Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Podľa článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je európsky ombudsman oprávnený z vlastnej iniciatívy vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie.

2. Mnohé inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ majú jedálne, ktoré sú zamerané predovšetkým na stravovanie svojich zamestnancov.

3. Ombudsmana upozornil, že sa zdá, že existujú určité rozdiely v spôsobe, akým tieto jedálne nakladajú s nespotrebovanými potravinami. Zatiaľ čo sa zdá, že niektorí darujú takéto jedlo charitatívnym organizáciám, zdá sa, že aspoň jedna jedáleň takéto jedlo vyhadzuje.

4. Osvedčeným administratívnym postupom je čo najhospodárnejšie využívať zdroje, ktoré boli pridelené jednotlivým inštitúciám, orgánom, agentúram a úradom EÚ. Okrem toho spôsob, akým sa nespotrebované potraviny zneškodňujú, pravdepodobne ovplyvní spôsob, akým občania vnímajú EÚ, a v niektorých prípadoch môže mať priamy význam pre ich každodenný život.

5. Ombudsmanka sa preto rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa postupov jedální sprístupnených inštitúciami a určitými orgánmi EÚ v súvislosti s nekonzumovanými potravinami. Ombudsman sa rozhodol zahrnúť inštitúcie a orgány EÚ uvedené v článku 13 Zmluvy o EÚ do svojej vlastnej iniciatívy okrem Európskej rady, t. j. Európskeho parlamentu, Rady, Európskej komisie, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov (ďalej spoločne len „dotknuté inštitúcie“).

Predmet vyšetrovania

6. Vo svojom liste, ktorým sa začína toto vyšetrovanie, ombudsman informoval dotknuté inštitúcie, že jeho vyšetrovanie sa zameriava na zistenie súčasných postupov v jedálňach, pokiaľ ide o nakladanie s nekonzumovanými potravinami, a na zdôraznenie možných najlepších postupov. Ombudsman tiež poukázal na to, že počas vyšetrovania môže zvážiť zverejnenie prijatých stanovísk s cieľom poskytnúť zainteresovaným tretím stranám možnosť predložiť pripomienky.

7. Vo svojom liste, ktorým sa začína toto vyšetrovanie, ombudsman položil dotknutým inštitúciám tieto dve otázky:

i) Poskytuje vaša inštitúcia svojim zamestnancom jedáleň?

ii) Ak áno, aké postupy dodržiava táto jedáleň pri zaobchádzaní s nekonzumovanými potravinami?

Vyšetrovanie

8. Ombudsman 31. októbra 2011 požiadal príslušné inštitúcie o stanovisko do 31. januára 2012.

9. Ombudsman dostal stanoviská príslušných inštitúcií v období od 24. novembra 2011 do 28. februára 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Informácie predložené ombudsmanovi

10. Rada so sídlom v Bruseli poskytuje svojim zamestnancom a iným oprávneným osobám (ako sú zamestnanci iných inštitúcií, zástupcovia členských štátov, novinári a návštevníci) niekoľko jedální a kaviarní. Vzhľadom na rôznorodosť možných spotrebiteľov sa počet zákazníkov v jedálňach líši. Preto je pre jedálne Rady ťažšie odhadnúť množstvo potravín, ktoré sa majú pripraviť, ako v iných kolektívnych reštauračných štruktúrach.

11. Súkromný poskytovateľ stravovacích služieb, s ktorým Rada uzavrela zmluvu, je zodpovedný najmä za správu nepredaných potravín, a to z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska bezpečnosti potravín. Podľa platnej zmluvy vykonáva sekretariát Rady nad poskytovateľom len riadiacu kontrolu. Uchovávané zásoby potravín a všetky pripravené a distribuované potraviny patria dodávateľovi až do ich distribúcie spotrebiteľom.

12. Dodávateľ podlieha politike Európskej únie v oblasti bezpečnosti potravín, ako aj platným vnútroštátnym a európskym právnym predpisom v oblasti potravín [1]. Rada preto uviedla, že postupy dodávateľa týkajúce sa znižovania plytvania potravinami sa musia nevyhnutne zosúladiť s požiadavkou úplného zaručenia kvality a bezpečnosti pre spotrebiteľov.  V tejto súvislosti sa poskytovateľ stravovacích služieb riadi takzvanými pravidlami HACCP [2], podľa ktorých sa nekonzumované teplé jedlá nemôžu podávať znova. Dôvodom je, že opätovné zahrievanie potravín môže spôsobiť vznik určitých baktérií, čo by mohlo viesť k toxikologickým infekciám. Nekonzumované potraviny, ako napríklad prebytočné teplé jedlá, sa však vždy, keď je to možné, poskytujú zamestnancom dodávateľa.

13. Podľa Rady umožňuje riadenie nespotrebovaných studených jedál väčšiu flexibilitu. Aby sme ich však mohli znovu použiť, je nevyhnutné, aby sme neprerušili chladiarenský reťazec. To znamená, že potravina sa musí počas skladovania a distribúcie uchovávať pri konštantnej teplote. Ak sa dodržia tieto požiadavky, dátum exspirácie a limity trvanlivosti stanovené pravidlami HACCP, tieto výrobky sa môžu znova distribuovať. Potraviny po týchto dátumoch sa však musia zlikvidovať.

14. S cieľom znížiť plytvanie potravinami sa poskytovateľ stravovacích služieb snaží predvídať množstvo potravín, ktoré bude pravdepodobne potrebné v určitom časovom období, a vyrábať len množstvá, ktoré budú pravdepodobne spotrebované.

15. Rada ďalej uviedla, že množstvo nepredaných, ale stále jedlých potravín je svojou povahou nepredvídateľné a obmedzené vzhľadom na zásadu, že výroba by sa mala obmedziť len na to, čo je nevyhnutné. Z toho vyplýva, že poskytovanie nepredaných, ale stále jedlých potravín charitatívnym organizáciám by znamenalo významnú logistickú a technickú organizáciu, pre ktorú sa v rozpočte Rady neprijalo žiadne ustanovenie. Podľa Rady by zmena platného nariadenia znamenala organizačné a hospodárske úsilie, ktoré sa nezdá byť primerané možnému výsledku. Podľa názoru Rady riziká pre bezpečnosť potravín a obmedzené výhody, ktoré by charitatívne organizácie získali z distribúcie nespotrebovaných potravín, znamenali, že takáto zmena by nebola odôvodnená.

16. Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „výbory“) so sídlom v Bruseli predložili spoločné stanovisko, v ktorom uviedli, že svojim zamestnancom a členom výborov poskytujú samoobslužnú jedáleň, malú reštauráciu à la carte a tri kaviarne. Okrem toho výbory organizujú vo svojom sídle schôdze a iné dôležité podujatia, počas ktorých sa podávajú teplé aj studené jedlá.

17. Výbory uviedli, že si uvedomujú význam čo najhospodárnejšieho a najzodpovednejšieho používania potravín. Výbory v skutočnosti uviedli, že táto otázka sa spolu s otázkou nespotrebovaného potravinového/potravinového odpadu riešila aj v rámci schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)[3]. Okrem toho výbory a ich poskytovatelia stravovacích služieb „starostlivo skúmali“ možnosť darovať nespotrebované potraviny potravinovým bankám alebo organizáciám, ktoré pomáhajú bezdomovcom. Táto myšlienka bola predložená aj Belgickej federálnej agentúre pre bezpečnosť potravinového reťazca. Zdalo sa však, že belgické právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravín sú také, že tento typ systému by nebol realizovateľný. Podľa belgických právnych predpisov sa potravinový odpad z pohárov, šálok alebo tanierov, ktoré slúžia zákazníkom, nemôže použiť na ľudskú spotrebu. Výbory napríklad uviedli, že podľa belgického práva „všetky teplé jedlá uchovávané 30 minút pri teplote <50 °C alebo viac ako dve hodiny“,„všetky studené jedlá vystavené viac ako 30 minút pri teplote >15 °C“a „predtým podávané nechránené výrobky“nemožno opätovne použiť.

18. Vzhľadom na túto situáciu výbory uviedli, že svoje úsilie zamerali na zníženie plytvania potravinami. Od mája 2011 sa výbory spolu so svojím hlavným dodávateľom potravín zúčastnili na dvoch oficiálnych projektoch regiónu Brusel – hlavné mesto, a to na programe udržateľných jedální a pilotnom projekte týkajúcom sa potravinového odpadu. Na tento účel výborom pomáhajú špecializovaní externí konzultanti z regiónu Brusel – hlavné mesto.

19. Dodávateľ výborov takisto vyvíja osobitné úsilie v snahe znížiť plytvanie potravinami a napríklad začlenil program „Stop Hunger“ do svojej politiky udržateľnosti podnikov. Tento program zahŕňa napríklad účasť na letných táboroch pre znevýhodnené deti a v charitatívnom obchode s potravinami a podávanie jedál bezdomovcom na konci roka.

20. Výbory tiež vysvetlili, že v súčasnosti pracujú na: i) znížiť plytvanie potravinami vo všetkých fázach; a ii) nakladať s potravinovým odpadom čo najekologickejšie a v tejto súvislosti poskytol množstvo konkrétnych príkladov. Napríklad, pokiaľ ide o nákup, potraviny sa objednávajú na základe plánovaných sezónnych jedál a vedú sa štatistiky s cieľom čo najpresnejšie odhadnúť dopyt po potravinách. Na strane výrobného procesu sa jedlá pripravujú zo stanovených receptov, ktoré umožňujú určitú flexibilitu pri pridávaní nepoužitých zložiek z predchádzajúcich dní, ktoré neboli podávané alebo vystavené. Pokiaľ ide o proces distribúcie, výbory a ich dodávateľ realizujú informačnú kampaň a školia zamestnancov, ktorí podávajú potraviny, aby prispôsobili porcie chuti spotrebiteľov. Plagáty boli umiestnené v jedálni, aby pripomenuli klientom, že porcie môžu byť vhodné pre ich chuť k jedlu. Pokiaľ ide o nakladanie s potravinovým odpadom, nepredané sendviče sa bezplatne rozdávajú zamestnancom dodávateľa a subdodávateľ sa stará o potravinový odpad s cieľom vyrábať bioplyn.

21. Komisia vysvetlila, že svojim zamestnancom poskytuje niekoľko jedální na troch hlavných miestach, kde má pracoviská (Brusel, Luxemburg a Ispra). Tieto jedálne spravujú poskytovatelia stravovacích služieb a patria do právomoci dvoch úradov Komisie. Jeden úrad má na starosti 11 jedální v Bruseli a jednu jedáleň v Ispre. Druhý úrad má na starosti šesť jedální v Luxemburgu. Stravovacie služby sú zabezpečované externe v Bruseli a zostávajú interné v Luxemburgu a Ispre. Zatiaľ čo Komisia priamo spravuje jedálne v Ispre a Luxemburgu, jedálne v Bruseli spravuje externý dodávateľ.

22. Podľa Komisie patria všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti potravín do primárnej zodpovednosti poskytovateľov potravín, ktorí konajú pod prísnym dohľadom Komisie. Poskytovatelia stravovacích služieb uplatňujú pravidlá HACCP, podľa ktorých opätovne používajú denné nadbytočné potraviny vždy, keď to umožňujú zdravotné a hygienické predpisy.

23. Všetci interní aj externí poskytovatelia stravovacích služieb Komisie prijímajú opatrenia na odhad dopytu po potravinách s cieľom znížiť plytvanie na minimum.

24. Pokiaľ ide o možné prerozdelenie nadbytočných potravín externým organizáciám, dodávatelia Komisie nemajú v tejto súvislosti žiadne formálne zmluvné záväzky, ale nič im v tom nebráni. Podľa názoru Komisie sa zdalo ťažké systematicky prerozdeľovať potraviny charitatívnym organizáciám z dôvodu pravidiel HACCP. Podľa informácií Komisie charitatívne organizácie, ktoré v tejto súvislosti kontaktovali dodávateľov, doteraz nedisponovali vhodným vybavením ani finančnými prostriedkami na prepravu potravín za vhodných hygienických podmienok.

25. Komisia však uviedla, že Úrad pre infraštruktúru a logistiku (OIB), ktorý je zodpovedný za riadenie jedální v Bruseli, vložil do novej výzvy na predkladanie ponúk, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, povinnosť pre budúceho dodávateľa (budúcich dodávateľov) zaviesť systém efektívneho nakladania s odpadom zameraný na ďalšie zníženie plytvania potravinami v jedálňach. Všeobecnejšie Komisia uviedla, že EMAS zaviedla a Komisia je od roku 2005 zaregistrovaná v príslušnej databáze.

26. Európsky parlament vysvetlil, že svojim zamestnancom a iným oprávneným osobám (ako sú poslanci Parlamentu, ich asistenti, zamestnanci politických skupín, úradníci iných inštitúcií, návštevníci a externí zamestnanci) poskytuje reštauračné zariadenia na každom z jeho troch pracovísk, konkrétne v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu. Poskytovatelia stravovacích služieb sú priamo zodpovední za zaobchádzanie s nespotrebovanými potravinami.

27. Dodávatelia dodržiavajú právne predpisy v oblasti hygieny potravín v každej krajine, v ktorej má Parlament sídlo. Konkrétnejšie, poskytovatelia stravovacích služieb dodržiavajú zásadu predbežnej opatrnosti a štandardné postupy v tomto odvetví, ktoré sú stanovené v príslušných príručkách správnej hygienickej praxe. V tejto súvislosti sa potraviny vystavené a nespotrebované likvidujú a zhodnocujú ako organický odpad.

28. Parlament uviedol, že stojí za zmienku, že v minulosti daroval potraviny charitatívnym organizáciám v určitých výnimočných prípadoch (neopakovane použiteľné vopred pripravené výrobky, ktoré neboli ponúknuté na predaj). Tento postup sa uplatňoval v prípadoch, keď to pravidlá hygienickej konzervácie potravín umožňovali, t. j. keď nebol prerušený chladiarenský reťazec a neuplynul dátum minimálnej trvanlivosti.

29. Dvor audítorov so sídlom v Luxemburgu poskytuje svojim zamestnancom jednu jedáleň a niekoľko kaviarní, ktoré spravuje poskytovateľ stravovacích služieb. Poskytovateľ je plne zodpovedný za nákup potravín a všetky aspekty súvisiace s bezpečnosťou potravín. Dvor audítorov zabezpečuje len kontrolu riadenia.

30. Poskytovateľ uplatňuje pravidlá HACCP so zreteľom na všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti potravín. Preto sa všetky výrobky, ktoré boli vystavené v distribučnej zóne, ale nekonzumujú sa, zničia v súlade s platnými predpismi o bezpečnosti potravín. Pokiaľ ide o nepredané výrobky alebo potraviny, ktoré boli odstránené z pôvodného balenia („produits déconditionnés“), uchovávajú sa a označujú v súlade s prísnymi pravidlami. Podľa Dvora audítorov sa v súčasnej zmluve podpísanej s poskytovateľom stravovacích služieb nestanovuje možnosť, aby Dvor audítorov zasahoval do správy nespotrebovaných potravín alebo ju reguloval.

31. Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu uviedol, že poskytuje tri jedálne svojim zamestnancom aj iným oprávneným osobám, ako sú zamestnanci iných inštitúcií EÚ, zamestnanci iných luxemburských inštitúcií a návštevníci.

32. Podľa pravidiel HACCP, ktorými sa riadi zmluvný partner Dvora audítorov, existujú dva druhy nepredaných potravín:

i) Potraviny priamo vystavené na displejoch na účely predaja, ktoré sa na konci prevádzky zlikvidujú, pretože sa považujú za nevhodné na ďalšiu spotrebu.

ii) Potraviny, ktoré boli skladované, aby sa mohli používať počas služby, a ktoré sa môžu predávať až do konca dátumu exspirácie. Po uplynutí tejto lehoty sa zlikvidujú aj tieto potraviny.

Dodávateľ zodpovedný za jedálne má výlučnú zodpovednosť za riešenie otázok bezpečnosti potravín vrátane likvidácie nepredaných potravín a potravín, ktorých dátum exspirácie podľa pravidiel HACCP uplynul.

33. Aby sa predišlo plytvaniu potravinami, Dvor audítorov poskytne dodávateľovi v dostatočnom predstihu predpokladaný počet návštevníkov, ktorí by sa mohli najesť v jedálni. Dvor audítorov vyjadril svoju pripravenosť zaradiť otázku sprístupnenia nespotrebovaných potravín charitatívnym organizáciám do programu nasledujúceho zasadnutia medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá potravinovými otázkami.

34. Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte vo svojom stanovisku uviedla, že jej zamestnanci majú k dispozícii tri jedálne. Jednou z nich je zariadenie na mieste pre ECB a dve sú externé reštaurácie, ktoré sú prístupné zamestnancom banky.

35. Vo všetkých troch jedálňach sa nespotrebované potraviny predávajú externým dodávateľom, ktorí ich ošetrujú s cieľom vyrábať organické hnojivá na poľnohospodárske použitie alebo biomasu, ktorá sa potom premení na biopalivo.

B. Posúdenie ombudsmana

36. Všetky inštitúcie vo svojich stanoviskách uviedli, že jednu alebo viac jedální vo svojich priestoroch sprístupňujú svojim zamestnancom a zvyčajne iným oprávneným osobám. Všetky jedálne spravujú dodávatelia pod dohľadom príslušnej inštitúcie s výnimkou Komisie, ktorá priamo spravuje svoje jedálne v Luxemburgu a Ispre. Existujú rozdiely, pokiaľ ide o systémy a postupy riadenia, ktoré uplatňujú príslušné inštitúcie, a existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o prístupy k zaobchádzaniu s potravinami, ktoré zostávajú nepredané.

37. Ombudsmanka sa domnieva, že pokiaľ ide o najlepšie postupy, inštitúcie by sa mali v prvom rade snažiť zabrániť tomu, aby sa jedlá vyrábali nekonzumované, a to snahou čo najviac predvídať dopyt po potravinách na určité časové obdobia. Z predložených stanovísk vyplýva, že väčšina alebo všetky inštitúcie sa spolu so svojimi dodávateľmi stravovacích služieb snažia vopred odhadnúť počet spotrebiteľov, ktorí by mohli využívať jedálne, čím sa snažia znížiť riziko, že im zostanú potraviny, ktoré je potrebné zlikvidovať. Ombudsmanka oceňuje toto úsilie.

38. Okrem odhadu množstva potravín, ktoré sa majú vyrobiť, majú inštitúcie v zásade k dispozícii dve ďalšie možnosti na riešenie predmetnej otázky: i) sprístupniť nadbytočnú potravinu tretím stranám alebo ii) používať nespotrebované potraviny iným spôsobom.

39. Pokiaľ ide o možnosť ii), niektoré inštitúcie uviedli, že predávajú potraviny, ktoré sa nemôžu predávať ako organický odpad, súkromným spoločnostiam, ktoré ich budú používať ako hnojivo alebo na výrobu biomasy.

40. Ombudsmanka sa domnieva, že tento postup, ktorého cieľom je zabrániť zbytočnému plytvaniu, je jednoznačne užitočný. Domnieva sa však, že takéto používanie potravín nemožno považovať za ideálne riešenie, ale malo by sa zvážiť len vtedy, ak neexistujú žiadne iné uskutočniteľné a realistické možnosti.

41. Podľa názoru ombudsmana by sa malo v čo najväčšej možnej miere uprednostňovať efektívne využívanie zdrojov, a najmä využívanie nekonzumovaných potravín na ľudskú spotrebu. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom darov charitatívnym organizáciám alebo opätovným použitím potravín, ktoré sa nekonzumovali v samotných jedálňach.

42. Ombudsmanka poznamenáva, že viaceré inštitúcie poukázali na to, čo považujú za určité obmedzenia, pokiaľ ide o spôsob, akým nakladajú s nespotrebovanými potravinami. Takéto obmedzenia vyplývajú z i) zmlúv, ktoré uzavreli so stravovacími zariadeniami, ii) potenciálneho toxikologického nebezpečenstva spojeného s opätovným použitím nespotrebovaných potravín a súvisiacich limitov, ktoré predstavujú pravidlá HACCP, vnútroštátne právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravín a iné uplatniteľné pravidlá, a iii) neprimeraného hospodárskeho a organizačného úsilia, ktoré by bolo potrebné na poskytnutie nepredaných, ale stále jedlých potravín charitatívnym organizáciám.

43. Pokiaľ ide o prvú otázku, z informácií poskytnutých ombudsmanovi vyplýva, že obsah zmlúv podpísaných medzi inštitúciami a poskytovateľmi stravovacích služieb sa výrazne líši. Zatiaľ čo niektoré inštitúcie, ako napríklad výbory, poukázali na to, že zmluvy, ktoré uzatvárajú, obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa predmetnej otázky, Komisia poukázala na nedostatok výslovných ustanovení v tejto súvislosti, čo by však nemalo vplyv na možnosť prijať osobitné opatrenia. Okrem toho iné inštitúcie, ako napríklad Dvor audítorov, uviedli, že ich zmluva s poskytovateľom stravovacích služieb umožňuje poskytovateľovi stravovacích služieb úplne slobodne spravovať nekonzumované potraviny, a dodali, že v tejto veci nemajú žiadne slovo.

44. Hoci niet pochýb o tom, že inštitúcie sú viazané zmluvami, ktoré uzatvárajú, nezdá sa, že by im nič bránilo v tom, aby pri vyhlasovaní ponúk na zadanie takýchto zákaziek vyžadovali od úspešných uchádzačov, aby prijali konkrétne opatrenia v súvislosti s nespotrebovanými potravinami. Ombudsmanka v skutočnosti poznamenáva, že zmluvy uzatvorené viacerými inštitúciami v skutočnosti obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa správy nespotrebovaných potravín.

45. Pokiaľ ide o druhú otázku, ombudsmanka poznamenáva, že niekoľko inštitúcií sa odvolalo na vnútroštátne právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravín a pravidlá HACCP. Hoci je pravda, že pravidlá bezpečnosti potravín predstavujú právny rámec, ktorý by mohol obmedziť možnosti nakladania s nespotrebovanými potravinami, neznamená to nevyhnutne, že v tejto súvislosti vylučujú prijatie konkrétnych opatrení. Výbory napríklad poukázali na to, že potraviny, ktoré neboli servírované alebo exponované, sa môžu podávať v nasledujúcich dňoch alebo používať na prípravu jedál zo stanovených receptov, čo umožňuje určitú flexibilitu pri začleňovaní nepoužitých potravín ako zložiek. Ombudsman preto zastáva názor, že vnútroštátne právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravín a iné uplatniteľné pravidlá ako také nepredstavujú neprekonateľné prekážky prijatia osobitných opatrení v súvislosti s nespotrebovanými potravinami.

46. Žiadna z dotknutých inštitúcií nezaviedla žiadne opatrenia na poskytovanie nekonzumovaných potravín charitatívnym organizáciám, hoci niektoré z nich o tejto možnosti uvažovali alebo v súčasnosti uvažujú. Zatiaľ čo niektoré inštitúcie v tejto súvislosti poukázali na právne obmedzenia, je pozoruhodné, že Parlament uviedol, že v minulosti poskytoval charitatívnym organizáciám nekonzumované potraviny bez toho, aby uviedol dôvody, prečo tento postup ukončil. Z toho jasne vyplýva, že otázky bezpečnosti potravín nevyhnutne nevylučujú možnosť sprístupnenia potravín tretím stranám.

47. Ombudsmanka oceňuje postup, ktorý prijali dodávatelia väčšiny inštitúcií a ktorý spočíva v opätovnom použití nespotrebovaných potravín v jedálňach vždy, keď je to možné v súlade s pravidlami bezpečnosti potravín. Zdá sa, že z dôvodov bezpečnosti potravín je to menej problematické, pokiaľ ide o studené jedlá, zatiaľ čo sa napríklad zdá, že pravidlá HACCP [4] ukladajú obmedzenia na prerozdeľovanie nespotrebovaných teplých jedál. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že napríklad poskytovateľ stravovacích služieb Rady ponúka svojim zamestnancom nekonzumované teplé jedlá. Rovnaký postup zaviedli aj dodávatelia výborov, pokiaľ ide o nespotrebované sendviče.

48. Pokiaľ ide o tretí z argumentov predložených niektorými inštitúciami (pozri bod 42 vyššie) týkajúci sa údajne neprimeraného úsilia, ktoré by bolo v tejto súvislosti potrebné, ombudsman sa domnieva, že by sa vo všeobecnosti neuplatňoval. Konkrétne opatrenia prijaté niektorými inštitúciami dokazujú, že v tejto súvislosti existuje priestor na opatrenia a že úsilie, ktoré je na to potrebné, je znesiteľné. Ombudsman sa domnieva, že v každom prípade by sa mali konkrétne preskúmať rôzne možnosti, a vyzýva inštitúcie, aby tak urobili prostredníctvom spolupráce s charitatívnymi organizáciami. To môže priniesť užitočné a konkrétne návrhy týkajúce sa tejto záležitosti.

49. V tejto súvislosti ombudsmanka osobitne víta pripravenosť, ktorú vyjadril Súdny dvor, podnietiť diskusiu o otázke sprístupnenia nespotrebovaných potravín charitatívnym organizáciám v príslušnej medziinštitucionálnej pracovnej skupine.

50. Ombudsmanka vo všeobecnosti dospela k záveru, že preskúmanie možných spôsobov zaobchádzania s nespotrebovanými potravinami spôsobom, ktorý je ekonomický a zároveň sa riadi etickými úvahami, by bolo konkrétnym znakom starostlivosti Európskej únie o ľudí v núdzi.

51. Ombudsman s potešením konštatuje, že okrem rôznych individuálnych opatrení, ktoré už príslušné inštitúcie prijali alebo zvažovali, sa Komisia a Európsky parlament nedávno zaoberali aj príslušnými otázkami na zásadnejšej úrovni.

52. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia zadala v roku 2010 vypracovanie štúdie o plytvaní potravinami v EÚ s cieľom "poskytnúť [jej] podrobnejšie informácie o príčinách, množstvách a vplyvoch potravinového odpadu vzniknutého v EÚ27 na životné prostredie"[5].

53. Pokiaľ ide o zníženie plytvania potravinami v jedálňach, v tejto štúdii sa navrhlo, že prvým krokom, ktorý by sa mal naplánovať, by mohlo byť spustenie kampaní na zvyšovanie informovanosti. Okrem toho zdôraznila, že je dôležité zaviesť logistické zlepšenia. Tieto zlepšenia "môžu zahŕňať požiadavky na rezerváciu jedál, ktoré pomôžu predpovedať množstvo potravín, [a] prieskumy spokojnosti v kaviarňach, ktoré pomôžu potravinám lepšie vyhovieť preferenciám zákazníkov". Ďalším opatrením navrhnutým v správe je organizovať iniciatívy, ktoré zapájajú účastníkov do činností merania odpadu. V štúdii sa uvádza, že "samotný akt merania často postačuje na stimuláciu znižovania plytvania potravinami a vzhľadom na jeho praktický charakter je potenciálne účinnejší ako zvyšovanie informovanosti založené na informáciách." Pokiaľ ide o činnosti redistribúcie potravín, štúdia dôrazne odporúča túto prax vždy, keď je to možné.

54. Komisia na svojej internetovej stránke [6] uvádza, že s pomocou platforiem zainteresovaných strán skúma, ako minimalizovať plytvanie potravinami bez ohrozenia bezpečnosti potravín. Takisto sa v ňom uvádza, že má v úmysle uskutočniť konzultácie s „krajinami EÚ a odborníkmi s cieľom vybrať najvhodnejšie opatrenia EÚ na doplnenie vnútroštátnych a miestnych opatrení“, ako aj „vytvoriť databázu osvedčených postupov v oblasti znižovania plytvania potravinami“. Tieto opatrenia sa prijmú v rámci stanovenom v oznámení Komisie s názvom "Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje"[7], v ktorom sa potravinársky sektor označuje za kľúčový pre zlepšenie efektívneho využívania zdrojov a v ktorom sa hľadajú stimuly na zníženie likvidácie jedlého potravinového odpadu v EÚ do roku 2020 na polovicu."Okrem toho sa v roku 2013 prijme oznámenie o udržateľných potravinách.

55. Okrem toho Parlament 19. januára 2012 prijal uznesenie o tom, ako zabrániť plytvaniu potravinami [8], v ktorom vyzval na prijatie naliehavých opatrení na zníženie plytvania potravinami o polovicu do roku 2025 a na zlepšenie prístupu k potravinám pre občanov EÚ v núdzi.

56. Parlament vyjadril znepokojenie najmä nad tým, že „sa denne vyhadzuje značné množstvo potravín napriek tomu, že sú úplne jedlé, a že plytvanie potravinami spôsobuje environmentálne a etické problémy, ako aj hospodárske a sociálne náklady“. Podľa Európskeho parlamentu štúdie v Európe uvádzajú, že približne 50 % zdravých a jedlých potravín sa stráca v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, v niektorých prípadoch až po spotrebiteľa, a stáva sa odpadom. Medzitým 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby. Parlament preto vyzval Komisiu, Radu a členské štáty a aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby urýchlene riešili problém plytvania potravinami v celom dodávateľskom a spotrebiteľskom reťazci, a naliehavo ich vyzval, aby tento problém uprednostnili v rámci európskeho politického programu.

57. Pokiaľ ide o možnosť darovať nespotrebované potraviny, Parlament uvítal opatrenia zamerané na „zhodnocovanie nepredaných a vyradených výrobkov na miestnej úrovni v celom potravinovom dodávateľskom reťazci s cieľom prerozdeliť ich skupinám občanov pod hranicou minimálneho príjmu, ktorým chýba kúpna sila“.

58. Pokiaľ ide o jedálne, ktoré európske inštitúcie sprístupňujú svojim zamestnancom a iným osobám, Parlament vyzval Komisiu, aby išla príkladom a zaoberala sa otázkou „plytvania potravinami v rámci inštitúcií EÚ a aby urýchlene prijala potrebné opatrenia na zníženie mimoriadne veľkého množstva potravín, ktoré sa každý deň vyhadzujú do jedální rôznych inštitúcií EÚ“. V tejto súvislosti Parlament tiež vyzval Komisiu, aby „zvážila možné zmeny pravidiel verejného obstarávania týkajúcich sa stravovacích a pohostinských služieb, aby sa pri zadávaní zákaziek za rovnakých podmienok uprednostnili podniky, ktoré zaručia, že budú bezplatne prerozdeľovať všetky nepridelené (nepredané) položky skupinám občanov, ktorým chýba kúpna sila, a ktoré podporujú osobitné činnosti na zníženie plytvania v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, ako je uprednostňovanie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov vyrobených čo najbližšie k miestu spotreby“. Ombudsman sa domnieva, že toto vyhlásenie má osobitný význam, keď sa vezme do úvahy, že jedna z prekážok v správe nekonzumovaných potravín, ktoré uviedli niektoré inštitúcie, sa týka údajnej nemožnosti ovplyvniť správanie poskytovateľa stravovacích služieb z dôvodu platnej zmluvy medzi zmluvnými stranami (pozri body 37 – 39).

59. Vzhľadom na tieto úvahy ombudsmanka víta iniciatívy, ktoré už príslušné inštitúcie zaviedli do praxe s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami. Ombudsmanka berie na vedomie a schvaľuje úsilie niektorých inštitúcií, konkrétne Komisie, Rady, Výboru regiónov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Súdneho dvora, odhadnúť množstvo potravín, ktoré by sa mali pripraviť na určité obdobie. Ako možný príklad osvedčených postupov v tejto súvislosti ombudsmanka odkazuje na dôkladné plánovanie, ktoré charakterizuje príslušné politiky výborov a ich dodávateľov v tejto súvislosti. Zdá sa teda, že tieto inštitúcie sa zaoberajú otázkou predchádzania plytvaniu potravinami v rôznych fázach, konkrétne vo fáze nákupu, pokiaľ ide o riadenie zásob, počas procesu prípravy a v procese distribúcie. Ombudsmanka nabáda ostatné inštitúcie, aby zvážili podobné prístupy a spolupracovali so svojimi dodávateľmi s cieľom dôkladne a štruktúrovane riešiť danú otázku.

60. Ombudsman okrem toho nabáda príslušné inštitúcie, aby vážne preskúmali otázku sprístupnenia potravín tretím stranám, ktoré v dôsledku prebytku zásob zostávajú v ich jedálňach nespotrebované. Na tento účel by sa príslušné inštitúcie mohli snažiť identifikovať možnosti nadviazania kontaktu s charitatívnymi organizáciami a mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti a ponúknuť im sprístupnenie nespotrebovaných potravín v rámci vnútroštátnych právnych predpisov o bezpečnosti potravín a iných platných pravidiel.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania uzatvára vyšetrovanie s týmto záverom:

Zisťovaním súčasných postupov v jedálňach, pokiaľ ide o nakladanie s nekonzumovanými potravinami, a na tomto základe zdôrazňovaním možných najlepších postupov, vyšetrovanie z vlastného podnetu dosiahlo svoje ciele.

Dotknuté inštitúcie budú o tomto rozhodnutí informované.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 20. decembra 2012

---

[1] Pokiaľ ide o právo Únie, Rada sa odvolala najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2002/178/ES z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 60, 2002, s. 60; Mim. vyd. 13/029, s. 349); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2004/852/ES z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 352), Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2004/853/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, s. 55).  Pokiaľ ide o belgické vnútroštátne právo, Rada spomenula kráľovské rozhodnutie zo 14. novembra 2003 (Arrêté royal du 14 novembre 2003 relatif à l'autocontrôle, à la notification obligatoire et à la traçabilité dans la chaîne alimentaire), zmenené kráľovským rozhodnutím z 26. mája 2011.

[2] Systém HACCP (Hazard Analysis and Critical Control Points) je rámec vyvinutý NASA v 60. rokoch 20. storočia, ktorý riadi riadenie, sledovanie a nápravu akýchkoľvek zdravotných/bezpečnostných/hygienických problémov v oblasti prípravy, predaja a distribúcie potravín. EÚ ho prijala nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

[3] EMAS je nástroj riadenia pre spoločnosti a iné organizácie, ktorý je určený na hodnotenie, podávanie správ a zlepšovanie ich environmentálneho správania.

[4] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 3) zásady HACCP pozostávajú z: "a) identifikácia všetkých nebezpečenstiev, ktorým sa musí predchádzať, ktoré sa musia odstrániť alebo znížiť na prijateľnú úroveň; b) určenie kritických kontrolných bodov v kroku alebo krokoch, v ktorých je kontrola nevyhnutná na zabránenie alebo vylúčenie nebezpečenstva alebo na jeho zníženie na prijateľnú úroveň; c) stanovenie kritických limitov v kritických kontrolných bodoch, ktoré oddeľujú prijateľnosť od neprijateľnosti na prevenciu, elimináciu alebo zníženie identifikovaných nebezpečenstiev; d) stanovenie a vykonávanie účinných postupov monitorovania v kritických kontrolných bodoch; e) stanovenie nápravných opatrení, ak z monitorovania vyplynie, že kritický kontrolný bod nie je pod kontrolou; f) stanovenie postupov, ktoré sa budú vykonávať pravidelne, aby sa overilo, či opatrenia uvedené v písmenách a) až e) fungujú účinne; a g) vypracovanie dokumentov a záznamov zodpovedajúcich povahe a veľkosti potravinárskeho podniku s cieľom preukázať účinné uplatňovanie opatrení uvedených v písmenách a) až f).“

[5] Správa Riaditeľstva C Európskej komisie (GR ENV) – Prípravná štúdia priemyslu o plytvaní potravinami v EÚ 27, záverečná správa, október 2010.

[6] http://ec.europa.eu/food/food/sustainability/index_en.htm

[7] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Brusel, 20.9.2011, KOM(2011) 571 v konečnom znení.

[8] Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o tom, ako zabrániť plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ [2011/2175(INI)].