Dátum: utorok 19. septembra 2023

Vzdialená schôdza cez WebEx

Prítomný

Európska komisia

Dvaja členovia generálneho sekretariátu (SG)

Štyria členovia Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW)

Štyria členovia Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie (ďalej len „GR ENV“)

Európsky ombudsman (vyšetrovacie riaditeľstvo)

KRAJEWSKI Michał, vyšetrovateľ

KING Jennifer, právna expertka

EHNERT Tanja, koordinátorka pre otázky

pani KOSMOPOULOU Maria Eleni, stážistka pre otázky

pán WAWRZYCZEK-SEIFERT Krzesimir, stážista pre otázky

Účel zasadnutia

Účelom stretnutia bolo, aby vyšetrovací tím ombudsmanky pochopil povahu obsahu spisov týkajúcich sa zahrnutia do prílohy XIV, jednotlivých autorizácií a obmedzení podľa nariadenia REACH [1] a objasnil určité aspekty písomnej odpovede Komisie v rámci tohto vyšetrovania.

Konkrétnejšie, cieľom stretnutia bolo lepšie pochopiť administratívnu organizáciu procesu riadenia rizík, úlohu Komisie v ňom a transparentnosť tohto procesu.

Úvod a procedurálne informácie

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa predstavil, poďakoval zástupcom Komisie za stretnutie s nimi a uviedol účel stretnutia. Načrtli právny rámec, ktorý sa vzťahuje na stretnutia ombudsmana, najmä to, že ombudsman nezverejní žiadne informácie, ktoré Komisia označila za dôverné, žiadnej inej osobe mimo úradu ombudsmana bez predchádzajúceho súhlasu Komisie ^[2].

Vyšetrovací tím vysvetlil, že vypracuje návrh správy o stretnutí, ktorá sa zašle Komisii, aby sa zabezpečilo, že obsah bude vecne presný a úplný. Správa zo zasadnutia sa potom dokončí a zahrnie do spisu. Žiadne dôverné informácie by sa do správy nezahrnuli ani inak nezverejnili.

Vymieňané informácie

Dokumenty vypracované v priebehu procesu riadenia rizík v rámci Komisie

V odpovedi na otázku vyšetrovacieho tímu ombudsmanky zástupcovia Komisie načrtli rôzne kroky procesu riadenia rizík v rámci Komisie a typy dokumentov, ktoré sa počas tohto procesu vypracúvajú.

· Vypracovanie opatrenia: Vedúce GR pre autorizáciu a obmedzenia – GR GROW – vypracuje prvý návrh opatrenia, ktorý sa potom prerokuje s druhým vedúcim GR – GR ENV. Výmeny medzi GR GROW a GR ENV sa v systéme Ares zvyčajne neregistrujú. Zahŕňajú počiatočné neformálne kontakty a diskusie medzi administratívnymi pracovníkmi, ktorí o nich podávajú správy svojim príslušným hierarchiám. V tejto fáze sa vytvárajú, upravujú a komentujú skoré pracovné návrhy v prípade nedávnych rozhodnutí o povolení v zdieľaných priečinkoch.

Prvým dokumentom, ktorý je zaregistrovaný v spise, je návrh opatrenia spolu so sprievodnou poznámkou adresovanou iným generálnym riaditeľstvám, ktorý bol predložený na konzultáciu medzi útvarmi.

· Medziútvarová konzultácia: Konzultácie sa uskutočňujú s generálnym sekretariátom, právnou službou, GR AGRI [3], GR JUST,[4] GR SANTE, GR TRADE, GR EMPL, GR ENER, GR MOVE, GR TAXUD, JRC, RTD a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, čo je štandardný zoznam služieb, s ktorými sa konzultuje v rámci tohto druhu procesu REACH. Dokumenty vypracované počas medziútvarovej konzultácie zahŕňajú aj poznámky zaslané príslušným kabinetom komisárov zodpovedných za dve vedúce generálne riaditeľstvá, návrh formulára oznámenia Svetovej obchodnej organizácii (ďalej len „WTO“) podľa podmienok Dohody o technických prekážkach obchodu (v prípadoch zahrnutia do prílohy XIV alebo obmedzení) a vysvetľujúcu poznámku v prípade obmedzení, ako sa stanovuje v článku 73 nariadenia REACH.

Následne sa na základe odpovedí konzultovaných útvarov pripraví konečný návrh opatrenia, ktorý sa má predložiť členským štátom vo výbore REACH [5].

Zástupcovia Komisie potvrdili, že pred ukončením medziútvarovej konzultácie sa vo všeobecnosti v rámci výboru REACH neuskutočňuje žiadna výmena informácií o návrhu opatrenia.

· Diskusie v rámci výboru REACH: Zástupcovia Komisie uviedli, že dokumenty vymenené s výborom REACH zahŕňajú pozvanie na zasadnutie a návrh programu, konečný návrh opatrenia, vysvetľujúcu poznámku v prípade obmedzení, akékoľvek stanoviská zainteresovaných strán, pripomienky prijaté k oznámeniu WTO, pozvánky na hlasovanie a informácie o výsledku hlasovania, zápisnice zo zasadnutí a žiadosti adresované členom výboru REACH, aby poskytli jazykové návrhy pre svoje príslušné jazykové verzie.

Pred zasadnutiami výboru REACH členské štáty často predkladajú písomné pripomienky k návrhom opatrení. Tieto pripomienky sa zasielajú všetkým členom výboru REACH. Členské štáty sa však môžu k opatreniu vyjadriť len počas zasadnutia bez toho, aby predtým písomne predložili svoje stanoviská.

Administratívna organizácia procesu riadenia rizík

V odpovedi na sériu otázok, ktoré položil vyšetrovací tím ombudsmanky, zástupcovia Komisie poskytli ďalšie podrobnosti o administratívnej organizácii procesu riadenia rizík.

1) Ako skutočnosť, že zamestnanci Komisie sa zúčastňujú na zasadnutiach výborov ECHA pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) a sociálno-ekonomickú analýzu (ďalej len „SEAC“), uľahčuje proces riadenia rizík Komisie?

Zástupcovia Komisie potvrdili, že zamestnanci Komisie sa zúčastňujú na zasadnutiach výborov RAC a SEAC ako pozorovatelia. To umožňuje Komisii získať aktuálne informácie o posudzovaných spisoch a vypracovaní návrhu stanoviska. Zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia poskytuje len vstupy na zabezpečenie toho, aby závery výborov a odôvodnenia na podporu týchto záverov boli dostatočne úplné, jasné a spoľahlivé v záujme následného rozhodovacieho procesu.

Zástupcovia Komisie vysvetlili, že Komisia nemôže začať svoj vlastný proces riadenia rizík pred prijatím konečných stanovísk výborov RAC a SEAC, keďže medzi prerokúvanými návrhmi stanovísk a prijatými konečnými stanoviskami sú často značné rozdiely. Úloha pozorovateľa však môže ušetriť určitý čas, keďže Komisia môže začať pracovať na spise po prijatí stanoviska ešte pred jeho formálnym prijatím od agentúry ECHA.

2) Ako sú úlohy rozdelené medzi GR GROW a GR ENV? Existuje nejaký postup alebo usmernenie, ako dospieť k spoločnej pozícii?

Zástupcovia Komisie objasnili, že GR GROW aj GR ENV sú vedúcimi útvarmi zodpovednými za nariadenie REACH. Na organizačné účely však GR GROW preberá vedúcu úlohu pri začleňovaní do prílohy XIV, obmedzeniach a povoleniach. GR GROW je preto zodpovedné za vypracovanie rôznych prvých návrhov (opatrenia, sprievodnej poznámky pre iné generálne riaditeľstvá, vysvetľujúcej poznámky atď. s výnimkou poznámky adresovanej kabinetu komisára zodpovedného za GR ENV) na základe vopred dohodnutých vzorov v prípade rozhodnutí o povolení. Diskusie medzi dvoma vedúcimi generálnymi riaditeľstvami pokračujú, keďže návrhy kolujú medzi zodpovednými administratívnymi pracovníkmi z oboch generálnych riaditeľstiev. V reakcii na následnú otázku, ako sa tieto výmeny koordinujú, zástupcovia Komisie potvrdili, že v praxi existujú pracovné dojednania medzi týmito dvoma generálnymi riaditeľstvami. 

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa spýtal, či v tejto spolupráci existujú nejaké problémy. Zástupcovia Komisie uviedli, že je ťažké poskytnúť všeobecnú odpoveď na túto otázku a identifikovať konkrétne výzvy. Zástupcovia Komisie vysvetlili, že z dôvodu rôznych politických cieľov generálnych riaditeľstiev a rôznorodosti záujmov, ktoré je potrebné zohľadniť, existujú legitímne rozdiely medzi názormi vyjadrenými rôznymi generálnymi riaditeľstvami na konkrétne spisy. Hoci GR ENV a GR GROW majú zvyčajne podobné názory na spisy REACH (napr. potreba určitého obmedzenia), zvyčajne je potrebné diskutovať o určitých podrobnostiach a v jednotlivých prípadoch môžu vzniknúť problémy.

Hoci zástupcovia Komisie vysvetlili, že v rámci Komisie ide o nezvyčajnú dohodu, že za rovnaké spisy sú zodpovedné dve vedúce generálne riaditeľstvá, špekuluje sa, či a do akej miery táto dohoda predlžuje čas potrebný na spracovanie týchto spisov. Konštatovali, že rozdiely sa pravdepodobne objavia bez ohľadu na organizačnú štruktúru procesu riadenia rizík, a to najneskôr počas medziútvarovej konzultácie.

3) Ako Komisia rieši prekrývanie medzi návrhmi na obmedzenia a odporúčaniami na zaradenie do prílohy XIV?

Zástupcovia Komisie uviedli, že ak dôjde k prekrývaniu, Komisia posúdi príslušné spisy a hľadá vhodný postup v jednotlivých prípadoch. V prípadoch, keď doteraz prebiehal proces obmedzovania pre látku odporúčanú agentúrou ECHA na prioritizáciu na zaradenie do prílohy XIV, Komisia odložila svoje rozhodnutie o zaradení látky do prílohy XIV. Zástupcovia Komisie poukázali na dva príklady: jedna sa týkala látky „Dechlorane Plus“, ktorá bola uvedená v odporúčaní agentúry ECHA z roku 2019 o prioritných látkach na zaradenie do prílohy XIV, a ďalšia sa týkala siedmich zlúčenín olova, ktoré boli uvedené v tom istom odporúčaní a sú prítomné najmä v recyklovanom PVC.

Zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia nemôže členským štátom brániť v navrhovaní obmedzení podľa nariadenia REACH, čo môže spôsobiť prekrývanie regulačných nástrojov na obmedzenie a autorizáciu tej istej látky. Komisia však vyzvala členské štáty, aby pred predložením návrhu na obmedzenie alebo návrhu na identifikáciu látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy (tieto látky podliehajú zaradeniu do zoznamu v prílohe XIV) zahrnuli analýzu možností regulačného riadenia (RMOA). Táto analýza umožňuje zistiť, či by napríklad obmedzenie mohlo byť najvhodnejším regulačným nástrojom v každom jednotlivom prípade. Zástupcovia Komisie poznamenali, že každý regulačný nástroj má svoje výhody a nevýhody. Doteraz však odloženie postupu zaradenia látky do prílohy XIV prinieslo pozitívne výsledky.

Úloha Komisie v procese riadenia rizík

4) Komisia vo svojej písomnej odpovedi uviedla, že „stanoviská výborov RAC a SEAC neposkytujú vždy všetky prvky potrebné na efektívne rozhodovanie Komisie alebo ich neposkytujú vždy dostatočne jasne“. Aké boli dôvody nedostatočnej jasnosti/neexistencie všetkých potrebných prvkov?

Zástupcovia Komisie zdôraznili, že ECHA je nezávislá agentúra a že Komisia nemôže ovplyvňovať proces tvorby stanovísk ECHA. Komisia sa však môže obrátiť na agentúru ECHA, ak sa domnieva, že jej stanoviská sú neúplné alebo nie sú dostatočne jasné.

Zástupcovia Komisie vysvetlili, že k tomu môže dôjsť, ak stanovisko nie je jasné alebo ak neexistuje dostatočná argumentácia na podporu záverov vedeckých výborov. Zástupcovia Komisie poukázali na niekoľko príkladov, v ktorých sa dospelo k záveru, že stanoviská agentúry ECHA nie sú dostatočne jasné alebo neobsahujú všetky prvky potrebné na účinné rozhodovanie.

• Prvý príklad sa týkal troch stanovísk výboru RAC k jednotlivým povoleniam pre látku „trichlóretylén“. Pôvodné stanoviská výboru RAC obsahovali niekoľko nejasných vyhlásení týkajúcich sa rizika a odporúčaní na zlepšenie opatrení na riadenie rizík a prevádzkových podmienok s cieľom znížiť expozíciu pracovníkov. Komisia preto požiadala agentúru ECHA o objasnenie stanovísk. V tomto prípade agentúra ECHA poskytla dodatky k stanoviskám s objasneniami, pokiaľ ide o hodnotenie a závery týkajúce sa vhodnosti a účinnosti opatrení na riadenie rizík a prevádzkových podmienok v žiadostiach. V dodatkoch sa takisto vysvetlili obmedzenia výboru RAC v týchto prípadoch, pokiaľ ide o možnosť ďalej špecifikovať odporúčania, ale ak je to možné, uviedli sa v nich rovnaké aspekty, ktoré by sa mohli zvážiť pri ich riešení.
• Druhý príklad, ktorý uviedli zástupcovia Komisie, sa týkal žiadostí o individuálnu autorizáciu oxidu chrómového so širokým rozsahom, v ktorých stanoviská neboli dostatočne jasné, pretože samotným žiadostiam chýbali podrobnosti a podrobnosti. V týchto prípadoch výbor RAC aj výbor SEAC predložili celkovo kladné stanovisko, ale s upozornením, že pretrvávajú neistoty. Komisia mala obavy vzhľadom na neistotu v žiadostiach a tieto prípady si vyžadovali zdĺhavejšie posúdenia zo strany Komisie, keďže zástupcovia Komisie zdôraznili, že Komisia musí zabezpečiť, aby v prípade, že má navrhnúť opatrenie na udelenie autorizácie podľa nariadenia REACH, zostali len zanedbateľné neistoty.
• Tretí príklad sa týkal navrhovaného obmedzenia formaldehydu, na ktoré sa muselo stanovisko výboru SEAC opierať o nedostatočné údaje z dôvodu návrhu výboru RAC týkajúceho sa nižšieho emisného limitu v porovnaní s limitom uvedeným v dokumentácii vypracovanej agentúrou ECHA. Hoci výbor SEAC nie je povinný vyhľadávať viac údajov, zohľadnil informácie o vplyvoch predložené počas konzultácií s tretími stranami s cieľom vyplniť medzeru a posúdiť vplyvy spojené so znížením limitnej hodnoty vrátane iných limitov, ktoré zvažoval výbor RAC. V stanoviskách výborov RAC a SEAC sa teda jasne neuvádzal konkrétny emisný limit, ktorý by sa mal považovať za najvhodnejší na riešenie rizika, a to aj s prihliadnutím na jeho sociálno-ekonomické vplyvy, a Komisia preto musela vykonať vlastné rozsiahle posúdenie s cieľom navrhnúť primerané opatrenie na obmedzenie formaldehydu.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa spýtal, čo je bežným dôvodom nedostatočnej jasnosti stanovísk agentúry ECHA. Zástupcovia Komisie odpovedali, že niekedy chýbajú údaje, ktoré poskytol žiadateľ. Odvolávali sa na rozsiahle žiadosti o autorizáciu v hornej časti dodávateľského reťazca, ktoré boli predmetom súdnych prípadov [6] Žiadatelia v hornej časti dodávateľského reťazca často nemajú dostatočné údaje a/alebo pochopenie presných expozičných scenárov v každej lokalite následného užívateľa, ako aj možných alternatívnych látok a technológií, ktoré by nahradili látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy v prípade špecifických použití, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o autorizáciu; žiadosti následných užívateľov sú vo všeobecnosti presnejšie a lepšie podložené.

5) Ako Komisia vybavuje žiadosti o individuálne povolenia nedostatočnej kvality? Ako Komisia vykonáva nedávnu judikatúru, v ktorej sa objasňuje, že dôkazné bremeno v procese udeľovania individuálnych povolení spočíva na žiadateľoch?

Zástupcovia Komisie poznamenali, že autorizáciu možno udeliť na základe spôsobu „primeranej kontroly“ (ak sa preukáže, že riziká vyplývajúce z používania látky sú primerane kontrolované) alebo „sociálno-ekonomického“ spôsobu (ak sa preukáže, že prínosy vyplývajúce z používania látky prevažujú nad rizikami a neexistujú žiadne vhodné alternatívy). Zástupcovia Komisie vysvetlili, že podľa predchádzajúcich usmernení ECHA sa substitučný plán považoval za potrebný len v rámci postupu „primeranej kontroly“. Všeobecný súd však spresnil, že žiadatelia musia predložiť substitučný plán aj v rámci „sociálno-ekonomického“ prístupu v prípade, že vo všeobecnosti existujú vhodné alternatívy, ale tieto alternatívy ešte nie sú pre žiadateľa uskutočniteľné.[7] Pokiaľ ide o žiadateľa, Komisia vo februári 2020 vyzvala viacerých žiadateľov, aby predložili substitučný plán na doplnenie svojich žiadostí. Výbor SEAC posúdil tieto substitučné plány a v lete 2021 vydal dodatky k dotknutým stanoviskám.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa spýtal, prečo vzhľadom na nedávny rozsudok súdu Komisia nezamietla žiadosti o povolenie prostredníctvom „sociálno-ekonomickej“ cesty, ktorá neobsahovala substitučný plán. Vyšetrovací tím sa tiež pýtal, či by zamietnutie takýchto žiadostí, ktoré neobsahujú substitučný plán, viedlo k pozastaveniu používania predmetnej škodlivej látky a či by žiadatelia mali v takýchto prípadoch možnosť podať novú žiadosť.

Zástupcovia Komisie vysvetlili, že v rozsudku Súdneho dvora sa posudzovali alternatívy dostupné vo všeobecnosti, zatiaľ čo posúdenie Komisie a výboru SEAC sa zameriavalo na alternatívy, ktoré sú pre žiadateľa uskutočniteľné. Súdny dvor objasnil, že ak sú alternatívy vo všeobecnosti k dispozícii, ale pre žiadateľa ešte nie sú uskutočniteľné, povolenie sa môže udeliť, ak žiadateľ predloží substitučný plán. Keďže táto požiadavka predložiť substitučný plán v súvislosti so žiadosťami o individuálne povolenia „sociálno-ekonomickou“ cestou vyplynula z rozsudku Súdneho dvora a žiadosti boli predložené pred týmto rozsudkom, dokumentácia nebola úplná na posúdenie a rozhodnutie Komisie o príslušných žiadostiach a poskytla príslušným žiadateľom príležitosť predložiť chýbajúce plány. Takéto plány by posúdila agentúra ECHA. Okrem toho by podľa nich zamietnutie žiadostí, ktoré neobsahovali substitučný plán, pretože sa riadili usmerňujúcim dokumentom ECHA, bolo nespravodlivé pre žalobkyne, ktoré sa domnievajú, že usmerňujúci dokument ECHA.

Zástupcovia Komisie objasnili, že Komisia zamietla žiadosti z dôvodu nedostatočných informácií poskytnutých žiadateľom. Zástupcovia Komisie však zdôraznili, že na zamietnutie žiadosti musí výbor REACH dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, pričom poznamenali, že menšiny sú niekedy blokované. Ďalej poznamenali, že kvalita predložených žiadostí sa v poslednom čase zlepšuje v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora, v ktorej sa okrem iného objasnilo, že žiadatelia musia zvážiť nielen technicky a ekonomicky uskutočniteľné alternatívy, ale aj tie, ktoré sú všeobecne dostupné v EÚ [8].

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa spýtal na formu a kvalitu stanovísk ECHA v tých prípadoch, v ktorých Komisia žiadosť zamietla. Zástupcovia Komisie sa odvolali na prípad predchádzajúcej žiadosti, v ktorej agentúra ECHA pred uvedeným rozsudkom Súdneho dvora celkovo dospela k pozitívnemu záveru o žiadosti o individuálnu autorizáciu, ale s výhradami z dôvodu neistoty. V nadväznosti na rozsudok Komisia požiadala žiadateľa o substitučný plán, ktorý potom posúdil výbor SEAC. V dodatku k pôvodnému stanovisku výbor SEAC dospel k záveru, že substitučný plán nie je dôveryhodný. Po preskúmaní sa Komisia domnievala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a preto povolenie zamietla. Zástupcovia Komisie objasnili, že keď Komisia požiadala žiadateľa o substitučný plán, neumožnila mu aktualizovať, doplniť alebo opraviť iné časti žiadosti a dodatok SEAC sa týka len substitučného plánu.

Zástupcovia Komisie vo všeobecnosti zdôraznili, že systém povoľovania je v súčasnosti preťažený. Hoci Súdny dvor poskytol určité objasnenia týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať, toto objasnenie malo pozitívny vplyv len na žiadosti, ktoré boli predložené od oznámenia tohto rozhodnutia. Predtým predložené žiadosti, ktoré neobsahujú substitučný plán na základe predchádzajúceho usmernenia agentúry ECHA, sa teraz považujú za neúplné, čo má vplyv na čas potrebný na dokončenie procesu posudzovania. Zástupcovia Komisie poznamenali, že agentúra ECHA odhadla svoju schopnosť prijímať približne 60 stanovísk ročne, zatiaľ čo v súčasnosti sa čaká na približne 250 žiadostí.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa napokon spýtal, do akej miery môžu objasnenia Dvora audítorov uľahčiť posúdenie agentúrou ECHA, ako aj to, či medzi agentúrou ECHA a Komisiou prebiehali diskusie o tom, ako vykonať najnovší rozsudok Súdneho dvora. Zástupcovia Komisie odpovedali, že o nedávnej judikatúre sa diskutovalo. Komisia predovšetkým informovala výbory SEAC a RAC o svojom názore na túto judikatúru a o tom, ako ovplyvní posúdenie zo strany výborov. Zástupcovia Komisie takisto poznamenali, že Komisia bude spolupracovať s agentúrou ECHA na aktualizácii jej usmernení pre žiadateľov.

6) Kedy Komisia „zohľadnila informácie a aspekty, ktoré nie sú obsiahnuté v odporúčaniach alebo stanoviskách agentúry ECHA“?

V oblasti rozhodnutí o autorizácii zástupcovia Komisie spomenuli výnimočný prípad, v ktorom Komisia zohľadnila informácie a aspekty, ktoré neboli uvedené v stanoviskách agentúry ECHA týkajúcich sa etoxylovaného 4-(1,1,3,3-tetrametylbutyl)fenolu („4-terc-OPnEO“). Výbor RAC v niektorých prípadoch odporučil, aby sa všetky odpadové vody, ktoré boli kontaminované touto látkou, zbierali na spaľovanie. To by malo vplyv na tisíce nemocníc a laboratórií, ktoré vypúšťajú tisíce ton odpadových vôd s minimálnou koncentráciou látky a vyžadujú si prepravu a spaľovanie takých veľkých objemov odpadových vôd, ktoré si vyžadujú veľké množstvo energie. V súvislosti s riadením rizík Komisia s prihliadnutím na informácie od systémov odpadového hospodárstva členských štátov a žiadateľov posúdila iné alternatívy a zaujala širší pohľad a stanovila konkrétne strednodobé ciele zníženia používania, ktoré majú žiadatelia splniť, a zahrnula aj povinnosti žiadateľov informovať príslušné miestne orgány o vypúšťaní. Tieto prípady však boli skôr výnimkami ako pravidlom.

Pokiaľ ide o transparentnosť procesu riadenia rizík

7) Ako Komisia zabezpečuje transparentnosť procesu pred predložením návrhu opatrenia výboru REACH?

Zástupcovia Komisie vysvetlili, že Komisia pravidelne uverejňuje priebežný pracovný plán CARACAL [9], ktorý sa zameriava na ďalšie tri alebo štyri zasadnutia výboru REACH. Každý priebežný pracovný plán zahŕňa návrhy opatrení, ktoré už boli predložené výboru REACH, a ukazuje, kedy sa očakáva predloženie nových návrhov opatrení. Zástupcovia Komisie potvrdili, že vo výbore REACH sa diskutuje len o tých bodoch, ktoré sú uvedené v pracovnom pláne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zástupcovia Komisie tvrdili, že materiálom, ktorý už bol uverejnený, sa dosahuje uspokojivá úroveň transparentnosti.

Zástupcovia Komisie dodali, že má k dispozícii ďalšie nástroje transparentnosti. Napríklad, pokiaľ ide o obmedzenia a zaradenia do prílohy XIV, Komisia oznámi WTO návrhy opatrení, ktoré sa potom sprístupnia vo verejne dostupnej databáze technických prekážok obchodu (TBT) Komisie. Stanoviská a odporúčania agentúry ECHA sú takisto verejne dostupné. Okrem toho, ak Komisia potrebuje doplňujúce stanoviská agentúry ECHA, žiadosti o takéto doplňujúce stanoviská a z nich vyplývajúce stanoviská sa zverejnia.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa spýtal, či Komisia uvažuje o pridaní návrhov na portál Vyjadrite svoj názor s cieľom získať pripomienky verejnosti. Komisia poznamenala, že zaradenia látok do prílohy XIV sa uverejňujú na portáli Vyjadrite svoj názor, zatiaľ čo agentúra ECHA uskutočňuje verejné konzultácie ku každej dokumentácii o obmedzení a žiadosti o autorizáciu. Okrem toho sa po konzultácii medzi útvarmi už zverejnilo veľa informácií, ako napríklad už uvedené oznámenie WTO, ktoré obsahuje konečný návrh opatrenia.

Zástupcovia Komisie zastávali názor, že pokiaľ sa Komisia interne nedohodne na konečnom návrhu opatrenia (t. j. na ukončení medziútvarovej konzultácie), uverejnenie dodatočných informácií by mohlo byť zavádzajúce. Dodali, že vzhľadom na nepredvídateľnosť niektorých prvkov procesu je ťažké poskytnúť informácie o načasovaní rozhodnutí Komisie.

8) Ako si môže byť verejnosť vedomá aktuálneho stavu spisu, o ktorom sa diskutuje pred hlasovaním výboru REACH?

Zástupcovia Komisie zopakovali, že informácie o súčasnom stave spisu sa zverejňujú prostredníctvom priebežného pracovného plánu.

Vyšetrovací tím ombudsmanky poznamenal, že informovanie verejnosti o aktuálnom stave spisu prostredníctvom priebežných pracovných plánov funguje len vtedy, ak sa o spise aktívne diskutuje. V opačnom prípade sa verejnosť neaktualizuje.

Zástupcovia Komisie vysvetlili, že každý návrh opatrenia sa takisto uverejní v celom rozsahu v komitologickom registri pred každým zasadnutím výboru REACH, na ktorom sa o ňom bude rokovať. Napríklad, pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa mikroplastov, uverejňujú sa rôzne verzie návrhu opatrenia, ktoré môže verejnosť porovnať. Súhrnný záznam zo zasadnutí výboru REACH je tiež vždy k dispozícii krátko po každom zasadnutí a uvádza sa v ňom, či sa uskutočnila diskusia a/alebo hlasovanie.

Zástupcovia Komisie poznamenali, že výboru REACH nie sú uložené žiadne lehoty na ukončenie rokovaní. Uznali, že nie je možné podrobne vyvodiť súčasný stav rokovaní v rámci výboru REACH.  

V tejto súvislosti zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia poskytuje verejnosti aktualizácie aj tým, že odpovedá na žiadosti o informácie, a že sa snaží byť vo svojich odpovediach čo najtransparentnejšia. Ďalej objasnili, že Komisia väčšinou dostáva žiadosti o informácie od zainteresovaných strán, často spolu s pripomienkami ku konkrétnym spisom.

9) Pokiaľ ide o prípady týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom uvedené v písomnej odpovedi Komisie, ako Komisia vybavila tieto žiadosti? Poskytla úplný alebo čiastočný prístup?

S odkazom na tretiu zarážku na strane 19 svojej písomnej odpovede [10] Komisia odkázala na žiadosť o prístup verejnosti k výsledku hlasovania výboru REACH o konkrétnom obmedzení. Žiadateľ sa konkrétne opýtal, ako hlasovali jednotlivé členské štáty. Zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia zamietla prístup k požadovaným dokumentom v súlade s článkom 4 ods. 3 druhou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, keďže požadovaný dokument sa týka rozhodnutia, ktoré ešte nebolo prijaté, a Komisia sa domnievala, že zverejnenie by vážne narušilo jej rozhodovací proces a že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

S odkazom na štvrtú zarážku na strane 19 svojej písomnej odpovede Komisia odkázala na dve žiadosti o prístup verejnosti k korešpondencii Komisie s konkrétnym členským štátom týkajúcej sa toho istého obmedzenia. Zástupcovia Komisie objasnili, že prvá žiadosť sa týkala spisu, o ktorom nebolo v tom čase prijaté žiadne rozhodnutie, zatiaľ čo v čase druhej žiadosti bolo rozhodnutie prijaté, a poznamenali, že obe žiadosti predložil ten istý žiadateľ. V nadväznosti na druhú žiadosť Komisia zamietla úplný prístup k dvom dokumentom v súlade s článkom 4 ods. 3 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, keďže sa domnievala, že zverejnenie by vážne narušilo jej prebiehajúci rozhodovací proces a neprevážil by verejný záujem na zverejnení. Neidentifikovala prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Komisia takisto zohľadnila stanovisko členského štátu, z ktorého pochádzajú určité dokumenty, podľa článku 4 ods. 5 uvedeného nariadenia. Poskytla však čiastočný prístup k siedmim z deviatich dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti druhej žiadosti, pričom upravila osobné údaje a stanoviská členského štátu.

V súvislosti s týmito tromi žiadosťami neboli predložené žiadne opakované žiadosti.

Zástupcovia Komisie sa napokon v odpovedi na otázku vyšetrovacieho tímu ombudsmanky nevyjadrili k rozsudku Všeobecného súdu vo veci Pollinis [11]. Uviedli, že Komisia si vyhradzuje svoje stanovisko dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o odvolaní Komisie proti rozsudku.

Záver stretnutia

Vyšetrovací tím poďakoval zástupcom Komisie za ich čas a poskytnuté vysvetlenia a stretnutie sa skončilo.

Brusel 29. novembra 2023

 

Michał Krajewski Jennifer kráľ

Inquiries Officer Právny expert

 

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (Ú. v. EÚ L 396/1, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02006R1907-20140410).

[2] Článok 4.8 vykonávacích predpisov európskeho ombudsmana.

[3] Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

[4] Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov.

[5] Skladá sa zo zástupcov členských štátov v rámci komitologického postupu.

[6] Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019 vo veci T-837/16 a rozsudok Súdneho dvora z 25. februára 2021, Švédsko/Komisia, vec C-389/19,

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=211428&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=561546; Rozsudok Súdneho dvora z 20. apríla 2023, Parlament/Komisia, vec C-144/21, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=272682&pageIndex=0&doclang=en&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=480945

[7] Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, vec T-837/16, body 74 – 76, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=211428&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=561546

[8] Tamže.

[9] Skupina príslušných orgánov pre registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzenie chemikálií (REACH) a klasifikáciu, označovanie a balenie, https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/screen/expert-groups/consult?lang=en&do=groupDetail.groupDetail&groupID=2385

[10] Dostupné na adrese https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/63908

[11] Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. septembra 2022, Pollinis France/Európska komisia, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=265442&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=566540