Súvislosti

1. V septembri 2022 ombudsmanka zorganizovala verejnú konzultáciu o transparentnosti a účasti na rozhodovacom procese EÚ v oblasti životného prostredia.[1] Jedna z otázok, na ktorú bola ombudsmanka upozornená, sa týkala oneskorení a obmedzenej transparentnosti pri riadení rizík nebezpečných chemických látok Európskou komisiou.[2]

2. Používanie chemických látok v EÚ sa riadi nariadením o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (ďalej len „nariadenie REACH“).[3] Nariadenie REACH bolo navrhnuté tak, aby chránilo ľudské zdravie a životné prostredie pred rizikami, ktoré môžu predstavovať chemikálie, a to presunutím dôkazného bremena z regulačných orgánov na priemysel. Spoločnosti sú povinné získavať informácie o chemikáliách, ktoré vyrábajú alebo dovážajú do EÚ, v súlade so zásadou „žiadne údaje, žiadny trh“[4].

3. Na základe týchto informácií môže Komisia okrem iného rozhodnúť o obmedzení používania určitých obzvlášť nebezpečných látok alebo podmieniť ich používanie predchádzajúcim povolením. Takéto obzvlášť nebezpečné látky, označované ako „látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy“, môžu byť karcinogénne, mutagénne, poškodzujúce reprodukciu alebo môžu mať vlastnosti narúšajúce endokrinný systém. Môžu byť tiež perzistentné, bioakumulatívne a toxické. Označenie látky ako „látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy“ je výsledkom postupu zahŕňajúceho dôkladné vedecké posúdenie a v prípade rozdielnych stanovísk si vyžaduje jednomyseľný súhlas členov „výboru členských štátov“ Európskej chemickej agentúry (ECHA)[5] Komisia môže následne zaradiť „látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy“ do zoznamu látok, ktorých používanie podlieha predchádzajúcemu povoleniu [6].

4. Spoločnosti, ktoré chcú používať látky z tohto zoznamu, musia Komisii predložiť žiadosti o autorizáciu. Spoločnosti musia vo svojich žiadostiach o autorizáciu preukázať, že riziká pre verejné zdravie a životné prostredie vyplývajúce z používania príslušnej látky sú primerane kontrolované (ďalej len „primeraný spôsob kontroly“)[7] alebo že sociálno-ekonomické prínosy jej nepretržitého používania prevažujú nad rizikami a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívne látky alebo technológie (ďalej len „sociálno-ekonomická cesta“)[8].

5. Dva výbory expertov ECHA zložené z nezávislých expertov [9] poskytujú Komisii vedecké a technické poradenstvo o tom, či žiadosť spĺňa podmienky autorizácie: Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) a Výbor pre sociálno-ekonomické hodnotenie (SEAC). Na základe tohto odporúčania Komisia predkladá návrh rozhodnutia o žiadosti o povolenie „výboru REACH“[10], ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov. Výbor REACH musí schváliť návrh rozhodnutia predtým, ako ho Komisia môže prijať.

6. Spoločnosť, ktorá predloží žiadosť o autorizáciu látky z uvedeného zoznamu (pozri odsek 3) v lehote stanovenej v nariadení REACH, môže túto látku naďalej používať, pokiaľ prebieha proces rozhodovania o autorizácii. Počas tohto obdobia sa ešte neuplatňujú dodatočné podmienky a monitorovacie opatrenia, ktoré môže Komisia vymedziť vo svojom rozhodnutí o povolení. Okrem toho Komisia môže v konečnom dôsledku odmietnuť udeliť povolenie po tom, ako dospeje k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky.

7. V odpovedi na verejnú konzultáciu ombudsmanky bola ombudsmanka upozornená na obavy týkajúce sa času, ktorý Komisia potrebuje na dokončenie procesov riadenia rizík podľa nariadenia REACH. Vyjadrili sa aj obavy, že vo verejnej sfére nie sú dostatočné informácie, ktoré by verejnosti umožnili pochopiť príčiny oneskorení.

8. Ombudsmanka už v jednom zo svojich predchádzajúcich vyšetrovaní [11] vyzvala Komisiu, aby preukázala „väčší pocit naliehavosti“a rýchlejšie dokončila svoje rozhodovacie procesy týkajúce sa riadenia rizík spojených s nebezpečnými chemikáliami. V záujme dosiahnutia základných cieľov nariadenia REACH, t. j. ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred chemickými látkami, je vo verejnom záujme, aby sa toto nariadenie vykonávalo v plnom rozsahu a včas.

9. V tejto súvislosti sa ombudsmanka rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom preskúmať oneskorenia v postupe Komisie pri udeľovaní alebo zamietaní autorizácií podľa nariadenia REACH a transparentnosť tohto postupu.

Vyšetrovanie

10. Ombudsman najprv požiadal Komisiu, aby poskytla štatistické údaje o čase potrebnom na dokončenie schvaľovacieho postupu [12] Ombudsman požiadal Komisiu aj o informácie o postupe, ktorý sleduje pri rozhodovaní o žiadostiach o povolenie, a o tom, aké informácie proaktívne sprístupňuje v súvislosti s týmto postupom, a to aj v „komitologickom registri“[13].

11. Vyšetrovací tím ombudsmana uskutočnil dve stretnutia so zástupcami Komisie s cieľom prediskutovať tieto otázky [14].

12. Vyšetrovací tím  ombudsmana skontroloval aj spisy týkajúce sa vzorky 12 žiadostí o povolenie predložených Komisii [15].

13. Ombudsmanka vydala 17. októbra 2024 v tejto veci odporúčanie.[16]

14. Komisia 30. januára 2025 odpovedala na odporúčanie ombudsmanky [17].

Odporúčanie ombudsmanky

15. Ombudsmanka vo svojom odporúčaní zastávala názor, že Komisia musí preukázať primeraný pocit naliehavosti pri skúmaní žiadostí o autorizáciu „látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy“, keďže spoločnosť, ktorá predloží žiadosť o autorizáciu, môže zvyčajne pokračovať v používaní látky, kým prebieha rozhodovací proces.[18] Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabránila situáciám, v ktorých spoločnosti používajú „látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy“, hoci nie je isté, či spĺňajú právne podmienky podľa nariadenia REACH.

16. Ombudsmanka zistila, že Komisii vznikli značné oneskorenia pri vypracúvaní rozhodnutí o žiadostiach o povolenie. Zatiaľ čo v nariadení REACH sa stanovuje lehota troch mesiacov pre Komisiu na prípravu návrhu rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí autorizácie ^[19] po doručení stanovísk výborov RAC a SEAC, Komisii to v praxi trvá v priemere 14,5 mesiaca. Diskusie v rámci výboru REACH následne trvajú ďalšie mesiace alebo dokonca roky, kým sa prijme rozhodnutie o autorizácii.

17. Komisia sa snažila odôvodniť nedodržanie zákonnej trojmesačnej lehoty odkazom na svoju vnútornú organizáciu, výrazný nárast žiadostí, zložitosť a neistotu informácií obsiahnutých v žiadostiach, ako aj čas potrebný na overenie konzistentnosti stanovísk výborov RAC a SEAC a na ich širšie posúdenie. Komisia uviedla časté rozdiely medzi zástupcami členských štátov vo výbore REACH ako ďalší prvok, ktorý predlžuje čas potrebný na dokončenie postupu autorizácie.

18. Ombudsmanka nebola presvedčená stanoviskom Komisie, že nemôže dodržať zákonnú lehotu troch mesiacov na vypracovanie rozhodnutia po doručení stanovísk výborov RAC a SEAC.

19.  Po prvé, ombudsmanka sa domnievala, že vnútorná organizácia Komisie – vrátane dvoch útvarov Komisie so spoločnou zodpovednosťou za vypracovanie rozhodnutí a dobre zavedených interných konzultačných postupov – nemôže odôvodniť nedodržanie zákonných lehôt.

20. Po druhé, ombudsmanka poznamenala, že v nedávnej judikatúre týkajúcej sa dôkazného bremena v povoľovacom konaní sa objasňuje, ako by Komisia mala riešiť neistoty v informáciách poskytnutých žiadateľmi. Súdy EÚ nedávno zrušili rozhodnutia, v ktorých Komisia udelila autorizácie na používanie určitých látok napriek nedostatočným informáciám o úrovni rizika, ktoré tieto látky predstavujú, a o existencii alternatívnych riešení.[20] Podľa tejto judikatúry dôkazné bremeno, pokiaľ ide o súlad s právnymi podmienkami autorizácie, spočíva na žiadateľoch.[21]

21. Podľa názoru ombudsmanky by Komisia mala zabezpečiť, aby sa žiadosti obsahujúce nedostatočné informácie urýchlene zamietli, aby spoločnosti, ktoré tieto žiadosti podali, už nemohli používať nebezpečné látky v EÚ.

22. To je ešte dôležitejšie v prípadoch, keď Komisia čelí značnému počtu žiadostí. V tejto súvislosti sa ombudsmanka obávala, že prvotná kontrola informácií poskytnutých v žiadostiach výbormi RAC a SEAC spočíva len v overení, podľa slov Komisie, či „boli zaškrtnuté všetky políčka“, zatiaľ čo v nariadení REACH sa vyžaduje, aby výbory overili, či „žiadosť obsahuje všetky informácie“relevantné pre posúdenie [22]. Ombudsmanka poznamenala, že nemožno vylúčiť, že niektorí žiadatelia využívajú možnosť pokračovať v používaní nebezpečných látok predložením neúplných žiadostí. Na základe kontroly vzorky spisov týkajúcich sa povoľovania sa ombudsmanka obávala, že vážne pochybnosti o tom, či žiadatelia splnili svoje dôkazné bremeno, boli prenesené, a nie vyriešené hneď na začiatku. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia by mohla zvážiť, že požiada výbory RAC a SEAC, aby jej včas oznámili všetky žiadosti, ktoré obsahujú nedostatočné informácie, aby Komisia mohla tieto žiadosti urýchlene zamietnuť.

23. Po tretie ombudsmanka poznamenala, že Komisia sa pri vypracúvaní rozhodnutí o povolení opiera o stanoviská výborov RAC a SEAC, ktoré sú v zásade dostatočné na to, aby boli podkladom pre návrh rozhodnutia Komisie. Potvrdili to interné usmernenia Komisie na vypracovanie rozhodnutí jej dvoch útvarov, ktoré Komisia poskytla ombudsmanovi. Podľa týchto usmernení by sa tieto dve oddelenia mali v zásade riadiť stanoviskami výborov RAC a SEAC. V judikatúre sa uvádza, že Komisia sa nemôže odchýliť od týchto stanovísk, pokiaľ nedostane „doplňujúce stanovisko od toho istého výboru alebo iné dôkazy, ktorých dôkazná hodnota je aspoň úmerná dôkaznej hodnote príslušného stanoviska“[23] Ombudsman na základe vysvetlení Komisie pochopil, že Komisia zatiaľ nevyužila túto možnosť založiť svoje návrhy rozhodnutí na „iných dôkazoch“. V tejto súvislosti je ťažké pochopiť, ako môžu existovať systémové nezhody medzi útvarmi Komisie, ktoré trvajú mesiace, a už vôbec nie roky.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zistila, že systémové nedodržanie zákonnej trojmesačnej lehoty na predloženie návrhov rozhodnutí výboru REACH zo strany Komisie predstavovalo nesprávny úradný postup.

25. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia:

• i) preskúmať svoje vnútorné postupy,
• ii) uplatňovať pravidlo, podľa ktorého je na žiadateľoch, aby poskytnutím dostatočných informácií preukázali, že splnili zákonné podmienky na získanie povolenia,
• iii) zabezpečiť, aby sa žiadosti obsahujúce nedostatočné informácie urýchlene zamietli, aby spoločnosti, ktoré tieto žiadosti predložili, už nemohli používať nebezpečné látky v EÚ.

26. Pokiaľ ide o transparentnosť postupov výboru REACH, ombudsmanka sa domnievala, že verejnosť musí byť schopná preskúmať príčiny oneskorení v postupe autorizácie a brať na zodpovednosť príslušných aktérov, a to nielen Komisiu, ale aj zástupcov členských štátov vo výbore REACH. Pripomenula Komisii, že na dokumenty vypracované v súvislosti s postupom autorizácie podľa nariadenia REACH by sa mal vzťahovať širší prístup verejnosti k dokumentom obsahujúcim informácie o životnom prostredí [24] a že akékoľvek opatrenia týkajúce sa dôvernosti obsiahnuté v rokovacom poriadku komitologických výborov nemajú prednosť pred právnymi predpismi EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom [25], ako potvrdili súdy EÚ [26].

27. Ombudsmanka zistila, že Komisia v súčasnosti neuverejňuje informácie, ktoré by verejnosti umožnili pochopiť príčiny nadmerných časových rámcov v povoľovacom konaní, a to aj vtedy, keď sú spôsobené nezhodami medzi zúčastnenými aktérmi. Najmä v súhrnných záznamoch zo zasadnutí výboru REACH nie je zachytený súčasný stav jednotlivých spisov a dôvody možných oneskorení. To bráni verejnosti brať na zodpovednosť osoby zodpovedné za oneskorenia. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a vydala zodpovedajúce odporúčanie, aby Komisia zverejnila podstatnejšie súhrnné záznamy zo zasadnutí výboru REACH.

Stanovisko Komisie

28. Komisia vo svojom stanovisku k odporúčaniu ombudsmanky potvrdila svoj záväzok k transparentnosti a súhlasila s poskytnutím rozsiahlejších súhrnných záznamov zo zasadnutí výboru REACH.

29. Komisia tiež uznala oneskorenia v povoľovacom konaní.

30. Komisia však nesúhlasila s analýzou ombudsmanky týkajúcou sa hlavných príčin, ktoré viedli k oneskoreniam. Komisia predovšetkým nesúhlasila s tým, že jednou z týchto príčin je spôsob, akým uplatnila dôkazné bremeno a „zhovievavosť Komisie voči žiadateľom, aby zabránila zamietnutiu povolení, ak sú žiadosti neúplné alebo ak žiadateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno.“ Podľa Komisie „to nezodpovedá doterajšej praxi“. Komisia uviedla, že „už nezahŕňa opatrenia určené na nápravu kľúčových nedostatkov žiadostí o autorizáciu (t. j. ovplyvňujúcich podmienky udelenia autorizácie), ktoré mali namiesto toho viesť k zamietnutiu autorizácie. Komisia následne sprísnila svoj prístup... Pokiaľ ide o nové prípady, Komisia už takéto opatrenia nezavádza, napr. náprava chybného posúdenia rizika alebo analýza alternatív“.

31. Pokiaľ ide o pochopenie hlavných príčin oneskorení, Komisia po prvé zdôraznila „veľký prílev žiadostí“, ktorý bol „neočakávaný a ani ECHA, ani Komisia nie sú schopné ho riešiť, čo viedlo k neželaným oneskoreniam a nevybaveným žiadostiam“, najmä z dôvodu „zahrnutia látok s rozsiahlym použitím, ktoré sa vzťahujú na mnohé priemyselné odvetvia, do autorizačného zoznamu“. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že potrebuje viac času na overenie spoľahlivosti a úplnosti stanovísk výborov RAC a SEAC, aby sa zabezpečila konzistentnosť jej rozhodnutí a rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi.

32. Komisia takisto tvrdila, že nemôže zamietnuť viac žiadostí s cieľom zmierniť oneskorenia, pretože takmer vo všetkých doteraz spracovaných žiadostiach boli stanoviská výborov RAC a SEAC kladné. Komisia sa obáva, že odmietnutie v takýchto prípadoch by viedlo k právnym námietkam. Komisia okrem toho poskytla Výboru REACH príklady nedávnych prípadov, v ktorých navrhla zamietnutie, aby preukázala pripravenosť Komisie presadiť dôkazné bremeno [27].

33. Po druhé, Komisia tvrdila, že nedávna judikatúra prispela k oneskoreniam, pretože jej vykonávanie si vyžadovalo dôkladnú analýzu a diskusiu medzi útvarmi Komisie a členmi výboru REACH vrátane hĺbkového prehodnotenia všetkých nevybavených žiadostí. Komisia takisto musela niektorým žiadateľom poskytnúť príležitosť, aby vo svojich žiadostiach uviedli chýbajúce prvky, ktoré sa vzhľadom na novú judikatúru ukázali ako neúplné.

34. Po tretie podľa Komisie môžu predbežné diskusie s členmi výboru REACH výrazne prispieť k oneskoreniam. Komisia uviedla, že „pozícia členských štátov a pravdepodobnosť podpory kvalifikovanou väčšinou sú kľúčovými prvkami, ktoré Komisia zohľadňuje pri určovaní konkrétnych opatrení/ustanovení v rozhodnutiach pred predložením nových návrhov“.

35. Komisia sa vo všeobecnosti domnievala, že systém autorizácie podľa nariadenia REACH sa ukázal ako príliš zaťažujúci na efektívne a účinné dosiahnutie zamýšľaných cieľov, najmä v prípade látok so širokým použitím. Komisia usúdila, že obmedzenie používania látok môže byť menej zaťažujúce ako pridanie „látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy“ do zoznamu látok podliehajúcich autorizácii, pretože obmedzenia sa uplatňujú bez toho, aby spoločnosti museli predkladať žiadosti o autorizáciu alebo ďalšie výnimky. Komisia uviedla, že teraz je opatrnejšia pri pridávaní nových látok do zoznamu látok podliehajúcich autorizácii.

Posúdenie ombudsmana po odporúčaní

36. Ombudsmanka je veľmi znepokojená oneskoreniami v postupe autorizácie podľa nariadenia REACH, ktoré odhalilo jej vyšetrovanie.

37. Tieto oneskorenia znamenajú, že obzvlášť nebezpečné chemické látky môžu byť naďalej dostupné na trhu EÚ, aj keď sa môže ukázať, že autorizácia by sa nemala udeľovať vôbec alebo že by sa mala udeľovať len za osobitných podmienok a monitorovacích opatrení.

38. Tieto oneskorenia preto predstavujú vážne riziko pre verejné zdravie a životné prostredie.

39. Môžu tiež ohroziť záujmy spoločností, ktorých hospodárske činnosti môžu byť narušené v dôsledku pretrvávajúcej neistoty, pokiaľ ide o to, či sa povolenie udelí alebo nie. Vzhľadom na tieto výzvy by Komisia mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby predložila jasný plán riešenia oneskorení.

40. Ombudsmanka svojím odporúčaním naliehavo vyzvala Komisiu, aby sa prioritne zaoberala oneskoreniami. Ombudsmanka konkrétne požiadala Komisiu, aby preskúmala svoje zdĺhavé vnútorné postupy a akékoľvek nedostatky pri presadzovaní dôkazného bremena.

41. Hoci Komisia vo svojom stanovisku uznala oneskorenia v postupe schvaľovania, nesúhlasila s ombudsmanom, pokiaľ ide o ich príčiny. Komisia predovšetkým trvala na tom, že skutočné príčiny oneskorení sú mimo jej kontroly, a v tejto súvislosti spomenula samotný počet žiadostí, ich zložitosť, potrebu vykonať súdne rozsudky o dôkaznom bremene a zdĺhavé diskusie v dôsledku rozdielnych pozícií medzi členmi výboru REACH.

42. Bez ohľadu na opodstatnenosť uvedených vysvetlení Komisie sa ombudsmanka domnieva, že Komisia sa mala zmysluplnejšie zaoberať jej odporúčaniami. Komisia vo svojom stanovisku najmä:

• nereagovala na odporúčanie ombudsmanky preskúmať svoje zdĺhavé vnútorné postupy, najmä to, ako pridelila povinnosti svojim útvarom;
• poskytol nekonzistentné a neúplné informácie o svojej praxi presadzovania dôkazného bremena pri posudzovaní žiadostí o povolenie a  
• nepredložila jasný a komplexný plán riešenia problému oneskorení v postupe schvaľovania.

I. Preskúmanie vnútorných postupov

43. Po prvé, Komisia sa vôbec nezaoberala nedostatkami vo svojich interných postupoch vypracúvania rozhodnutí o povolení. Hoci úlohou ombudsmanky nie je povedať Komisii, ako presne organizovať svoje vnútorné postupy, opakuje svoj názor, že vnútorná organizácia Komisie nemôže odôvodniť nedodržanie prísnych lehôt stanovených zákonom.

II. Prax presadzovania dôkazného bremena

44. Po druhé, pokiaľ ide o prax Komisie spočívajúcu v presadzovaní dôkazného bremena pri posudzovaní žiadostí o povolenie, Komisia na jednej strane tvrdila, že nebola príliš „zhovievavá“voči žiadateľom, pokiaľ ide o dôkazné bremeno. Na druhej strane uznala, že jej cieľom „už nie je“„odstrániť kľúčové nedostatky žiadostí... ovplyvňujúce podmienky udelenia povolenia..., ktoré by namiesto toho mali viesť k zamietnutiu povolenia“. Komisia okrem toho uviedla, že nedávna judikatúra týkajúca sa dôkazného bremena vyvolala podstatné zmeny v jej praxi vrátane potreby prehodnotiť všetky nevybavené žiadosti a požiadať niektorých žiadateľov o dodatočné informácie. Podľa Komisie vykonávanie tejto judikatúry výrazne prispelo k oneskoreniam. Komisia zároveň uviedla, že odporúčanie ombudsmanky týkajúce sa dôkazného bremena „sa do určitej miery týka postupov/prístupov, ktoré už Komisia vykonáva“.

45. Hoci Komisia uznala, že zmenila svoju prax presadzovania dôkazného bremena, stále nie je jasné, do akej miery sa domnieva, že jej minulá prax prispela k oneskoreniam, a ak áno, ako sa očakáva, že jej nový prístup ich zníži.

46. V tejto súvislosti sa zdá, že Komisia nesúhlasí ani s odporúčaním ombudsmanky zabezpečiť, aby sa žiadosti obsahujúce nedostatočné informácie urýchlene zamietli s cieľom znížiť celkové oneskorenia. Zdá sa, že Komisia je obzvlášť znepokojená právnymi námietkami voči jej rozhodnutiam zo strany spoločností, ktorým môžu byť povolenia zamietnuté napriek pozitívnym záverom výborov RAC a SEAC. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že výbory RAC a SEAC zvyčajne predkladajú pozitívne závery o žiadostiach.

47. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že Komisia nie je viazaná závermi výborov RAC a SEAC ^[28] Komisia musí skôr zohľadniť celý súbor informácií uvedených v stanoviskách výborov RAC a SEAC. Patria sem všetky informácie poskytnuté členskými štátmi alebo tretími stranami [29], a najmä akékoľvek neistoty zdôraznené výbormi RAC a SEAC ^[30] alebo rozpory v dostupných informáciách.^[31] Súdy EÚ nedávno zrušili rozhodnutia Komisie o autorizácii, ktoré nasledovali po (pozitívnych) záveroch výborov RAC a SEAC, bez toho, aby dostatočne zohľadnili neistoty uvedené v ich stanoviskách [32] Ak sa vyskytnú problémy s jasnosťou a konzistentnosťou stanovísk výborov RAC a SEAC, ako naznačila Komisia [33], Komisia by mala prijať systémové opatrenia na riešenie týchto problémov s agentúrou ECHA.

III. Reakcia Komisie na oneskorenia v povoľovacom konaní

48. Komisia vo svojom stanovisku nepredložila jasný a komplexný plán riešenia problému oneskorení v povoľovacom konaní.

49. Ako už bolo uvedené, Komisia sa vo svojom stanovisku zamerala na odôvodnenie toho, prečo sa postup autorizácie ukázal ako príliš zaťažujúci v dôsledku faktorov, ktoré sú mimo jej kontroly, pričom poukázala najmä na výrazný nárast počtu žiadostí, ich zložitosť, potrebu vykonať súdne rozsudky o dôkaznom bremene a zdĺhavé diskusie v dôsledku rozdielnych pozícií medzi členmi výboru REACH.

50. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia už na tieto faktory upozornila vo svojich písomných odpovediach a počas stretnutí s vyšetrovacím tímom ombudsmanky. Nespochybňuje, že tieto faktory mohli v minulosti prispieť k oneskoreniam Komisie pri vypracúvaní rozhodnutí o povolení. Ombudsmanka však trvá na svojom stanovisku vyjadrenom v odporúčaní, že tieto faktory nemôžu odôvodniť oneskorenia [34].

51. Pokiaľ ide konkrétne o rozdiely v pozíciách medzi členmi výboru REACH, ombudsmanka by chcela dodať, že úlohou Komisie je vypracovať rozhodnutie o autorizácii na základe všetkých prvkov, ktoré poskytli výbory ECHA RAC a SEAC. Následne je úlohou výboru REACH diskutovať a hlasovať o návrhu rozhodnutia Komisie. Tento proces by sa mal vykonávať úplne transparentným spôsobom, aby občania mohli brať Komisiu a ich národných zástupcov vo výbore REACH na zodpovednosť.

52. Hoci ombudsmanka víta, že Komisia prijala jej odporúčanie uverejňovať rozsiahlejšie súhrnné záznamy zo zasadnutí výboru REACH, je znepokojená praxou Komisie vyhľadávať predbežné stanoviská členských štátov ku konkrétnym spisom pred finalizáciou svojich návrhov rozhodnutí. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že predbežné stanoviská členských štátov a z nich vyplývajúca pravdepodobnosť získania podpory sú kľúčovými prvkami v procese vypracúvania rozhodnutí Komisie. V súvislosti s dodržiavaním jasných a prísnych zákonných lehôt stanovených nariadením REACH však táto prax môže v konečnom dôsledku skutočne prispieť k oneskoreniam v procese navrhovania a zároveň znížiť transparentnosť celého procesu.

53. Ombudsmanka sa preto domnieva, že predbežné diskusie s členmi výboru REACH by nemali mať vplyv na hlavnú úlohu Komisie posudzovať žiadosti objektívnym a nestranným spôsobom na základe stanovísk výborov RAC a SEAC pri dodržaní prísnej zákonnej lehoty troch mesiacov.

54. Ak na konci tohto procesu niektoré členské štáty odmietnu schváliť návrh rozhodnutia vypracovaný Komisiou, občania EÚ by mali byť o tom plne informovaní, a tak by mali mať možnosť kontrolovať správanie svojich zástupcov a brať ich na zodpovednosť.

55. V reakcii na oneskorenia v postupe povoľovania Komisia informovala ombudsmanku, že sa čoraz viac rozhoduje pre obmedzenia namiesto toho, aby látky podriaďovala predchádzajúcemu povoľovaniu. Komisia poukázala aj na nadchádzajúcu revíziu nariadenia REACH. Ombudsmanka sa domnieva, že účinky týchto opatrení sú v tejto fáze príliš neisté na to, aby predstavovali uspokojivú reakciu na výzvy, ktorým Komisia v súčasnosti čelí.

56. Ombudsmanka pripomína, že zoznam látok, ktoré podliehajú predchádzajúcemu povoleniu, zohráva dôležitú úlohu pri riadení rizík spojených s chemikáliami v EÚ, ako sa stanovuje v nariadení REACH. Komisia by sa preto nemala snažiť vyhnúť pridávaniu nových látok do tohto zoznamu z dôvodov administratívnej efektívnosti alebo účelnosti.

57. Pokiaľ ide o budúcu zmenu nariadenia REACH, Komisia by až do uskutočnenia takejto zmeny a doplnenia nemala vzbudzovať dojem, že sa snaží predĺžiť súčasné prísne zákonné lehoty na predloženie návrhu rozhodnutia výboru REACH v očakávaní budúcich zmien týkajúcich sa jej vnútorného rozhodovacieho procesu. Podľa doterajších právnych predpisov má včasný rozhodovací proces o rizikách vyplývajúcich z nebezpečných chemikálií zásadný význam pre ochranu verejného zdravia a životného prostredia. Na základe svojho vyšetrovania sa ombudsmanka domnieva, že súčasná zákonná lehota troch mesiacov na vypracovanie rozhodnutí je uskutočniteľná vzhľadom na to, že návrhy rozhodnutí Komisie sú založené na komplexných stanoviskách výborov RAC a SEAC agentúry ECHA.

58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka trvá na svojom zistení nesprávneho úradného postupu.

59.  Žiadne z tvrdení, ktoré Komisia uviedla vo svojom stanovisku, nemožno použiť na odôvodnenie vážnych prieťahov v autorizačnom konaní podľa nariadenia REACH. Hoci Komisia nesúhlasila s ombudsmanovou analýzou príčin oneskorení, neposkytla zmysluplné a konzistentné stanovisko ku všetkým aspektom odporúčania ombudsmanky vrátane toho, že nepredložila jasný a komplexný plán riešenia problému oneskorení v postupe schvaľovania.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmito závermi:

Komisia akceptovala odporúčanie ombudsmanky uverejňovať podstatnejšie súhrnné záznamy zo zasadnutí výboru REACH.

Komisia čiastočne akceptovala odporúčanie ombudsmanky uplatniť pravidlo, že je na žiadateľoch, aby preukázali, že splnili zákonné podmienky na získanie povolenia na používanie obzvlášť nebezpečnej chemickej látky. Komisia zároveň neprijala odporúčanie ombudsmanky, aby zabezpečila, že žiadosti obsahujúce nedostatočné informácie budú okamžite zamietnuté.

Komisia sa nezaoberala odporúčaním ombudsmanky preskúmať svoj vnútorný postup vybavovania žiadostí o povolenie.

Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia nepredložila jasný a komplexný plán riešenia problému oneskorení vrátane preskúmania svojej vlastnej úlohy vo výbore REACH. Ombudsmanka preto trvá na zistení nesprávneho úradného postupu v súvislosti so systémovým nedodržaním zákonnej trojmesačnej lehoty na predloženie návrhov rozhodnutí výboru REACH zo strany Komisie.

Komisia bude o tomto rozhodnutí informovaná.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 27. júna 2025

 

[1] https://www.ombudsman.europa.eu/en/public-consultation/en/160313

[2] Odpoveď na otázku č. 5 v https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/169594.

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), Ú. v. EÚ L 396/1, konsolidované znenie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02006R1907-20140410.

[4] Článok 5 nariadenia REACH.

[5] Článok 59 nariadenia REACH.

[6] Článok 58 nariadenia REACH.

[7] Článok 60 ods. 2 nariadenia REACH.

[8] Článok 60 ods. 4 nariadenia REACH.

[9] Článok 85 ods. 7 nariadenia REACH.

[10] Článok 64 ods. 8 a článok 133 ods. 3 nariadenia REACH.

[11] Rozhodnutie európskej ombudsmanky, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie z vlastného podnetu OI/2/2016/RH týkajúce sa oneskorení zo strany

Európska komisia pri spracúvaní spisov o reprodukčnej toxicite chemických látok, bod 27,

https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/81645.

[12] Pozri písomné odpovede Komisie: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/174970 a https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/189320.

[13] https://ec.europa.eu/transparency/comitology-register/screen/committees/C34200/consult?lang=en.

[14] Pozri správy z týchto zasadnutí: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/178826 a https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/191331.

[15] Pozri žiadosť o inšpekciu (príloha 1), https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/178825.

[16] Odporúčanie Európskej komisie o riadení rizík nebezpečných chemických látok (vec OI/2/2023/MIK), https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/194088.

[17] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/199074.

[18] Článok 58 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia REACH. Lehota na predloženie žiadosti o uplatnenie práva na nepretržité používanie je 18 mesiacov pred tzv. „dátumom zákazu“, od ktorého je zakázané uvádzanie látky na trh a jej používanie.

[19] Článok 64 ods. 8 nariadenia REACH.

[20] Rozsudok zo 7. marca 2019, vec T-837/16, Švédsko/Komisia, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=7294BECA711A439D8C6681EA7E8E49?text=&docid=211428&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1396235, potvrdený rozsudkom z 25. februára 2021, vec C-389/19 P, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=238162&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=14037038; a rozsudok z 20. apríla 2023, vec C-144/21, Parlament/Komisia, https://curia.europa.eu/juris/document/jsf;jsessionid=88F010BC9D2D47DC02B61F64F40F6FD4?text=&docid=272682&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=2524212.

[21] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, bod 79; vec C-144/21, Parlament/Komisia, bod 46.

[22] Článok 64 ods. 3 nariadenia REACH.

[23] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, bod 69.

[24] Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 264/13, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32006R1367.

[25] Odporúčanie európskej ombudsmanky vo veci 2142/2018/TE o odmietnutí Európskej komisie udeliť prístup k pozíciám členských štátov k usmerňovaciemu dokumentu týkajúcemu sa hodnotenia rizika pesticídov na včely, https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/113624.

[26] Rozsudok zo 14. septembra 2022, spojené veci T-371/20 a T-554/20, Pollinis France/Komisia, bod 96, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=265442&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=13008442, potvrdený rozsudkom zo 16. januára 2025, vec C-726/22 P, Komisia/Polinis, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=294251&pageIndex=0&ampdoclang=en&ampmode=lst&ampdir=&ampocco=first&docid=294251&pageIndex=0&ampdoclang=en&ampmode=1830.

[27] Komisia vo svojom stanovisku k odporúčaniu ombudsmanky (strana 3, poznámka pod čiarou č. 5): „SD_Gruppo Colle, SD_Ormezzano, CTPhT_DEZA, CTPhT_Bilbaina, sulfochróman olovnatý žltý a chrómanmolybdénsulfát olovnatý red_DCC. Maastricht B.V., MOCA_REACHLaw. DEHP_Deza (posledné dve rozhodnutia neboli prijaté, pretože žiadatelia stiahli žiadosti).“

[28] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, bod 66.

[29] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, body 12 – 15 a 92. V článku 64 ods. 3 nariadenia REACH sa stanovuje, že „každý výbor zohľadní aj všetky informácie predložené tretími stranami“ v rámci verejnej konzultácie, ako sa stanovuje v článku 62 ods. 2.

[30] Vec C-144/21, Parlament/Komisia, najmä body 62 – 68 a 85, 107 – 110 a 124.

[31] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, bod 85.

[32] Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, body 92 – 94; vec C-144/21, Parlament/Komisia, body 71 – 85.

[33] Komisia tvrdila, že musí overiť, či sú stanoviská výborov RAC a SEAC „úplné, konzistentné a relevantné“. Vec T-837/16, Švédsko/Komisia, bod 68.

[34] Odporúčanie Európskej komisie o riadení rizík nebezpečných chemických látok (vec OI/2/2023/MIK), https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/194088, body 26-40.