Späť na Sťažnosť

1. Manželka sťažovateľa, ktorá má ošetrovateľský diplom vydaný v jednom členskom štáte (A), chce navštevovať špecializované ošetrovateľské štúdium v inom členskom štáte (B). K týmto štúdiám však nemá priamy prístup. Príslušný orgán členského štátu B neuznáva jej diplom získaný v členskom štáte A a umožní jej prístup k týmto štúdiám len za predpokladu, že navštevuje jednoročný program na získanie diplomu ošetrovateľky členského štátu B.

2. Sťažovateľ sa obrátil na Komisiu s tvrdením, že členský štát B nedodržiava právo Spoločenstva. Komisia odmietla zaoberať sa sťažnosťou proti členskému štátu B. Sťažovateľ sa preto obrátil na ombudsmana.

Predmet žiadosti

3. Sťažovateľ tvrdil, že v nadväznosti na jeho list z 28. júla 2008 Európska komisia riadne neprešetrila, či členský štát B diskriminoval jeho manželku.

4. Tvrdil, že v súlade s článkom 226 Zmluvy o ES by Komisia mala začať konanie proti členskému štátu B.

Požiadavku

5. Sťažnosť bola predložená ombudsmanovi 17. novembra 2008. Dňa 18. decembra 2008 ombudsman začal vyšetrovanie a postúpil sťažnosť Komisii, ktorá zaslala svoje stanovisko ombudsmanovi 4. marca 2009. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú predložil 11. mája 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

Úvodné poznámky

6. Ombudsman by chcel v prvom rade predstaviť svoje chápanie kontextu sťažnosti. Ak sa odkazuje na vzájomné uznávanie diplomov, malo by sa rozlišovať medzi uznávaním na profesionálne účely a uznávaním na akademické účely.

7. Cieľom vzájomného uznávania diplomov na profesionálne účely je zabezpečiť, aby štátny príslušník jedného členského štátu, ktorý chce vykonávať svoje povolanie v inom členskom štáte, mohol vykonávať toto povolanie za rovnakých podmienok ako štátny príslušník tohto štátu. Uľahčuje sa tak prístup na trh práce v rámci Spoločenstva. V rámci Európskeho spoločenstva sa rôzne systémy vzájomného uznávania organizovali podľa rôznych smerníc. Prvýkrát k tomu došlo v súvislosti s konkrétnymi regulovanými povolaniami týkajúcimi sa sektora zdravotníctva a architektúry. Potom sa postupne vytvoril všeobecný systém vzájomného uznávania pre všetky ostatné regulované povolania v členských štátoch. Tieto rôzne smernice boli neskôr nahradené všeobecnou smernicou 2005/36/ES [1]:

„Táto smernica ustanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý podmieňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na svojom území držbou osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len „hostiteľský členský štát“), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých iných členských štátoch (ďalej len „domovský členský štát“) a ktoré umožňujú držiteľovi uvedených kvalifikácií vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania...

Každý členský štát podmieni prístup k odborným činnostiam lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek a farmaceutov a ich vykonávanie držbou dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V..., ktorý potvrdzuje, že dotknutá osoba získala počas trvania svojej odbornej prípravy a prípadne znalosti a zručnosti...“(zvýraznenie doplnené)

8. Vzájomné uznávanie diplomov na akademické účely sa týka štátneho príslušníka jedného členského štátu, ktorý chce študovať v inom členskom štáte. Jeho cieľom je podporovať a uľahčovať mobilitu študentov v rámci Európskej únie. Podľa článku 149 Zmluvy o ES:

„1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním ich činnosti, pričom plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. 2. Činnosť Spoločenstva sa zameriava na ... podporu mobility študentov a učiteľov, okrem iného podporovaním akademického uznávania diplomov a období štúdia.

To znamená, že členské štáty sú v tejto veci v prvom rade zodpovedné a právomoc Spoločenstva je obmedzená. Rozhodnutie týkajúce sa diplomu štátneho príslušníka z iného členského štátu prijímajú v hostiteľskom členskom štáte jeho príslušné vnútroštátne orgány. V článku 149 ods. 4 sa odkazuje len na motivačné opatrenia a vylučuje sa akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Niektoré príklady opatrení Spoločenstva, ktoré prispeli k podpore akademického uznávania diplomov, sú program Erasmus a Európsky systém prenosu kreditov.

9. Na záver možno konštatovať, že tieto dva druhy vzájomného uznávania sú jasne odlišné. Najmä dostupné nástroje (smernice na jednej strane a stimulačné opatrenia na strane druhej) sa líšia.

A. Tvrdenie, že Komisia riadne neprešetrila, či členský štát B diskriminoval manželku sťažovateľa a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Manželka sťažovateľky má ošetrovateľský diplom vydaný v členskom štáte A, ktorý získala po troch rokoch štúdia. Chcela by mať prístup k špecializovaným ošetrovateľským štúdiám v členskom štáte B a s týmto cieľom adresovala vnútroštátnym orgánom niekoľko žiadostí o uznanie svojho diplomu vydaného členským štátom A. Služba posudzovania kvalifikácie členského štátu B jej však umožní prístup k týmto štúdiám len za predpokladu, že navštevuje jednoročný program na získanie diplomu ošetrovateľa vydaného členským štátom B. To znamená, že by musela prestať pracovať, aby sa mohla zúčastniť na tomto programe, čo sťažovateľ považuje za neprimerané a diskriminačné.

11. Sťažovateľ sa domnieval, že jeho manželka je diskriminovaná a že členský štát B nie je v súlade s právom EÚ a judikatúrou Súdneho dvora [2]. Považoval túto situáciu za nespravodlivú, najmä vzhľadom na podporu voľného pohybu pracovníkov v Európskej únii. Navrhovateľ sa preto domnieval, že Komisia by mala vo veci zasiahnuť. Uviedol, že v tejto súvislosti viackrát kontaktoval Komisiu (23. apríla 1993, 28. decembra 1999, 29. februára 2000, 12. januára 2003 a 28. júla 2008). Komisia odpovedala, že akademické uznávanie diplomov patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti domnieval, že Komisia mala prešetriť, či členský štát B diskriminoval jeho manželku, a v súlade s článkom 226 Zmluvy o ES mala začať príslušné konanie proti členskému štátu B.

12. Komisia pri viacerých príležitostiach (10. februára 2000, 16. marca 2000, 23. januára 2003, 24. septembra 2008) vysvetlila sťažovateľovi situáciu. Vo svojom liste z 10. februára 2000 najprv uviedla, že manželka sťažovateľky získala diplom ošetrovateľky v členskom štáte A pred nadobudnutím účinnosti smerníc 77/452/EHS [3] a 77/453/EHS [4]. Jej odborná príprava nie je v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 77/453/EHS. Získala však odborné uznanie svojho diplomu ako kvalifikovaná zdravotná sestra. Manželka sťažovateľky následne získala od ministerstva zdravotníctva členského štátu B druhé odborné uznanie svojho diplomu, ktoré jej umožnilo prístup k ošetrovateľskému povolaniu a možnosť vykonávať povolanie za rovnakých podmienok ako držitelia diplomu členského štátu B. Komisia uviedla, že odborné uznanie diplomov umožňuje osobám, ktoré majú diplom z inej krajiny, pracovať v hostiteľskom členskom štáte. To však neznamená, že diplom sa považuje za rovnocenný s vnútroštátnym diplomom. Odvolal sa na vec 71/1976 Thieffry [5], v ktorej Súdny dvor rozlišoval medzi uznávaním diplomov na odbornej a akademickej úrovni. Zdôraznila, že za akademické uznávanie diplomu sú zodpovedné členské štáty. Na tento druh uznávania sa právo Spoločenstva nevzťahuje. Komisia dodala, že vnútroštátne orgány sú oprávnené stanoviť v tejto súvislosti osobitné pravidlá (keďže neexistujú žiadne pravidlá Spoločenstva, ktoré by od členského štátu vyžadovali uznanie zahraničného diplomu na akademické účely).

13. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že sťažnosť podľa článku 226 Zmluvy o ES je prípustná, ak členský štát porušil právo Spoločenstva. Pokiaľ ide o vzdelávanie, v článku 149 Zmluvy o ES sa uvádza, že Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby podporovaním a doplňovaním ich činnosti pri plnom rešpektovaní zodpovednosti jednotlivých členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Uznávanie diplomov na akademické účely je preto zodpovednosťou členských štátov. V tejto oblasti musí Komisia len skontrolovať, či odmietnutie uznať diplom nie je založené na priamej alebo nepriamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. Takáto diskriminácia v tomto žalobnom dôvode neexistovala.

Hodnotenie ombudsmana

14. Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 211 Zmluvy o ES musí Komisia ako "strážkyňa zmluvy" zabezpečiť uplatňovanie práva Spoločenstva.

15. Komisia pri plnení svojej povinnosti vyšetruje možné porušenia práva Spoločenstva, o ktorých sa dozvedela najmä v dôsledku sťažností občanov. Ak sa Komisia na základe svojho vyšetrovania domnieva, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, článok 226 Zmluvy o ES mu dáva právomoc začať konanie o nesplnení povinnosti proti zodpovednému členskému štátu a prípadne predložiť vec Európskemu súdnemu dvoru.

16. Manželka sťažovateľa chce navštevovať špecializované ošetrovateľské štúdium v členskom štáte B. Táto vec sa preto zaoberá vzájomným uznávaním diplomu vydaného v členskom štáte A v členskom štáte B na akademické účely. Vzhľadom na odseky 6 až 9 tohto rozhodnutia sa ombudsman domnieva, že vysvetlenie Komisie, prečo nezačala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES, je primerané. Žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa osobitne nezaoberá vzájomným uznávaním diplomov na akademické účely. V dôsledku toho v prejednávanej veci nemôže dôjsť k porušeniu práva Spoločenstva.

17. Ako uviedla Komisia, hoci vzájomné uznávanie diplomov na akademické účely je zodpovednosťou členských štátov, Komisia musí ešte overiť, či nedochádza k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, ktorá je obsiahnutá v článku 12 Zmluvy o ES. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach nespochybnil vyhlásenie Komisie, že neexistoval žiadny prvok preukazujúci diskrimináciu. Keďže sťažovateľ neposkytol dôkazy na obhajobu svojho prípadu, ombudsman môže dospieť len k záveru, že stanovisko Komisie je primerané.

18. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Komisie. Z toho vyplýva, že tomuto tvrdeniu nemožno vyhovieť.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 26. novembra 2009

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22.

[2] Poukázal na tieto prípady: Vec 263/86, Belgický štát/Humbel, Zb. 1988, s. 5365; Vec 39/86, Lair/Universität Hannover, Zb. 1988, s. 3161; Vec 197/86 Brown/Secretary of State for Scotland, Zb. 1988, s. 3205; Vec 293/83, Gravier/Ville de Liège, Zb. 1985, s. 593; Vec 222/86, Unectef/Heylens, Zb. 1987, s. 4097; Vec C-308/89, Di Leo/Land Berlin, Zb. 1990, s. I-4185; Vec C-340/89 Vlassopoulou/Ministerium für Justiz, Bundes- u. Europaangelegenheiten Baden-Württemberg, Zb. 1991, s. I-2357.

[3] Smernica Rady 77/452/EHS z 27. júna 1977 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania tohto práva usadiť sa a slobody poskytovať služby (Ú. v. ES L 176, s. 1 – 7; Mim. vyd. 05/001, s. 23).

[4] Smernica Rady 77/453/EHS z 27. júna 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa činností sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť (Ú. v. ES L 176, s. 8 – 10; Mim. vyd. 05/001, s. 23).

[5] Vec 71/76 Thieffry/Conseil de l'ordre des avocats à la cour de Paris, Zb. 1977, s. 765.