predseda

Európska komisia

Vážený pán predseda,

odvolávam sa na svoj list zo 16. mája 2025, v ktorom som Vás informoval o začatí vyšetrovania uvedenej sťažnosti [1].

Sťažnosť sa týka údajného nedodržania usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a jej súboru nástrojov [2] pri príprave legislatívneho návrhu na zmenu smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD) a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD)^[3], ktorý je jedným z návrhov tvoriacich súčasť jej súhrnného balíka zjednodušujúcich opatrení I ^[4].

Sťažovatelia sa konkrétne obávajú, že Komisia sa odchýlila od kľúčových procedurálnych požiadaviek stanovených v usmerneniach o lepšej právnej regulácii tým, že nevykonala posúdenie vplyvu a verejnú konzultáciu bez riadneho odôvodnenia. Podľa ich názoru Komisia uskutočnila urýchlenú medziútvarovú konzultáciu, ktorá nebola v súlade s jej rokovacím poriadkom. Sťažovatelia sa takisto obávajú, že Komisia nevykonala posúdenie súladu v oblasti klímy, ako sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy [5].

Dňa 16. júna 2025 sa môj vyšetrovací tím stretol s Vašimi útvarmi. V prílohe k tomuto listu nájdete správu o schôdzi. Chcel by som sa Vám a Vašim útvarom poďakovať aj za to, že ste môjmu úradu poskytli dokumentáciu, o ktorej kontrolu som požiadal.

Teraz som dospel k záveru, že je potrebné, aby Komisia dostala písomnú odpoveď na hlavné otázky nastolené v tejto veci, a to na základe doteraz zhromaždených materiálov.

1. O neexistencii posúdenia vplyvu

Hoci by si predmetný legislatívny návrh v zásade vyžadoval plnohodnotné posúdenie vplyvu [6], Komisia ho nevykonala a namiesto toho vypracovala analytický dokument vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie.

V usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu a v súbore nástrojov sa predpokladá možnosť odchýliť sa od ich požiadaviek vrátane požiadavky vykonať posúdenie vplyvu. Tieto výnimky sa však musia riadiť určitými procesnými pravidlami. Výnimky musia byť v čase prijatia legislatívneho návrhu dôkladne odôvodnené a dobre vysvetlené, aby verejnosť mohla preskúmať dôvody Komisie na odchýlenie sa od jej pravidiel. V opačnom prípade môžu občania EÚ spochybniť záväzok Komisie k transparentnému, inkluzívnemu a na dôkazoch založenému procesu tvorby práva.

Na základe materiálov, ktoré boli doteraz k dispozícii, sa nezdá, že by Komisia v tomto prípade dostatočne odôvodnila odchýlku od svojich pravidiel.

Komisia vo svojej dôvodovej správe odôvodnila „kritickú naliehavosť“návrhu a súvisiacu výnimku z požiadavky na posúdenie vplyvu potrebou zachovať konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Počas stretnutia s mojím vyšetrovacím tímom Komisia objasnila, že naliehavosť vyplýva z ťažkej hospodárskej situácie v EÚ a faktických otázok vykonávania vrátane potreby umožniť spoločnostiam plánovať dopredu. Komisia sa odvolala aj na „Draghiho správu“^[7] a výzvy, ktoré odhalila z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ, a to aj vzhľadom na regulačné zaťaženie spoločností.

Komisia však neuviedla žiadnu náhlu alebo neočakávanú udalosť, ktorá by odôvodňovala naliehavosť. Komisia nevysvetlila ani to, prečo by v prvom rade opatrenia na odklad výkonu [8] nepostačovali na riešenie uvedenej kritickej naliehavosti. Zdá sa, že prijatie týchto opatrení mohlo Komisii poskytnúť dostatočný čas na vykonanie posúdenia vplyvu navrhovaných podstatných zmien smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (stanovených v legislatívnom návrhu, o ktorý ide v tomto vyšetrovaní). Poznamenávam tiež, že Komisia neposkytla na inšpekciu žiadny dokument, ktorý by sa zaoberal naliehavosťou situácie a následnou potrebou odchýliť sa od požiadavky posúdenia vplyvu. Bol by som preto vďačný, keby sa Komisia k tomu mohla vyjadriť.

Bol by som tiež vďačný, keby Komisia mohla s odkazom na príslušné časti svojich posúdení vplyvu existujúcich právnych aktov (t. j. smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti) vysvetliť, do akej miery sa tieto predchádzajúce posúdenia vplyvu vzťahujú na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v predmetnom legislatívnom návrhu.

2. O neexistencii verejnej konzultácie

Chápem, že v tomto prípade Komisia usúdila, že verejná konzultácia sa podľa usmernení o lepšej právnej regulácii nevyžaduje (pri absencii posúdenia vplyvu), ani nie je uskutočniteľná (vzhľadom na uvedenú naliehavosť) alebo potrebná (vzhľadom na rôzne iné výmeny so zainteresovanými stranami).

Zostáva nejasné, do akej miery sa výzva na predloženie dôkazov o racionalizácii požiadaviek na podávanie správ od októbra do decembra 2023 a dve veľké hybridné fóra zainteresovaných strán o smernici CSRD z mája a novembra 2024 vzťahovali na prvky konkrétneho predmetného legislatívneho návrhu. Bol by som vďačný, keby mi Komisia v tejto súvislosti poskytla ďalšie objasnenia.

Zdá sa, že dve stretnutia organizované vo februári 2025, na ktorých sa zúčastnili najmä priemyselné a obchodné záujmy, boli jedinými výmenami zainteresovaných strán, ktoré sa konkrétne uskutočnili v súvislosti s predmetným legislatívnym návrhom.

Nie je jasné, ako výmeny zainteresovaných strán uvedené v dôvodovej správe znamenali, že verejná konzultácia by nepriniesla nové informácie, najmä vzhľadom na to, že mnohé zainteresované strany, ktoré by inak mohli prispieť, neboli pozvané na zasadnutia vo februári 2025.  

Bol by som vďačný, keby sa Komisia mohla k týmto pripomienkam vyjadriť.

3. O neexistencii posúdenia klimatickej konzistentnosti

V súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa od Komisie vyžaduje, aby vykonala posúdenie klimatickej konzistentnosti akéhokoľvek návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu „a zahrnula toto posúdenie do akéhokoľvek posúdenia vplyvu sprevádzajúceho tieto opatrenia alebo návrhy a výsledky tohto posúdenia zverejnila v čase prijatia “[9].

Chápem, že vzhľadom na to, že nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvu, Komisia zastávala názor, že nemusí uverejňovať posúdenie klimatickej konzistentnosti. Hoci sa v dôvodovej správe uvádza, že navrhované zmeny neohrozujú celkové ciele Európskej zelenej dohody [10], Komisia do dôvodovej správy ani do pracovného dokumentu útvarov Komisie nezahrnula žiadnu analýzu na podporu tohto záveru. Okrem toho, hoci Komisia predložila môjmu úradu dokumenty, v ktorých sa uvádza všeobecný rozsah uplatňovania nových pravidiel, nezdá sa, že by tieto dokumenty obsahovali konkrétne interné posúdenie súladu legislatívneho návrhu so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Zdá sa preto, že Komisia pred prijatím predmetného legislatívneho návrhu nevykonala posúdenie klimatickej konzistentnosti, hoci európsky právny predpis v oblasti klímy nestanovuje žiadne výnimky z vykonania takéhoto posúdenia. Bol by som vďačný, keby sa Komisia mohla k týmto obavám vyjadriť.

4. O medziútvarových konzultáciách (ISC)

V rokovacom poriadku Komisie [11] sa stanovuje formálna ISC „služieb s oprávneným záujmom z dôvodu povahy, predmetu alebo vplyvu návrhu aktu“.[12] Útvary konzultované v rámci ISC majú zvyčajne desať pracovných dní na preskúmanie návrhu a odpoveď.[13] „Vo výnimočných prípadoch a z riadne opodstatnených naliehavých dôvodov“sa v rokovacom poriadku umožňuje zrýchlená ISC so skráteným časovým rámcom 48 hodín.[14]  

Pokiaľ ide o predmetný návrh, rada ISC bola uzavretá do 24 hodín. Bola spustená v piatok večer a skončila v sobotu večer. Komisia nepredložila na nahliadnutie žiadny dokument vysvetľujúci mimoriadnu naliehavosť spisu, a najmä dôvod, prečo nebolo možné dodržať 48-hodinový časový rámec zrýchlenej zhody v prevádzke. Bol by som vďačný, keby Komisia mohla poskytnúť akékoľvek vysvetlenia k tejto otázke.

5. Ďalšie kroky

Bol by som Vám vďačný, keby ste mi odpoveď Komisie so zreteľom na uvedené otázky doručili do 15. septembra 2025.

Vzhľadom na význam tohto vyšetrovania a na to, že Komisia plánuje ďalšie súhrnné návrhy, nemám v úmysle povoliť žiadne predĺženie tejto lehoty.

Tvoj úprimne,

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 11. júla 2025

[1] https://www.ombudsman.europa.eu/en/opening-summary/en/205174.

[2] https://commission.europa.eu/law/law-making-process/better-regulation/better-regulation-guidelines-and-toolbox_en.

[3] COM(2025) 81 final.

[4] https://commission.europa.eu/publications/omnibus-i_en.

[5] Článok 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality.

[6] V usmerneniach o lepšej právnej regulácii sa uvádza, že: „Posúdenie vplyvu sa vyžaduje v prípade iniciatív Komisie, ktoré môžu mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv alebo ktoré si vyžadujú značné výdavky, a v prípade ktorých má Komisia na výber z možností politiky“.

[7] Draghiho správa o konkurencieschopnosti EÚ, https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_en.

[8] Ako sa uvádza v návrhu COM(2025) 80 final.

[9] Článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

[10] Pozri dôvodovú správu k návrhu COM(2025) 81 final, v ktorej sa uvádza: „Tento návrh preto obsahuje ustanovenia na zjednodušenie a zefektívnenie regulačného rámca s cieľom znížiť zaťaženie podnikov vyplývajúce zo smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti bez toho, aby sa narušili politické ciele ktoréhokoľvek z právnych predpisov, a zabezpečiť nákladovo efektívnejšie plnenie celkových ambícií Európskej zelenej dohody súvisiacich so zelenou a spravodlivou transformáciou.“ (zvýraznenie doplnené).

[11] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:L_202403080.

[12] Článok 55 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisie.

[13] Článok 59 rokovacieho poriadku Komisie.

[14] Článok 60 rokovacieho poriadku Komisie.