Späť na Sťažnosť

1. Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní, ktoré zorganizoval Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) s cieľom stať sa európskym štátnym zamestnancom (otvorené výberové konanie COM/A/2/02 – Životné prostredie). Jeho kandidatúra nebola úspešná.

2. Sťažovateľka v marci 2004 napísala úradu EPSO a požiadala ho o informácie o i) jej výsledkoch v rôznych častiach ústnej skúšky a ii) o tom, koľko Švédov sa zúčastnilo na ústnej skúške. EPSO odpovedal, že mu nemôže poskytnúť požadované informácie, pretože sú dôverné. Sťažovateľka považovala argument úradu EPSO za neprimeraný, a preto sa sťažovala ombudsmanovi (sťažnosť 422/2005/TN)[1].

3. V súlade s článkom 195 Zmluvy o ES ombudsmanka zistila, že neexistujú dostatočné dôvody na prešetrenie sťažnosti 422/2005/TN, keďže sťažovateľka neposkytla dostatok dôkazov na podporu svojho tvrdenia, že EPSO poskytol neprimeranú odpoveď. Prípad bol preto uzavretý a sťažovateľke bolo oznámené, že ak chce vo veci pokračovať, mala by ombudsmanovi poskytnúť kópiu odpovede úradu EPSO.

4. Vo februári 2005 sťažovateľka podala ombudsmanovi novú sťažnosť, do ktorej zahrnula kópiu listu, ktorý jej zaslal EPSO.

Predmet žiadosti

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že úrad EPSO poskytol neprimeranú odpoveď na jej žiadosť o informácie týkajúce sa i) jej výsledkov v rôznych častiach ústnej skúšky a ii) počtu Švédov, ktorí sa zúčastnili na ústnej skúške.

Požiadavku

6. Sťažnosť bola postúpená úradu EPSO, ktorý predložil stanovisko. Sťažovateľ bol potom vyzvaný, aby predložil pripomienky k stanovisku. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

7. Po dôkladnom zvážení sťažnosti a stanoviska ombudsmanka nebola spokojná s tým, že úrad EPSO primerane reagoval na oba aspekty tvrdenia sťažovateľa. Preto predložil úradu EPSO návrh na priateľské riešenie. Odpoveď úradu EPSO bola postúpená sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

8. Keďže nebol spokojný s odpoveďou úradu EPSO na jeho návrh priateľského riešenia, ombudsman tento návrh zopakoval vo forme návrhu odporúčania. Podrobné stanovisko úradu EPSO k návrhu odporúčania bolo sťažovateľovi oznámené telefonicky 26. novembra 2008.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Údajne neprimeraná odpoveď na žiadosť o informácie o výsledkoch sťažovateľa v rôznych častiach ústnej skúšky.

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Sťažovateľ tvrdil, že nebolo rozumné pred uchádzačmi tajiť, aké silné a slabé stránky mali v teste.

10. EPSO vo svojom stanovisku tvrdil, že na účely hodnotenia výkonnosti uchádzačov počas ústnej skúšky výberová komisia pred uskutočnením skúšok vypracovala hodnotiaci formulár v súlade s oznámením o výberovom konaní. Hodnotiaci formulár obsahoval výberové kritériá stanovené v oznámení o výberovom konaní. S cieľom zaručiť objektívnosť a rovnosť výberového konania výbor pri hodnotení všetkých uchádzačov v predmetnom výberovom konaní uplatňoval tieto kritériá jednotným a koherentným spôsobom. Hodnotiaci formulár je však súčasťou práce Jednotnej rady, ktorá je v súlade s článkom 6 prílohy III k služobnému poriadku tajná. Úrad EPSO pripomenul, že ombudsman považoval tento prístup vo svojom rozhodnutí vo veci 481/2002/IP [2] za opodstatnený. Z tohto dôvodu nemožno uchádzačovi poskytnúť hodnotiaci formulár.

11. Úrad EPSO ďalej poukázal na to, že počas ústnej skúšky výberová komisia nielen konštatuje, či uchádzač odpovedal na otázky „správne“ alebo „nesprávne“, ale aj všeobecnejšie a nezávisle hodnotí, či je uchádzač schopný plniť úlohy uvedené v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia hodnotí uchádzačov počas ústnej skúšky nielen na základe obsahu odpovedí, ale aj na základe toho, ako odpovede preukazujú schopnosť uchádzačov logicky uvažovať a prispôsobiť sa multikultúrnemu pracovnému prostrediu. Rada je povinná porovnať kvalifikáciu uchádzačov počas ústnej skúšky s cieľom vybrať tých uchádzačov, ktorí sú najvhodnejší na plnenie úloh týkajúcich sa obsadzovaných pracovných miest. Judikatúra súdov Spoločenstva potvrdila, že práca výboru počas ústnych skúšok nie je automatická, ale pozostáva z hodnotenia, ktoré poskytuje priestor na voľnú úvahu. V súlade s povinnosťou odôvodniť rozhodnutia spôsobujúce ujmu EPSO informoval sťažovateľku o jej výsledkoch v každej z rôznych skúšok. V judikatúre sa zdôraznilo, že vzhľadom na to, že výsledky uchádzača v rôznych testoch vo výberovom konaní sú dostatočným vysvetlením hodnotenia výberovej komisie, výberová komisia nie je povinná uviesť, ktoré odpovede uchádzača sa považovali za nedostatočné, a dôvody, ktoré k tomu viedli, aby vysvetlila, prečo daný uchádzač nebol zaradený do rezervného zoznamu [3].

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

12. Ombudsman poznamenal, že v súhrne sa v liste EPSO z 2. apríla 2004 adresovanom sťažovateľovi uvádzalo toto: Pred ústnou skúškou výberová komisia dôkladne prediskutovala hodnotenie a rozdelenie bodov medzi rôzne kritériá uvedené v oznámení o výberovom konaní. Po ukončení ústnych testov výberová komisia po prerokovaní a zohľadnení hodnotenia každého jednotlivého kritéria každým členom výberovej komisie jednomyseľne stanovila konečný počet bodov pre každého uchádzača. Povaha otázok, ktoré boli položené počas ústnej skúšky, bola v zásade široká. S cieľom určiť, či uchádzač jednoducho zložil ústnu skúšku alebo ju zložil s rozlíšením, výberová komisia požadovala nielen „správne“ odpovede, ale aj to, aby uchádzači odôvodnili svoje odpovede logickým a dobre štruktúrovaným spôsobom. Výberová komisia zdôraznila, že ústna skúška bola súčasťou výberového konania na prijatie do zamestnania, a nie tradičnou skúškou, počas ktorej sa vykonalo porovnávacie hodnotenie výkonnosti všetkých uchádzačov. Hodnotenie ústnej skúšky predstavovalo dôvernú časť práce komisie a EPSO preto nemohol poskytnúť iné informácie ako výsledky, ktoré boli oznámené v jeho liste zo 16. marca 2004.

13. Ombudsmanka považovala za primerané vysvetlenie úradu EPSO, že výberová komisia počas ústnej skúšky nielen skúma správnosť odpovedí uchádzača, ale aj všeobecnejšie hodnotí schopnosť uchádzača logicky uvažovať a prispôsobiť sa multikultúrnemu prostrediu, ako aj to, či je schopný plniť úlohy uvedené v príslušnom oznámení o výberovom konaní. Ombudsman sa tiež domnieval, že je rozumné považovať ústnu skúšku, ako je opísaná v časti B.3 oznámenia o výberovom konaní, za jedinú skúšku bez jasne vymedzených a oddelených častí a že výberová komisia by bola skutočne oprávnená vykonať celkové hodnotenie výkonnosti uchádzačov a poskytnúť im len konečné hodnotenie.

14. Ombudsman však poznamenal, že úrad EPSO vo svojom liste z 2. apríla 2004 adresovanom sťažovateľovi uviedol, že výberová komisia pred ústnou skúškou dôkladne prediskutovala hodnotenie a rozdelenie bodov medzi rôzne kritériá uvedené v oznámení o výberovom konaní [4]. Tento list viedol ombudsmana k záveru, že výberová komisia v skutočnosti rozpísala známky uchádzačov, pričom udelila individuálnu známku za každý z aspektov, ktorých sa týkala ústna skúška a ktoré sú uvedené v oznámení o výberovom konaní, a neobmedzila sa len na vytvorenie jednej konečnej známky. Ombudsmana nepresvedčilo tvrdenie EPSO, že takýto hodnotiaci hárok ústnej skúšky, keď sa výberová komisia rozhodne ho použiť, predstavuje prvok práce výberovej komisie, na ktorý sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, čo mu bráni oznámiť ho uchádzačom. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k predbežnému záveru, že odmietnutie úradu EPSO poskytnúť sťažovateľke jej výsledky v rôznych častiach ústnej skúšky z dôvodu, že tieto informácie sú dôverné, by mohlo predstavovať prípad nesprávneho úradného postupu.

15. Ombudsman preto predložil úradu EPSO návrh na priateľské riešenie, v ktorom odporučil, aby úrad EPSO prehodnotil svoje rozhodnutie neposkytnúť sťažovateľke jej výsledky v rôznych častiach ústnej skúšky.

Argumenty úradu EPSO predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

16. Úrad EPSO vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana poukázal na to, že povinnosť výberovej komisie bola stanovená v oznámení o výberovom konaní. Stanovilo sa v ňom len to, že ústna skúška sa má ohodnotiť na stupnici od 0 do 40 bodov. V oznámení o výberovom konaní sa neuvádzalo, ako by sa mali body rozdeliť medzi oblasti znalostí, ktoré sa majú testovať. S cieľom vyhodnotiť uchádzačov z rovnakých dôvodov sa však výberová komisia rozhodla rozdeliť 40 bodov na základe toho, aké dôležité sú podľa nej tieto štyri kritériá. Rozhodnutie o tom, či sa body rozdelia medzi kritériá, je výlučnou zodpovednosťou výberovej komisie konajúcej v súlade s jej širokým priestorom na voľné uváženie, ako sa uznáva v príslušnej judikatúre. Skutočnosť, že k tomu došlo v prejednávanej veci a že EPSO ako gesto transparentnosti dobrovoľne informoval sťažovateľa listom z 2. apríla 2004 o rozhodnutí výberovej komisie v tejto súvislosti, mu neukladá povinnosť poskytnúť dodatočné informácie.

17. Úrad EPSO poukázal na to, že ombudsman vo svojom rozhodnutí vo veci 481/2001/IP uviedol, že hodnotiaci formulár vypracovaný výberovou komisiou pre ústnu skúšku je tajným dokumentom. EPSO ďalej uviedol, že hodnotiaci formulár obsahuje okrem iného počet bodov udelených pri hodnotení vedomostí a schopností uchádzača. Poskytnutím prístupu k týmto údajom o získaných výsledkoch by sa čiastočne odhalil aj obsah hodnotiaceho formulára vypracovaného výberovou komisiou. To sa nemohlo povoliť, pretože hodnotiaci formulár sa považuje za tajný v celom rozsahu. Dokumenty, ktoré sa výberová komisia rozhodne vypracovať s cieľom pomôcť jej stanoviť konečný výsledok, sú interné dokumenty, v ktorých sa uvádza výsledok jej rokovaní. Preto ich nemožno oznámiť žiadnemu uchádzačovi. Skutočnosť, že predmetný dokument, ktorý opisuje rokovania výboru, je tajný, ako aj skutočnosť, že požadované informácie neboli oznámené žiadnemu uchádzačovi, znamenali, že EPSO nemohol kladne odpovedať na žiadosť ombudsmana.

18. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však úrad EPSO súhlasil s tým, že uchádzačov v budúcich výberových konaniach bude informovať o rozdelení ich známok v prípadoch, keď menovací orgán vymedzí prísnejší právny rámec, ktorý má výberová komisia dodržiavať v oznámení o výberovom konaní.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

19. Dôvodom, prečo úrad EPSO odmietol informovať sťažovateľku o jej výsledkoch v rôznych častiach ústnej skúšky, bolo, že sa domnieval, že tieto informácie patria do rozsahu pôsobnosti článku 6 prílohy III k služobnému poriadku, v ktorom sa stanovuje, že „konanie výberovej komisie je tajné.“Úrad EPSO tvrdil, že v predmetnom oznámení o výberovom konaní sa stanovuje, že za ústnu skúšku sa udelí najviac 40 bodov. Nešpecifikovalo sa v ňom však, ako by sa tieto body mali rozdeliť medzi kritériá, ktoré sa majú analyzovať. Ak sa však v budúcich oznámeniach o výberových konaniach vymedzí prísnejší právny rámec, ktorým sa má riadiť výberová komisia, úrad EPSO bude uchádzačov informovať o rozdelení ich bodov v ústnych testoch. EPSO teda zrejme tvrdil, že rozdelenie známok už nespadá pod článok 6 prílohy III služobného poriadku v prípadoch, keď je takéto rozdelenie stanovené v oznámení o výberovom konaní.

20. Inštitúcie Spoločenstva sú však pri vypracúvaní oznámení o výberových konaniach viazané služobným poriadkom, akým je článok 6 prílohy III. Podľa judikatúry Súdneho dvora známky pridelené uchádzačom odrážajú porovnávacie posúdenie vykonané výberovou komisiou. Na toto porovnávacie posúdenie Jednotnej rady sa teda vzťahuje ustanovenie o utajení uvedené v článku 6 prílohy III k služobnému poriadku. Preto, prísne vzaté, posledná známka z ústnej skúšky tiež spadá pod článok 6 prílohy III služobného poriadku. Konečná známka sa však napriek tomu oznámi uchádzačovi, aby si inštitúcia splnila svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia [5].

21. Nie je to preto skutočnosť, že „právny rámec“ pre hodnotenie je stanovený v oznámení o výberovom konaní, ktoré umožňuje oznámenie známok uchádzačom. Ak sa teda EPSO domnieva, že rozdelenie známok môže byť oznámené uchádzačom v budúcnosti, nie je jasné, prečo by rozdelenie známok, ak takéto rozdelenie známok už existuje, nemohlo byť oznámené uchádzačom v súčasnosti. Skutočnosť, že rozpis známok nebol oznámený žiadnemu inému uchádzačovi, nepredstavuje v tejto súvislosti problém, keďže zásada rovnosti zaobchádzania by bola porušená len vtedy, ak by žiadosti iných uchádzačov o prístup k týmto známkam boli zamietnuté.

Návrh odporúčania ombudsmanky pre úrad EPSO

22. Na základe uvedených skutočností ombudsman usúdil, že prístup navrhnutý v jeho návrhu na priateľské riešenie stále predstavuje vhodný spôsob riešenia tejto záležitosti. Zopakoval preto svoj návrh na priateľské riešenie vo forme návrhu odporúčania.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

23. V záujme dobrej správy vecí verejných úrad EPSO vo svojom podrobnom stanovisku poskytol sťažovateľke, uchádzačke, ktorej meno nebolo zaradené do rezervného zoznamu výberového konania COM/A/2/02, body, ktoré výberová komisia udelila jednotlivým častiam jej ústnej skúšky.

24. Počas telefonického rozhovoru z 26. novembra 2008 sťažovateľka informovala útvary ombudsmana, že je spokojná s výsledkom vyšetrovania ombudsmana.

B. Údajne neprimeraná odpoveď na žiadosť o informácie o tom, koľko Švédov sa zúčastnilo na ústnej skúške.

Argumenty predložené ombudsmanovi

25. V reakcii na toto tvrdenie EPSO tvrdil, že účelom štatistík, ktoré vedie, je uspokojiť jeho vlastné potreby ako organizátora výberových konaní. Počas výberového konania nemožno od úradu EPSO vyžadovať, aby „na požiadanie“ a v súlade s konkrétnymi želaniami uchádzača poskytol štatistiky alebo informácie, ktoré nie sú súčasťou bežného výberového konania. Prekročiť rámec toho, čo sa uchádzačom poskytuje počas výberového konania, by bolo v rozpore so zásadou dobrého riadenia zdrojov a mohlo by poškodiť osobitné úlohy zamestnancov. Bolo by to tiež v rozpore s cieľom výberového konania, ktorým je umožniť inštitúciám prijímať úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti v súlade so služobným poriadkom.

26. Keďže však verejné výberové konanie COM/A/2/02 bolo ukončené, úrad EPSO mohol odpovedať na otázku vo svojom stanovisku k sťažnosti a informovať sťažovateľa, že len jeden z dvoch Švédov, ktorí boli pozvaní na ústny test, bol zaradený do rezervného zoznamu.

Hodnotenie ombudsmana

27. Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby úradníci inštitúcií Spoločenstva boli čo najprospešnejší a čo najúplnejšie a najpresnejšie odpovedali na otázky verejnosti [6]. Pokiaľ ide o tvrdenia EPSO založené na neposkytnutí požadovaných informácií, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, v čom by poskytnutie požadovaných informácií bolo v rozpore so zásadou riadneho hospodárenia so zdrojmi v takom rozsahu, aby táto zásada mohla mať prednosť pred zásadami riadnej správy vecí verejných. Okrem toho EPSO nevysvetlil, v čom sa domnieva, že poskytnutie požadovaných informácií by bolo v rozpore s účelom výberového konania, teda ako by poskytnutie informácií poškodilo prijímanie úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti. Na základe odôvodnenia úradu EPSO, že požadované informácie by mohli byť poskytnuté po ukončení výberového konania, ombudsman nevidí dôvod, prečo by tie isté informácie nemohli byť poskytnuté v čase podania žiadosti, keďže sa zdá, že žiadosť bola podaná po vytvorení rezervného zoznamu pre predmetné výberové konanie.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že úrad EPSO konal nesprávne, keď odmietol poskytnúť predmetné informácie v čase podania žiadosti. Keďže však informácie o tom, koľko Švédov sa zúčastnilo na ústnom teste, boli poskytnuté v stanovisku úradu EPSO, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi, ombudsman nepovažuje za dôvod ďalej sa zaoberať otázkou, či odpoveď úradu EPSO na žiadosť sťažovateľa bola ako taká neprimeraná.

C. Závery

Ombudsman víta, že úrad EPSO prijal jeho návrh odporúčania, a domnieva sa, že oznámenie výsledkov sťažovateľa v rôznych častiach ústnej skúšky predstavuje uspokojivé opatrenie na jeho vykonanie.

Ombudsmanka ďalej nepovažuje za opodstatnené zaoberať sa otázkou, či odpoveď úradu EPSO na žiadosť sťažovateľa o informácie o tom, koľko Švédov sa zúčastnilo na ústnom teste, bola ako taká neprimeraná.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 19. decembra 2008

[1] V sťažnosti 422/2005/TN sťažovateľ uviedol aj niekoľko ďalších tvrdení, ktoré boli vyhlásené za neprípustné. Keďže tieto tvrdenia nie sú predmetom vyšetrovania tejto sťažnosti, nie sú výslovne uvedené v tomto rozhodnutí.

[2] Ombudsman poznamenáva, že správne číslo prípadu sa zdá byť 481/2001/IP. Rozhodnutie je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

[3] Vec T-153/95 Kaps/Súdny dvor, Zb. 1996, VS s. I-A-233 a II-663.

[4] Podčiarkuje to ombudsmanka. Ombudsman poznamenáva, že úrad EPSO vo svojom liste z 2. apríla 2004 uviedol, že rozdelenie bodov medzi rôzne „kritériá“ uvedené v oznámení o výberovom konaní bolo prediskutované pred ústnou skúškou. Ombudsmanka sa domnieva, že v tejto diskusii boli vymenované „oblasti“ alebo „aspekty“, ktorých sa treba dotknúť a ktoré sa majú vyhodnotiť počas ústnych skúšok, a nie „kritériá výberu“.

[5] Pozri napríklad vec C-254/95, Parlament/Innamorati, Zb. 1996, s. I-3423, body 24 a 28 – 31. Ombudsman pripomína, že vec Innamorati sa týkala povinnosti odôvodnenia a spôsobu zosúladenia tejto povinnosti s článkom 6 prílohy III k služobnému poriadku. Ombudsman však poznamenáva, že neskoršia judikatúra naznačuje, že absolútna povaha článku 6 prílohy III služobného poriadku môže byť ďalej obmedzená napríklad zásadou transparentnosti (pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Pyres/Komisia, T-72/01, Zb. VS s. IA-169 a II-861, bod 70).

[6] Pozri napríklad článok 12 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).