasnom zachovaní vnútorného trhu [3].

2. Nariadenie o ortuti [4] sa vzťahuje na celý životný cyklus ortuti. Komisia 14. júla 2023 navrhla svoju revíziu s cieľom zamerať sa na posledné zámerné zostávajúce použitia ortuti v rôznych výrobkoch v EÚ v súlade so záväzkami stanovenými v ambícii EÚ dosiahnuť nulové znečistenie [5].

Žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s nariadením REACH

3. Sťažovateľ, organizácia občianskej spoločnosti, 25. novembra 2022 požiadal verejnosť [6] o prístup k posúdeniam vplyvu a stanoviskám výboru pre kontrolu regulácie týkajúcim sa akýchkoľvek plánovaných revízií nariadenia REACH.

4. Komisia 13. januára 2023 poskytla verejnosti prístup k výrazne upravenej verzii týchto dokumentov.

5. Sťažovateľ podal 19. januára 2023 opakovanú žiadosť so žiadosťou o širší prístup. Predĺžená lehota na odpoveď Komisie uplynula 2. marca 2023.

6. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, 12. júna 2023 sa obrátil na ombudsmanku.

Žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s nariadením o ortuti

7. Sťažovateľ 17. januára 2023 požiadal verejnosť o prístup k posúdeniam vplyvu a stanoviskám výboru pre kontrolu regulácie, ako aj k zoznamu a zápisniciam zo všetkých „stretnutí v hornej časti dodávateľského reťazca“, ktoré sa konali medzi výborom pre kontrolu regulácie a zamestnancami Komisie v súvislosti s revíziou nariadenia o ortuti.

8. Komisia 24. februára 2023 odmietla sprístupniť požadované dokumenty.

9. Sťažovateľ podal 1. marca 2023 opakovanú žiadosť.

10. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, 12. júna 2023 sa obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

11. Ombudsmanka začala vyšetrovanie s cieľom požiadať o rýchlu odpoveď na opakované žiadosti sťažovateľa. Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal aj sporné dokumenty s cieľom preskúmať rozsah udeleného prístupu verejnosti a konkrétne dôvody, ktoré Komisia uviedla a ktoré odôvodňujú nezverejnenie požadovaných dokumentov alebo ich častí.

12. Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby jej poskytla akékoľvek ďalšie názory, ktoré by mohla zohľadniť počas tohto vyšetrovania. Komisia sa rozhodla neposkytnúť žiadne ďalšie stanoviská.

13. V priebehu vyšetrovania Komisia odpovedala na opakované žiadosti sťažovateľa. Konkrétne 5. júla 2023 Komisia vydala potvrdzujúce rozhodnutie o žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s nariadením REACH, pričom zachovala svoje pôvodné stanovisko. Komisia 14. júla 2023 uverejnila revidované posúdenie vplyvu a súvisiace druhé stanovisko výboru pre kontrolu regulácie k navrhovanej revízii nariadenia o ortuti. Komisia 10. augusta 2023 poskytla verejnosti prístup k požadovaným dokumentom, t. j. úplný prístup k predchádzajúcej verzii posúdenia vplyvu a stanovisku výboru pre kontrolu regulácie, s výnimkou osobných údajov.

14. Ombudsmanke boli doručené pripomienky sťažovateľa k odpovediam Komisie.

Rozsah pôsobnosti tohto odporúčania

15. Keďže sťažovateľ medzitým získal prístup k dokumentom týkajúcim sa revízie nariadenia o ortuti, toto odporúčanie sa týka len tých dokumentov, ktoré sa týkajú revízie nariadenia REACH. Ombudsmanka však do svojho rozhodnutia o ukončení tohto vyšetrovania zahrnie svoje posúdenie toho, ako Komisia vybavila žiadosť o dokumenty týkajúce sa nariadenia o ortuti.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovateľ

16. Sťažovateľ sa domnieval, že jeho opakované žiadosti neboli vybavované včas. Vyjadrila znepokojenie nad tým, že oneskorenia Komisie pri vybavovaní žiadostí boli pokusom zabrániť tomu, aby sa na ne reagovalo až do uverejnenia príslušných legislatívnych návrhov. V tom čase však sťažovateľ tvrdil, že by bolo príliš neskoro na to, aby uplatnil demokratické právo ovplyvňovať rozhodovací proces.

17. Sťažovateľ tvrdil, že v súlade s judikatúrou EÚ [7] dokumenty vypracované v súvislosti s posúdením vplyvu možného legislatívneho návrhu sú legislatívne dokumenty, ktoré by sa mali priamo sprístupniť verejnosti [8].

18. Sťažovateľ tvrdil, že požadované dokumenty obsahujú „informácie o životnom prostredí“ v zmysle nariadenia 1367/2006 [9], v ktorom sa stanovuje vyšší štandard transparentnosti takýchto informácií.

19. Sťažovateľ takisto tvrdil, že výnimky z práva verejnosti na prístup k legislatívnym dokumentom sa musia vykladať mimoriadne reštriktívnym spôsobom. Podľa názoru sťažovateľa Komisia neposkytla žiadne konkrétne dôkazy o skutočnom a špecifickom riziku pre jej rozhodovací proces úplným zverejnením požadovaných dokumentov.

20. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že v každom prípade existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení požadovaných dokumentov, najmä vzhľadom na pokračujúce vystavenie ľudí škodlivým chemickým látkam a ich vplyv na prírodné prostredie. Podľa sťažovateľa existuje skutočná naliehavosť pri riešení akýchkoľvek nedostatkov alebo nedostatkov v existujúcich právnych predpisoch EÚ a skutočnosť, že iba prístup verejnosti k požadovaným dokumentom by sťažovateľovi umožnil ovplyvniť príslušné legislatívne procesy.

Komisia

21. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí týkajúcom sa dokumentov súvisiacich s nariadením REACH tvrdila, že úplné zverejnenie posúdenia vplyvu a súvisiaceho stanoviska výboru pre kontrolu regulácie by vážne narušilo prebiehajúci rozhodovací proces Komisie.

22. Uviedla, že upravené pasáže obsahujú informácie o možnostiach politiky, ich možných vplyvoch, porovnaní možností, podrobnostiach o uprednostňovanej možnosti a metodike hodnotenia vplyvov. Vysvetlila, že úpravy v prílohách sa týkajú potenciálnych možností, praktických dôsledkov navrhovaných možností a metodiky preverovania a posudzovania vplyvov. Komisia okrem toho vysvetľuje, že úpravy v stanovisku výboru pre kontrolu regulácie a zhrnutie zistení (ktoré odrážajú informácie v posúdení vplyvu) sa týkajú záveru, ako aj podrobných pripomienok k posúdeniu vplyvu.

23. Komisia tvrdila, že posúdenie vplyvu je stále návrhom a prebiehajúcou prácou, ktorá sa reviduje na základe stanoviska výboru pre kontrolu regulácie. Prehodnocovali sa základné prvky posúdenia vplyvu. Ak by sa obsah upravených častí v tejto fáze uvoľnil, mohol by vyvolať vonkajší tlak, čo by ohrozilo včasné prijatie posúdenia vplyvu. Revízia nariadenia REACH by mala významný vplyv na širokú škálu zainteresovaných strán. Intenzívny lobizmus už bol zdokumentovaný v tlači.[10] Riziko bolo preto podľa Komisie „veľmi vážne a reálne“. Komisia sa tiež obávala, že niektoré upravené časti by sa mohli vytrhnúť z kontextu, čo by nepriaznivo ovplyvnilo priebeh prebiehajúceho rozhodovacieho procesu.

24. Komisia usúdila, že jej práca na posúdení vplyvu bola transparentná a zahŕňala všetky zainteresované strany. Väčšina štúdií na účely vypracovania posúdenia vplyvu už bola zverejnená.

25. Komisia ďalej tvrdila, že úplné zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo ochranu obchodných záujmov dodávateľov Komisie, ktorí vykonali štúdie, o ktoré sa opieralo posúdenie vplyvu, vrátane ich duševného vlastníctva.

26. Komisia uviedla, že podľa platných zmluvných dojednaní „Únia nadobúda všetky práva od okamihu, keď dodávateľ vytvorí výsledky“. Podľa názoru Komisie by sa podľa týchto dojednaní duševné vlastníctvo štúdií previedlo až po schválení konečných výsledkov Komisiou. V čase podania žiadosti to tak ešte nebolo v prípade všetkých štúdií. Niektoré časti posúdenia vplyvu boli preto upravené s cieľom chrániť duševné vlastníctvo tretích strán. Podľa Komisie iba ich autori mohli v tom čase povoliť ich zverejnenie alebo šírenie.

27. Komisia sa ďalej domnievala, že sporné dokumenty neobsahujú „informácie o životnom prostredí“ ani „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“.[11] Komisia sa preto domnieva, že vyšší štandard transparentnosti sa neuplatňuje. Komisia konkrétne tvrdila, že odhady a prognózy účinnosti chemickej politiky sa stále revidujú a vylepšujú a nemožno ich považovať za „informácie o životnom prostredí“. Nezodpovedajú ani informáciám o skutočných alebo predvídateľných emisiách v zmysle judikatúry EÚ.

28. Komisia usúdila, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k odporúčaniu

O povahe dokumentov, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania

29. Podľa zmlúv EÚ majú občania „právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“. [12] Preto sa všetky rozhodnutia EÚ musia prijímať „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom“. [13] Je to obzvlášť dôležité, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej „legislatívnej právomoci“. [14] Zásada legislatívnej transparentnosti je zakotvená v zmluvách EÚ [15] a odráža sa v práve EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, v ktorom sa uvádza, že „legislatívne dokumenty“musia byť priamo prístupné verejnosti, pokiaľ by ich zverejnenie neohrozilo jeden alebo viacero výslovne chránených verejných alebo súkromných záujmov. [16] Možnosť občanov kontrolovať všetky informácie, ktoré tvoria základ pre legislatívnu činnosť EÚ, je predpokladom účinného uplatňovania ich demokratických práv.[17]

30. Dokumenty, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania, sú zjavne legislatívnymi dokumentmi, na ktoré sa musia vzťahovať najvyššie normy transparentnosti. Súdny dvor rozhodol, že posúdenia vplyvu sú kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie toho, aby sa legislatívne návrhy EÚ vypracúvali na základe transparentných, komplexných a vyvážených informácií. Správy o posúdení vplyvu a sprievodné stanoviská výboru pre kontrolu regulácie preto predstavujú dôležité prvky legislatívneho procesu EÚ [18].

31. Ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že hoci sa príslušné časti požadovaných dokumentov nemusia týkať „informácií o emisiách do životného prostredia“, tieto časti obsahujú „informácie o životnom prostredí“. „Informácie o životnom prostredí“ môžu byť akékoľvek informácie používané v politikách alebo právnych predpisoch týkajúcich sa životného prostredia. Predmetné posúdenie vplyvu obsahuje štúdiu o vplyve rôznych politických možností plánovaných v oblasti životného prostredia. V súlade s judikatúrou EÚ [19] sa to musí považovať za informácie o životnom prostredí.

32. Podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore, ak dokument obsahuje „informácie o životnom prostredí“, výnimky stanovené v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti sa musia vykladať reštriktívne [20].

33. Keďže požadované dokumenty predstavujú „legislatívne dokumenty“ a obsahujú „informácie o životnom prostredí“, výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001 sa musia vykladať osobitne reštriktívne.

O uplatnení výnimky týkajúcej sa ochrany prebiehajúceho rozhodovacieho procesu

34. Po kontrole neupravených verzií dokumentov súvisiacich s nariadením REACH ombudsmanka zistila, že upravené časti nie sú obzvlášť citlivé. Predstavujú skôr príklad druhu práce, o ktorú by sa opieral akýkoľvek legislatívny návrh, najmä pokiaľ obsahujú rôzne možnosti politiky, analýzy týchto možností a ich potenciálne dôsledky.

35. Komisia tvrdila, že upravené časti požadovaných dokumentov sú stále nedokončené. Tvrdila, že tieto časti by sa mohli nesprávne vykladať, ak by sa zverejnili, a mohli by viesť k vonkajšiemu tlaku, čo by ohrozilo včasné prijatie posúdenia vplyvu.

36. Ako súdy EÚ pri viacerých príležitostiach rozhodli, verejnosť je dokonale schopná pochopiť, že určité dokumenty majú predbežnú povahu, a preto sa môžu zmeniť.[21] Rozhodujúce je, že Súdny dvor pripomenul, že vyjadrenie názorov verejnosti alebo zainteresovaných strán na možnosti politiky plánované Komisiou pred oznámením konkrétnych legislatívnych návrhov „je neoddeliteľnou súčasťou výkonu demokratických práv občanov EÚ“[22].

37. Podľa judikatúry EÚ môže riziko vonkajšieho tlaku predstavovať legitímny dôvod na obmedzenie prístupu k dokumentom súvisiacim s rozhodovacím procesom. Realita takéhoto vonkajšieho tlaku však musí byť preukázaná s istotou a musia byť predložené „hmatateľné dôkazy“, aby sa preukázalo, že existuje primerane predvídateľné riziko podstatného ovplyvnenia rozhodnutia v dôsledku tohto vonkajšieho tlaku.[23] Komisia musí preukázať, že tento tlak a vplyv by vážne ovplyvnili, predĺžili alebo skomplikovali riadny priebeh rozhodovania Komisie.

38. Ombudsmanka chápe, že administratíva EÚ sa môže zdráhať podeliť sa o svoje predbežné názory, ktoré môžu byť predmetom verejnej kritiky a tlaku. Ako však rozhodol Súdny dvor, je na Komisii, aby zabránila akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom v jej rozhodovacom procese vyplývajúcim z takýchto vonkajších tlakov. Odmietnutie prístupu verejnosti k legislatívnym dokumentom nemôžu inštitúcie EÚ použiť ako záruku v prípade vonkajších tlakov.[24]

39. Komisia odkazuje na online článok z roku 2020, v ktorom sa uvádzal vonkajší tlak na Komisiu počas vývoja jej novej chemickej politiky.[25] Z tohto článku však vyplýva, že v roku 2020 mohol mať chemický priemysel privilegovaný prístup k rozhodovaciemu procesu Komisie. Ak by to tak bolo, zverejnenie požadovaných dokumentov by bolo o to dôležitejšie, že by to mohlo postaviť priemysel a občiansku spoločnosť na rovnakú úroveň. V každom prípade sa v článku neuvádza, prečo by riziko vonkajšieho tlaku v tomto prípade bolo závažnejšie ako v prípade iných legislatívnych iniciatív Komisie a prečo by toto riziko podstatne ovplyvnilo schopnosť Komisie dokončiť svoju prácu. Komisia nevysvetlila ani to, prečo sa domnieva, že vonkajší tlak by sa v dôsledku zverejnenia týchto dokumentov ešte zvýšil.

40. Ombudsmanka konštatuje, že veľký počet legislatívnych iniciatív Komisie priťahuje značný záujem verejnosti zo strany rôznych zainteresovaných strán a médií. Ak by Komisia mohla odôvodniť nezverejnenie svojich posúdení vplyvu odkazom na takýto záujem a potenciálny tlak verejnosti, znamenalo by to, že zásada transparentnosti tvorby práva Únie by nemala žiadny praktický význam. Nič v argumentácii Komisie neumožňuje domnievať sa, že predmetné rozhodovanie je výnimočné, aby odôvodnilo výnimku zo základného práva verejnosti na prístup k legislatívnym dokumentom.

41. Komisia takisto tvrdila, že práca na jej posúdení vplyvu bola transparentná a inkluzívna a že niektoré ďalšie dokumenty týkajúce sa tohto posúdenia vplyvu už boli uverejnené. Skutočnosť, že sú k dispozícii iné zdroje potenciálne relevantných informácií, však nie je relevantná pre posúdenie žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom [26].

O uplatnení výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov

42. Komisia ďalej tvrdila, že úplnému zverejneniu požadovaných dokumentov bránila potreba chrániť obchodné záujmy a duševné vlastníctvo dodávateľov, ktorí vykonali štúdie, o ktoré sa opieralo posúdenie vplyvu.

43. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedla, že podľa dohody so svojimi dodávateľmi „Únia nadobúda všetky práva od okamihu, keď dodávateľ vytvorí výsledky...“. Komisia však ďalej tvrdí, že duševné vlastníctvo niektorých štúdií, ktorých výsledky boli zahrnuté do posúdenia vplyvu, nebolo v čase podania žiadosti ešte prevedené na Komisiu, keďže Komisia tieto výsledky ešte neschválila. Ombudsmanka nepovažuje tento argument za úplne jasný. Na základe zmluvnej dohody, ktorú cituje Komisia, sa zdá, že ak už boli určité výsledky zahrnuté do návrhu posúdenia vplyvu, museli už byť „vytvorené“, a teda nadobudnuté Úniou na základe uvedeného zmluvného ustanovenia.

44. Bez ohľadu na to, či Komisia už nadobudla práva duševného vlastníctva, však na to, aby sa mohla odvolávať na túto výnimku, musí preukázať, že požadované dokumenty obsahujú prvky, ktoré môžu v prípade ich zverejnenia vážne poškodiť obchodné záujmy osoby.[27] Podľa judikatúry ochrana poskytovaná právam duševného vlastníctva nemá systematicky prednosť pred domnienkou zverejnenia prostredníctvom práva verejnosti na prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.[28] Ombudsman sa domnieva, že Komisia nepreukázala, ako by boli ohrozené obchodné záujmy jej zmluvných partnerov.

45. Ombudsmanka celkovo dospela k záveru, že žiadny z argumentov predložených Komisiou neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť úplný prístup verejnosti k požadovaným dokumentom v súlade s nariadením č. 1049/2001 a judikatúrou súdov EÚ. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požadované dokumenty predstavujú legislatívne dokumenty a obsahujú informácie o životnom prostredí, takže sa na ne vzťahuje osobitne vysoký štandard transparentnosti.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že odmietnutie Komisie poskytnúť úplný prístup k požadovanému posúdeniu vplyvu a stanovisku výboru pre kontrolu regulácie v súvislosti s revíziou nariadenia REACH predstavovalo nesprávny úradný postup. Preto predkladá príslušné odporúčanie uvedené ďalej v texte.

47. Pokiaľ ide o čas, ktorý Komisia potrebovala na spracovanie žiadostí sťažovateľa o prístup, ombudsmanka poznamenáva, že tento prípad je ďalším príkladom výrazných a systémových oneskorení, s ktorými sa Komisia stretáva pri vybavovaní opakovaných žiadostí a ktoré ombudsmanka považovala za nesprávny úradný postup v súvislosti s vyšetrovaním tejto záležitosti z vlastného podnetu začiatkom tohto roka.^[29] Ombudsmanka na tento prípad nedávno upozornila Európsky parlament prostredníctvom osobitnej správy.[30] Tento prípad je príkladom toho, aké dôležité je pre občanov mať včasný prístup k legislatívnym dokumentom, aby mohli uplatniť svoje demokratické právo ovplyvňovať tvorbu práva EÚ.

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii toto odporúčanie:

Európska komisia by mala bez ďalšieho odkladu v plnej miere sprístupniť požadované dokumenty týkajúce sa revízie nariadenia REACH.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 4 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 22. decembra 2023.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg, 25. 2023

 

[1] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), Ú. v. EÚ L 396/1.

[3] https://environment.ec.europa.eu/news/chemicals-commission-seeks-views-revision-reach-eus-chemicals-legislation-2022-01-20_en

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti, Ú. v. EÚ L 137/1, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1531231211865&uri=CELEX:32017R0852

[5] https://environment.ec.europa.eu/topics/chemicals/mercury_en#:~:text=In%20July%202023%20the%20Commission%20adopted%20the%20Delegated%20Regulation%20transposing,lamps%20and%20non%2Delectrical%20equipment

[6] Podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN

[7] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=205322&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918932, body 84 – 93.

[8] Článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 264/13, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32006R1367.

[10] Komisia sa odvolala na tento článok uverejnený online: https://corporateeurope.org/en/2020/09/will-eu-commission-stand-firm-against-toxic-lobbying-pressure

[11] Článok 2 písm. d) bod iii) a článok 6 nariadenia 1367/2006. V prípade, že sa predpokladá, že dokument obsahuje informácie o životnom prostredí, výnimky podľa nariadenia č. 1049/2001 sa musia vykladať reštriktívne. V prípade, že sa usúdi, že dokument obsahuje informácie o emisiách do životného prostredia, predpokladá sa, že prevažujúci záujem na zverejnení existuje z právneho hľadiska.

[12] Článok 10 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)

[13] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ

[14] Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001

[15] Článok 15 ods. 2 ZFEÚ

[16] Článok 12 ods. 2 a odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001

[17] Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 2008, spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, Švédsko a Turco/Rada, bod 46, https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-39/05&language=en a zo 17. októbra 2013, vec C-280/11 P, Rada/Access Info Europe, bod 33, https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-280/11&language=EN.

[18] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, body 90 – 91.

[19] Pozri podobné posúdenie vo veci C-57/16 P, Client Earth/Komisia, body 97 a 101.

[20] Článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 264/13, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32006R1367.

[21] Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, vec T-540/15, De Capitani/Parlament, bod 120. https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=200551&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=774069

[22] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, bod 108.

[23] Vec T-252/19, Pech/Rada, bod 92, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=240171&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1916898

[24] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, bod 124.

[25] https://corporateeurope.org/en/2020/09/will-eu-commission-stand-firm-against-toxic-lobbying-pressure

[26] Vec T-540/15, De Capitani/Parlament, bod 108.

[27] Rozsudok Všeobecného súdu z 5. februára 2018, vec T-718/15, PTC Therapeutics International/EMA, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=199044&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918748, body 64 a 85.

[28] Pozri aj rozsudok Všeobecného súdu z 13. januára 2017, vec T-189/14, Deza/ECHA, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=186721&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918841, bod 119.

[29] Odporúčanie o čase, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (strategické vyšetrovanie OI/2/2022/OAM), k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/167661

[30] Osobitná správa európskej ombudsmanky v jej strategickom vyšetrovaní týkajúcom sa času, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (OI/2/2022/OAM), https://www.ombudsman.europa.eu/en/special-report/en/175425