Späť na Sťažnosť

1. Táto vec sa týka sťažnosti na porušenie právnych predpisov, ktorá bola predložená Európskej komisii proti Dánsku v súvislosti s údajným porušením právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti. Sťažovateľ je poľský štátny príslušník, ktorý žije v Dánsku mnoho rokov. V súčasnosti je dôchodcom. Keďže v Dánsku nežila dostatočne dlho na to, aby poberala plný dôchodok („zásada časového rozlíšenia“), poberá pomerný dôchodok. Je možné získať doplatok na kompenzáciu zníženého dôchodku. Sťažovateľ sa však domnieva, že spôsob výpočtu tohto doplatku je v rozpore s právom EÚ. Preto podala Európskej komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov.

2. Komisia informovala sťažovateľa, že požiadala dánske orgány o preskúmanie tejto záležitosti z hľadiska nariadení EÚ 1408/71 [1] a 574/72 [2], ktoré sa týkajú voľného pohybu a sociálnych práv. Následne informovala sťažovateľa o odpovedi dánskych orgánov, na základe ktorej Komisia dospela k záveru, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa porušenia právnych predpisov bola neodôvodnená.

3. Sťažovateľka odpovedala Komisii a uviedla, že sa zdá, že buď nesprávne pochopila predmet svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov, alebo vec riadne nepreskúmala. Komisia odpovedala a zotrvala na svojom stanovisku.

4. Sťažovateľ sa potom obrátil na európskeho ombudsmana.

Predmet žiadosti

5. Dňa 19. marca 2009 ombudsman požiadal Komisiu, aby odpovedala na toto tvrdenie a tvrdenie:

Tvrdenie:

Komisia primerane nepreskúmala sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov a neodpovedala na ňu.

Pohľadávka:

Komisia by mala primerane preskúmať jej sťažnosť na porušenie právnych predpisov a reagovať na ňu.

6. Ombudsman okrem iného požiadal Komisiu, aby konkrétne objasnila, prečo sťažovateľka nebola vyzvaná, aby predložila svoje pripomienky v reakcii na list Komisie z 15. apríla 2008, ako sa stanovuje v pravidlách Komisie pre vybavovanie sťažností na porušenie právnych predpisov [3]. Upozornil tiež Komisiu na odpoveď dánskeho ministerstva sociálnych vecí na parlamentnú otázku, v ktorej ministerstvo dospelo k záveru, že nariadenie EÚ č. 1408/71 sa nevzťahuje na druh príplatku k dôchodku, o ktorý ide v tomto prípade.

Požiadavku

7. Komisia predložila svoje stanovisko 15. júna 2009. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľke, ktorá predložila svoje pripomienky 15. septembra 2009. Ďalšie dokumenty zaslala 21. októbra 2009. Dokumenty predložené sťažovateľkou obsahovali dôkazy o jej prístupe k dánskemu parlamentnému ombudsmanovi, ktorý z dôvodov prípustnosti nezačal vyšetrovanie predmetu jej prípadu. Predložila aj vyhlásenie uverejnené dánskou národnou odvolacou komisiou pre sociálne veci [4], v ktorom táto komisia uviedla, že začala preskúmanie prípadu, ktorý sa súhrnne týka hlavných otázok, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti. Ide o takzvaný prípad týkajúci sa zásadných otázok. Takéto prípady majú precedensovú hodnotu pre uplatňovanie príslušných právnych predpisov. V tomto prípade pred európskym ombudsmanom sťažovateľ uviedol, že v septembri 2009 výbor predpovedal obdobie približne piatich mesiacov, kým mohol dospieť k príslušným zisteniam [5].

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

Úvodné poznámky

8. Táto sťažnosť je jednou z dvoch veľmi podobných sťažností prijatých od poľských občanov žijúcich v Dánsku, pričom druhou je sťažnosť 294/2009/PB. V oboch prípadoch Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či predmet sťažnosti na nesplnenie povinnosti patrí do pôsobnosti práva EÚ. V tomto prípade sťažovateľ informoval ombudsmana, že dánska národná odvolacia komisia pre sociálne veci [6] (Ankestyrelsen) v súčasnosti skúma hlavné otázky, ktoré nastolil sťažovateľ v tejto veci. Dánska národná odvolacia komisia pre sociálne veci uplatnila klasifikáciu "prípady týkajúce sa zásadných otázok". Takéto prípady majú významnú precedensovú hodnotu pre uplatňovanie príslušných právnych predpisov [7].

9. Je pravdepodobné, že príslušné budúce rozhodnutie dánskej národnej odvolacej komisie pre sociálne veci odhalí základné a relevantné skutkové a právne otázky. Predovšetkým by sa v ňom malo uviesť, ako sa príslušné dánske pravidlá uplatňujú a ako by sa mali uplatňovať v praxi. Toto rozhodnutie sa pravdepodobne stane nevyhnutným na posúdenie otázok, ktoré nastolil sťažovateľ v rámci postupov preskúmania na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, alebo na oboch úrovniach [8]. Okrem toho sa zdá, že sťažovateľ požiadal dánskeho ombudsmana, aby sa touto záležitosťou zaoberal. Európska komisia môže byť tiež vyzvaná, aby preskúmala novú sťažnosť na porušenie právnych predpisov, alebo môže príslušné otázky zahrnúť do takzvaného všeobecného vyšetrovania, ktoré v súčasnosti prebieha (pozri stanovisko Komisie ďalej v texte). Komisia vo svojom stanovisku v tomto prešetrovaní uviedla, že bude sťažovateľa riadne informovať o výsledkoch tohto všeobecného prešetrovania.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka nepovažuje za vhodné ani potrebné, aby sa v tejto chvíli konkrétne vykonalo vecné posúdenie uvedeného stanoviska Komisie, pokiaľ ide o uplatniteľnosť príslušných právnych predpisov EÚ.

11. Tento prípad sa preto v prvom rade zameriava na procedurálnu odpoveď Komisie v čase podania sťažnosti ombudsmanovi. Ombudsman by chcel v tejto chvíli upozorniť na svoju ďalšiu pripomienku na konci tohto rozhodnutia.

A. Tvrdenie o nedostatočnom preskúmaní sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov a neodpovedaní na ňu

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Sťažovateľka tvrdila, že riešenie jej porušenia zo strany Komisie bolo povrchné, chýbala jej špecifickosť, pokiaľ ide o jej individuálnu situáciu, a dokonca sa zaoberala nesprávnymi alebo irelevantnými bodmi.

13. Po preskúmaní dokumentov, ktoré mu boli predložené, ombudsman dospel k záveru, že tvrdenie sťažovateľa sa nezdá byť bezpredmetné. Dospel preto k záveru, že existujú dôvody na začatie vyšetrovania. Príslušné body, ktoré ombudsman identifikoval, sa po zohľadnení stanoviska Komisie (ďalšie) skúmajú v jeho posúdení uvedenom ďalej.

14. Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti ombudsmanovi uviedla tieto pripomienky.

Súvislosti

15. Sťažovateľ 17. novembra 2007 zaslal útvarom Komisie e-mail, v ktorom tvrdil, že občania EÚ, ktorí nie sú dánskymi štátnymi príslušníkmi, boli diskriminovaní v oblasti invalidných dôchodkov v Dánsku. Uviedla, že je poľskou štátnou príslušníčkou, ktorá mala 17 rokov pobyt v Dánsku a ktorej bol priznaný dánsky pomerný invalidný dôchodok vo výške 18/40 plného dôchodku. Táto suma predstavovala 6 661 DKK. Okrem toho dostala 2 298 DKK podľa článku 27a zákona o aktívnej sociálnej politike, čím jej bola poskytnutá celková suma 8 959 DKK.

16. Sťažovateľka tiež uviedla, že podľa dánskeho práva môžu obce poskytnúť doplatok, ktorý by mohol dosiahnuť výšku plného dánskeho invalidného dôchodku, ale tieto právne predpisy neuplatňovala obec, v ktorej žila. Bezvýsledne sa odvolala na dánsku národnú odvolaciu komisiu pre sociálne veci.

17. Dňa 21. decembra 2007 útvary Komisie zaslali sťažovateľke list, v ktorom ju informovali, že sa obrátia na dánske orgány a požiadajú ich o prešetrenie, čo urobili v ten istý deň.

18. Žiadosť dánskym vnútroštátnym orgánom o prešetrenie prípadu bola podaná v súlade s postupom spolupráce stanoveným s členmi Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov (CASSTM) pre mechanizmus riešenia problémov týkajúcich sa uplatňovania nariadenia (EHS) č. 1408/71. V rámci tohto postupu spolupráce majú útvary Komisie prístup do siete CASSTM na riešenie sťažností vznesených jednotlivcami. V roku 2004 sa po diskusiách v CASSTM dohodli nové a vylepšené postupy (dok. CASSTM 279/04, bod II). Tento postup spolupráce s členskými štátmi je založený na článkoch 81, 84 a 84a nariadenia (EHS) č. 1408/71 a je v súlade s oznámením Komisie z roku 2007 s názvom Európa výsledkov: Uplatňovanie práva Spoločenstva“ [KOM(2007) 502 v konečnom znení].

19. Útvary Komisie dostali 18. marca 2008 odpoveď od dánskeho ministerstva sociálnych vecí, v ktorej sa uvádza, že jeho odpoveď bola koordinovaná s ministerstvom práce, pretože za vydanie príspevku bolo zodpovedné ministerstvo práce. Ministerstvo ďalej uviedlo, že sťažnosť sťažovateľa sa týkala uplatňovania právnych predpisov o sociálnej pomoci osobám so zníženým invalidným dôchodkom. Dotknutými osobami boli zvyčajne dánski štátni príslušníci, ktorí strávili mnoho rokov v zahraničí, alebo prisťahovalci, ktorí v Dánsku strávili len niekoľko rokov. Ministerstvo tiež vysvetlilo, že pomoc bola poskytnutá na základe potreby a s náležitým zohľadnením všeobecnej finančnej situácie dotknutej osoby, pričom sa zohľadnilo, či táto osoba alebo jej manžel/manželka majú inú formu príjmu. Ministerstvo napokon uviedlo, že dánska národná odvolacia komisia pre sociálne veci stanovila pravidlá poskytovania tejto pomoci, ktoré zahŕňali aj určité príplatky, a že podľa vnútroštátnych ustanovení možno proti každej zamietnutej žiadosti o dávku podať odvolanie.

20. Listom z 15. apríla 2008 útvary Komisie informovali sťažovateľa o obsahu listu ministerstva sociálnych vecí. Dospeli k záveru, že vzhľadom na objasnenia ministerstva sťažnosť sťažovateľky na porušenie právnych predpisov neobsahovala dostatočné prvky na odôvodnenie porušenia jej práv podľa práva Spoločenstva, ako sa uvádza v nariadeniach 1408/71 a 574/72. Útvary Komisie uviedli, že jej preto v tejto veci nemôžu pomôcť.

21. Listom z 5. mája 2008 sťažovateľka odpovedala, že nemôže prijať stanovisko útvarov Komisie. Zdôraznila, že jej sťažnosť sa týkala skutočnosti, že jej nebol priznaný príplatok, aby jej dôchodok dosiahol výšku plného invalidného dôchodku.

22. Listom z 27. júna 2008 adresovaným sťažovateľovi útvary Komisie odkázali na list dánskeho ministerstva sociálnych vecí, ktorý obsahoval informácie o dánskych právnych predpisoch a ich uplatňovaní a ktorý považovali za uspokojivý. Poukázali tiež na to, že nemôžu zasiahnuť a vyriešiť konkrétny prípad. Ak sťažovateľka nebola spokojná s výsledkom jej žiadosti o dávku, navrhli, aby sa opierala o vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré jej umožnia uplatniť si svoje práva priamo a osobne v rámci vnútroštátnych postupov.

O sťažnosti

23. Zo skutkových okolností veci vyplýva, že v súlade s dánskymi právnymi predpismi bol sťažovateľke priznaný invalidný dôchodok na základe období jej pobytu v Dánsku. Bol jej priznaný pomerný dôchodok vo výške 18/40 plného dôchodku. V dôsledku toho možno predpokladať, že v čase priznania dôchodku mala bydlisko v Dánsku 18 rokov.

24. Jej sťažnosť sa týka priznania príplatku na základe zákona o aktívnej sociálnej politike (článok 27a in Lov om Aktiv Socialpolitik) a uplatňovania tohto zákona. Tvrdí, že tento zákon nepriamo diskriminuje občanov EÚ, ktorí nie sú dánskymi štátnymi príslušníkmi, keďže všetkým pomerným dôchodcom sa automaticky nepriznáva príplatok, ktorým sa ich dôchodky zvyšujú až do výšky nezníženého invalidného dôchodku.

25. Keď sa útvary Komisie zaoberali pôvodnou žiadosťou sťažovateľa, napísali dánskym orgánom a požiadali ich, aby objasnili uplatňovanie zákona o aktívnej sociálnej politike. Táto žiadosť bola podaná prostredníctvom uvedenej siete CASSTM.

25. Na základe odpovede dánskych orgánov útvary Komisie dospeli k názoru, že ekonomická podpora poskytnutá sťažovateľke vo forme príplatku k jej pomernému invalidnému dôchodku nepredstavuje dávku sociálneho zabezpečenia v zmysle nariadení (EHS) č. 1408/71 a 574/72, ale v skutočnosti má charakteristiky sociálnej pomoci, keďže dávka sa poskytuje na základe individuálnej potreby danej osoby.

26. S cieľom podporiť tento právny výklad sa Komisia odvolala na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Zdôraznil najmä rozsudok Súdneho dvora vo veci C-299/05 [9], v ktorom sa uvádza, že dávka sa považuje za dávku sociálneho zabezpečenia, ak sa bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb poskytuje príjemcom na základe zákonom definovanej situácie a týka sa jedného z rizík výslovne uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 (bod 56 rozsudku).

27. Útvary Komisie informovali sťažovateľa o svojom stanovisku listami z 15. apríla a 27. júna 2008.

28. Pokiaľ ide o bod 10 oznámenia Komisie o vybavovaní sťažností na porušenie právnych predpisov, útvary Komisie upozornili ombudsmana na bod 3 uvedeného oznámenia. Z tohto bodu jasne vyplýva, že sťažnosti nemusia byť zaregistrované v centrálnom registri generálneho sekretariátu, ak sa týkajú sťažností, ktoré zjavne nepatria do pôsobnosti práva Spoločenstva.

29. Sťažnosť sťažovateľky sa týkala jej individuálnej situácie. Jej nárok na dávky podľa zákona o aktívnej sociálnej politike sa mal určiť na základe diskrečného posúdenia jej osobných potrieb. Nešlo teda o otázku, ktorá by sa mala posudzovať podľa práva Spoločenstva, ale výlučne na základe uplatnenia predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy. Útvary Komisie sa preto domnievali, že nezaregistrovanie jej sťažnosti bolo plne v súlade s týmto oznámením a jeho bodom 3 o zaznamenávaní sťažností. V dôsledku toho Komisia tvrdila, že bod 10 oznámenia nie je uplatniteľný na predmetnú situáciu.

30. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené, útvary Komisie poukázali na to, že sú v procese všeobecného vyšetrovania predmetných dánskych právnych predpisov z vlastnej iniciatívy. Nesúvisí však s otázkou priznania doplatku sťažovateľovi podľa zákona o aktívnej sociálnej politike. Ak by z tohto vyšetrovania vyplynulo, že akákoľvek podmienka v dánskych právnych predpisoch je pravdepodobne v rozpore s právom Spoločenstva, útvary Komisie prijmú opatrenia potrebné na začatie formálneho konania vo veci porušenia právnych predpisov proti Dánsku.

31. Vzhľadom na uvedené pripomienky sa útvary Komisie domnievajú, že sťažnosť ombudsmanovi je neopodstatnená. Primerane preskúmali sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa priznania príplatku v súlade so zákonom o aktívnej sociálnej politike a odpovedali na ňu.

32. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie trvala na svojom prípade.

Hodnotenie ombudsmana

33. V oznámení Komisie z roku 2002 o vybavovaní sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov sa uvádza:

„Zaznamenávanie sťažností

Akákoľvek korešpondencia, ktorá sa pravdepodobne prešetrí ako sťažnosť, sa zaznamená v centrálnom registri sťažností vedenom generálnym sekretariátom Komisie.

Korešpondenciu nemožno vyšetrovať ako sťažnosť Komisie, a preto sa nezaznamenáva do centrálneho registra sťažností, ak:

[…]

- uvádza sťažnosť, ktorá zjavne nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva.“

(bod 3)

„Ak sa útvary Komisie rozhodnú nezaregistrovať korešpondenciu ako sťažnosť, oznámia to autorovi bežným listom, v ktorom uvedú jeden alebo viacero dôvodov uvedených v bode 3 druhom odseku.

(bod 4)

Toto pravidlo sa nachádza v oddiele „Potvrdenie o prijatí“. Oznámenie uvedené v tomto pravidle je preto oznámenie, ku ktorému dôjde počas počiatočného vybavovania sťažnosti. Inými slovami, zjavne sa nepredpokladá, že k oznámeniu dôjde po niekoľkých týždňoch, a už vôbec nie po formálnom alebo predbežnom vyšetrovaní za účasti vnútroštátnych orgánov.

„Pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia, ak má útvar Komisie v úmysle navrhnúť, aby sa v súvislosti so sťažnosťou nepodnikli žiadne ďalšie kroky, oznámi to sťažovateľovi vopred listom, v ktorom uvedie dôvody, na základe ktorých navrhuje uzavretie prípadu, a vyzve ho, aby v lehote štyroch týždňov predložil akékoľvek pripomienky.“

(bod 10)

Okrem uvedených pravidiel je Komisia viazaná všeobecnou povinnosťou zamerania na služby voči jednotlivcom, s ktorými komunikuje. Je samozrejmé, že túto povinnosť treba vykladať v jej kontexte.

34. V tomto prípade sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov nebola zaregistrovaná („zaznamenaná“) v centrálnom registri sťažností Komisie na generálnom sekretariáte.

35. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že sťažnosť o nesplnení povinnosti nemusí byť zaregistrovaná. Odvolal sa na bod 3 tohto oznámenia, v ktorom sa uvádza, že sťažnosti sa nemusia zaznamenávať v centrálnom registri generálneho sekretariátu, ak sa týkajú sťažností, ktoré „jasne nepatria do rozsahu pôsobnosti“práva EÚ.

36. Rozhodnutie nezapísať korešpondenciu ako sťažnosť na porušenie právnych predpisov (keď je korešpondencia zjavne určená na predloženie takejto sťažnosti) sa musí, ako bolo uvedené vyššie v súvislosti s bodom 4 oznámenia Komisie z roku 2002, oznámiť dotknutému jednotlivcovi v počiatočnom štádiu. Ak Komisia v skutočnosti v počiatočnom štádiu dospela k záveru, že predmet sťažnosti na porušenie, ktorá sa tu týkala „zjavne“nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, Komisia v tomto prípade toto pravidlo nedodržala.

37. Argument Komisie, že sťažnosť na porušenie právnych predpisov sa týkala sťažností, ktoré „zjavne“ nepatria do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, a že práve to jej útvar v tom čase uzavrel, nie je vierohodný a je v rozpore s jej vlastnými krokmi. Na základe relatívne podrobných skutočností uvedených v jej sťažnosti na porušenie Komisia identifikovala a informovala sťažovateľa o možných relevantných právnych predpisoch EÚ. Sťažnosť o nesplnení povinnosti predložila dánskym orgánom prostredníctvom formálneho postupu spolupráce. Informovala dánske orgány, že „dostali sťažnosť...“a požiadala ich, aby „vyšetrili“záležitosť a informovali ju o svojich „zisteniach“. Okrem toho Komisia nikdy skutočne neinformovala sťažovateľku o tom, že predmet jej sťažnosti o nesplnení povinnosti považuje za predmet, ktorý nepatrí do pôsobnosti práva EÚ. Namiesto toho ju informovala, že uplatniteľná dánska právna úprava je v súlade s predmetnou právnou úpravou EÚ, a nie mimo jej pôsobnosti alebo je pre ňu irelevantná.

38. Komisia vo svojom stanovisku v tejto veci stručne a presne vysvetlila, prečo sa domnieva, že sťažnosť na porušenie by sa mala považovať za sťažnosť, ktorá „zjavne“ nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ. Táto úvaha je jasná a zdá sa, že vychádza z relevantných úvah, pričom zohľadňuje skutočnosti, ktoré mala Komisia v tom čase k dispozícii. V prejednávanej veci však neexistujú dôkazy (napríklad interné poznámky alebo korešpondencia), ktoré by potvrdzovali, že tieto závery boli formulované v čase vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov. Ak áno, nie je jasné, prečo neboli sťažovateľovi jednoducho oznámené.

39. Ako už bolo uvedené, sťažnosť na porušenie sa v žiadnom prípade neprehliadla - dotknutá služba konala rýchlo, aby sa sťažnosťou zaoberala, a to v rámci formálneho postupu spolupráce. Zdá sa však, že príslušný administratívny útvar jednoducho prehliadol oznámenie Komisie z roku 2002.

40. Ak je pravda, ako sa zdá, že došlo k nedorozumeniu, bolo by vhodné to len uznať a poskytnúť primerané záruky, pokiaľ ide o to, ako sa budú riešiť podobné sťažnosti týkajúce sa porušenia právnych predpisov v budúcnosti v rámci oznámenia Komisie z roku 2002.

41. Pokiaľ ide o korešpondenciu so sťažovateľom, zdá sa, že inak skutočné a pozitívne úsilie o rýchle riešenie sťažnosti týkajúcej sa porušenia právnych predpisov malo určitý vplyv na primeranosť odpovede Komisie sťažovateľovi. Stručne povedané, je potrebné poznamenať, že:

a) Komisia najprv vyjadrila sťažovateľke dojem, že jej konkrétny prípad bude vyšetrený, ale v skutočnosti Komisia v podstate skúmala len to, či sú dotknuté dánske právne predpisy v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Dánska odpoveď Komisii neobsahovala žiadne informácie ani pripomienky k prípadu sťažovateľa.

b) Listy Komisie vyvolali dojem, že sťažnosť sťažovateľa nebola dostatočne pochopená. Sťažovateľka uviedla, že sa sťažovala na výpočet príplatku, ktorý dostala. Keď Komisia v nadväznosti na odpoveď dánskych orgánov zamietla sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov, uviedla, že „[v]o Vašej sťažnosti tvrdíte, že Váš invalidný dôchodok nebol vypočítaný na rovnakom základe ako dôchodok dánskeho štátneho príslušníka a že Vám nebol priznaný ani doplatok, ktorý je diskriminačný“(kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako už bolo uvedené, sťažovateľ v skutočnosti dostal dodatok.

c) Komisia pôvodne identifikovala a výslovne poukázala na osobitné právne predpisy EÚ, ktoré by tvorili základ jej preskúmania veci. Následne informovala sťažovateľa, že nezistila žiadne porušenie práva EÚ a že prípad uzavrie. Nepredložila však žiadne pripomienky ani neposkytla žiadne informácie o tom, ako dospela k tomuto zisteniu. Obmedzila sa na odkaz na odpoveď dánskych orgánov a na tri rozhodnutia o správnych odvolaniach, ktoré sú v nich uvedené. Odkaz na tieto dokumenty by bol samozrejme úplne rozumný, ak by samotné obsahovali primerané a jasné informácie alebo pripomienky k otázke možného porušenia práva Únie. To však nebol tento prípad. Obsahovali len opisy a prvky dánskeho práva a praxe.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je opodstatnené dospieť k záveru, že písomná odpoveď Komisie na sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov nebola úplne primeraná.

43. Ombudsmanka si je dobre vedomá toho, že Komisia dostáva veľmi veľké množstvo korešpondencie týkajúcej sa mnohých otázok. Je si tiež vedomý úsilia a investícií, ktoré si môže vyžadovať dôkladná a podrobná odpoveď na sťažnosť na porušenie právnych predpisov. Príslušný útvar Komisie včas odpovedal sťažovateľovi a sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov spracoval prostredníctvom príslušného postupu spolupráce. Uvedené zistenia, že Komisia pravdepodobne primerane nepreskúmala sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov a neodpovedala na ňu, preto neznamenajú zistenie, že sťažnosť na porušenie právnych predpisov sa v tomto prípade riešila celkovo neopatrne. Poukazujú skôr na určité riziká spojené s nerešpektovaním alebo prehliadaním oznámenia Komisie z roku 2002 a na dôležitosť dosiahnutia primeranej rovnováhy medzi rýchlosťou a dôkladnosťou.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že Komisia by teraz mala vziať jej sťažovateľku vo veci porušenia právnych predpisov na opätovné preskúmanie, ombudsmanka dospela k záveru, že v súčasnosti by nebolo vhodné ďalšie vyšetrovanie, keďže vecnej otázke nastolenej v sťažnosti sťažovateľky vo veci porušenia právnych predpisov proti Dánsku sa pravdepodobne bude venovať náležitá pozornosť na vnútroštátnej úrovni (pozri body 8 – 10 tohto rozhodnutia). Akékoľvek relevantné následné opatrenia by mohli byť buď nápravným opatrením na vnútroštátnej úrovni, alebo novou sťažnosťou na porušenie právnych predpisov predloženou Komisii. Pokiaľ ide o rôzne uvedené nedostatky pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie, ombudsmanka poznamenáva, že Komisia nedávno prijala opatrenia na sprísnenie vybavovania takýchto sťažností. Ombudsman v tejto súvislosti odkazuje na svoju ďalšiu poznámku uvedenú nižšie.

C. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 45 tohto rozhodnutia sa ombudsman domnieva, že ďalšie vyšetrovanie nie je potrebné.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Komisia prijala svoje oznámenie z roku 2002 o vybavovaní sťažností na porušenie právnych predpisov v reakcii na výzvy na zlepšenie zo strany Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu. Jedným z cieľov oznámenia je poskytnúť procesný rámec na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov. Okrem iného to uisťuje dotknutú osobu, že jej sťažnosť na porušenie právnych predpisov sa rieši ako taká a nepoužíva sa len ako zdroj informácií pre všeobecný dohľad Komisie nad vykonávaním práva EÚ.

Komisia informovala ombudsmana, že prijala konkrétne opatrenia na zlepšenie vybavovania sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov [10]. Prijala nové a vylepšené postupy, ktoré začali fungovať v septembri 2009. Zdá sa, že jedným z očakávaných výsledkov sú lepšie postupy týkajúce sa registrácie sťažností na porušenie právnych predpisov.

V rámci tejto práce má Komisia v úmysle prepracovať aj svoju internú príručku na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov. Komisia očakáva, že túto príručku dokončí na jar 2010.

Ombudsmanka víta úsilie Komisie. So záujmom očakáva konkrétne informácie o vykonávaní opatrení prijatých Komisiou a o ich osobitnom vplyve na vybavovanie sťažností týkajúcich sa porušenia právnych predpisov.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 27. apríla 2010

---

[1] Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

[2] Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, Ú. v. ES L 74, 1972, s. 1.

[3] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva /* KOM/2002/0141 v konečnom znení */, Ú. v. ES 2002 244, s. 5, bod 10.

[4] Rada je dánskym orgánom pre administratívne sťažnosti v prípadoch týkajúcich sa právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti.

[5] V čase prípravy tohto rozhodnutia sa zdalo, že výbor ešte svoje rozhodnutie nezverejnil.

[6] Výbor je najvyšším dánskym orgánom pre administratívne sťažnosti v prípadoch týkajúcich sa právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti. To už bolo definované v poznámke pod čiarou č. 4.

[7] Sťažovateľ 5. marca 2010 vyzval ombudsmana, aby mu oznámil, že 25. februára 2010 dánska odvolacia komisia pre sociálne veci (Ankestyrelsen) prijala rozhodnutie vo veci, ktorú pôvodne klasifikovala ako „prípad týkajúci sa zásadných otázok“. Rada však nakoniec preklasifikovala prípad na prípad, ktorý nie je „zásadný“. Rozhodla sa svoje rozhodnutie nezverejniť. Rozhodla sa však, že sa bude zaoberať inou vecou (2100126-09) ako „zásadným prípadom“ relevantným pre predmet tejto veci. Sťažovateľ mal dojem, že rada jednoducho konala s cieľom odložiť záležitosť. V tejto veci sa preto obrátila na dánskeho ombudsmana.

[8] Treba poznamenať, že 7. januára 2010 sťažovateľka informovala ombudsmana, že vo svojom prípade pokračuje na vnútroštátnej úrovni. Svojej miestnej rade podala formálnu žiadosť o prepočet pomerného dôchodku. Dňa 1. februára 2010 tiež informovala ombudsmana, že od príslušných poľských orgánov získala uznanie a zodpovedajúce platby nárokov na dôchodok a že tieto orgány jej poskytli dodatočné informácie týkajúce sa jej prípadu.

[9] Vec C-299/05 Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2007, s. I-8695.

[10] List generálneho tajomníka Komisie ombudsmanovi zo 6. novembra 2009, ktorý nebol zaslaný v rámci tohto vyšetrovania.