Späť na Sťažnosť

1. Dňa 14. decembra 2007 sťažovateľ, britský občan, požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 [1] (ďalej len "nariadenie"). Sťažovateľ požiadal o prístup k určitým správam týkajúcim sa reformy spoločných pravidiel na vnútornom trhu s energiou, ktoré pre Komisiu pripravila poradenská spoločnosť.

2. Dňa 5. februára 2008 Komisia zamietla prístup na základe článku 4 ods. 3 nariadenia, ktorý sa týka ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcie.

3. Dňa 12. februára 2008 sťažovateľ predložil opakovanú žiadosť.

4. Dňa 5. marca 2008 Komisia informovala sťažovateľa listom, že je potrebné predĺžiť lehotu na odpoveď o ďalších 15 pracovných dní. Komisia 31. marca 2008 ďalším listom predĺžila lehotu na vybavenie žiadosti o ďalších 15 pracovných dní.

5. Dňa 17. mája 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana so sťažnosťou na to, že Komisia nevybavila jeho žiadosť o prístup k dokumentom včas.

6. Komisia 27. mája 2008 poskytla sťažovateľovi čiastočný prístup k požadovaným dokumentom.

Predmet žiadosti

7. Dňa 17. júla 2008 ombudsman začal vyšetrovanie týchto obvinení a tvrdení:

1. Komisia nedodržala príslušné ustanovenia nariadenia týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom.
2. Komisia neposkytla platné a primerané dôvody na neposkytnutie úplného prístupu k požadovaným dokumentom.

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mu mala poskytnúť úplný prístup k požadovaným dokumentom.

Požiadavku

8. Dňa 17. júla 2008 ombudsman požiadal Komisiu, aby do 31. októbra 2008 predložila stanovisko k uvedeným tvrdeniam a žiadostiam.

9. Listami z 29. októbra 2008 a 30. januára 2009 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska. Komisia napokon 25. februára 2009 zaslala svoje stanovisko. Stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ nepredložil pripomienky.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Tvrdenie, že Komisia nedodržala príslušné ustanovenia nariadenia týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nedodržala príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1049/2001 [2] (ďalej len "nariadenie") týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom. Tvrdil, že Komisii trvalo takmer päť mesiacov, kým sa zaoberala jeho žiadosťou, zatiaľ čo nariadenie umožňuje maximálne štyrikrát 15 pracovných dní [3] vrátane predĺžení, ktoré sa musia riadne vysvetliť.

11. Komisia vo svojom stanovisku najprv vysvetlila okolnosti prípadu. Pripomenula, že v liste zo 14. decembra 2007 sťažovateľ požiadal o prístup k štúdii spoločností ECORTS a Moffatt Associates o reforme spoločných pravidiel na vnútornom trhu s energiou, ako sa uvádza v posúdení vplyvu návrhu tretieho balíka o vnútornom trhu. Listom z 5. februára 2008 Generálne riaditeľstvo Komisie pre energetiku a dopravu zamietlo prístup k požadovaným dokumentom. Dňa 12. februára 2008 sťažovateľ podal opakovanú žiadosť. Listom z 5. marca 2008 Komisia predĺžila lehotu na vybavenie žiadosti o 15 pracovných dní na základe článku 8 ods. 2 [4] nariadenia. Listom z 31. marca 2008 Komisia odkázala na článok 6 ods. 3 [5] nariadenia a poukázala na objem požadovaného dokumentu a navrhla ako spravodlivé riešenie ďalšie predĺženie lehoty o 15 pracovných dní do 21. apríla 2008. Komisia 27. mája 2008 informovala sťažovateľa, že na požadované dokumenty sa vzťahuje výnimka ustanovená v článku 4 ods. 3 [6] prvom odseku a že preto možno poskytnúť len čiastočný prístup.

12. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa v tomto prípade týkajúce sa včasnosti Komisie pri vybavovaní jeho žiadosti, inštitúcia uviedla, že listom z 31. marca 2008 informovala sťažovateľa, že, žiaľ, nie je schopná poskytnúť konečnú odpoveď v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 nariadenia. Komisia tvrdila, že dôvodom bola skutočnosť, že žiadosť navrhovateľa sa týkala veľmi rozsiahlych dokumentov, ktoré sa museli starostlivo posúdiť, aby sa zistilo, či sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia. Preto v súlade s článkom 6 ods. 3 navrhla ako spravodlivé riešenie predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o ďalších 15 pracovných dní. Komisia 27. mája 2008 poskytla svoju konečnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Uznala, že v dôsledku rozsiahlych interných diskusií nebola schopná dodržať lehotu, a sťažovateľovi sa ospravedlnila.

Hodnotenie ombudsmana

13. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia nedodržala príslušné ustanovenia nariadenia týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom. Dňa 14. decembra 2007 podal svoju žiadosť, ktorá bola Komisii doručená 17. decembra 2007. Prvou odpoveďou Komisie na žiadosť bolo zaslanie listu sťažovateľovi 5. februára 2008, ktorým bola žiadosť zamietnutá na základe článku 4 ods. 3 nariadenia.

14. Pokiaľ ide o vybavovanie prvých žiadostí, v článku 7 nariadenia sa stanovuje, že:

„…Inštitúcia do 15 pracovných dní od registrácie žiadosti buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a v uvedenej lehote poskytne prístup v súlade s článkom 10, alebo v písomnej odpovedi uvedie dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia … Ak inštitúcia neodpovie v stanovenej lehote, žiadateľ má právo podať opakovanú žiadosť.“

15. Ombudsmanka poznamenáva, že neexistuje záznam o tom, že Komisia potvrdila prijatie pôvodnej žiadosti sťažovateľa. Prvá odpoveď Komisie sťažovateľovi bola z 5. februára 2008. Treba však poznamenať, že článok 7 nariadenia jasne stanovuje, že neposkytnutie odpovede zo strany inštitúcie v stanovenej lehote oprávňuje žiadateľa podať opakovanú žiadosť.

16. Dňa 12. februára 2008 sťažovateľ predložil opakovanú žiadosť.

17. Dňa 5. marca 2008 Komisia napísala sťažovateľovi:

„odvolávam sa na Vašu žiadosť z 12. februára 2008 zaevidovanú 13. februára 2008, v ktorej v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predkladáte opakovanú žiadosť o prístup k štúdii spoločností ECORTS a Moffatt Associates o reforme spoločných pravidiel na vnútornom trhu s energiou, ako sa uvádza v posúdení vplyvu návrhu tretieho balíka o vnútornom trhu. Vaša žiadosť sa v súčasnosti vybavuje. Keďže sme však stále nezhromaždili všetky prvky, ktoré potrebujeme na vykonanie riadnej analýzy vašej žiadosti, aby sme mohli prijať konečné rozhodnutie, nebudeme môcť odpovedať na vašu opakovanú žiadosť v stanovenej lehote. Preto musíme túto lehotu predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Nová lehota uplynie 31. marca 2008. Ospravedlňujem sa za akékoľvek nepríjemnosti, ktoré toto oneskorenie môže spôsobiť.

18. Pokiaľ ide o opakované žiadosti, v článku 8 nariadenia sa stanovuje, že:

„1. Opakovaná žiadosť sa vybavuje bezodkladne. Do 15 pracovných dní od registrácie takejto žiadosti inštitúcia buď povolí prístup k požadovanému dokumentu a poskytne prístup…

2. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, sa lehota stanovená v odseku 1 môže predĺžiť o 15 pracovných dní za predpokladu, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.“

19. Účelom krátkych lehôt stanovených v nariadení je zabezpečiť plné dodržiavanie práva na prístup. Akékoľvek nedodržanie lehôt teda predstavuje porušenie pravidiel. Keďže sťažovateľ predložil opakovanú žiadosť 12. februára 2008, Komisia mala buď poskytnúť prístup k požadovanému dokumentu, alebo najneskôr do 5. marca 2008 písomne uviesť dôvody jeho úplného alebo čiastočného zamietnutia.

20. Dňa 5. marca 2008 Komisia len informovala sťažovateľa, že sa rozhodla predĺžiť lehotu na odpoveď na opakovanú žiadosť v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia. Nový termín na udelenie alebo zamietnutie prístupu k požadovanému dokumentu mal byť preto 27. marec 2008. Komisia však vo svojom rozhodnutí z 5. marca 2008 nesprávne uviedla, že nová lehota bola stanovená na 31. marca 2008.

21. Okrem toho Komisia 31. marca 2008 napísala sťažovateľovi toto:

„odvolávam sa na Váš list z 12. februára 2008 zaevidovaný 13. februára 2008, v ktorom v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predkladáte opakovanú žiadosť o prístup k štúdii spoločností ECORTS a Moffatt Associates o reforme spoločných pravidiel na vnútornom trhu s energiou, ako sa uvádza v posúdení vplyvu návrhu tretieho balíka o vnútornom trhu. Ďalej sa odvolávam na môj list z 5. marca 2008, v ktorom som oznámil, že v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 musíme predĺžiť lehotu na vybavenie Vašej žiadosti, keďže sme ešte stále nezhromaždili všetky potrebné prvky na vykonanie riadnej analýzy Vašej žiadosti. Bohužiaľ, v tejto chvíli vám nemôžeme poskytnúť konečnú odpoveď v rámci predĺženej lehoty, ktorá uplynie dnes. Dôvodom je skutočnosť, že Vaša žiadosť sa týka veľmi rozsiahleho dokumentu, ktorý musíme dôkladne posúdiť, aby sme zistili, či sa uplatňuje niektorá výnimka z článku 4 nariadenia 1049/2001, a preto možno udeliť len čiastočný prístup. V dôsledku toho v súlade s článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že "[v] prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľmi veľkého počtu dokumentov sa príslušná inštitúcia môže so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť spravodlivé riešenie", by som chcel navrhnúť ako spravodlivé riešenie predĺženie lehoty na vybavenie Vašej žiadosti o ďalších 15 pracovných dní do 21. apríla 2008. Dúfam, že tento návrh prijmete, a bol by som Vám vďačný, keby ste ho potvrdili e-mailom na adresu: sg-acc-doc@cec.eu.int. Ďakujem vám za pochopenie.“

22. Podobne ako v článkoch 7 a 8 nariadenia sa v článku 2 rozhodnutia Komisie K(2001) 3714 [7] stanovuje, že „Komisia odpovie na prvé a opakované žiadosti o prístup do pätnástich pracovných dní odo dňa registrácie žiadosti. V prípade zložitých alebo objemných žiadostí sa lehota môže predĺžiť o pätnásť pracovných dní.“

23. Ombudsman poukazuje na to, že ani v nariadení, ani v rozhodnutí Komisie K(2001) 3714 sa nestanovuje ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty na rozhodnutie o (pôvodnej alebo opakovanej) žiadosti o prístup k dokumentom. Keďže Komisia dvakrát predĺžila lehotu na odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia nedodržala uvedené nariadenie ani uvedené rozhodnutie Komisie.

24. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia vo svojom liste z 31. marca 2008 tvrdila, že je potrebné ďalej predĺžiť lehotu na vybavenie opakovanej žiadosti sťažovateľa „v súlade s článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia“.

25. Podľa ustálenej judikatúry súdov Únie [8] právo inštitúcie hľadať spravodlivé riešenie spolu so žiadateľom, stanovené v článku 6 ods. 3 nariadenia, odráža možnosť zohľadniť, aj keď mimoriadne obmedzeným spôsobom, potrebu zosúladiť záujmy žiadateľa so záujmami dobrej správy vecí verejných.

26. Pokiaľ ide o možnosť inštitúcie odvolávať sa na článok 6 ods. 3 nariadenia s cieľom ďalej oddialiť svoju odpoveď tým, že žiadateľovi navrhne „spravodlivé riešenie“, treba pripomenúť, že v nariadení sa výslovne stanovuje, že 15-dňová lehota na vybavovanie prvých a opakovaných žiadostí sa môže za výnimočných okolností predĺžiť. Z toho vyplýva, že okolnosti by museli byť mimoriadne výnimočné na to, aby sa Komisia mohla odvolávať na článok 6 ods. 3 s cieľom odôvodniť ďalšie omeškanie, ku ktorému došlo.

27. Okrem toho sa v článku 6 ods. 3 stanovuje, že „dotknutá inštitúcia sa môže so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť spravodlivé riešenie“. Článok 6 ods. 3 preto nemožno vykladať tak, že inštitúcii poskytuje možnosť jednostranne uložiť to, čo považuje za „spravodlivé riešenie“.

28. Napokon, článok 6 ods. 3 sa uplatňuje na prvé žiadosti, a nie na opakované žiadosti. Možnosť nájsť spravodlivé riešenie sa poskytuje v prípadoch „veľmi dlhého dokumentu“ alebo „veľmi veľkého počtu dokumentov“. Ak inštitúcia prijme žiadosť o dokument ako formálnu žiadosť o dokumenty podľa nariadenia, mala by zvyčajne vedieť, ako to urobila v tomto prípade, či je predmetom žiadosti „dlhý“ dokument alebo „veľký počet“ dokumentov. Práve v tomto okamihu by mala v prípade potreby využiť možnosť nájsť spravodlivé riešenie. Uvedená logika podľa názoru ombudsmana nevylučuje, že je možné hľadať „spravodlivé riešenia“, ak sa inštitúcia následne ocitne pred novými a nepredvídateľnými okolnosťami týkajúcimi sa dĺžky alebo počtu požadovaných dokumentov alebo napríklad nenahraditeľnosti veľkého počtu starých dokumentov.

29. V tomto prípade sa však odvolávanie sa Komisie na článok 6 ods. 3 musí vo všetkých uvedených ohľadoch považovať za nezákonné. Neuviedla žiadne mimoriadne výnimočné okolnosti na odôvodnenie dodatočného oneskorenia a v podstate uložila dodatočné oneskorenie jednostranne, pretože bolo úplne jasné, že aj keby sťažovateľ odmietol súhlasiť s navrhovaným spravodlivým riešením, došlo by k omeškaniu.

30. Ombudsmanka s poľutovaním konštatuje, že podobné chyby sa vyskytli v súvislosti so spoliehaním sa Komisie na článok 8 ods. 2 nariadenia. V článku 8 ods. 2 nariadenia sa od Komisie vyžaduje, aby žiadateľovi poskytla „podrobné dôvody“na predĺženie lehoty. To, čo predstavuje dostatočne „podrobné“odôvodnenie v zmysle uvedeného ustanovenia, sa môže v jednotlivých prípadoch líšiť v závislosti od relevantných okolností. Jednoduchý všeobecný odkaz na skutočnosť, že Komisia „nezhromaždila všetky prvky potrebné na vykonanie riadnej analýzy žiadosti [sťažovateľa]“, však nemôže splniť uvedenú požiadavku. Takéto vyhlásenie neobsahuje dostatočné informácie na to, aby bolo možné preskúmať, či je predĺženie v konkrétnom prípade odôvodnené. Bolo by vhodné vysvetliť, prečo Komisia nemohla získať informácie potrebné na analýzu žiadosti. V tomto prípade preto vyhlásenie Komisie neposkytuje „podrobné dôvody“v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia.

31. Ombudsman napokon poznamenáva, že Komisia poskytla čiastočný prístup k požadovaným dokumentom až 27. mája 2008. Bolo to viac ako päť mesiacov po 14. decembri 2007, dátume podania pôvodnej žiadosti.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že Komisia nedodržala ustanovenia nariadenia týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom v týchto troch ohľadoch: i) ďalej predĺžila už predĺženú lehotu na vybavenie opakovanej žiadosti sťažovateľa na základe článku 6 ods. 3 nariadenia, ale bez toho, aby predložila akékoľvek platné alebo primerané vysvetlenia; ii) mal v úmysle uplatniť možnosť predĺženia lehoty v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia, ale urobil tak bez toho, aby poskytol akékoľvek platné a primerané vysvetlenia; a iii) výrazne oddialila svoju odpoveď sťažovateľovi tým, že mu trvalo päť mesiacov, kým prijal rozhodnutie o jeho žiadosti. Opatrenia Komisie predstavovali prípady nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie príslušnú kritickú poznámku.

B. Tvrdenie, že Komisia neposkytla platné a primerané dôvody na neposkytnutie úplného prístupu k požadovaným dokumentom, a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

33. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla platné a primerané dôvody na neposkytnutie úplného prístupu k požadovaným dokumentom. Tvrdil, že takmer všetci občania Únie sú nákupcami alebo užívateľmi energie, a preto sú ovplyvnení reformou trhu s energiou. Preto existoval prevažujúci verejný záujem na prístupe verejnosti k analýze, z ktorej vychádzajú návrhy Komisie. Tvrdil, že Komisia by mu mala poskytnúť úplný prístup k požadovaným dokumentom.

34. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že keďže rokovania v čase podania žiadosti prebiehali, obávala sa, že zverejnenie požadovaných dokumentov by vážne narušilo jej rozhodovací proces, pokiaľ ide o pozície, ktoré mohla prijať v priebehu týchto rokovaní. Ďalej uviedla, že tretí energetický balík bol predmetom živých diskusií a zložitých rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. Zverejnením by sa preto obmedzil manévrovací priestor Komisie, ohrozila by sa jej flexibilita a schopnosť účinne prispievať k záverečným fázam rokovaní. Skutočnosť, že reforma trhu s energiou ovplyvňuje takmer všetkých občanov Únie ako kupujúcich alebo odberateľov energie, nemožno vykladať tak, že predstavuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie požadovaných dokumentov. Vzhľadom na to, že všetky politiky EÚ ovplyvňujú životy jej občanov, samotné prepojenie s politikou nestačí na odôvodnenie zverejnenia. Vzhľadom na protichodné záujmy v tomto prípade sa Komisia domnievala, že verejnému záujmu by najlepšie poslúžili úspešné medziinštitucionálne rokovania a rýchle prijatie tretieho energetického balíka. Zverejnenie požadovaných dokumentov by ohrozilo tento cieľ. Vzhľadom na pokrok v medziinštitucionálnych rokovaniach, diskusie v Európskom parlamente v júni a júli 2008 a politické dohody dosiahnuté v Rade 10. októbra 2008 sa však Komisia teraz domnieva, že na požadované dokumenty sa už nevzťahuje výnimka, o ktorú sa predtým opierala. Rozhodla sa preto poskytnúť úplný prístup k požadovaným dokumentom a ich kópie pripojila k svojmu stanovisku.

Hodnotenie ombudsmana

35. Článok 4 ods. 3 nariadenia stanovuje:

„Prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou pre vnútornú potrebu alebo prijatému inštitúciou, ktorý sa týka záležitosti, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla, sa zamietne, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

36. Podľa ustálenej judikatúry súdov Únie musia byť výnimky stanovené v nariadení vytvorené a uplatňované reštriktívne, aby neboli v rozpore so všeobecnou zásadou zakotvenou v nariadení, ktorá poskytuje verejnosti čo najširší prístup k dokumentom [9].

37. Okrem toho sa v uvedenom článku jednoznačne stanovuje povinnosť, a nielen možnosť, zverejniť požadované dokumenty, pokiaľ Komisia nepreukáže, že by to „vážne narušilo“ jej rozhodovací proces.

38. V prejednávanej veci je teda prvou kľúčovou otázkou to, či sa Komisia skutočne zúčastnila na rozhodovacom procese, v ktorom mala skutočnú a skutočnú možnosť dospieť ku konkrétnemu rozhodnutiu. V tejto súvislosti ombudsman berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v jej odpovedi z 27. mája 2008, že aj keď už „prijala svoje návrhy, napriek tomu sa aktívne zúčastňuje na medziinštitucionálnych rokovaniach“a že môže „zmeniť a doplniť svoje návrhy až do konca týchto rokovaní“.

39. Ombudsman súhlasí s názorom Komisie, že ak sa zúčastňuje na takýchto medziinštitucionálnych rokovaniach, sú zapojené jej vnútorné postupy. Z toho vyplýva, že Komisia má skutočnú a reálnu možnosť dospieť ku konkrétnemu rozhodnutiu. Článok 4 ods. 3 sa preto v zásade môže uplatniť na prejednávanú situáciu.

40. Pokiaľ ide o primeranosť argumentu Komisie, že zverejnenie by „vážne narušilo“ rozhodovací proces, ombudsmanka berie na vedomie vysvetlenie Komisie, že v čase, keď sťažovateľ podal opakovanú žiadosť, sa ešte aktívne zúčastňovala na medziinštitucionálnych rokovaniach, a preto existovala možnosť, že by sa mohla rozhodnúť zmeniť svoj návrh až do ukončenia týchto rokovaní. Okrem toho „tretí energetický balík [bol] v druhom čítaní legislatívneho postupu a [bol] predmetom živých diskusií a zložitých rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou“.

41. Vzhľadom na tieto vysvetlenia sa ombudsmanka domnieva, že dôvody Komisie na nezverejnenie dokumentov sú primerané a že spĺňajú minimálne požiadavky na poskytnutie primeraných vysvetlení nezverejnenia. Ombudsman to považuje za obzvlášť dôležité v tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že požadované dokumenty boli použité v prebiehajúcich rokovaniach medzi Komisiou a externými aktérmi.

42. Pokiaľ ide o požiadavku, aby sa táto výnimka mohla uplatniť len vtedy, ak neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení príslušného dokumentu, ombudsman v predchádzajúcich rozhodnutiach [10] rozhodol, že zo štruktúry a znenia príslušného ustanovenia vyplýva, že za normálnych okolností je to osoba žiadajúca o prístup, kto musí preukázať existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení. V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že takmer všetci občania Únie sú nákupcami alebo užívateľmi energie, a preto sú ovplyvnení reformou trhu s energiou. Ombudsmanka súhlasí s poznámkou Komisie, že toto vyhlásenie nemožno vykladať ako prevažujúci verejný záujem, ktorý by odôvodňoval zverejnenie. Keďže sťažovateľ nepredložil žiadny ďalší konkrétny argument, ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ nepreukázal, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov.

43. Ombudsmanka napokon berie na vedomie a oceňuje skutočnosť, že Komisia sa vo svojom stanovisku rozhodla poskytnúť úplný prístup k požadovaným dokumentom a že boli poskytnuté kópie.

44. Vzhľadom na uvedené zistenia ombudsman nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa.

C. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman uzatvára prípad s touto kritickou poznámkou:

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že Komisia nedodržala ustanovenia nariadenia týkajúce sa včasnosti vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom v týchto troch ohľadoch: i) ďalej predĺžila už predĺženú lehotu na vybavenie opakovanej žiadosti sťažovateľa na základe článku 6 ods. 3 nariadenia, ale bez toho, aby predložila akékoľvek platné alebo primerané vysvetlenia; ii) mal v úmysle uplatniť možnosť predĺženia lehoty v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia, ale urobil tak bez toho, aby poskytol akékoľvek platné a primerané vysvetlenia; a iii) výrazne oddialila svoju odpoveď sťažovateľovi tým, že mu trvalo päť mesiacov, kým prijal rozhodnutie o jeho žiadosti. Tieto opatrenia Komisie predstavovali prípady nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 28. mája 2010

---

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[2] Pozri tamtiež.

[3] Napr. 15 + 15 pracovných dní v prípade prvej žiadosti a 15 + 15 pracovných dní v prípade opakovanej žiadosti.

[4] Článok 8 ods. 2 nariadenia stanovuje: „Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, sa lehota stanovená v odseku 1 môže predĺžiť o 15 pracovných dní za predpokladu, že žiadateľovi sa táto skutočnosť vopred oznámi a poskytne sa mu podrobné odôvodnenie.“

[5] Článok 6 ods. 3 nariadenia stanovuje: „V prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov sa príslušná inštitúcia môže so žiadateľom neformálne poradiť s cieľom nájsť spravodlivé riešenie.“

[6] Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia stanovuje: „Prístup k dokumentu vypracovanému inštitúciou pre vnútornú potrebu alebo prijatému inštitúciou, ktorý sa týka záležitosti, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla, sa zamietne, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“

[7] 2001/937/ES, ESUO, Euratom: Rozhodnutie Komisie z 5. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok [oznámené pod číslom K(2001) 3714] Ú. v. ES L 345, 2001, s. 94, týkajúce sa uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

[8] Vec T-2/03, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, Zb. 2005, s. II-01121, bod 101.

[9] Pozri vec C-189/98 P Holandsko a van der Wal/Komisia, Zb. 2000, s. I-1, bod 27, a vec T-211/00 Kuijer/Rada, Zb. 2002, s. II-485, bod 55 a tam citovanú judikatúru. A rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, API/Komisia (T-36/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), bod 54 (citujúce veci), uvedený v rozhodnutí o sťažnosti 3402/2004/PB, bod 1.7.

[10] Pozri rozhodnutia európskeho ombudsmana 2821/2004/OV a 2403/2003/MF, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).