Tieto tri prípady sa týkajú toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procesné požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MAS), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie o lepšej právnej regulácii. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neoverila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.   

Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto troch prípadov. Dostala písomnú odpoveď Komisie vo všetkých troch prípadoch, skontrolovala príslušné spisy Komisie a jej vyšetrovacie tímy sa stretli so zástupcami Komisie v rámci dvoch vyšetrovaní.

Komisia odpovedala, že pravidlá „lepšej právnej regulácie“ nie sú záväzné právne predpisy, ale súbor nástrojov tvorby politík na zber relevantných informácií, ktoré by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom. Takisto tvrdila, že pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov zhromaždila všetky relevantné dôkazy, konzultovala so zainteresovanými stranami a vykonala posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a konzultácie medzi útvarmi v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila niekoľko procesných nedostatkov v spôsobe, akým Komisia pripravovala legislatívne návrhy, ktoré spolu predstavujú nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka konkrétne konštatovala, že Komisia prijala široký výklad pojmu „naliehavosť“ a dostatočne neodôvodnila „naliehavosť“ legislatívnych návrhov voči verejnosti a nezdokumentovala svoje výnimky z uplatniteľných pravidiel lepšej právnej regulácie. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia nezaviedla postup, ktorý by zabezpečil, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre, transparentnú, na dôkazoch založenú a inkluzívnu prípravu „naliehavých“ legislatívnych návrhov. Ombudsmanka ďalej zistila, že Komisia tým, že neviedla riadne záznamy o povinných kontrolách súladu svojich návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, nekonala zodpovedne.

Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka vydala dve odporúčania. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z požiadaviek stanovených v pravidlách. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila štyri návrhy, ktoré zahŕňajú objasnenie jej pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov a zabezpečenie toho, aby dôkazy podporujúce jej návrhy boli uverejnené včas, aby sa umožnila verejná diskusia pred prijatím právnych predpisov.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie prestať spolupracovať s dočasným agentúrnym pracovníkom v rámci služieb starostlivosti o deti. Sťažovateľ bol zamestnaný prostredníctvom externého dodávateľa na základe týždenných zmlúv. Na základe pokynov Komisie dodávateľ informoval sťažovateľa, že Komisia už nebude žiadať o jeho služby. Sťažovateľka sa obrátila na ombudsmanku s tvrdením, že Komisia jej neposkytla opodstatnené dôvody svojho rozhodnutia.

Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že ak inštitúcie EÚ požiadajú o ukončenie zmluvy osoby s externým dodávateľom, mali by poskytnúť spravodlivé a objektívne dôvody na odôvodnenie ukončenia zmluvy, informovať dotknutú osobu a zabezpečiť, aby mala možnosť predložiť pripomienky pred ukončením zmluvy. Neistá situácia dočasného zamestnanca znamená, že Komisia má povinnosť byť spravodlivá a transparentná, a to aj v prípade neexistencie zmluvného vzťahu. V tomto prípade Komisia nezabezpečila, aby bolo sťažovateľovi poskytnuté vypočutie a možnosť vyjadriť sa k dôvodom, ktoré Komisia uviedla predtým, ako sa rozhodla nepožadovať služby sťažovateľa. Hoci je to poľutovaniahodné, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ musel byť informovaný o niektorých problémoch v týždni, ktorý viedol k rozhodnutiu Komisie. Vzhľadom na nedostatočné vedenie záznamov však ombudsman nemôže overiť, či zamestnanci Komisie diskutovali o problémoch so sťažovateľom. Ombudsmanka však víta skutočnosť, že Komisia uznala, že sťažovateľovi mohla v tomto prípade podrobnejšie vysvetliť svoje odôvodnenie.

Na základe toho sa ombudsmanka domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzatvára.  

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) riešil žiadosti o preskúmanie od uchádzača, ktorý nebol úspešný v dvoch výberových konaniach. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že úrad EPSO primerane neriešil jeho obavy, a spochybnil, či primerane preskúmal jeho výkonnosť.

Po tom, ako ombudsmanka začala vyšetrovanie, úrad EPSO poskytol sťažovateľovi dodatočné odpovede. Ombudsman zistil, že existujú nezrovnalosti medzi týmito odpoveďami a odpoveďami, ktoré mu boli pôvodne doručené, a že nie je jasné, či úrad EPSO skutočne preskúmal svoje pôvodné rozhodnutia. V priebehu vyšetrovania úrad EPSO poskytol ďalšie objasnenia s cieľom vysvetliť to.

Ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, keďže úrad EPSO napokon poskytol primerané vysvetlenia, ako vybavoval žiadosti sťažovateľa o preskúmanie. Vyšetrovanie však odhalilo problémy so štandardnými odpoveďami úradu EPSO na žiadosti o preskúmanie. S cieľom riešiť tieto problémy ombudsmanka navrhla úradu EPSO zlepšenie a požiadala ho, aby zabezpečil, že uchádzači, ktorí podali žiadosť o preskúmanie, dostanú v budúcnosti jasnú, presnú a úplnú odpoveď, ktorá ich informuje o tom, či sa preskúmanie uskutočnilo, a o dôvodoch rozhodnutia úradu EPSO.