Vyrobené v súlade s článkom 4 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH)[2] nadobudlo účinnosť 1. júna 2007. Jeho cieľom je zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred potenciálnymi rizikami chemických látok a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu EÚ. Podporuje aj alternatívne metódy posudzovania nebezpečnosti látok s cieľom obmedziť testovanie na zvieratách. Európska komisia v rámci svojej stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti prijatej 14. októbra 2020 oznámila plánovanú zmenu nariadenia REACH s cieľom dosiahnuť svoje ambície v oblasti bezpečných a udržateľných chemikálií a vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia pri súčasnom zachovaní vnútorného trhu [3].

2. Nariadenie o ortuti [4] sa vzťahuje na celý životný cyklus ortuti. Komisia 14. júla 2023 navrhla jej revíziu s cieľom zamerať sa na posledné zámerné zostávajúce použitia ortuti v rôznych výrobkoch v EÚ v súlade so záväzkami stanovenými v ambícii EÚ v oblasti nulového znečistenia [5].

Žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s nariadením REACH

3. Sťažovateľ, organizácia občianskej spoločnosti, 25. novembra 2022 požiadal verejnosť o prístup [6] k posúdeniam vplyvu a stanoviskám výboru pre kontrolu regulácie týkajúcim sa akýchkoľvek plánovaných revízií nariadenia REACH.

4. Komisia 13. januára 2023 poskytla verejnosti prístup k výrazne upravenej verzii týchto dokumentov.

5. Sťažovateľ 19. januára 2023 podal opakovanú žiadosť, v ktorej žiadal o širší prístup. Predĺžená lehota na odpoveď Komisie uplynula 2. marca 2023.

6. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, 12. júna 2023 sa obrátil na ombudsmana.

Žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa nariadenia o ortuti

7. Sťažovateľ 17. januára 2023 požiadal verejnosť o prístup k posúdeniam vplyvu a stanoviskám výboru pre kontrolu regulácie, ako aj k zoznamu a zápisniciam zo všetkých „počiatočných stretnutí“, ktoré sa konali medzi výborom pre kontrolu regulácie a zamestnancami Komisie v súvislosti s revíziou nariadenia o ortuti.

8. Komisia 24. februára 2023 odmietla sprístupniť požadované dokumenty.

9. Sťažovateľ podal 1. marca 2023 opakovanú žiadosť.

10. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, 12. júna 2023 sa obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

11. Ombudsmanka začala vyšetrovanie s cieľom získať rýchlu odpoveď na opakované žiadosti sťažovateľa. Vyšetrovací tím ombudsmana tiež preskúmal sporné dokumenty s cieľom preskúmať rozsah poskytnutého prístupu verejnosti a konkrétne dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie nezverejnenia požadovaných dokumentov alebo ich častí.

12. Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby jej poskytla akékoľvek ďalšie stanoviská, ktoré by mohla zohľadniť počas tohto vyšetrovania. Komisia sa rozhodla neposkytnúť žiadne ďalšie stanoviská.

13. V priebehu vyšetrovania Komisia odpovedala na opakované žiadosti sťažovateľa. Konkrétne 5. júla 2023 Komisia vydala potvrdzujúce rozhodnutie o žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s nariadením REACH, pričom zachovala svoje pôvodné stanovisko. Komisia 14. júla 2023 uverejnila revidované posúdenie vplyvu a súvisiace druhé stanovisko výboru pre kontrolu regulácie k navrhovanej revízii nariadenia o ortuti. Komisia 10. augusta 2023 poskytla verejnosti prístup k požadovaným dokumentom, t. j. úplný prístup k predchádzajúcej verzii posúdenia vplyvu a stanovisku výboru pre kontrolu regulácie, s výnimkou osobných údajov.

14. Ombudsmanka dostala pripomienky sťažovateľa k odpovediam Komisie.

Rozsah pôsobnosti tohto odporúčania

15. Keďže sťažovateľ medzičasom získal prístup k dokumentom týkajúcim sa revízie nariadenia o ortuti, toto odporúčanie sa týka len tých dokumentov, ktoré sa týkajú revízie nariadenia REACH. Ombudsmanka však do svojho rozhodnutia o ukončení tohto vyšetrovania zahrnie svoje posúdenie toho, ako Komisia vybavila žiadosť o dokumenty týkajúce sa nariadenia o ortuti.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovateľ

16. Sťažovateľ sa domnieval, že jeho opakované žiadosti neboli vybavované včas. Vyjadrila znepokojenie nad tým, že oneskorenia Komisie pri vybavovaní žiadostí boli pokusom vyhnúť sa odpovediam na ne až do uverejnenia príslušných legislatívnych návrhov. V tom čase však sťažovateľ tvrdil, že by bolo príliš neskoro na to, aby uplatnil demokratické právo ovplyvňovať rozhodovací proces.

17. Sťažovateľ tvrdil, že v súlade s judikatúrou EÚ [7] dokumenty vypracované v súvislosti s posúdením vplyvu možného legislatívneho návrhu sú legislatívnymi dokumentmi, ktoré by sa mali priamo sprístupniť verejnosti [8].

18. Sťažovateľ tvrdil, že požadované dokumenty obsahovali „informácie o životnom prostredí“ v zmysle nariadenia č. 1367/2006 [9], ktoré stanovuje vyšší štandard transparentnosti takýchto informácií.

19. Sťažovateľ takisto tvrdil, že výnimky z práva verejnosti na prístup k legislatívnym dokumentom sa musia vykladať mimoriadne reštriktívnym spôsobom. Podľa názoru sťažovateľa Komisia úplným zverejnením požadovaných dokumentov neposkytla žiadne konkrétne dôkazy o skutočnom a špecifickom riziku pre svoj rozhodovací proces.

20. Navrhovateľ sa takisto domnieval, že v každom prípade existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení požadovaných dokumentov, najmä vzhľadom na pokračujúce vystavenie ľudí škodlivým chemickým látkam a ich vplyv na prírodné prostredie. Podľa sťažovateľa existuje skutočná naliehavosť riešenia akýchkoľvek nedostatkov alebo nedostatkov v existujúcich právnych predpisoch EÚ a že len prístup verejnosti k požadovaným dokumentom by sťažovateľovi umožnil ovplyvniť príslušné legislatívne procesy.

Komisia

21. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí týkajúcom sa dokumentov súvisiacich s nariadením REACH tvrdila, že úplné zverejnenie posúdenia vplyvu a súvisiaceho stanoviska výboru pre kontrolu regulácie by vážne narušilo prebiehajúci rozhodovací proces Komisie.

22. Uviedla, že upravené pasáže obsahujú informácie o možnostiach politiky, ich možných vplyvoch, porovnaní možností, podrobnostiach o uprednostňovanej možnosti a metodike hodnotenia vplyvov. Vysvetlila, že úpravy v prílohách sa týkajú potenciálnych možností, praktických dôsledkov navrhovaných možností a metodiky preverovania a posudzovania vplyvov. Komisia okrem toho vysvetľuje, že úpravy v stanovisku výboru pre kontrolu regulácie a zhrnutie zistení (ktoré odrážajú informácie v posúdení vplyvu) sa týkajú záveru, ako aj podrobných pripomienok k posúdeniu vplyvu.

23. Komisia tvrdila, že posúdenie vplyvu je stále návrhom a nedokončenou prácou, ktoré sa revidujú na základe stanoviska výboru pre kontrolu regulácie. Prehodnotili sa základné prvky posúdenia vplyvu. V prípade uvoľnenia v tejto fáze by obsah upravených častí mohol viesť k vonkajšiemu tlaku, čo by ohrozilo včasné prijatie posúdenia vplyvu. Revízia nariadenia REACH by mala významný vplyv na širokú škálu zainteresovaných strán. Intenzívny lobizmus už bol zdokumentovaný v tlači [10] Preto podľa Komisie bolo riziko „veľmi vážne a skutočné“. Komisia sa tiež obávala, že niektoré upravené časti by sa mohli vyňať z kontextu, čo by nepriaznivo ovplyvnilo priebeh prebiehajúceho rozhodovacieho procesu.

24. Komisia sa domnievala, že jej práca na posúdení vplyvu bola transparentná a zapojili sa do nej všetky zainteresované strany. Väčšina štúdií na účely vypracovania posúdenia vplyvu už bola zverejnená.

25. Komisia ďalej tvrdila, že úplné zverejnenie požadovaných dokumentov by ohrozilo ochranu obchodných záujmov dodávateľov Komisie, ktorí vykonali štúdie podporujúce posúdenie vplyvu vrátane ich duševného vlastníctva.

26. Komisia uviedla, že podľa platných zmluvných dojednaní „Únia nadobúda všetky práva od okamihu, keď dodávateľ vytvoril výsledky“. Podľa názoru Komisie by sa podľa týchto dohôd duševné vlastníctvo štúdií prenieslo až po schválení konečných výsledkov Komisiou. V čase podania žiadosti to tak ešte nebolo v prípade všetkých štúdií. Niektoré časti posúdenia vplyvu sa preto upravili s cieľom chrániť duševné vlastníctvo tretích strán. Podľa Komisie mohli ich zverejnenie alebo šírenie v tom čase povoliť len ich autori.

27. Komisia sa ďalej domnievala, že sporné dokumenty neobsahujú „informácie o životnom prostredí“ ani „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“.[11] Preto sa podľa názoru Komisie neuplatňuje vyšší štandard transparentnosti. Komisia predovšetkým tvrdila, že odhady a prognózy účinnosti chemickej politiky sa stále revidujú a zdokonaľujú a nemožno ich považovať za „informácie o životnom prostredí“. Neodrážali ani informácie o skutočných alebo predvídateľných emisiách v zmysle judikatúry EÚ.

28. Komisia usúdila, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k odporúčaniu

O povahe dokumentov, o ktoré ide v tomto vyšetrovaní

29. Podľa zmlúv EÚ majú občania „právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ [12] Preto sa všetky rozhodnutia EÚ musia prijímať „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom“. [13] To je obzvlášť dôležité, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej „legislatívnej právomoci“. [14] Zásada legislatívnej transparentnosti je zakotvená v zmluvách EÚ [15] a odráža sa v práve EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, v ktorom sa uvádza, že „legislatívne dokumenty“musia byť priamo prístupné verejnosti, pokiaľ by ich zverejnenie neohrozilo jeden alebo viacero výslovne chránených verejných alebo súkromných záujmov. [16] Možnosť občanov kontrolovať všetky informácie, ktoré tvoria základ legislatívnych opatrení EÚ, je predpokladom účinného uplatňovania ich demokratických práv.[17]

30. Dokumenty, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania, sú jednoznačne legislatívnymi dokumentmi, na ktoré sa musia vzťahovať najvyššie normy transparentnosti. Súdny dvor rozhodol, že posúdenia vplyvu sú kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie toho, aby sa legislatívne návrhy EÚ vypracúvali na základe transparentných, komplexných a vyvážených informácií. Správy o posúdení vplyvu a sprievodné stanoviská výboru pre kontrolu regulácie preto predstavujú dôležité prvky legislatívneho procesu EÚ [18].

31. Ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že hoci sa príslušné časti požadovaných dokumentov nemusia týkať „informácií o emisiách do životného prostredia“, tieto časti obsahujú „informácie o životnom prostredí“. „Informácie o životnom prostredí“ môžu byť akékoľvek informácie použité v politikách alebo právnych predpisoch týkajúcich sa životného prostredia. Posúdenie vplyvu, o ktoré ide v prejednávanej veci, obsahuje štúdiu o vplyve rôznych plánovaných možností politiky v oblasti životného prostredia. V súlade s judikatúrou EÚ [19] sa to musí považovať za informácie o životnom prostredí.

32. Podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore, ak dokument obsahuje „informácie o životnom prostredí“, výnimky stanovené v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti sa musia vykladať reštriktívne [20].

33. Keďže požadované dokumenty predstavujú „legislatívne dokumenty“ a obsahujú „informácie o životnom prostredí“, výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001 treba vykladať osobitne reštriktívne.

O uplatnení výnimky týkajúcej sa ochrany prebiehajúceho rozhodovacieho procesu

34. Po preskúmaní neupravených verzií dokumentov súvisiacich s nariadením REACH ombudsmanka zistila, že upravené časti nie sú obzvlášť citlivé. Predstavujú skôr príklad typu práce, o ktorú by sa opieral každý legislatívny návrh, najmä pokiaľ obsahujú rôzne možnosti politiky, analýzy týchto možností a ich možné dôsledky.

35. Komisia tvrdila, že upravené časti požadovaných dokumentov sú stále nedokončené. Tvrdila, že tieto časti by sa mohli nesprávne vykladať, ak by boli zverejnené, a mohli by viesť k vonkajšiemu tlaku, čo by ohrozilo včasné prijatie posúdenia vplyvu.

36. Ako už súdy EÚ viackrát rozhodli, verejnosť je úplne schopná pochopiť, že niektoré dokumenty majú predbežnú povahu, a preto môžu podliehať zmenám.[21] Najdôležitejšie je, že Súdny dvor pripomenul, že vyjadrenie názorov verejnosti alebo zainteresovaných strán na politické možnosti, ktoré plánuje Komisia pred oznámením konkrétnych legislatívnych návrhov, je „neoddeliteľnou súčasťou výkonu demokratických práv občanov EÚ“[22].

37. Podľa judikatúry EÚ môže riziko vonkajšieho tlaku predstavovať legitímny dôvod na obmedzenie prístupu k dokumentom súvisiacim s rozhodovacím procesom. Existencia takéhoto vonkajšieho tlaku sa však musí preukázať s istotou a musia sa predložiť „hmotné dôkazy“, ktoré preukazujú, že existuje primerane predvídateľné riziko, že rozhodnutie by bolo podstatne ovplyvnené v dôsledku tohto vonkajšieho tlaku.[23] Komisia musí preukázať, že tento tlak a vplyv by vážne ovplyvnili, predĺžili alebo skomplikovali riadny priebeh rozhodovania Komisie.

38. Ombudsman chápe, že administratíva EÚ sa môže zdráhať podeliť sa o svoje predbežné názory, ktoré môžu byť predmetom verejnej kritiky a tlaku. Ako však rozhodol Súdny dvor, je na Komisii, aby zabránila akémukoľvek nepriaznivému vplyvu na svoj rozhodovací proces, ktorý by vyplýval z takýchto vonkajších tlakov. Odmietnutie prístupu verejnosti k legislatívnym dokumentom nemôžu inštitúcie EÚ použiť ako záruku v prípade vonkajších tlakov [24].

39. Komisia odkazuje na online článok z roku 2020, v ktorom sa uvádzal vonkajší tlak na Komisiu počas vývoja jej novej chemickej politiky [25]. Tento článok však naznačuje, že chemický priemysel mohol mať v roku 2020 privilegovaný prístup k rozhodovaciemu procesu Komisie. Ak by to tak bolo, zverejnenie požadovaných dokumentov by bolo o to dôležitejšie, že by mohlo postaviť priemysel a občiansku spoločnosť na rovnakú úroveň. V každom prípade sa v článku nevysvetľuje, prečo by riziko vonkajšieho tlaku bolo v tomto prípade vážnejšie ako v prípadoch iných legislatívnych iniciatív Komisie a prečo by toto riziko podstatne ovplyvnilo schopnosť Komisie dokončiť svoju prácu. Komisia nevysvetlila ani to, prečo sa domnieva, že vonkajší tlak by sa v dôsledku zverejnenia týchto dokumentov ďalej zvýšil.

40. Ombudsmanka konštatuje, že veľký počet legislatívnych iniciatív Komisie priťahuje značný záujem verejnosti zo strany rôznych zainteresovaných strán a médií. Ak by Komisia mohla odôvodniť nezverejnenie svojich posúdení vplyvu odkazom na takýto záujem a potenciálny tlak verejnosti, znamenalo by to, že zásada transparentnosti tvorby práva Únie by nemala žiadny praktický význam. Nič v argumentácii Komisie nenasvedčuje tomu, že predmetné rozhodovanie je výnimočné, aby odôvodňovalo výnimku zo základného práva na prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom.

41. Komisia takisto tvrdila, že práca na jej posúdení vplyvu bola transparentná a inkluzívna a že niektoré ďalšie dokumenty týkajúce sa tohto posúdenia vplyvu už boli uverejnené. Skutočnosť, že sú k dispozícii iné zdroje potenciálne relevantných informácií, však nie je relevantná pre posúdenie žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom [26].

O uplatnení výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov

42. Komisia ďalej tvrdila, že úplnému zverejneniu požadovaných dokumentov bránila potreba chrániť obchodné záujmy a duševné vlastníctvo dodávateľov, ktorí vykonali štúdie, z ktorých vychádzalo posúdenie vplyvu.

43. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí uviedla, že podľa dohody so svojimi dodávateľmi „Únia nadobúda všetky práva od okamihu, keď dodávateľ vytvoril výsledky...“. Komisia však potom tvrdí, že duševné vlastníctvo niektorých štúdií, ktorých výsledky boli zahrnuté do posúdenia vplyvu, ešte nebolo v čase podania žiadosti prevedené na Komisiu, keďže Komisia tieto výsledky ešte neschválila. Ombudsman nepovažuje tento argument za úplne jasný. Na základe zmluvnej úpravy citovanej Komisiou sa zdá, že ak už boli určité výsledky zahrnuté do návrhu posúdenia vplyvu, musia byť už „vytvorené“, a teda nadobudnuté Úniou na základe uvedeného zmluvného ustanovenia.

44. Bez ohľadu na to, či Komisia už nadobudla práva duševného vlastníctva, však na to, aby sa mohla odvolávať na túto výnimku, musí Komisia preukázať, že požadované dokumenty obsahujú prvky, ktoré môžu v prípade zverejnenia vážne poškodiť obchodné záujmy osoby.[27] Podľa judikatúry ochrana poskytovaná právam duševného vlastníctva nemá systematicky prednosť pred domnienkou zverejnenia prostredníctvom práva verejnosti na prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.[28] Ombudsman sa domnieva, že Komisia nepreukázala, ako by boli poškodené obchodné záujmy jej dodávateľov.

45. Ombudsmanka celkovo dospela k záveru, že žiadny z argumentov predložených Komisiou neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť úplný prístup verejnosti k požadovaným dokumentom v súlade s nariadením 1049/2001 a judikatúrou súdov EÚ. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požadované dokumenty predstavujú legislatívne dokumenty a obsahujú informácie o životnom prostredí, takže sa na ne vzťahuje mimoriadne vysoký štandard transparentnosti.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že odmietnutie Komisie poskytnúť úplný prístup k požadovanému posúdeniu vplyvu a stanovisku výboru pre kontrolu regulácie týkajúcemu sa revízie nariadenia REACH predstavovalo nesprávny úradný postup. Preto nižšie uvádza príslušné odporúčanie.

47. Pokiaľ ide o čas, ktorý Komisia potrebuje na spracovanie žiadostí sťažovateľa o prístup, ombudsmanka poznamenáva, že tento prípad je ďalším príkladom významných a systémových oneskorení, s ktorými sa Komisia stretáva pri vybavovaní opakovaných žiadostí, ktoré ombudsmanka považovala za nesprávny úradný postup v súvislosti s vyšetrovaním tejto záležitosti z vlastného podnetu začiatkom tohto roka.^[29] Ombudsman nedávno upozornil Európsky parlament na túto záležitosť prostredníctvom osobitnej správy.[30] Tento prípad je príkladom toho, aké dôležité je, aby občania mali včasný prístup k legislatívnym dokumentom, aby mohli uplatňovať svoje demokratické právo ovplyvňovať tvorbu práva EÚ.

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii toto odporúčanie:

Európska komisia by mala bezodkladne v plnom rozsahu zverejniť požadované dokumenty týkajúce sa revízie nariadenia REACH.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 4 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 22. decembra 2023.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 25. septembra 2023

 

[1] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), Ú. v. EÚ L 396/1.

[3] https://environment.ec.europa.eu/news/chemicals-commission-seeks-views-revision-reach-eus-chemicals-legislation-2022-01-20_en

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti, Ú. v. EÚ L 137/1, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1531231211865&uri=CELEX:32017R0852

[5] https://environment.ec.europa.eu/topics/chemicals/mercury_en#:~:text=In%20júl%202023%20Komisia%20prijala%20%20delegované%20nariadenie%20transpozícia,lampy%20a%20non%2Delektrické%20zariadenie

[6] Podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN

[7] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=205322&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918932, body 84 – 93.

[8] Článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 264/13, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32006R1367.

[10] Komisia odkázala na tento článok uverejnený online: https://corporateeurope.org/en/2020/09/will-eu-commission-stand-firm-against-toxic-lobbying-pressure

[11] Článok 2 písm. d) bod iii) a článok 6 nariadenia 1367/2006. Ak sa dokument považuje za dokument obsahujúci informácie o životnom prostredí, výnimky podľa nariadenia č. 1049/2001 sa musia vykladať reštriktívne. V prípade, že sa dokument považuje za dokument obsahujúci informácie o emisiách do životného prostredia, prevažujúci záujem na jeho zverejnení by sa považoval za existujúci z právneho hľadiska.

[12] Článok 10 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)

[13] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ

[14] Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[15] Článok 15 ods. 2 ZFEÚ

[16] Článok 12 ods. 2 a odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001

[17] Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 2008, spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, Švédsko a Turco/Rada, bod 46, https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-39/05&language=en, a zo 17. októbra 2013, vec C-280/11 P, Rada/Access Info Europe, bod 33, https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-280/11&language=EN

[18] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, body 90 – 91.

[19] Pozri podobné posúdenie vo veci C-57/16 P, Client Earth/Komisia, body 97 a 101.

[20] Článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 264/13, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32006R1367.

[21] Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, vec T-540/15, De Capitani/Parlament, bod 120. https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=200551&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=774069

[22] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, bod 108.

[23] Vec T-252/19, Pech/Rada, bod 92, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=240171&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1916898

[24] Vec C-57/16 P, Client Earth/Komisia, bod 124.

[25] https://corporateeurope.org/en/2020/09/will-eu-commission-stand-firm-against-toxic-lobbying-pressure

[26] Vec T-540/15, De Capitani/Parlament, bod 108.

[27] Rozsudok Všeobecného súdu z 5. februára 2018, vec T-718/15, PTC Therapeutics International/EMA, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=199044&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918748, body 64 a 85.

[28] Pozri aj rozsudok Všeobecného súdu z 13. januára 2017, vec T-189/14, Deza/ECHA, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=186721&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1918841, bod 119.

[29] Odporúčanie o čase, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (strategické vyšetrovanie OI/2/2022/OAM), k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/167661

[30] Osobitná správa európskej ombudsmanky v rámci jej strategického vyšetrovania týkajúceho sa času, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (OI/2/2022/OAM), https://www.ombudsman.europa.eu/en/special-report/en/175425.