V Štrasburgu 19. júla 2007

Vážený pán D.,

V dňoch 17. a 19. mája 2006 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii týkajúcu sa náhrady výdavkov, ktoré ste vynaložili pri účasti na lekárskej prehliadke a pracovnom pohovore v Bruseli.

V dňoch 27. a 28. júna 2006 ste zaslali ďalšie informácie na podporu Vašej sťažnosti.

Dňa 3. júla 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 15. septembra 2006. Dňa 21. septembra 2006 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 2. októbra 2006.

Dňa 22. februára 2007 som adresoval Komisii návrh na priateľské riešenie. V liste z 2. marca 2007 ma Komisia požiadala o predĺženie lehoty na odpoveď do 31. mája 2007, pričom predovšetkým uviedla, že Váš prípad si vyžaduje komplexné interné diskusie. Dňa 12. marca 2007 som súhlasil s požadovaným predĺžením a informoval som Vás o tom.

Dňa 4. júna 2007 Komisia zaslala pôvodnú francúzsku verziu svojej repliky. Dňa 18. júna 2007 zaslala jeho preklad do nemčiny. V ten istý deň som vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

V telefonickom rozhovore s právnym zástupcom zodpovedným za Váš prípad 26. júna 2007 ste uviedli, že ponuka, ktorú Komisia predložila vo svojej odpovedi na môj návrh na priateľské riešenie, presne zodpovedala výsledku, ktorý ste dúfali dosiahnuť. Poďakovali ste mojim útvarom za ich úsilie.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Dňa 15. marca 2006 sa sťažovateľ, nemecký občan, podrobil lekárskej prehliadke a bol tiež vypočutý na Generálnom riaditeľstve Komisie pre vzdelávanie a kultúru v Bruseli. Lekárska prehliadka sa uskutočnila o 8.00 hod. Rozhovor sa skončil o 16.50 h. Sťažovateľ požiadal o náhradu svojich výdavkov v súvislosti s cestou do Bruselu, pričom uviedol, že 14. marca 2006 o 9.00 hod. opustil svoje bydlisko neďaleko Oldenburgu v severnom Nemecku a v ten istý deň prišiel do Bruselu o 15.00 hod. Odišiel z Bruselu 15. marca 2006 o 17.30 hod. a domov sa vrátil 16. marca 2006 o 00.30 hod.

Príslušnými pravidlami náhrady výdavkov v situácii sťažovateľa sú „Pravidlá týkajúce sa celkovej náhrady cestovných výdavkov a diét osôb, ktoré nie sú spojené s Komisiou a ktoré Komisia pozvala na výberové konanie, pracovný pohovor alebo lekársku prehliadku“(1) (ďalej len „pravidlá“). Článok 8 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje:

„Ak vzdialenosť medzi miestom bydliska a miestom konania výberového konania, pohovoru alebo lekárskej prehliadky presahuje 150 km, poskytuje sa denný príspevok vo výške 50 EUR.

Tento denný príspevok vo výške 50 EUR (za každé celé 24-hodinové obdobie) sa poskytuje len za deň(-y) potrebný(-é) na uskutočnenie výberového konania, pohovoru alebo lekárskej prehliadky.

Pokrývajú aj náklady na noc strávenú v mieste výberového konania, pohovoru alebo lekárskej prehliadky. Ak sa dotknutá osoba po skončení výberového konania, pohovoru alebo lekárskej prehliadky nemôže do polnoci vrátiť na miesto uvedené v jej pozvánke, má nárok na dodatočný príspevok vo výške 50 EUR.“(2)

Dňa 10. apríla 2006 Komisia previedla sumu 211,60 EUR na bankový účet sťažovateľa. V e-maile z 18. apríla 2006 adresovanom Komisii sťažovateľ poznamenal, že vzhľadom na to, že sa so zodpovednou osobou na Generálnom riaditeľstve Komisie pre administratívu dohodlo, že jej budú poskytnuté dva denné príspevky vo výške 50 EUR, zostávajúca suma 111,60 EUR sa zdala príliš nízka na spiatočný lístok medzi Bruselom a železničnou stanicou, ktorá je najbližšie k jeho miestu bydliska. Dňa 20. apríla 2006 príslušný úradník Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (ďalej len „PMO“) odpovedal, že cestovná kancelária Komisie určila, že Oldenburg je železničnou stanicou, ktorá je najbližšie k tomuto miestu. Spiatočný lístok druhej triedy z Oldenburgu do Bruselu stál 161,60 EUR. Keďže denný príspevok bol priznaný len za každé celé 24-hodinové obdobie, bol mu priznaný jediný príspevok vo výške 50 EUR. Suma, ktorá bola prevedená, bola teda správna.

Sťažovateľ v e-maile z 20. apríla 2006 namietal proti tomuto výpočtu. Uviedol, že už musel stráviť noc v hoteli v Bruseli, ktorého výdavky boli pokryté dennými príspevkami. Vzhľadom na čas pohovoru, premávku v Bruseli a požadované prestávky v jazde sa však nemohol vrátiť domov pred polnocou. Tvrdil, že ak by nastúpil na vlak, do Oldenburgu by dorazil až 16. marca 2006 okolo 7.00 hod. Preto požiadal o poskytnutie druhého denného príspevku. Komisia ešte v ten istý deň zopakovala, že denný príspevok sa poskytuje za každé celé 24-hodinové obdobie. V prípade sťažovateľa chýbalo osem a pol hodiny z druhého 24-hodinového obdobia.

Sťažovateľ e-mailom z 21. apríla 2006 poukázal na to, že podľa článku 8 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku má nárok na dodatočný príspevok, ak sa nemôže vrátiť domov do polnoci dňa pohovoru. Komisia vo svojej odpovedi z toho istého dňa uviedla, že denné diéty a dodatočné príspevky sa poskytujú len za každé celé 24-hodinové obdobie. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že sa nemohol vrátiť domov pred polnocou, Komisia uviedla, že ak by sa uchádzač domnieval, že sa nemôže vrátiť domov v ten istý deň, mohol by stráviť ďalšiu noc v hoteli, čo by odôvodňovalo poskytnutie dodatočného príspevku, ak by uchádzačovi skutočne vznikli dodatočné náklady. V prípade sťažovateľa to však tak nebolo.

Sťažovateľ v e-maile z 27. apríla 2006 trval na tom, aby mu bol poskytnutý dodatočný príspevok.

E-mailom zo 17. a 19. mája 2006 sa sťažovateľ obrátil na európskeho ombudsmana. Tvrdil, že pravidlá sú rozporuplné, keďže na jednej strane stanovujú, že denné príspevky sa poskytujú len za každé celé 24-hodinové obdobie, ale na druhej strane, že dodatočný príspevok sa poskytuje, ak sa uchádzač nemôže vrátiť do svojho bydliska pred polnocou. Sťažovateľ sa domnieval, že posledné uvedené ustanovenie by malo mať prednosť pred prvým ustanovením. Podľa jeho názoru bol návrh Komisie, že by mohol zostať v Bruseli na ďalšiu noc, cynický, pretože by ho to nútilo čerpať ďalší deň svojej dovolenky za kalendárny rok.

Navrhovateľ uviedol tieto tvrdenia:

1. Komisia mu neoprávnene odmietla poskytnúť dodatočný príspevok, keďže sa nemohol vrátiť do svojho bydliska pred polnocou v deň svojho lekárskeho vyšetrenia a pohovoru.
2. Komisia neodpovedala na jeho e-mail z 27. apríla 2006.

Sťažovateľ tvrdil, že by mu mal byť poskytnutý dodatočný príspevok.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že pri výpočte denných príspevkov vychádzala z času, ktorý uchádzači uviedli vo svojich prihláškach, aby určila ich celkový čas na cestu. Denné príspevky sa poskytovali za každé celé 24-hodinové obdobie. Čas, ktorý uchádzači uviedli, sa skontroloval na základe predložených sprievodných dokladov a v prípade cesty autom na základe informácií dostupných na špecializovaných webových sídlach pre cestnú dopravu. Sťažovateľ vyhlásil, že cesta tam mu trvala šesť hodín (od 9.00 do 15.00 h) a že cesta späť mu trvala sedem hodín (od 17.30 do 00.30 h). Odhadovaný čas cesty vypočítaný na špecializovaných webových sídlach sa pohyboval od 4,16 do 4,34 hodiny. Čas cesty, ktorý uviedol, bol teda oveľa dlhší ako čas odhadovaný na takúto cestu. Na základe časov, ktoré uviedol sťažovateľ, predstavoval jeho celkový čas cesty 39,30 hodiny. Podľa pravidiel toto obdobie pozostávalo z jedného celého 24-hodinového obdobia, čo znamenalo, že sťažovateľ mal nárok na jeden denný príspevok.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že keďže prišiel domov po polnoci, mal nárok na dodatočný príspevok, Komisia tvrdila, že v prípade, že by sa uchádzač domnieval, že sa nebude môcť vrátiť domov pred polnocou, mohol by zostať na mieste pohovoru na ďalšiu noc, za ktorú by mu bola vyplatená náhrada vo forme druhého denného príspevku. V tomto prípade sa však sťažovateľ domnieval, že by sa mohol vrátiť domov pred polnocou, čo by bolo možné za bežných dopravných podmienok. Komisia tvrdila, že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že spiatočná cesta trvala dlhšie, ako sa predpokladalo.

Komisia dodala, že pravidlá niekedy spôsobovali ťažkosti pri výklade, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu denných diét poskytovaných za každé celé 24-hodinové obdobie. Z tohto dôvodu Komisia zohľadnila najmä celkový čas na cestu s cieľom vypočítať počet denných príspevkov, ktoré sa majú poskytnúť, a zabezpečiť tak rovnosť, pokiaľ ide o čas návratu. Ak by uchádzač zistil, že je povinný zdržiavať sa na mieste pohovoru ďalšiu noc, čo by mu spôsobilo dodatočné náklady, bol by mu priznaný dodatočný príspevok.

Komisia sa domnievala, že článok 8 ods. 3 pravidiel uplatnila úplne správne. Dodala, že ak by sa výnimočne rozhodla poskytnúť sťažovateľovi dodatočný príspevok, bolo by to diskriminačné voči iným uchádzačom, ktorí by sa za podobných podmienok mohli rozhodnúť zostať inou nocou v Bruseli a dostali by dodatočný príspevok, hoci by im v skutočnosti vznikli dodatočné náklady, ktoré boli často oveľa vyššie ako vrátená suma.

Pokiaľ ide o údajné neposkytnutie odpovede, Komisia uviedla, že sťažovateľ požiadal o objasnenie e-mailom z 20. apríla 2006. Komisia odpovedala v ten istý deň. Dňa 21. apríla 2006 sťažovateľ zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie dodatočného príspevku. V ten istý deň mu Komisia zaslala veľmi podrobnú odpoveď na metódu, ktorú použila na výpočet denných príspevkov. Dňa 27. apríla 2006 sťažovateľ opäť požiadal o poskytnutie dodatočného príspevku. Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že tento posledný e-mail neobsahoval žiadny nový aspekt ani argument, nepovažovala za vhodné odpovedať.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Pripomenul, že do Bruselu musel vycestovať už 14. marca 2006, a uviedol, že ak by sa postupovalo v súlade s logikou Komisie, podľa ktorej sa denné príspevky poskytujú len za každé celé 24-hodinové obdobie, uchádzači, ktorí cestovali do Bruselu zo vzdialenosti viac ako 150 km a ktorí sa mohli vrátiť do miesta svojho bydliska pred polnocou, by nepoberali žiadny príspevok. Sťažovateľ sa domnieval, že v dôsledku týchto úvah má pravidlo o denných príspevkoch zmysel len vtedy, ak je založené na kalendárnych dňoch. V opačnom prípade by bol článok 8 ods. 3 tretí pododsek nadbytočný.

Sťažovateľ takisto uviedol, že návrh Komisie, že by mohol zostať v Bruseli na ďalšiu noc, považuje za bezvýznamný, pretože by musel využiť iný deň dovolenky a keďže dodatočné náklady, ktoré by mu vznikli, by výrazne prevýšili preplatenú sumu.

Navrhovateľ okrem toho tvrdil, že materiál, na ktorom Komisia založila svoj výpočet času cesty, nebol presvedčivý. Čas cesty 4,30 hodiny medzi jeho bydliskom a Bruselom nezohľadňoval potrebné prestávky v jazde a predpokladal ideálne okolnosti. Po pohovore sa však musel vrátiť do svojho hotela a vziať si auto. Následne musel počas večernej dopravnej špičky opustiť Brusel. Vzhľadom na dlhý deň strávený v Bruseli a vzhľadom na to, že cestoval v noci, musel si počas cesty urobiť prestávky. Čas cesty vypočítaný vyhľadávačom trasy preto nebolo možné chápať tak, že odráža skutočný čas cesty.

Sťažovateľ dodal, že ak by použil verejnú dopravu, musel by tiež cestovať do Bruselu 14. marca 2006, aby bol včas na lekárske vyšetrenie, a mohol sa vrátiť najskôr nočným vlakom, ktorý by dorazil do Oldenburgu 16. marca 2006 okolo 7.00 hod.

Sťažovateľ tiež uviedol, že v podobnom prípade v apríli 2005, keď sa podrobil lekárskej prehliadke o 8.00 hod. a pohovoru až do 17.00 hod., mu bol priznaný druhý denný príspevok. Uviedol, že pokiaľ vedel, pravidlá sa medzičasom nezmenili, iba rozdelenie ciel v rámci Komisie.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

O sporných otázkach medzi Komisiou a sťažovateľom

Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsmanka nebola spokojná s tým, že Komisia primerane reagovala na tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa. Tento názor bol založený na týchto úvahách:

1 Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie Komisie na e-mail sťažovateľa z 27. apríla 2006, ombudsman pripomenul, že je osvedčeným administratívnym postupom odpovedať na korešpondenciu občanov rýchlo a spôsobom, ktorý je pre nich čo najužitočnejší. V tomto prípade sa zdalo, že Komisia odpovedala na e-maily sťažovateľa z 18., 20. a 21. apríla 2006 rýchlo a vyjadrila svoje stanovisko pomerne jasne. Ombudsmanka sa však domnievala, že tieto okolnosti neumožnili Komisii jednoducho ignorovať ďalšiu korešpondenciu od sťažovateľa. Ombudsmanka zastávala názor, že ak by sa Komisia domnievala, že obsah ďalšieho e-mailu sťažovateľa sa opakuje, bolo by osvedčeným administratívnym postupom zodpovedajúcim spôsobom informovať sťažovateľa a oznámiť, že korešpondencia s ním bude ukončená, pokiaľ neposkytne nové relevantné informácie alebo nové argumenty. Ombudsman však poznamenal, že Komisia vo svojom stanovisku k tomuto prípadu opäť podrobne vysvetlila svoje stanovisko k žiadosti sťažovateľa, ktoré zopakoval vo svojom e-maile z 27. apríla 2006. Keďže ombudsman mal v úmysle navrhnúť priateľské riešenie podstatného problému uvedeného v tomto e-maile, dospel k predbežnému záveru, že ak by bolo možné dosiahnuť priateľské urovnanie, nebolo by potrebné ďalej sa zaoberať týmto aspektom sťažnosti.

2 Pokiaľ ide o odmietnutie Komisie poskytnúť sťažovateľovi dodatočný príspevok, ombudsman poznamenal, že podľa článku 8 ods. 3 pravidiel sa poskytne dodatočný príspevok vo výške 50 EUR, "ak sa dotknutá osoba nemôže vrátiť do polnoci na miesto uvedené v jej pozvánke". Ombudsmanka sa domnievala, že na posúdenie opodstatnenosti stanoviska sťažovateľa je potrebné preskúmať, ako zistiť, či sa osoba „nemôže vrátiť“ („n'est plus en mesure de rentrer“) do polnoci.

V tejto súvislosti sa zdalo, že Komisia navrhuje abstraktný prístup. Tvrdila, že čas cesty uvedený sťažovateľom bol oveľa dlhší ako odhadovaný čas cesty (od 4,16 do 4,34 hodiny podľa špecializovaných webových stránok). Ombudsmanka konzultovala s viacerými webovými sídlami týkajúcimi sa plánovania trás. Okrem odhadov, ktoré sa približujú odhadom uvedeným Komisiou, zistil aj odhady dlhších cestovných časov, pričom jedno webové sídlo venované plánovaniu trás poskytuje odhadovaný cestovný čas šesť hodín. Preto aj keby sa uplatnil abstraktný prístup Komisie, ombudsman nebol úplne presvedčený o tom, že základný predpoklad Komisie týkajúci sa času, ktorý mal sťažovateľovi trvať, kým sa vráti domov, bol správny.

Ombudsmanka sa však domnievala, že otázka, či sa osoba mohla vrátiť domov pred polnocou alebo nie, by sa nemala posudzovať abstraktne, ale namiesto toho by sa mali zohľadniť konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu. Napríklad v prípade kandidáta, ktorý sa vracia domov vlakom, ombudsman usúdil, že ak by bol vlak naplánovaný na príchod na najbližšiu vlakovú stanicu kandidáta pred polnocou, ale v skutočnosti by meškal, a tak by prišiel na stanicu po polnoci, kandidát by sa v skutočnosti nemohol vrátiť domov pred polnocou.

V tomto prípade sťažovateľ tvrdil, že mu trvalo sedem hodín, kým sa po pohovore vrátil domov, takže na druhý deň prišiel domov o 00.30 hod. Odhliadnuc od skutočnosti, že vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tento čas nezdal byť neprimeraný, tvrdenia, ktoré sťažovateľ predložil s cieľom odôvodniť dlhší čas na cestu, a to, že musel opustiť Brusel vo večernej dopravnej špičke a že musel mať prestávky počas spiatočnej cesty, pretože jazdil v noci a po vyčerpávajúcom dni v Bruseli, sa nezdali neprimerané.

Ombudsman okrem toho poznamenal, že Komisia nespochybnila tvrdenie sťažovateľa, že v skutočnosti prišiel domov po polnoci dňa nasledujúceho po dni pohovoru. Okrem toho nebolo spochybnené, že ak by sťažovateľ cestoval domov vlakom, nemohol by prísť domov pred polnocou, ale do Oldenburgu by prišiel najskôr o 7.00 hod. nasledujúceho dňa.

3 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že sťažovateľ mohol zostať v Bruseli na ďalšiu noc, ombudsman poznamenal, že v príslušnom ustanovení pravidiel sa nespomína prenocovanie ako požiadavka na poskytnutie dodatočného príspevku. Okrem toho sa zdalo, že Komisia poskytne dodatočný príspevok aj vtedy, ak uchádzač zostane na ďalšiu noc, ale bez toho, aby mu vznikli akékoľvek dodatočné náklady, napríklad ak zostal s priateľmi alebo rodinou v mieste pohovoru.

4 Komisia tiež tvrdila, že dodatočné príspevky, rovnako ako denné príspevky za deň (dni) výberového konania, pohovory alebo lekárske vyšetrenia, boli poskytnuté len za každé celé 24-hodinové obdobie. Ombudsman sa však domnieval, že ak by to bol zamýšľaný význam príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku, jeho skutočné znenie by tento zámer neodrážalo. Jedinou podmienkou, ktorú toto ustanovenie stanovuje na poskytnutie dodatočného príspevku, sa zdá byť, že uchádzač nemôže prísť domov pred polnocou. Ombudsmanka preto zastávala názor, že poskytnutie dodatočných príspevkov len na celé 24-hodinové obdobia nemožno zosúladiť so znením ustanovenia.

5 Komisia ďalej tvrdila, že poskytnutie dodatočného príspevku sťažovateľovi by bolo diskriminačné voči ostatným kandidátom, aj keby k tomu malo dôjsť vo výnimočných prípadoch. Argumentácia Komisie nepresvedčila ombudsmana. Za predpokladu, že všetci uchádzači boli informovaní rovnakým spôsobom o náhrade svojich cestovných výdavkov a diét, ombudsman sa domnieval, že ostatní uchádzači v situácii sťažovateľa mohli interpretovať pravidlá rovnakým spôsobom ako sťažovateľ. Ombudsmanka sa okrem toho domnievala, že skutočnosť, že Komisia mohla uplatniť nesprávny výklad príslušného ustanovenia v iných prípadoch, neznamená, že sa v prípade sťažovateľa mohla na takýto výklad spoľahnúť.

6 Ombudsman ďalej uviedol, že Komisia vo svojom stanovisku k tejto veci uznala, že predmetné ustanovenie niekedy spôsobuje ťažkosti pri výklade definície denných diét. Zdá sa teda, že samotná Komisia sa domnievala, že toto ustanovenie nie je úplne jasné. V tomto prípade, a najmä vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa priamo týka osôb mimo Komisie, sa však ombudsman domnieval, že Komisia by ho nemala vykladať v neprospech dotknutých osôb.

7 Ombudsman si bol vedomý povinnosti Komisie zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Spoločenstva vynakladali hospodárne. Domnieval sa preto, že je legitímne, aby Komisia stanovila prísne pravidlá týkajúce sa poskytovania dodatočných príspevkov osobám, ktoré sa zúčastňujú na výberových konaniach, pohovoroch a lekárskych vyšetreniach. Ombudsmanka však zdôraznila, že pokiaľ sa pravidlá nemenia, musia sa uplatňovať správne.

8 Na základe uvedených úvah ombudsman dospel k predbežnému záveru, že vzhľadom na platné pravidlá by neposkytnutie dodatočného príspevku zo strany Komisie mohlo byť prípadom nesprávneho úradného postupu.

Možnosť priateľského riešenia

V článku 3 ods. 5 jeho štatútu sa ombudsmanovi ukladá, aby v čo najväčšej možnej miere spolu s príslušnou inštitúciou hľadal riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a uspokojiť sťažovateľa. Ombudsmanka preto predložila Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

Komisia by mohla zvážiť poskytnutie dodatočného príspevku sťažovateľovi.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana uviedla, že je citlivá na argumenty ombudsmana v prospech nájdenia priateľského riešenia s cieľom dokončiť vybavovanie sťažnosti bez mobilizácie ďalších zdrojov. V záujme dobrej správy vecí verejných a vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, ako aj na veľmi malú sumu predmetných peňazí Komisia prijala návrh ombudsmana a zaviazala sa zaplatiť sťažovateľovi dodatočný príspevok vo výške 50 EUR.

Pripomienky sťažovateľa

V telefonickom rozhovore s právnym zástupcom zodpovedným za jeho prípad sťažovateľ uviedol, že ponuka Komisie presne zodpovedala výsledku, ktorý dúfal dosiahnuť. Poďakoval útvarom ombudsmana za ich úsilie.

ROZHODNUTIE

1 Odmietnutie poskytnutia dodatočného príspevku

1.1 Dňa 15. marca 2006 sa sťažovateľ, nemecký občan, podrobil lekárskej prehliadke a bol tiež vypočutý na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru v Bruseli. V súlade s príslušným ustanovením „Pravidiel týkajúcich sa celkovej náhrady cestovných výdavkov a diét pre osoby, ktoré nie sú spojené s Komisiou a ktoré Komisia pozvala na výberové konanie, pracovný pohovor alebo lekársku prehliadku“(3) (ďalej len „pravidlá“) mu boli uhradené cestovné výdavky a bol mu poskytnutý denný príspevok vo výške 50 EUR za deň lekárskej prehliadky a pohovoru. Sťažovateľ sa však domnieval, že vzhľadom na to, že sa vrátil domov po polnoci dňa pohovoru, mal by mu byť priznaný dodatočný príspevok vo výške 50 EUR. Tvrdil tiež, že Komisia neodpovedala na e-mail, ktorý zaslal 27. apríla 2006.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že denné diéty sa poskytujú za každé celé 24-hodinové obdobie. Podľa času, ktorý sťažovateľ uviedol vo svojej žiadosti, jeho celkový čas na cestu predstavoval 39,30 hodiny. Keďže toto obdobie zahŕňalo jedno celé 24-hodinové obdobie, mal nárok na jeden denný príspevok.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že sa nemohol vrátiť domov pred polnocou, Komisia tvrdila, že mohol zostať v Bruseli na ďalšiu noc, za ktorú by dostal náhradu vo forme druhého denného príspevku. Sťažovateľ sa však domnieval, že sa bude môcť vrátiť domov pred polnocou, čo by bolo možné za bežných dopravných podmienok. Komisia tvrdila, že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že spiatočná cesta trvala dlhšie, ako sa predpokladalo. Poznamenala, že čas, ktorý sťažovateľ uviedol, t. j. sedem hodín na spiatočnú cestu, bol oveľa dlhší ako čas odhadovaný na takúto cestu, ktorá podľa špecializovaných webových stránok predstavovala 4,16 až 4,34 hodiny.

Komisia dodala, že pravidlá niekedy spôsobovali ťažkosti pri výklade, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu denných diét, ktoré sa poskytovali za každé celé 24-hodinové obdobie. Z tohto dôvodu Komisia zohľadnila najmä celkový čas cesty pri výpočte počtu denných príspevkov, ktoré sa majú poskytnúť, a tým sa snažila zabezpečiť rovnosť, pokiaľ ide o čas návratu. Komisia uviedla, že ak by sa výnimočne rozhodla poskytnúť sťažovateľovi dodatočný príspevok, bolo by to diskriminačné voči iným uchádzačom, ktorí by sa za podobných podmienok mohli rozhodnúť zostať v Bruseli inou nocou. Títo ďalší uchádzači by dostali dodatočný príspevok, hoci by im v skutočnosti vznikli dodatočné náklady, ktoré boli často oveľa vyššie ako preplatená suma. Komisia sa preto domnievala, že článok 8 ods. 3 pravidiel uplatnila úplne správne.

1.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil s návrhom Komisie, že by mohol zostať v Bruseli na ďalšiu noc, pretože by ho to podľa neho prinútilo vziať si ďalší deň dovolenky a pretože dodatočné náklady by výrazne prevýšili preplatenú sumu. Okrem toho tvrdil, že odhadovaný čas cesty medzi Bruselom a jeho bydliskom, na ktorý sa Komisia odvolávala, predpokladal ideálne okolnosti bez zohľadnenia nevyhnutných prestávok v jazde, a preto ho nemožno chápať ako skutočný čas cesty.

1.4 Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsmanka adresovala Komisii návrh na priateľské riešenie a požiadala ju, aby zvážila poskytnutie dodatočného príspevku sťažovateľovi. Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie Komisie na e-mail sťažovateľa, ombudsman dospel k predbežnému záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by nebolo potrebné ďalej sa zaoberať týmto aspektom sťažnosti, ak by bolo možné dosiahnuť zmierlivé urovnanie vo vzťahu k vecnej otázke vznesenej sťažovateľom.

1.5 Komisia odpovedala, že je citlivá na argumenty ombudsmana v prospech nájdenia priateľského riešenia s cieľom dokončiť vybavovanie sťažnosti bez mobilizácie ďalších zdrojov. V záujme dobrej správy vecí verejných a vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, ako aj na veľmi malú sumu predmetných peňazí Komisia prijala návrh ombudsmana a zaviazala sa zaplatiť sťažovateľovi dodatočný príspevok vo výške 50 EUR.

1.6 Sťažovateľ informoval útvary ombudsmana, že ponuka Komisie presne zodpovedá výsledku, ktorý chcel dosiahnuť. Poďakoval útvarom ombudsmana za ich úsilie.

2 Záver

Na základe iniciatívy ombudsmana sa zdá, že Európska komisia a sťažovateľ sa v súvislosti s podstatou sťažnosti dohodli na priateľskom riešení.

Vzhľadom na tento výsledok sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné, aby sa zaoberal tvrdením sťažovateľa týkajúcim sa údajnej neschopnosti Komisie ďalej odpovedať na e-mail.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) "Dispositions en matière de remboursement forfaitaire des frais de voyage et de séjour des personnes étrangères à la Commission convoquées par elle pour un concours, un entretien ou une visite médicale ou de remboursement de ces frais".

(2) Preklady vykonané útvarmi ombudsmana. Vo francúzskej verzii týchto ustanovení, ktorá bola sprístupnená ombudsmanovi, sa uvádza:

"Si le lieu de résidence est situé à une distance supérieure à 150 km du lieu où se tient le concours, l'entretien ou la visite médicale, il est accordé une contribution forfaitaire journalière de 50 EUR.

Cette contribution forfaitaire journalière (tranche de 24 heures entières) de 50 EUR est accordée exclusivement pour la ou les journée(s) nécessaire(s) au déroulement du concours, de l'entretien ou de la visite médicale.

Elle couvre également les frais nécessaires pour une nuit passée au lieu du concours, de l'entretien ou de la visite médicale. Si après la fin du concours, de l'entretien ou de la visite médicale, l'intéressé n'est plus en mesure de rentrer au lieu indiqué dans la convocation avant minuit, il a droit à une contribution supplémentaire de 50 EUR.“

(3) "Dispositions en matière de remboursement forfaitaire des frais de voyage et de séjour des personnes étrangères à la Commission convoquées par elle pour un concours, un entretien ou une visite médicale ou de remboursement de ces frais".