V Štrasburgu 6. novembra 2007

Vážený pán L.,

Dňa 11. septembra 2006 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) v súvislosti s verejným výberovým konaním EPSO/B/7/03.

Dňa 19. októbra 2006 som postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO. V dňoch 24. a 25. októbra 2006 ste požiadali o opätovné preskúmanie prípustnosti určitých aspektov Vašej sťažnosti. Dňa 4. decembra 2006 som Vás a riaditeľa úradu EPSO informoval o rozsahu môjho vyšetrovania Vašej sťažnosti.

EPSO zaslal svoje stanovisko 27. februára 2007. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 24. apríla a 21. júna 2007.

Dňa 17. októbra 2006 ste požiadali o informácie o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Vašou sťažnosťou. Tieto informácie Vám boli poskytnuté 23. októbra 2006.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Skutočnosti podľa sťažovateľa možno zhrnúť takto.

Sťažovateľ, úradník Európskej komisie, sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/B/7/03 (asistenti B5/B4 – korektor)(1). Testy predbežného výberu a písomné testy sa uskutočnili 24. apríla 2004. Výberová komisia 18. mája 2004 vyzvala sťažovateľa, aby predložil svoju úplnú prihlášku do 18. júna 2004. Dňa 9. augusta 2004 ho výbor informoval, že jeho prihláška bola zamietnutá, pretože nespĺňala podmienku odbornej praxe.

Dňa 17. augusta 2004 sťažovateľ požiadal o opätovné preskúmanie svojej žiadosti, pričom tvrdil, že táto žiadosť preukazuje, že má príslušnú odbornú prax. Ďalej predložil všetky podporné dokumenty a vysvetlil, že pracoval ako úradník B vo francúzskej verejnej službe a viac ako päť rokov vykonával úlohy korektora.

Keďže nedostal žiadnu odpoveď na svoju žiadosť, 9. septembra 2004 zaslal e-mail Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev (OPOCE), na ktorý nedostal žiadnu odpoveď.

Dňa 17. septembra 2004 sťažovateľ zaslal OPOCE ďalší e-mail so žiadosťou o informácie o pokroku dosiahnutom v súvislosti s jeho žiadosťou. Požiadal tiež, aby mu boli poskytnuté jeho známky, známka požadovaná na to, aby mohol byť vyzvaný na podanie úplnej prihlášky, a známka požadovaná na to, aby mohol byť pozvaný na ústnu skúšku. Opäť nedostal žiadnu odpoveď.

V ten istý deň mu predseda výberovej komisie (z 15. septembra 2004) odpovedal na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie, pričom uviedol, že osvedčenia, ktoré predložil, nepreukazujú, že má požadovanú odbornú prax.

Dňa 18. októbra 2004 podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku s cieľom zrušiť rozhodnutia výberovej komisie z 9. augusta 2004 a 15. septembra 2004 a prerušiť výberové konanie. Jeho sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa konkrétne týkala:

• nedodržanie Európskeho kódexu dobrej správnej praxe výberovou komisiou, pokiaľ ide o lehotu na odpoveď na jeho žiadosti;
• skutočnosť, že nedostal žiadnu odpoveď na svoju žiadosť o prístup k svojim ochranným známkam; známky posledného uchádzača prijaté po testoch predbežného výberu; a známky posledného uchádzača pozvaného na ústnu skúšku.

Dňa 13. novembra 2004 bol zoznam úspešných uchádzačov uverejnený v úradnom vestníku a 6. januára 2005 na internetovej stránke EPSO.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi uviedol tieto tvrdenia a tvrdenia:

(1) Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď výberovej komisie na jeho žiadosť o prehodnotenie bola zaslaná neskoro, t. j. jeden deň pred ústnou skúškou.

Podľa sťažovateľa odpoveď na jeho žiadosť o prehodnotenie nebola zaslaná v dvojtýždňovej lehote stanovenej v časti 4 (Riešenie vyšetrovaní)(2) kódexu dobrej správnej praxe Komisie. Rovnako ani upomienka, ktorú zaslal 9. septembra 2004, neobdržala žiadnu odpoveď. Odpoveď bola nakoniec zaslaná deň pred dátumom ústneho testu, ktorý bol podľa sťažovateľa oneskorený.

(2) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") neodpovedal na jeho žiadosť o informácie, v ktorej požiadal, aby mu boli poskytnuté jeho známky, známka požadovaná na to, aby mohol byť vyzvaný na predloženie úplnej prihlášky, a známka požadovaná na to, aby mohol byť pozvaný na ústny test.

Nikdy nedostal odpoveď na svoju žiadosť podanú 17. septembra 2004. Podľa neho EPSO nedodržal nariadenie č. 1049/2001 a Chartu základných práv. Domnieval sa, že by mu mal byť umožnený prístup k jeho osobnému spisu, t. j. k jeho známkam. Ďalej tvrdil, že známky potrebné na prístup do rôznych fáz súťaže nie sú dôverné a zvyčajne sa uvádzajú v listoch informujúcich sťažovateľov, že boli vylúčení zo súťaže.

(3) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO neodpovedal na jeho sťažnosť podľa článku 90 z 18. októbra 2004.

Sťažovateľ poukázal na to, že nikdy nedostal odpoveď na svoju sťažnosť podľa článku 90. Dodal, že si je vedomý toho, že neexistencia odpovede predstavuje implicitné rozhodnutie o zamietnutí jeho sťažnosti. Domnieva sa však, že inštitúcie by mali zrušiť implicitné rozhodnutia a že by mali vždy odpovedať občanom. Rozhodnutie o implicitnom zamietnutí žiadosti je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia a s cieľom vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktorým je nájsť priateľské riešenie.

(4) Sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia nesprávne zamietla jeho žiadosť z 15. septembra 2004 a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia:

i) Tvrdil, že k svojej prihláške pripojil všetky relevantné podporné dokumenty stanovené v oznámení o výberovom konaní.

Sťažovateľ poukázal na to, že nebol schopný poskytnúť podrobné pracovné certifikáty, pretože niekoľko rokov pred účasťou na výberovom konaní pracoval ako korektor a jeho nadriadení v tom čase zmenili pozície. To je dôvod, prečo namiesto toho poskytol kópie pracovných zmlúv a výplatných pások.

ii) Výberová komisia nebola oprávnená požadovať podrobnejšie dokumenty.

Dokumenty, ako sú tie, ktoré poskytol sťažovateľ, nie sú vypracované tak, aby slúžili ako podporné dokumenty k prihláške do výberového konania. V dôsledku toho sú menej presné. Tak je to aj v prípade listín vydaných vnútroštátnou verejnou službou. Tvrdil, že podľa oznámenia o výberovom konaní by povaha úloh mala byť uvedená v príslušných podporných dokumentoch. Okrem toho sa v príručke pre žiadateľov uvádzalo, že výplatné pásky a pracovné zmluvy boli primerané. V dôsledku toho a podľa judikatúry súdov Spoločenstva (4) výberová komisia nemohla požadovať podrobnejšie dokumenty, pretože by doplnila požiadavku, ktorá nebola uvedená ani v oznámení o výberovom konaní, ani v príručke pre uchádzačov.

iii) Výberová komisia diskriminovala uchádzačov z francúzskej štátnej verejnej služby tým, že nezohľadnila obsah francúzskych správnych aktov.

Sťažovateľ tvrdil, že francúzske správne právo vymedzuje obsah správnych aktov týkajúcich sa jeho profesijnej situácie. V dôsledku toho nebol schopný predložiť iné dokumenty na preukázanie svojej odbornej praxe. Pripomenul, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva (5) musí výberová komisia pri posudzovaní dokumentov predložených uchádzačmi uplatňovať príslušné vnútroštátne právo. Sťažovateľ tiež nepochopil relevantnosť požiadavky poskytnúť podrobnejšie dokumenty, keďže samotné európske inštitúcie ju pri vymenúvaní zamestnancov nedodržiavajú. Rozhodnutia menovacích orgánov sa v súhrne netýkajú konkrétnych úloh úradníka alebo zamestnanca, ktorý sa prijíma.

(5) Sťažovateľ takisto tvrdil, že porada výberovej komisie s cieľom zostaviť zoznam úspešných uchádzačov a jej následné rozhodnutie uverejniť zoznam sú nesprávne, pretože v súlade s článkom 25 služobného poriadku (6) malo byť rozhodnutie o prípade sťažovateľa prijaté vopred.

Sťažovateľ sa domnieval, že výberová komisia tým, že konala tak, ako konala, porušila zásadu rovnosti medzi uchádzačmi, keďže podľa jeho názoru mal dobré šance uspieť vo výberovom konaní. Rada ho nezákonne vylúčila zo súťaže a obmedzila jeho výber a jeho diskrečnú právomoc (7). Podľa judikatúry súdov Spoločenstva to malo viesť k zrušeniu hospodárskej súťaže.

Požiadavku

Stanovisko úradu EPSO

Stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto.

Skutkový stav

Sťažovateľ požiadal o vytvorenie rezervného zoznamu asistentov (B5/B4) v oblasti korektúry a výroby vo verejnom výberovom konaní EPSO/B/7/03 uverejnenom 4. júla 2003.

Uchádzači museli pred 15. septembrom 2003 získať diplom o postsekundárnom vzdelaní, ako aj minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti výberového konania na rovnakej úrovni, ako je úroveň opísaná vo výberovom konaní. Odborná prax mala byť získaná po získaní uvedeného diplomu.

Navrhovateľ požiadal o oblasť korektúry (kolónka 2), ktorá zahŕňala tieto povinnosti:

„Od korektorov, ktorí pracujú pod dohľadom, sa bude očakávať, že budú korigovať rukopisy vo francúzskom jazyku.

To zahŕňa:

- príprava rukopisov z hľadiska štýlu a typografie,

- korektúry dokladov tlačiarne,

- doručenie príkazu „pass for press“,

účasť na tvorbe publikácií,

účasť na organizácii a následnom sledovaní výrobného procesu v oblasti publikácií.“

Súťaž pozostávala zo štyroch krokov, ktoré predchádzali zostaveniu rezervného zoznamu:

1. tri testy predbežného výberu s možnosťou výberu z viacerých odpovedí;
2. preskúmanie prihlášok 55 najlepších uchádzačov výberovou komisiou s cieľom zistiť, či spĺňajú všetky výberové požiadavky. Najlepší uchádzači boli definovaní ako tí, ktorí dosiahli najvyšší počet bodov v testoch predbežného výberu a požadovaný minimálny počet bodov v každom z týchto testov;
3. písomný test pre uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali prvý a druhý stupeň,
4. ústny test, na ktorý bolo pozvaných 24 najlepších uchádzačov, ktorí získali aspoň 30 bodov v písomných testoch.

Sťažovateľ bol po druhom stupni vylúčený, pretože po získaní diplomu umožňujúceho účasť na výberovom konaní nezískal odbornú prax v trvaní aspoň troch rokov vo zvolenej oblasti a na úrovni povinností opísaných v oznámení o výberovom konaní. Dňa 9. augusta 2004 bol sťažovateľ zodpovedajúcim spôsobom informovaný.

Dňa 17. augusta 2004 podal sťažovateľ žiadosť o opätovné posúdenie svojej žiadosti.

Dňa 15. septembra 2004 výbor potvrdil svoje rozhodnutie, pretože osvedčenia, ktoré sťažovateľ priložil k svojej prihláške, nepreukazujú, že mal požadovanú odbornú prax v oblasti výberového konania.

Dňa 18. októbra 2004 sťažovateľ podal sťažnosť podľa článku 90.

Pripomienky
(1) Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď výberovej komisie na jeho žiadosť o prehodnotenie bola odoslaná neskoro vzhľadom na plánovaný dátum ústnej skúšky.

Sťažovateľ bol vylúčený po druhej fáze súťaže, t. j. po preskúmaní jeho žiadosti, a bol o tom zodpovedajúcim spôsobom informovaný. Dátumy ústnej skúšky nemali žiadny vplyv na rozhodnutia prijaté vo vzťahu k sťažovateľovi.

(2) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO neodpovedal na žiadosť sťažovateľa o informácie, v ktorej žiadal, aby mu boli poskytnuté jeho známky, známka požadovaná na to, aby bol vyzvaný na podanie úplnej prihlášky, a známka požadovaná na to, aby bol pozvaný na ústny test.

Požadovaný minimálny počet bodov na pripustenie do druhého kola výberového konania (úplná prihláška) a na pozvanie na ústny test bol uvedený v oznámení o výberovom konaní v bodoch B.1 a B.2. Okrem toho počet bodov, ktoré uchádzači získali v predbežných testoch, nemal žiadny následný vplyv na výsledky výberového konania. Sťažovateľ nebol vylúčený z dôvodu bodov, ktoré získal v testoch predbežného výberu, ale preto, že nesplnil jednu z podmienok výberu.

Pokiaľ ide o informácie, ktoré si uchádzači mohli vyžiadať, v oznámení o výberovom konaní sa uvádzalo, že si môžu vyžiadať:

1. kópiu ich odpovedí a správnych odpovedí na testy predbežného výberu;
2. opätovné posúdenie ich prihlášky zaslaním listu do 20 kalendárnych dní od oznámenia rozhodnutia výberovej komisie.

EPSO poukázal na to, že sťažovateľ vo svojej žiadosti zo 17. augusta 2004 nepožiadal o informácie týkajúce sa známky získanej v predbežných testoch.

Okrem toho s cieľom zaručiť pravosť takýchto žiadostí EPSO odpovedal len na žiadosti zaslané listom a podpísané uchádzačmi v stanovených lehotách, a nie na žiadosti zaslané e-mailom, keďže neexistovala žiadna záruka, že tieto žiadosti zaslali samotní uchádzači.

Sťažovateľ získal X bodov zo 40 v teste a), Y bodov z 20 v teste b) a Z bodov z 20 v teste c). Na to, aby boli uchádzači vyzvaní na predloženie úplnej prihlášky, musia v každom teste získať požadovaný minimálny počet bodov a celkovo 50,50 bodu.

Keďže sťažovateľ nesplnil jednu z požiadaviek súťaže, jeho písomný test d) nebol opravený. Z toho vyplýva, že známky, ktoré uchádzači získali v písomnej skúške, sa sťažovateľa netýkajú.

(3) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO neodpovedal na jeho sťažnosť podľa článku 90 z 18. októbra 2004.

Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku (8) sa neposkytnutie odpovede na sťažnosť podľa článku 90 rovná implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti podľa článku 90.

(4) Sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vzhľadom na podporné dokumenty pripojené k jeho prihláške.

Podľa ustanovení oznámenia o výberovom konaní a ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva by výberová komisia mala prijať rozhodnutie len na základe podporných dokumentov pripojených k prihláškam uchádzačov. V prejednávanej veci výbor uviedol, že žiadny dokument predložený uchádzačom neodkazoval na jeho odbornú prax v oblasti výberového konania ani na úlohy vykonávané v tejto oblasti. Naopak, všetky dokumenty jednoznačne preukazujú, že má odbornú prax ako sekretár. Potvrdzuje to skutočnosť, že sťažovateľ bol prijatý do zamestnania 1. februára 2001 v Komisii ako typista kategórie C na základe výberového konania COM/C/2/99. V dôsledku toho sa rada nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Povinnosti sekretára sú veľmi odlišné od povinností korektora; preto sa odborná prax ako sekretárka nemôže považovať za vhodnú na pozíciu korektora. To sa dá ľahko skontrolovať prečítaním opisu sťažovateľa týkajúceho sa jeho povinností, ktorý je uvedený v jeho žiadosti.

Po žiadosti sťažovateľa o opätovné posúdenie musela výberová komisia potvrdiť svoje pôvodné rozhodnutie, aby sa zabránilo zvýhodňovaniu sťažovateľa, a tým diskriminácii ostatných uchádzačov, ktorí boli z rovnakých dôvodov vylúčení z výberového konania.

Výberová komisia dodržala ustanovenia oznámenia o výberovom konaní, konala v medziach svojich právomocí, úplne nezávisle a bez diskriminácie ostatných uchádzačov.

(5) Sťažovateľ takisto tvrdil, že porada výberovej komisie s cieľom zostaviť zoznam úspešných uchádzačov a jej následné rozhodnutie uverejniť zoznam sú v rozpore s pravidlami, pretože v súlade s článkom 25 služobného poriadku malo byť rozhodnutie o prípade sťažovateľa prijaté vopred.

EPSO zdôraznil, že ustanovenia článku 25 služobného poriadku nemajú odkladný účinok. Okrem toho sa zaoberajú individuálnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa úradníkov Spoločenstiev.

EPSO poznamenal, že sťažovateľ bol informovaný o preskúmaní svojej prihlášky 9. augusta 2004 a o rozhodnutí výberovej komisie týkajúcom sa jeho žiadosti o opätovné preskúmanie 15. septembra 2004 predtým, ako bol zostavený rezervný zoznam (26. októbra 2004) a uverejnený v úradnom vestníku (13. novembra 2004).

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ v stručnosti uviedol tieto pripomienky.

Sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a požiadal úrad EPSO o ospravedlnenie. Poznamenal, že časti odpovede úradu EPSO na sťažnosť predstavujú prípady nesprávneho úradného postupu, a požiadal ombudsmana, aby dospel k takémuto zisteniu. Spomenul preformulovanie druhého tvrdenia úradom EPSO a jeho nedodržiavanie kódexu dobrej správnej praxe, pokiaľ ide o odpovede na jeho e-maily a jeho sťažnosť podľa článku 90.

(1) Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď výberovej komisie na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie bola zaslaná neskoro, t. j. jeden deň pred ústnou skúškou.

Na rozdiel od toho, čo uviedol úrad EPSO, dátum ústnej skúšky bol pre sťažovateľa dôležitý. Odpoveď, ktorú sťažovateľ očakával na svoju žiadosť o prehodnotenie, mala vplyv na jeho účasť na ústnej skúške.

(2) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO v rozpore s nariadením č. 1049/2001 o prístupe k dokumentom neodpovedal na jeho žiadosť o informácie, v ktorej požiadal o poskytnutie svojich známok, známky potrebnej na to, aby bol vyzvaný na podanie úplnej prihlášky, a známky potrebnej na to, aby bol pozvaný na ústny test.

Sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom, akým úrad EPSO preformuloval jeho tvrdenie s odkazom na „priepustku“. Uviedol, že známky požadované na to, aby bol vyzvaný na podanie úplnej prihlášky a na ústny test, nie sú uvedené v oznámení o výberovom konaní, ako vysvetlil EPSO.

Sťažovateľ bol presvedčený, že napokon po troch žiadostiach, a to po jeho e-maile zo 17. septembra 2004, sťažnosti podľa článku 90 a sťažnosti adresovanej ombudsmanovi, sa dozvedel o svojich známkach, ako aj o známke potrebnej na to, aby mohol byť vyzvaný na predloženie úplnej prihlášky. Zistil, že je to prehnané. Poznamenal však tiež, že EPSO ho neinformoval o požadovanom hodnotení, aby mohol byť pozvaný na ústnu skúšku. Nesúhlasil s tvrdením úradu EPSO, že sťažovateľ nemal záujem byť informovaný o týchto známkach. Tvrdil, že v súlade s nariadením č. 1049/2001 a rozhodnutím európskeho ombudsmana o sťažnosti 2747/2005/IP nemusí preukázať záujem o získanie informácií.

Pripomenul, že tento e-mail zo 17. septembra 2004 nebol žiadosťou o prehodnotenie, ale žiadosťou o informácie. Odmietnutie EPSO odpovedať na túto žiadosť je v rozpore s nariadením č. 1049/2001, na ktoré EPSO vo svojom stanovisku neodkázal. Okrem toho EPSO tým, že odmietol odpovedať na žiadosti zaslané e-mailom bez toho, aby o tom informoval uchádzačov, nedodržiava zásady dobrého administratívneho správania.

(3) Sťažovateľ tvrdil, že EPSO neodpovedal na jeho sťažnosť podľa článku 90 z 18. októbra 2004.

Sťažovateľ sa domnieval, že stanovisko úradu EPSO je v rozpore s ustanoveniami Charty základných práv a služobného poriadku; judikatúra súdov Spoločenstva; a niekoľko rozhodnutí ombudsmana (1733/2004/OV, 3184/2004/TN, 1217/2004/OV). Požiadal inštitúcie, aby a) zrušili implicitné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí; b) priznať odkladný účinok správnym opravným prostriedkom; a c) zaviesť prax implicitných rozhodnutí o prijatí žiadostí podaných podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Požiadal tiež ombudsmana, aby a) navrhol inštitúciám zmeniť článok 91 služobného poriadku tak, aby výdavky znášala inštitúcia, ak neodpovie, a b) zaslal Parlamentu osobitnú správu na túto tému.

(4) Sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia nesprávne zamietla jeho prihlášku 15. septembra 2004 a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

Podľa sťažovateľa úrad EPSO neodpovedal primerane na jeho argumenty. Nepreukázala, že sťažovateľ nebol diskriminovaný, a svoje rozhodnutie neodôvodnila.

Sťažovateľ sa domnieval, že EPSO nesprávne interpretoval jeho skúsenosti vo francúzskej verejnej službe a bol zmätený, pokiaľ ide o jeho platovú triedu a funkciu. „Secrétaire d'administration“ je platová trieda, a nie funkcia, a zodpovedá širokému spektru pracovných miest. EPSO nesprávne založil svoje rozhodnutie na rozhodnutí výberovej komisie pre verejné výberové konanie COM/C/2/99. Skutočnosť, že sťažovateľ uspel vo výberovom konaní na prijatie sekretárov, neznamená, že jeho odborná prax je obmedzená na administratívne úlohy.

Práca sekretára a korektora vyžaduje dobrú znalosť francúzštiny. Na to, aby ste sa stali korektorom, sú však potrebné zručnosti v typografii a tlači. Sťažovateľ preukázal, že tieto zručnosti má absolvovaním testov predbežného výberu.

Sťažovateľ poskytol pracovné zmluvy a výplatné pásky, ako sa požaduje v oznámení o výberovom konaní. Pripomenul, že tieto dokumenty nemajú slúžiť ako podporné dokumenty pre účasť na výberovom konaní, a preto neposkytujú veľmi podrobné informácie o vykonávaných úlohách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ho nemožno vylúčiť zo súťaže, pretože v úradných dokumentoch, ktoré predložil, sa neuvádzajú úlohy, ktoré vykonával.

Sťažovateľ poznamenal, že informácie poskytnuté v oficiálnych francúzskych dokumentoch sú podobné informáciám uvedeným v pracovných zmluvách vypracovaných európskymi inštitúciami. Domnieval sa, že úrad EPSO by mal v dôsledku toho uplatniť zásadu konzistentnosti a považovať dokumenty, ktoré poskytol, za primerané.

(5) Sťažovateľ takisto tvrdil, že porada výberovej komisie s cieľom zostaviť zoznam úspešných uchádzačov a jej následné rozhodnutie uverejniť zoznam sú v rozpore s pravidlami, pretože v súlade s článkom 25 služobného poriadku malo byť rozhodnutie o prípade sťažovateľa prijaté vopred.

Sťažovateľ sa odvolal na článok 25 služobného poriadku s cieľom vysvetliť, prečo mal dostať odôvodnenú odpoveď. Neuviedol však odkladný charakter týchto ustanovení.

ROZHODNUTIE

Údajné oneskorenie odpovede na žiadosť o opätovné preskúmanie

1.1 Sťažovateľ, úradník Európskej komisie, sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/B/7/03 (asistent B5/B4 - korektor). Dňa 9. augusta 2004 mu výberová komisia oznámila, že jeho prihláška bola zamietnutá, pretože nespĺňala podmienku odbornej praxe. Dňa 17. augusta 2004 sťažovateľ požiadal o opätovné preskúmanie svojej žiadosti. Keďže na jeho žiadosť nedostal žiadnu odpoveď, 9. septembra 2004 zaslal e-mail Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev (OPOCE), na ktorý nedostal žiadnu odpoveď. Dňa 15. septembra 2004 dostal negatívnu odpoveď od predsedu výberovej komisie. Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď výberovej komisie na jeho žiadosť o prehodnotenie bola zaslaná neskoro, t. j. jeden deň pred ústnou skúškou. Tvrdil, že nebola zaslaná v dvojtýždňovej lehote stanovenej v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie.

1.2 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) vo svojom stanovisku vysvetlil, že vzhľadom na to, že sťažovateľ bol vylúčený po druhej fáze výberového konania a informoval o tom, dátumy ústnej skúšky nemali žiadny vplyv na rozhodnutia prijaté vo vzťahu k nemu.

1.3 Po prvé, európsky ombudsman pripomína, že je osvedčenou administratívnou praxou, aby sa listy a otázky uchádzačov vo výberových konaniach vybavovali riadne a rýchlo. Pripomína tiež, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva musí výberová komisia pri preskúmaní žiadosti o opätovné posúdenie žiadosti postupovať s požadovanou starostlivosťou (9). Konštatuje, že podľa oznámenia o výberovom konaní výbor na takéto žiadosti odpovie čo najskôr.

1.4 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ požiadal o opätovné preskúmanie svojej žiadosti 17. augusta 2004 a že výberová komisia odpovedala na jeho žiadosť 15. septembra 2004.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že v oznámení o výberovom konaní sa stanovuje formálne právo uchádzačov požiadať výberovú komisiu o opätovné preskúmanie ich prihlášky. Ďalej poznamenáva, že toto právo by sa malo uplatňovať v prísnych lehotách, t. j. 20 dní odo dňa rozhodnutia výberovej komisie. Cieľom tejto prísnej lehoty je zabezpečiť, aby sa opätovné preskúmanie prihlášok vykonalo urýchlene, a to tak v prospech uchádzačov, ako aj s cieľom zabezpečiť správne fungovanie výberových konaní.

Ombudsman sa tiež domnieva, že neprimerané prieťahy pri poskytovaní akýchkoľvek informácií sťažovateľovi by ho viedli k úzkosti, ktorú by ešte zhoršila skutočnosť, že ústna fáza vyšetrovania sa blíži.

Ombudsman sa preto domnieva, že ak EPSO nie je schopný vykonať opätovné preskúmanie okamžite, napríklad preto, že výberová komisia nemôže byť okamžite zvolaná, uchádzačom, ktorí sa usilujú o opätovné preskúmanie svojej prihlášky, by sa mala zaslať aspoň odpoveď v rámci výberového konania, v ktorej sa im oznámi, že ich žiadosť o opätovné preskúmanie bola doručená, a poskytne sa im dátum, kedy by mali očakávať vecnú odpoveď, v ktorej sa uvedú zistenia výberovej komisie.

Vzhľadom na to, že úrad EPSO v tomto prípade nepodnikol takéto kroky, ombudsman sa domnieva, že ide o prípad nesprávneho úradného postupu, a uvedie kritickú poznámku nižšie.

2 Údajné neodpovedanie na žiadosť o informácie

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že EPSO v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (10) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") neodpovedal na žiadosť sťažovateľa o informácie zo 17. septembra 2004. V tejto žiadosti sťažovateľ požiadal, aby mu boli poskytnuté jeho známky; známku požadovanú na to, aby bola vyzvaná na predloženie úplnej prihlášky; a známku potrebnú na pozvanie na ústny test.

2.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku vysvetlil, že požadovaný minimálny počet bodov potrebný na pripustenie do druhého kola výberového konania a na pozvanie na ústnu skúšku bol uvedený v oznámení o výberovom konaní v bodoch B.1 a B.2. Ďalej poukázala na to, že počet bodov, ktoré uchádzači získali v testoch predbežného výberu, nemal žiadny následný vplyv na výsledky výberového konania. Sťažovateľ nebol vylúčený z dôvodu bodov, ktoré získal v testoch predbežného výberu, ale preto, že nesplnil jednu z podmienok výberu. Pokiaľ ide o informácie, ktoré si uchádzači mohli vyžiadať, v oznámení o výberovom konaní sa uvádzalo, že si môžu vyžiadať:

1. kópiu ich odpovedí a správnych odpovedí na testy predbežného výberu;
2. opätovné posúdenie ich prihlášky zaslaním listu do 20 kalendárnych dní od oznámenia rozhodnutia výberovej komisie.

EPSO poukázal na to, že sťažovateľ vo svojej žiadosti zo 17. augusta 2004 nepožiadal o informácie týkajúce sa známky získanej v predbežných testoch. Okrem toho s cieľom zaručiť pravosť takýchto žiadostí EPSO odpovedal len na tie žiadosti, ktoré boli zaslané listom a podpísané sťažovateľom, a nie na žiadosti zaslané e-mailom, keďže neexistovala žiadna záruka, že tieto žiadosti zaslali samotní uchádzači.

Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľ získal X bodov zo 40 v teste a); Y bodov z 20 v teste b); a Z bodov z 20 v teste c). Na to, aby boli uchádzači vyzvaní na predloženie úplnej prihlášky, museli v každom teste získať požadovaný minimálny počet bodov a celkovo 50,50 bodu.

Keďže sťažovateľ nesplnil jednu z požiadaviek súťaže, jeho písomný test d) nebol opravený. Z toho vyplýva, že známky, ktoré uchádzači získali v písomnej skúške, sa netýkajú sťažovateľa.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil s úradom EPSO a uviedol, že známky požadované na to, aby mohol byť vyzvaný na podanie úplnej prihlášky a pozvaný na ústny test, neboli uvedené v oznámení o výberovom konaní.

Sťažovateľ bol presvedčený, že po troch žiadostiach sa oboznámil so svojimi ochrannými známkami, ako aj s ochrannou známkou potrebnou na to, aby mohol byť vyzvaný na podanie úplnej prihlášky. Zistil však, že je to prehnané. Poznamenal však, že EPSO ho neinformoval o známkach potrebných na pozvanie na ústnu skúšku.

Nesúhlasil s tvrdením EPSO, podľa ktorého nemal záujem byť informovaný o týchto rôznych známkach. Tvrdil, že v súlade s nariadením č. 1049/2001 a rozhodnutím ombudsmana o sťažnosti 2747/2005/IP nemusí preukázať záujem o získanie informácií.

Pripomenul, že jeho e-mail zo 17. septembra 2004 nebol žiadosťou o opätovné preskúmanie, ale žiadosťou o informácie. Odmietnutie úradu EPSO odpovedať na túto žiadosť o informácie je v rozpore s nariadením č. 1049/2001, na ktoré úrad EPSO vo svojom stanovisku neodkazoval. Úrad EPSO okrem toho tým, že odmietol odpovedať na žiadosti zaslané e-mailom bez toho, aby o tejto politike informoval uchádzačov, nedodržiava zásady dobrého administratívneho správania.

2.4 Po prvé, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ sa vo svojom tvrdení, že neodpovedal na žiadosť o informácie, odvoláva na nariadenie č. 1049/2001. Ombudsmanka pripomína, že nariadenie 1049/2001 sa zaoberá právom na prístup k „dokumentom“ európskych inštitúcií a netýka sa žiadostí o „informácie“ adresovaných európskym inštitúciám. Keďže sťažovateľ požadoval informácie, a nie konkrétne dokumenty, nariadenie č. 1049/2001 sa v tomto prípade neuplatňuje.

Ombudsmanka však pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných zakotvené v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie (časť 4) a v Európskom kódexe dobrej správnej praxe (článok 13) si vyžadujú, aby európske inštitúcie odpovedali na korešpondenciu občanov.

2.5 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovateľ požiadal e-mailom zo 17. septembra 2004 o informácie týkajúce sa jeho známok; známku požadovanú na to, aby bola vyzvaná na predloženie úplnej prihlášky; a známku potrebnú na pozvanie na ústny test. Ďalej poznamenáva, že napriek tomu, že žiadosť bola zopakovaná v jeho sťažnosti podľa článku 90 podanej 18. októbra 2004, sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď.

Ombudsman poznamenáva, že úrad EPSO vo svojom stanovisku ombudsmanovi poskytol len známky, ktoré získal sťažovateľ, ako aj známku potrebnú na to, aby bol vyzvaný na predloženie úplnej prihlášky. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že úrad EPSO poskytol tieto informácie až po predložení sťažnosti ombudsmanke, a to napriek tomu, že mal dve predchádzajúce príležitosti na poskytnutie požadovaných informácií. Ombudsman sa však domnieva, že neexistujú dôvody pokračovať vo vyšetrovaní tohto aspektu sťažnosti.

Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO zatiaľ neposkytol známku potrebnú na pozvanie na ústny test, pričom vysvetľuje, že sťažovateľ nemal záujem o to, aby sa o nej dozvedel. Ombudsmanka sa domnieva, že nie je úlohou úradu EPSO posudzovať, či by informácie mohli byť pre sťažovateľa užitočné (11). Odmietnutie poskytnúť tieto informácie je prípadom nesprávneho úradného postupu. Ombudsman uvedie ďalšiu kritickú poznámku.

2.6 Ombudsman poznamenáva, že úrad EPSO tvrdí, že na žiadosť sťažovateľa o informácie nebola zaslaná žiadna odpoveď, pretože jeho žiadosť bola zaslaná e-mailom. Ombudsmanka poznamenáva, že podľa informácií poskytnutých na webovom sídle úradu EPSO by sa všetky otázky týkajúce sa tohto výberového konania mali adresovať na konkrétnu e-mailovú adresu (opoce-competitions@cec.eu.int). Ombudsman poznamenáva, že žiadosť sťažovateľa o informácie zo 17. septembra 2004 bola zaslaná na túto e-mailovú adresu.

Ombudsman nie je presvedčený o tom, že úrad EPSO nemohol poslať informácie týkajúce sa sťažovateľa na e-mailovú adresu, ktorú poskytol samotný sťažovateľ. Aj keby sa však úrad EPSO domnieval, že z objektívnych dôvodov, ako je potreba overiť totožnosť osoby, ktorá podáva žiadosť, nemôže priamo odpovedať na žiadosť sťažovateľa o informácie, mal aspoň odpovedať na príslušný e-mail a uviesť, že sťažovateľ by mal podať takúto žiadosť poštou a že žiadosť by mala byť podpísaná. Neodpovedanie úradu EPSO na žiadosť o informácie alebo aspoň neinformovanie sťažovateľa, že takáto žiadosť by mala byť podpísaná a podaná bežnou poštou, preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman uvedie ďalšiu kritickú poznámku.

3 Údajné neodpovedanie na sťažnosť podľa článku 90

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že EPSO neodpovedal na jeho sťažnosť podľa článku 90 z 18. októbra 2004.

3.2 EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa neexistencia odpovede na sťažnosť podľa článku 90 rovná implicitnému rozhodnutiu o jej zamietnutí.

3.3 Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že stanovisko úradu EPSO je v rozpore s ustanoveniami Charty základných práv a služobného poriadku; judikatúra súdov Spoločenstva; a niekoľko rozhodnutí ombudsmana. Požiadal inštitúcie, aby zrušili možnosť implicitne zamietnuť žiadosti; že majú odkladný účinok na správne opravné prostriedky; a že stanovujú možnosť implicitne prijať žiadosti podané podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

3.4 Ombudsman berie na vedomie, že podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku menovací orgán oznámi osobe, ktorá podala internú sťažnosť, svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov. Ombudsman poznamenáva, že v článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa stanovuje, že neposkytnutie odpovede v lehote štyroch mesiacov stanovenej v tomto ustanovení sa považuje za zamietavé rozhodnutie. Toto pravidlo je však určené na ochranu občana v prípade, že administratíva nedodržiava svoje právne povinnosti. V žiadnom prípade nepriznáva správnemu orgánu právo odchýliť sa od povinností vyplývajúcich zo zásad riadnej správy vecí verejných. Za týchto okolností ombudsman dospel k záveru, že neschopnosť úradu EPSO odpovedať na sťažnosť sťažovateľa z 18. októbra 2004 predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Nižšie uvedie kritickú poznámku.

4 Údajné neoprávnené zamietnutie žiadosti

4.1 Sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia 15. septembra 2004 jeho prihlášku neoprávnene zamietla a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia:

1. tvrdil, že k svojej prihláške pripojil všetky príslušné podporné dokumenty, ako sa stanovuje v oznámení o výberovom konaní;
2. výberová komisia nebola oprávnená požadovať podrobnejšie dokumenty;
3. výberová komisia diskriminovala uchádzačov z francúzskej štátnej verejnej služby tým, že nezohľadnila obsah francúzskych správnych aktov.

4.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že podľa ustanovení oznámenia o výberovom konaní a ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva by výberová komisia mala prijať rozhodnutie len na základe podporných dokumentov pripojených k prihláškam uchádzačov. V tomto prípade výberová komisia poznamenala, že žiadny dokument predložený sťažovateľom neodkazoval na jeho odbornú prax v oblasti výberového konania ani nepreukázal, že vykonával úlohy v tejto oblasti. Naopak, všetky dokumenty jednoznačne preukazujú, že má odbornú prax ako sekretár. Potvrdzuje to skutočnosť, že sťažovateľ bol prijatý do zamestnania 1. februára 2001 v Komisii ako typista kategórie C na základe výberového konania COM/C/2/99. V dôsledku toho sa rada nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

EPSO uviedol, že úlohy sekretára sú veľmi odlišné od úloh korektora; preto sa odborná prax ako sekretárka nemôže považovať za vhodnú na pozíciu korektora. To sa dá ľahko skontrolovať prečítaním opisu úloh, ktoré sťažovateľ vykonával na príslušnom pracovnom mieste, uvedeného v jeho prihláške.

EPSO uviedol, že po žiadosti sťažovateľa o opätovné preskúmanie musí výberová komisia potvrdiť svoje pôvodné rozhodnutie, aby sa vyhla zvýhodňovaniu sťažovateľa, a tým diskriminácii ostatných uchádzačov, ktorí boli z rovnakých dôvodov vylúčení z výberového konania.

4.3 Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že EPSO nesprávne interpretoval jeho skúsenosti vo francúzskej verejnej službe a bol zmätený, pokiaľ ide o jeho platovú triedu a funkciu. Poukázal na to, že „Secrétaire d'administration“ je platová trieda, a nie funkcia, a zodpovedá širokému spektru pracovných miest. EPSO nesprávne založil svoje rozhodnutie na rozhodnutí výberovej komisie pre verejné výberové konanie COM/C/2/99. Skutočnosť, že sťažovateľ uspel vo výberovom konaní určenom na prijatie sekretárov, neznamená, že jeho odborná prax je obmedzená na administratívne úlohy.

Práca sekretára a korektora vyžaduje dobrú znalosť francúzštiny. Na to, aby ste sa stali korektorom, sú však potrebné zručnosti v typografii a tlači. Sťažovateľ preukázal, že tieto zručnosti má absolvovaním testov predbežného výberu.

Sťažovateľ poskytol, ako sa požaduje v oznámení o výberovom konaní, pracovné zmluvy a výplatné pásky. Pripomenul, že tieto dokumenty nemajú slúžiť ako podporné dokumenty pre účasť na výberovom konaní, a preto neposkytujú veľmi podrobné informácie o vykonávaných úlohách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ho nemožno vylúčiť zo súťaže, pretože v úradných dokumentoch, ktoré predložil, sa neuvádzajú úlohy, ktoré vykonával.

Sťažovateľ poznamenal, že informácie poskytnuté v oficiálnych francúzskych dokumentoch sú podobné informáciám uvedeným v pracovných zmluvách vypracovaných európskymi inštitúciami. Domnieval sa, že úrad EPSO by mal v dôsledku toho uplatniť zásadu konzistentnosti a považovať dokumenty, ktoré poskytol, za primerané.

4.4 Ombudsman poznamenáva, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva je výberová komisia zodpovedná za individuálne posúdenie, či dokumenty, ktoré uchádzač poskytol v súvislosti so svojimi diplommi a odbornou praxou, zodpovedajú úrovni požadovanej služobným poriadkom a oznámením o výberovom konaní. Výberová komisia má pri vykonávaní tejto úlohy širokú diskrečnú právomoc a Súdny dvor by mal preskúmať len to, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavnému pochybeniu (12).

4.5 Ombudsman pripomína, že podľa oznámenia o výberovom konaní mali uchádzači 15. septembra 2003 získať postsekundárny diplom, ako aj minimálne trojročnú odbornú prax vo vybranom odbore. Štúdium, odborné vzdelávanie, stáže a odborná prax by mali byť podrobne uvedené v prihláške a povinne doplnené očíslovanými podpornými dokumentmi. Povinnosťou uchádzačov je zabezpečiť, aby sa riadne vyplnená a podpísaná prihláška, ku ktorej sú priložené všetky podporné dokumenty (kópie diplomov potvrdzujúce úspešné ukončenie štúdia, odborná prax s jasným uvedením dátumu začiatku a ukončenia štúdia a presný charakter vykonávaných úloh) zaslala doporučenou poštou v požadovaných lehotách (13).

4.6 Ombudsman berie na vedomie, že výberová komisia poskytla na vysvetlenie vylúčenia sťažovateľa z výberového konania tieto vysvetlenia:

1. vo svojom liste z 9. augusta 2004 výberová komisia uviedla, že odborná prax sťažovateľa nespĺňa podmienky uvedené v bodoch A.II.2 a C.2 oznámenia o výberovom konaní. K dátumu uzávierky výberového konania, t. j. k 15. septembru 2003, mali uchádzači po získaní diplomu umožňujúceho účasť na výberovom konaní nadobudnúť aspoň trojročnú odbornú prax vo zvolenej oblasti na rovnakej úrovni, ako je úroveň uvedená v bode A.1 oznámenia o výberovom konaní (14).
2. vo svojom liste z 15. septembra 2004 výberová komisia uviedla, že osvedčenia pripojené k prihláške sťažovateľa nepreukazujú, že mal požadovanú odbornú prax v danej oblasti, ako sa uvádza v bode A.II. 2 a C.2 úradného vestníka (15).

Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že úrad EPSO sa vo svojom stanovisku odvoláva na oblasť výberového konania a odbornú prax sťažovateľa ako typistu kategórie C.

4.7 Pokiaľ ide o úroveň odbornej praxe sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej žiadosti uviedol, pokiaľ ide o jeho odbornú prax, tieto skutočnosti:

"Asistent administratif (mačka. B.) au sein du service Marchés publics/Equipement [du Ministère de l'Education Nationale - CROUS de Versailles] de 01/09/94 à 31/08/97 et 01/07/98 à 31/08/98

Asistent administratif (mačka. B) - služba "Concours" [Ministère de l'Education Nationale - rectorat de Versailles] de 01/09/98 à 31/01/01".

Ombudsman tiež poznamenáva, že sťažovateľ pripojil k svojej žiadosti tieto príslušné podporné dokumenty:

1. jeho výplatná páska za september 1994 ako „Secrétaire d'administration scolaire et universitaire CROUS“, kde je uvedená jeho platová trieda B1,
2. jeho výplatné pásky za august 1997, júl 1998 a august 1998 ako „Secrétaire d'administration scolaire et universitaire CROUS“, kde uvedená platová trieda je B4;
3. jeho výplatná páska za január 2001 ako "Secrétaire d'administration scolaire et universitaire, Service concours".

Ombudsman preto dospel k záveru, že sťažovateľ poskytol podporné dokumenty s cieľom preukázať, že má viac ako tri roky odbornej praxe ako úradník B vo francúzskej verejnej službe (16). Nepredstavuje to však dôkaz o tom, že mal osobitné skúsenosti ako korektor.

4.8 Pokiaľ ide o odbornú prax sťažovateľa v oblasti výberového konania, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej žiadosti uviedol:

"Asistent administratif (mačka. B.) au sein du service Marchés publics/Equipement [du Ministère de l'Education Nationale - CROUS de Versailles] de 01/09/94 à 31/08/97 et 01/07/98 à 31/08/98:

- Rédaction et préparation des modèles de documents relatifs aux appels d'offres avant leur impression

- Preparation des avis à paraître dans les publications légales.

Asistent administratif (mačka. B) - služba "Concours" [Ministère de l'Education Nationale - rectorat de Versailles] de 01/09/98 à 31/01/01:

Účasť à l'élaboration de brochures et documents d'information et préparation de sujets de concours (mise en forme, correction, bon à tirer) avant impression par l'imprimerie nationale.“

Zatiaľ čo uvedený opis, ktorý poskytol sťažovateľ, sa môže týkať určitých úloh korektora, ombudsman poznamenáva, že vo francúzskom administratívnom texte, v ktorom sa opisujú úlohy administratívneho tajomníka („Décret č. 94-1017“), ktorý sťažovateľ pripojil k svojej žiadosti, sa uvádza len toto:

„Les secrétaires administratifs assurent des tâches administratives d'application. A ce titre, ils sont chargés, notamment d'appliquer les textes de portée générale aux cas particuliers qui leur sont soumis. Ils peuvent exercer des tâches de rédaction, de comptabilité, de contrôle et d'analyse.“

Tento dokument nepredstavuje dôkaz o tom, že mal osobitné skúsenosti ako korektor.

4.9 Ombudsman súhlasí so sťažovateľom, že skutočnosť, že osoba zastáva vo francúzskej administratíve funkciu sekrétaire administratif, nevyhnutne neznamená, že táto osoba vykonáva výlučne sekretárske úlohy. Úlohy, ktoré vykonávajú sekrétaires administratifs vo francúzskej správe, sú rôznorodé. Bez konkrétneho dôkazu však nemožno predpokladať, že sekrétaire administratif vykonáva úlohy korektora.

4.10 Ombudsman poznamenáva, že v oznámení o výberovom konaní, ktoré tvorí právny rámec výberového konania, sa jasne uvádza, že podrobný charakter úloh by mal byť podložený príslušnými dokumentmi. Uchádzači musia pochopiť, že by mali predložiť dokumenty, v ktorých osobitne uvedú svoju odbornú prax korektorov. Poznamenáva tiež, že sťažovateľ pripúšťa, že dokumenty, ktoré poskytol, neposkytujú tento druh informácií.

Zdá sa teda, že sťažovateľ nepredložil príslušné dokumenty preukazujúce jeho odbornú prax v príslušnej oblasti.

4.11 Ombudsman pripomína, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva môže výberová komisia pri zisťovaní, či sú splnené podmienky prípustnosti, zohľadniť len informácie poskytnuté uchádzačmi a podporné dokumenty pripojené k ich prihláške. Od výberovej komisie nemožno požadovať, aby sama vykonala prieskum s cieľom zabezpečiť splnenie týchto podmienok (17).

4.12 Ombudsman zastáva názor, že ak sa vyskytol problém, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti dokumentov francúzskej verejnej služby, je na francúzskej verejnej službe, aby tento nedostatok napravila. EPSO nie je oprávnený domáhať sa nápravy účinkov nedostatkov v dokumentoch poskytnutých francúzskou verejnou službou, napríklad na základe domnienky, že sťažovateľ má potrebné skúsenosti.

4.13 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že preukázal svoju schopnosť korektora absolvovaním testov predbežného výberu, ombudsman sa domnieva, že požiadavka úspešného absolvovania testov predbežného výberu a požiadavka preukázať odbornú prax sú samostatnými požiadavkami, z ktorých každá musí byť splnená samostatne. Skutočnosť, že uchádzač by mohol zložiť skúšku predbežného výberu určenú na overenie zručností korektora, teda nemožno použiť na odstránenie nedostatkov, pokiaľ ide o odbornú prax uchádzača.

4.14 Ombudsman preto dospel k záveru, že rozhodnutie úradu EPSO bolo opodstatnené a že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu úradu EPSO.

5 Údajné nezákonné rozhodnutia o vytvorení a uverejnení zoznamu rezerv

5.1 Sťažovateľ tiež tvrdí, že porada výberovej komisie s cieľom zostaviť zoznam úspešných uchádzačov a jej následné rozhodnutie uverejniť zoznam sú nesprávne, pretože v súlade s článkom 25 služobného poriadku (18) malo byť rozhodnutie o prípade sťažovateľa prijaté vopred.

5.2 EPSO vo svojom stanovisku zdôraznil, že ustanovenia článku 25 služobného poriadku nemajú odkladný účinok. Okrem toho sa zaoberajú individuálnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa úradníkov Spoločenstiev. EPSO poznamenal, že sťažovateľ bol informovaný o preskúmaní svojej prihlášky 9. augusta 2004 a o rozhodnutí výberovej komisie týkajúcom sa jeho žiadosti o opätovné preskúmanie 15. septembra 2004 predtým, ako bol zostavený rezervný zoznam (26. októbra 2004) a uverejnený v úradnom vestníku (13. novembra 2004).

5.3 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ dostal odpoveď na svoju žiadosť o opätovné preskúmanie pred uskutočnením ústnych skúšok a samozrejme predtým, ako výberová komisia prijala svoje rozhodnutia týkajúce sa rezervného zoznamu.

Pokiaľ ide o sťažnosť podľa článku 90, bola podaná 18. októbra 2004 menovaciemu orgánu (EPSO). Ombudsman poznamenáva, že ako uznáva judikatúra súdov Spoločenstva, uchádzači vylúčení z výberových konaní môžu podať sťažnosť podľa článku 90 proti rozhodnutiam výberových komisií. Menovací orgán však nemôže zrušiť ani zmeniť konkrétne rozhodnutie prijaté výberovou komisiou (19).

Ombudsman tiež pripomína, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva odvolania podľa článku 90 ods. 2 nemajú odkladný účinok (20) na rozhodnutia výberovej komisie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

6 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

1. Ombudsmanka poznamenáva, že v oznámení o výberovom konaní sa stanovuje formálne právo uchádzačov požiadať výberovú komisiu o opätovné preskúmanie ich prihlášky. Ďalej poznamenáva, že toto právo by sa malo uplatňovať v prísnych lehotách, t. j. 20 dní odo dňa rozhodnutia výberovej komisie. V prospech uchádzačov a s cieľom zabezpečiť správne fungovanie výberových konaní je táto prísna lehota určená na zabezpečenie urýchleného opätovného preskúmania prihlášok.

Ombudsmanka sa tiež domnieva, že neprimerané oneskorenia pri poskytovaní akýchkoľvek informácií sťažovateľovi by viedli sťažovateľa k úzkosti, ktorú by ešte zhoršila skutočnosť, že ústna fáza vyšetrovania sa blíži.

Ombudsman sa preto domnieva, že ak EPSO nie je schopný vykonať opätovné preskúmanie okamžite, napríklad preto, že výberová komisia nemôže byť zvolaná okamžite, uchádzačom, ktorí sa usilujú o opätovné preskúmanie svojej prihlášky, by sa mala zaslať aspoň odpoveď s informáciou, že ich žiadosť o opätovné preskúmanie bola doručená, a s uvedením dátumu, kedy by mali očakávať vecnú odpoveď, v ktorej sa uvedú zistenia výberovej komisie. Vzhľadom na to, že EPSO v prejednávanej veci nepodnikol takéto kroky, ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

2. Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO zatiaľ neposkytol sťažovateľovi známku potrebnú na to, aby bol pozvaný na ústny test, a vysvetľuje, že o ňu nemal záujem. Ombudsmanka sa domnieva, že nie je úlohou úradu EPSO posudzovať, či by informácie mohli byť pre sťažovateľa užitočné alebo nie. Neposkytnutie požadovaných informácií zo strany úradu EPSO preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

3. Ombudsman nie je presvedčený o tom, že EPSO nemohol poslať informácie týkajúce sa sťažovateľa na e-mailovú adresu, ktorú poskytol. Aj keby sa však úrad EPSO domnieval, že z objektívnych dôvodov, ako je potreba overiť totožnosť osoby, ktorá podáva žiadosť, nemôže priamo odpovedať na žiadosť sťažovateľa o informácie, mal aspoň odpovedať na príslušný e-mail a uviesť, že sťažovateľ by mal podať takúto žiadosť poštou a že žiadosť by mala byť podpísaná. Neodpovedanie úradu EPSO na žiadosť o informácie alebo aspoň neinformovanie sťažovateľa, že takáto žiadosť by mala byť podpísaná a podaná bežnou poštou, preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

4. Ombudsman poznamenáva, že v článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa stanovuje, že neposkytnutie odpovede v lehote štyroch mesiacov stanovenej v tomto ustanovení sa považuje za zamietavé rozhodnutie. Toto pravidlo je však určené na ochranu občana v prípade, že administratíva nedodržiava svoje právne povinnosti. V žiadnom prípade nepriznáva správnemu orgánu právo odchýliť sa od povinností vyplývajúcich zo zásad riadnej správy vecí verejných. Za týchto okolností ombudsman dospel k záveru, že neschopnosť úradu EPSO odpovedať na sťažnosť sťažovateľa z 18. októbra 2004 predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. EÚ 2003 C 156 A.

Odpoveď na list adresovaný Komisii sa zašle do 15 pracovných dní odo dňa doručenia listu príslušnému oddeleniu Komisie. (...) Ak odpoveď nie je možné zaslať do 15 pracovných dní (...), zodpovedný zamestnanec by mal zaslať sprievodný list (...)“.

(3) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(4) Vec T-158/89 Van Hecken/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1991, s. II-1341, body 22 – 25; Súd prvého stupňa: 12. decembra 2002, Bal/Komisia, T-139/00, Zb. VS s. I-A-33 a II-139, body 35 – 36; a spojené veci T-357/00, T-361/00, T-363/00 a T-364/00 Martínez Alarcón/Komisia, Zb. 2002, VS s. I-A-37 a II-161, body 61 – 62.

(5) Vec T-82/92, Cortes Jimenez a iní/Komisia, Zb. 1994, s. I-A-69 a II-237, body 32, 34 – 35, 38.

(6) "Úradníci môžu predkladať žiadosti týkajúce sa otázok, na ktoré sa vzťahuje tento služobný poriadok, menovaciemu orgánu svojej inštitúcie.

Každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétnej osoby, ktoré sa prijme podľa tohto služobného poriadku, sa bezodkladne písomne oznámi príslušnému úradníkovi. (...).“

(7) Vec C-345/90, Parlement/Hanning, Zb. 1992, s. I-949, body 22, 30 – 33.

(8) "Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu (...)".

(9) Vec T-189/99, Gerochristos/Komisia, Zb. 2001, s. I-A-11 a II-53, bod 19.

(10) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(11) Rozhodnutie o sťažnosti 2747/2005/IP.

(12) Vec T-25/03, de Stefano/Komisia, Zb. VS s. I-A-125 a II-573. V bode 34 sa uvádza: „[l]e jury d'un concours sur titres et épreuves a la responsabilité d'apprécier, au cas par cas, si les diplômes produits ou l'expérience professionnelle attestée de chaque candidat correspondent, compte tenu de la situation concrète de ce dernier et de sa formation effective, au niveau requis par les statuts et par l'avis de concours. Il dispose à cet égard d'un large pouvoir d'appréciation et le tribunal doit se borner à vérifier si l'exercice de ce pouvoir n'est pas entaché d'une erreur manifeste."

Pozri tiež vec T-139/00, Bal/Komisia, Zb. 2002, s. I-A-33 a II-139, bod 55; Vec T-214/99, Carrasco Benitez/Komisia, Zb. 2000, s. VS s. I-A-257 a II-1169, body 69 – 71.

(13) V oznámení o výberovom konaní sa uvádza: „A.II.2. [à] la date du 15 septembre 2003, les candidats doivent avoir acquis, postérieurement à l'obtention du diplôme de l'enseignement secondaire supérieur, une expérience professionnelle dans le domaine choisi et du niveau correspondant aux fonctions décrites au titre A, point I, d'une durée minimale de trois ans. (...) C.2. Les études, la formation, les stages et l'expérience professionnelle devront être précisés en détail dans l'acte de candidature et impérativement accompagnés des pièces justificatives numérotées. (...)[L]es candidats doivent prendre toutes les mesures pour que l'acte de candidature dûment complété, signé et accompagné de toutes les pièces justificatives (copie du/des diplôme(s) certifiant la réussite des études et expérience professionnelle faisant apparaître clairement les dates de début et de fin des prestations ainsi que la nature précise des tâches exercées) soit effectivement expédié (...) dans les délais requis (...)“.

(14) Výberová komisia uviedla: „votre expérience professionnelle ne répond pas aux conditions requises au point A.II.2 et C.2 de l'avis de concours. En effet, à la date limite de dépôt des candidatures fixé au 15/09/2003, les candidats devaient avoir acquis, postérieurement à l'obtention du diplôme donnant accès au concours, une expérience professionnelle d'une durée de 3 ans minimum dans le domaine choisi et du niveau correspondant aux fonctions décrites au titre A.I du même avis de concours.“

(15) Výberová komisia uviedla: „les certifications accompagnant votre acte de candidature ne démontrent pas l'expérience requise dans le domaine, telle que spécifiée aux points A.II. 2 et C.2. du Journal officiel“(Úradný vestník).

(16) Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO sa vo svojom stanovisku odvolával na odbornú prax sťažovateľa ako na typistu kategórie C. Zdá sa, že tento odkaz je pokusom spochybniť relevantnosť odbornej praxe sťažovateľa. Samotný sťažovateľ však nepovažoval túto skúsenosť za relevantnú pre hospodársku súťaž.

(17) Vec T-145/02, Petrich/Komisia, Zb. VS s. I-A-101 a II-447. V odsekoch 45 a 49 sa uvádza: „Le jury de concours, pour vérifier si les conditions d'admission sont satisfaites, peut uniquement tenir compte des indications fournies par les candidats dans leur acte de candidature et des pièces justificatives qu'il leur incombe de produire à l'appui de celui-ci. Le jury ne saurait être tenu de procéder lui-même à des recherches aux fins de vérifier si les candidats satisfont à l'ensemble des conditions posées par l'avis de concours. Ainsi, lorsque les dispositions claires d'un avis de concours prescrivent sans équivoque l'obligation de joindre à l'acte de candidature des pièces justificatives l'inexécution de cette obligation par un candidat ne saurait ni habiliter ni, à plus forte raison, obliger le jury ou l'autorité investie du pouvoir de nomination à agir en contrariété avec cet avis de concours“.

(18) V článku 25 služobného poriadku sa uvádza, že: „Úradníci môžu predkladať žiadosti týkajúce sa otázok, na ktoré sa vzťahuje tento služobný poriadok, menovaciemu orgánu svojej inštitúcie.

Každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétnej osoby, ktoré sa prijme podľa tohto služobného poriadku, sa bezodkladne písomne oznámi príslušnému úradníkovi. Každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu musí obsahovať dôvody, na ktorých je založené.

Osobitné rozhodnutia týkajúce sa vymenovania, zriadenia, povýšenia, preloženia, určenia administratívneho postavenia a ukončenia služobného pomeru úradníka sa uverejnia v inštitúcii, do ktorej úradník patrí. Uverejnenie je prístupné všetkým zamestnancom počas primeraného časového obdobia.“

(19) Vec T-153/95 Kaps/Súdny dvor, Zb. 1996, VS s. I-A-233 a II-663. V bode 78 sa uvádza: „A cet égard, le Tribunal relève que, compte tenu de l'indépendance du jury de concours, l'institution concernée n'est pas habilitée à annuler ou à modifier une décision prise par le jury.“

Pozri aj vec T-329/03, Ricci/Komisia, Zb. VS s. I-A-69 a II-315, body 34 – 35.

(20) Vec T-18/93 Marcato/Komisia, Zb. 1994, VS s. I-A-215 a II-681. V bode 74 sa uvádza: „A cet égard, ni la réclamation n° 693/92, du 13 juillet 1992, susvisée, formée par le requérant, ni le présent recours ne sauraient avoir un effet suspensif (...)“.