Prípad sa týkal vylúčenia sťažovateľa zo strany Európskeho parlamentu z výberového konania na administrátorov v oblasti výskumu.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nahliadla do spisu, ktorý má Parlament.

Na základe informácií získaných počas inšpekcie ombudsman nezistil nesprávny úradný postup Parlamentu.

Prípad sa týka toho, či mala Európska komisia v rámci svojich rokovaní o uzavretí dohody o voľnom obchode s Vietnamom vykonať posúdenie vplyvu na ľudské práva. Navrhovatelia sa domnievali, že takéto posúdenie je potrebné, zatiaľ čo Komisia zastávala názor, že to nie je potrebné, keďže posúdenie vplyvu na udržateľnosť sa už vykonalo v roku 2009 v súvislosti s navrhovanou dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om, ktorá zahŕňala Vietnam.

Ombudsman dospel k záveru, že skutočnosť, že Komisia nevykonala osobitné posúdenie vplyvu na ľudské práva vo vzťahu k Vietnamu, predstavuje nesprávny úradný postup. V marci 2015 odporučila, aby Komisia bezodkladne vykonala takéto posúdenie.

Komisia to odmietla. Tvrdila, že jej „nástroje neobchodnej politiky“ a doložky o ľudských právach v dohode o partnerstve a spolupráci dosiahli rovnaký účel.

Ombudsmanka s tým nesúhlasila a zdôraznila pritom prvky obsiahnuté v nástroji na posudzovanie vplyvu na ľudské práva. Keďže dohoda bola medzičasom uzavretá, ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie vyhlásiť určité náklady vykázané partnerom projektu financovaného EÚ za neoprávnené. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že dôvody Komisie na neprijatie predmetných nákladov boli primerané. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľka v tejto veci, luxemburská občianka, bola vylúčená z výberového konania na pracovné miesto vo Francúzsku z dôvodu, že nie je francúzskou štátnou príslušníčkou. Dotknuté miesto zastával sudca bez predsedníctva, ktorý mal zastupovať Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov na francúzskom azylovom súde. Sťažovateľ Európskej komisii oznámil, že obmedzenie pracovného miesta na francúzskych štátnych príslušníkov sa javí ako porušenie ustanovení právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe pracovníkov. Keď Komisia dospela k záveru, že nedošlo k porušeniu práva EÚ, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Komisia zastávala názor, že sa uplatňuje výnimka z práva na voľný pohyb pracovníkov. Táto výnimka sa uplatňuje v prípade zamestnania vo verejnej službe a je stanovená v článku 45 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia uznala, že rozhodnutie v tejto veci si vyžaduje konkrétne posúdenie povahy úloh a povinností sudcu, ktorý nie je predsedajúcim sudcom, a tvrdila, že takéto posúdenie vykonala. Ombudsmanka poznamenala, že v rámci tohto posúdenia Komisia nekontaktovala francúzske orgány s cieľom získať ďalšie informácie o príslušnom pracovnom mieste. Ombudsmanka preto pôvodne navrhla, aby Komisia preskúmala svoje posúdenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov, a navrhla, aby Komisia konzultovala s francúzskymi orgánmi. V odpovedi na tento návrh Komisia tvrdila, že pri rozhodovaní o tejto otázke má k dispozícii dostatočné informácie, a preto nie je potrebné kontaktovať francúzske orgány. Po zvážení svojej podrobnej odpovede na návrh ombudsmanka akceptovala, že v tomto prípade mala Komisia dostatok informácií, na ktorých mohla založiť svoje rozhodnutie. Vyšetrovanie preto uzavrela konštatovaním, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Prípad sa týkal opatrení úradu OLAF po prijatí správy o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá spájala Európsky úrad pre bezpečnosť letectva (EASA) s údajnou manipuláciou so správou o inšpekcii bezpečnostnej ochrany letectva. Po predbežnom posúdení bol ombudsman znepokojený rozhodnutím úradu OLAF zamietnuť prípad a vrátiť vec agentúre EASA napriek tomu, že oznamovateľ sa vedome rozhodol podať správu úradu OLAF, a nie agentúre EASA. Ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že takéto rozhodnutie by mohlo mať negatívny vplyv na účinnosť ustanovení o oznamovaní protispoločenskej činnosti vo všeobecnosti. Rozhodla sa preto túto záležitosť prešetriť.

Po nahliadnutí do spisov úradu OLAF ombudsman zistil, že úrad OLAF náležite zvážil, či začať vyšetrovanie. Takisto sa ukázalo, že OLAF v skutočnosti prípad neuzavrel, ale požiadal agentúru EASA, aby záležitosť preskúmala a podala správu o výsledkoch svojho vyšetrovania. Okrem toho si OLAF vyhradil právo začať formálne vyšetrovanie v neskoršej fáze. V tejto súvislosti ombudsmanka zistila, že úrad OLAF sa náležite zaoberal správou sťažovateľa o oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ombudsmanka poznamenala, že úrad OLAF mal sťažovateľa explicitnejšie informovať, že jeho postúpenie veci agentúre EASA neznamená, že úrad OLAF v tejto veci neprijme žiadne ďalšie opatrenia. V tejto súvislosti uviedla ďalšiu pripomienku.

Prípad sa týkal sťažnosti na porušenie právnych predpisov predloženej Európskej komisii v súvislosti s údajným nedostatočným vykonávaním určitých ustanovení smernice o súkromí a elektronických komunikáciách zo strany Nemecka. Sťažovateľ sa obrátil na európskeho ombudsmana s tvrdením, že Komisia riadne nevysvetlila dôvody nezačatia vyšetrovania. Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že Komisia následne poskytla primerané vysvetlenie v súvislosti s niektorými otázkami, na ktoré poukázal sťažovateľ. Pokiaľ ide o otázky, v súvislosti s ktorými Komisia neposkytla primerané vysvetlenie, ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Prípad sa týkal údajného neinformovania sťažovateľa Európskou komisiou o prioritnom postavení jeho sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. V priebehu vyšetrovania Komisia informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť nebola posúdená ako prioritný prípad. Komisia však nevysvetlila dôvody svojho rozhodnutia. Ombudsman preto uzavrel sťažnosť kritickou pripomienkou týkajúcou sa toho, že Komisia neinformovala sťažovateľa o tom, prečo priznala jeho sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci nízku prioritu.

Sťažovateľ je dočasným zamestnancom Európskeho parlamentu. Počas dovolenky ochorela. Prípad sa týkal odmietnutia Parlamentu zmeniť ročnú dovolenku sťažovateľa na nemocenskú dovolenku. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup, keďže sťažovateľka bola povinná poskytnúť aktuálnu adresu v tom čase alebo krátko po tom, ako predložila svoje lekárske potvrdenie o práceneschopnosti. Táto požiadavka nebola splnená.

Prípad sa týkal hodnotenia návrhu sťažovateľa na predloženie ponuky. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že hodnotiaca komisia nesprávne vyhodnotila jeho návrh, pretože nezohľadnila informácie, ktoré sú v ňom uvedené.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že sťažovateľ nepreukázal, že hodnotitelia sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o aspekty, na ktoré sa sťažuje. Prípad preto uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal údajného neposkytnutia kópie zdrojového textu prekladového testu a označených kópií jeho prekladových skriptov zo strany úradu EPSO sťažovateľovi vo verejnom výberovom konaní.

Vzhľadom na to, že Súd pre verejnú službu v nedávnom rozsudku konštatoval, že výberové komisie nemusia uchádzačom poskytnúť opravenú verziu ich skúšok, dôvody, pre ktoré boli odpovede nesprávne, ani hodnotiace tabuľky použité pri písomných a ústnych skúškach, ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti s cieľom umožniť EPSO vyjadriť sa k relevantnosti zistení Súdu pre verejnú službu týkajúcich sa jeho výberového konania.

Počas vyšetrovania ombudsmanka zistila, že úrad EPSO už zvýšil transparentnosť svojich výberových konaní zavedením testov schopností a zručností, ako aj pasu schopností. Úrad EPSO sa okrem toho zaviazal, že do roku 2016 vypracuje nový postup, ktorý uchádzačom, ktorí nedostanú pas schopností, umožní získať odôvodnené rozhodnutie výberovej komisie, ktoré bude obsahovať pripomienky výberovej komisie ku kvalite prekladov uchádzačov.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že úrad EPSO sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.