V Štrasburgu 14. mája 2007

Vážený pán X,

V dňoch 18. a 23. septembra 2004 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu parlamentu v súvislosti so zamietnutím Vašej žiadosti o miesto vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu v členskom štáte EÚ. Dňa 24. septembra 2004 ste zaslali dodatočnú dokumentáciu faxom.

Dňa 12. októbra 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Parlamentu. Parlament zaslal svoje stanovisko 7. januára 2005. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 12. februára 2005.

Dňa 15. mája 2005 ste zaslali e-mail so žiadosťou o informácie o situácii v súvislosti s Vašou sťažnosťou, na ktorý môj úrad odpovedal 23. mája 2005. Dňa 28. augusta 2005 ste zaslali ďalší e-mail s otázkou týkajúcou sa Vašej sťažnosti, na ktorý môj úrad odpovedal 31. augusta 2005.

Dňa 13. septembra 2005 som napísal predsedovi Parlamentu so žiadosťou o ďalšie informácie. O týchto ďalších otázkach som vás informoval listom z toho istého dňa. Parlament zaslal svoju odpoveď na moju žiadosť 21. októbra 2005. Dňa 26. októbra 2005 ste v súvislosti s Vašou sťažnosťou zaslali ďalší e-mail. Odpoveď Parlamentu som Vám zaslala s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 10. novembra 2005.

Dňa 20. júna 2006 som opäť napísal predsedovi Parlamentu so žiadosťou o ďalšie informácie. O týchto ďalších otázkach som vás informoval listom z toho istého dňa. Parlament zaslal svoju odpoveď na moju žiadosť 26. júla 2006 a ja som Vám ju zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 22. októbra 2006.

Dňa 11. decembra 2006 som opäť napísal predsedovi Parlamentu so žiadosťou o ďalšie informácie. O týchto ďalších otázkach som vás informoval listom z toho istého dňa. Parlament zaslal svoju odpoveď na moju žiadosť 8. februára 2007 a preklad do Vášho rodného jazyka 22. februára 2007. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 21. marca 2007.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Sťažovateľ, novinár, odpovedal 11. novembra 2002 na oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu vedúceho informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v členskom štáte EÚ. Listom zo 7. februára 2003 výberová komisia zamietla jeho prihlášku a zároveň ho informovala, že nie je medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi, ktorí boli pozvaní na pohovor. Doporučeným listom z 19. februára 2003 podal sťažnosť proti zamietnutiu svojej prihlášky a požiadal o preskúmanie jeho kandidatúry. Sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď na svoju sťažnosť.

Podľa sťažovateľa boli do postupu zapojené politické strany v parlamente z uvedeného členského štátu, ktoré sa snažili ovplyvniť jeho výsledok. Sťažovateľ má podozrenie, že existovala politická opozícia proti jeho vymenovaniu z jednej konkrétnej politickej strany, konkrétne z národnej kresťansko-demokratickej frakcie v rámci skupiny PPE.

Sťažovateľ podal 18. septembra 2004 Európskemu ombudsmanovi túto sťažnosť, v ktorej tvrdí, že:

(1) Politické strany boli zapojené do vymenovania vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu v členskom štáte a že takéto zapojenie je v rozpore so služobným poriadkom.

(2) Parlament neodpovedal na jeho zaregistrovanú sťažnosť z 19. februára 2003.

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu

Parlament vo svojom stanovisku v stručnosti uviedol tieto pripomienky:

Sťažovateľ odpovedal 11. novembra 2002 na oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu v členskom štáte EÚ. Pred uverejnením oznámenia o voľnom pracovnom mieste prejavil záujem o toto pracovné miesto a v dôsledku toho ho útvar pre hospodársku súťaž Parlamentu informoval listom z 28. októbra 2002 o uverejnení oznámenia v úradnom vestníku. Útvar pre hospodársku súťaž Parlamentu rovnakým spôsobom informoval aj 13 ďalších uchádzačov, ktorí podobne prejavili záujem o uvedené pracovné miesto.

Listom zo 7. februára 2003 predseda výberovej komisie informoval sťažovateľa, že po porovnávacom preskúmaní zásluh uchádzačov nebol medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi, ktorí boli pozvaní na pohovor.

Kritériá, ktoré prijala výberová komisia a ktoré sa analogicky uplatňovali na všetkých uchádzačov, vychádzali z podrobného profilu opísaného v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Výber uchádzačov sa uskutočnil na základe porovnávacej analýzy ich zásluh. Rozhodnutie nezapísať meno sťažovateľa do zoznamu šiestich najlepších uchádzačov a nepozvať ho na pohovor bolo v súlade s podmienkami oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, že politické strany zasiahli do vymenovania, Parlament uviedol, že bola zriadená nezávislá výberová komisia s cieľom vybrať uchádzačov v súlade s podmienkami uvedenými v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Táto rada bola zložená zo štyroch členov so štátnou príslušnosťou X a jedného člena so štátnou príslušnosťou Y. V rade nebol žiadny štátny príslušník z dotknutého členského štátu. Na pohovor bolo pozvaných šesť uchádzačov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Výberové konanie bolo prísne v súlade s oznámením o voľnom pracovnom mieste. Sťažovateľ nebol pozvaný na pohovor, pretože nespĺňal nevyhnutnú podmienku, ktorou bolo byť medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, že nedostal žiadnu odpoveď na svoj list z 19. februára 2003, Parlament uviedol, že z technických dôvodov neposlal odpoveď. Parlament sa za to ospravedlnil. Sťažovateľ však nikdy nekontaktoval Parlament telefonicky ani písomne, aby bol informovaný o postupe a následných opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho žiadosť. Tiež bolo prekvapujúce, že až v októbri 2004 sťažovateľ prostredníctvom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi žiadal, aby dostal odpoveď na list, ktorý poslal vo februári 2003.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ uviedol, že Parlament vo svojom stanovisku bez vysvetlenia poukázal na to, že jeho profil nezodpovedá profilu pracovného miesta. Sťažovateľovi bolo z rôznych strán povedané, že má presne ten správny profil. Doporučeným listom z 19. februára 2003 požiadal o odôvodnenie zamietnutia svojej žiadosti, ale nedostal žiadnu odpoveď.

Sťažovateľ poukázal na to, že v januári 2003 mal v priestoroch Parlamentu v Štrasburgu rozhovor s poslankyňou EP pani X, ktorá zrejme poznala totožnosť kandidátov na toto pracovné miesto. Tiež sa zdalo, že videla listy a životopisy týchto uchádzačov a zdalo sa, že uprednostňuje jedného alebo viacerých uchádzačov.

Sťažovateľ považoval pripomienky Parlamentu týkajúce sa skutočnosti, že ho nekontaktoval v súvislosti s neodpovedaním, za znepokojujúce a nevhodné, najmä preto, že doporučeným listom požiadal Parlament, aby vysvetlil, prečo jeho žiadosť zamietol. Vysvetlil, že sa potom na radu poslanca Európskeho parlamentu sťažoval ombudsmanovi.

Sťažovateľ zdôraznil, že ak by nebolo možné presvedčivo preukázať, prečo nebol pozvaný na pohovor, a ak by sa preukázalo, že nebol dodržaný správny postup, stále by si želal, aby sa o ňom uvažovalo na predmetnom pracovnom mieste, o ktoré sa uchádzal na základe pozvania Parlamentu.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Parlamentu a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

Prvá žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie

Po dôkladnom preskúmaní spisu sa ukázalo, že sťažovateľ, ktorý vo svojom doporučenom liste z 19. februára 2003 podal sťažnosť proti zamietnutiu jeho žiadosti o miesto vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu, stále nedostal od Parlamentu podrobné vysvetlenie, prečo nebol medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi, ktorí boli pozvaní na pohovor.

Stanovisko Parlamentu zo 7. januára 2005 neobsahovalo v tejto súvislosti žiadne ďalšie objasnenie a konkrétnejšie nevysvetlilo sťažovateľovi, v ktorých podmienkach oznámenia o voľnom pracovnom mieste (opísaných v jeho bode 5) zlyhal v porovnaní so šiestimi najlepšími uchádzačmi.

Na základe uvedených skutočností ombudsman 13. septembra 2005 napísal Parlamentu a pýtal sa, či môže sťažovateľovi poskytnúť vysvetlenie, prečo nebol medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi pozvanými na pohovor.

Odpoveď Parlamentu

Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že 12. októbra 2005 zaslal sťažovateľovi odpoveď a priložil kópiu tejto odpovede, ako aj hodnotiacu tabuľku. Parlament poukázal na to, že porovnávacie preskúmanie zásluh uchádzačov bolo založené na kritériách uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

Vo svojom liste z 12. októbra 2005 adresovanom sťažovateľovi Parlament poskytol tieto vysvetlenia:

Parlament nepožiadal sťažovateľa, aby sa predstavil ako kandidát na dané pracovné miesto. Rovnako ako v prípade ostatných 13 uchádzačov, ktorí prejavili záujem o túto pozíciu, sťažovateľ dostal objektívne informácie, po ktorých sa rozhodol reagovať na oznámenie o voľnom pracovnom mieste.

Pokiaľ ide o výberové konanie, Parlament uviedol, že výberová komisia pracovala úplne nezávisle a porovnala zásluhy 130 uchádzačov na základe kritérií uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste, konkrétne:

ukončené vysokoškolské vzdelanie alebo rovnocennú odbornú prax,

minimálne desať rokov odbornej praxe získanej po získaní diplomu, ktorý umožňuje účasť na tomto výberovom konaní, odborná prax sa musí týkať oblastí podobných tým, ktoré sú uvedené v časti „Úlohy“;

- dôkladná znalosť štruktúry a fungovania EÚ a jej inštitúcií, konkrétne Parlamentu, ako aj zmlúv a právnych predpisov Spoločenstva;

dobrá znalosť pravidiel platných pre inštitúcie Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o personál a financie, skúsenosti s riadením administratívy;

- veľmi dobré organizačné zručnosti a schopnosť vykonávať úlohy v tíme;

iniciatívne, redakčné a syntetické a analytické kapacity,

dobrá znalosť jedného z úradných jazykov a veľmi dobrá znalosť ďalšieho úradného jazyka EÚ. Z dôvodov súvisiacich s povahou pracovného miesta sa vyžaduje dobrá znalosť jazyka [členského štátu]. Znalosť iných jazykov sa bude brať do úvahy.

Pri hodnotení uchádzačov výberová komisia vychádzala výlučne z údajov, ktoré uchádzači uviedli vo svojich životopisoch, a vybrala tých uchádzačov, ktorí dosiahli najvyšší počet bodov. Bolo to v súlade s oznámením o voľnom pracovnom mieste, v ktorom sa uvádzalo, že na pohovor bude pozvaných len šesť najlepších uchádzačov.

Parlament uviedol, že sťažovateľ nebol medzi šiestimi najlepšími kandidátmi. Hodnotiaca tabuľka ukázala, že sťažovateľovi nebola udelená veľmi vysoká známka za jeho znalosti o Únii. Celkový počet bodov každého zo šiestich vybraných uchádzačov sa pohyboval od 35 do 43 bodov a celkový počet bodov sťažovateľa bol o tri body nižší ako výsledok posledného z týchto šiestich uchádzačov.

Parlament napokon uviedol, že výberové konanie bolo ukončené.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach po prvé uviedol, že známky, ktoré získal za svoje vedomosti o Európskej únii a za svoje redakčné schopnosti, boli pozoruhodne nízke, keďže už viac ako 20 rokov pracoval ako novinár a napísal päť kníh, medzi ktorými bola aj kniha o Európskej únii vydaná v roku 2004. Sťažovateľ uviedol, že jeho znalosť EÚ má hodnotu viac ako 5 z 10 bodov, ktoré mohli byť udelené. Ak by bol sťažovateľ o týchto známkach informovaný skôr, mohol namietať a mohol preukázať, že za obe tieto kritériá mal získať známku 7 alebo 8, takže by získal viac ako 40 bodov.

Po druhé, sťažovateľ poznamenal, že Parlament sa nevyjadril k druhému aspektu jeho sťažnosti, konkrétne, že do konania zasiahla kresťanskodemokratická skupina (PPE) v Parlamente. Sťažovateľ zopakoval svoj názor, že poslankyňa EP pani X zrejme vedela o prihláškach uchádzačov a poznala ich totožnosť. Sťažovateľ uviedol, že išlo o zjavné porušenie služobného poriadku.

Sťažovateľ dospel k záveru, že hoci sa jeho sťažnosť týkala postupu, ktorý sa uskutočnil v roku 2003, pri výbere personálu EÚ je mimoriadne dôležitá opatrnosť. Sťažovateľ uviedol, že bol ponechaný s dojmom, že mu nebola poskytnutá spravodlivá šanca, hoci na základe svojich schopností a odborných skúseností mohol veľmi dobre vykonávať úlohy vyplývajúce z tohto pracovného miesta.

V e-maile z 26. októbra 2005, ktorý bol zaslaný pred jeho pripomienkami, sťažovateľ zopakoval svoje presvedčenie, že odpoveď Parlamentu sa nezaoberá údajným zasahovaním poslankyne X do výberového konania, hoci služobný poriadok zakazuje zasahovanie politiky do výberových konaní Parlamentu. Sťažovateľ uviedol, že chce, aby ombudsman požiadal Parlament o odpovede v tejto veci.

Druhá žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie

Po dôkladnom zvážení odpovede Parlamentu na jeho žiadosť o ďalšie informácie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto 20. júna 2006 napísal Parlamentu a požiadal ho o poskytnutie ďalších informácií o týchto troch bodoch:

„1. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach a doplňujúcich pripomienkach uviedol, že určitý poslanec EP zrejme poznal totožnosť uchádzačov o toto pracovné miesto a videl listy uchádzačov s prihláškou a životopisy, čo by predstavovalo zjavné porušenie služobného poriadku. Mohol by Parlament vysvetliť, aké opatrenia prijal na zaručenie a) anonymity(1) uchádzačov a ich prihlášok a b) nestrannosti výberového konania?

2. Z listu Parlamentu z 12. októbra 2005 adresovaného sťažovateľovi (tretí odsek) vyplýva, že na pozíciu vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu bolo 130 kandidátov [...]. Zo sťažnosti a stanoviska Parlamentu tiež vyplýva, že pred uverejnením oznámenia o voľnom pracovnom mieste v úradnom vestníku Parlament informoval 13 potenciálnych kandidátov o budúcom uverejnení oznámenia o voľnom pracovnom mieste. Mohol by Parlament vysvetliť, na akom základe vybral týchto 13 kandidátov?

3. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že nedostal žiadnu odpoveď na svoj list z 19. februára 2003, Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že "z technických dôvodov" neposlal odpoveď. Mohol by Parlament vysvetliť, aké boli tieto „technické dôvody“?“(zdôraznenie v pôvodnom znení)

Odpoveď Parlamentu

(1) Pokiaľ ide o prvú otázku ombudsmana, Parlament odpovedal, že výberové konanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil, nebolo verejným výberovým konaním, ale konaním stanoveným v článku 29 ods. 2 služobného poriadku, na ktoré sa neuplatňujú postupy stanovené v prílohe III služobného poriadku. Parlament poukázal na to, že pravidlo anonymity nepatrí medzi rokovacie poriadky uvedené v prílohe III. Parlament však v čo najväčšej možnej miere dodržiava pravidlo anonymity uchádzačov, konkrétne počas opravy písomného testu skrytím mien uchádzačov na testoch.

Predmetný výber však neobsahoval písomný test, ale bol založený výlučne na preskúmaní prihlášok a pohovore. Výberová komisia vybrala na základe prihlášok šesť najlepších uchádzačov, ktorí boli pozvaní na pohovor. Vzhľadom na typ výberového konania nemala ochrana anonymity uchádzačov s cieľom skryť ich mená pred korektormi testov zmysel.

Výberová komisia však zachovala mlčanlivosť o svojej činnosti. Táto povinnosť, ktorá bola zavedená s cieľom zaručiť nezávislosť a objektívnosť rady odstránením akéhokoľvek vonkajšieho tlaku a vplyvu, zahŕňa povinnosť voľného uváženia členov rady. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by dotknutí členovia rady oznámili informácie týkajúce sa uchádzačov.

Okrem toho sa zasadnutia správnej rady konali v Luxemburgu a spisy uchádzačov boli prerokované priamo a výlučne príslušným útvarom, konkrétne oddelením pre výberové konania. Súbory sa neprepravili a nevyhotovila sa žiadna kópia. Parlament však nemožno kritizovať za to, že, ako uviedol sťažovateľ, poslanec EP sa dozvedel o totožnosti uchádzačov a ich životopisoch. Každý uchádzač mal možnosť oznámiť komukoľvek, koho si želal, prvky svojho spisu a ďalšie informácie. Parlament nemôže niesť zodpovednosť za takúto komunikáciu.

Pokiaľ ide o zloženie výberovej komisie, dospelo sa k nemu na základe postupu určeného na zaručenie nestrannosti. Boli tam štyria členovia so štátnou príslušnosťou X a jeden člen so štátnou príslušnosťou Y. Rada nemala žiadneho člena so štátnou príslušnosťou dotknutého členského štátu.

(2) Pokiaľ ide o druhú otázku ombudsmana, ktorá sa týkala 13 uchádzačov, ktorí sa uchádzali o toto pracovné miesto pred uverejnením oznámenia o voľnom pracovnom mieste, a ich „výberu“ Parlamentom, Parlament po prvé uviedol, že týchto 13 uchádzačov Parlament nevybral. Tieto osoby prejavili záujem o toto pracovné miesto pred uverejnením oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

Výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo, nebolo prvým konaním, ktoré sa začalo s cieľom obsadiť pracovné miesto vedúceho informačnej kancelárie. Pôvodné oznámenie o voľnom pracovnom mieste a oznámenie o preložení boli uverejnené, ale vzhľadom na obmedzený počet prihlášok sa menovací orgán rozhodol rozšíriť svoje možnosti výberu začatím nového výberového konania. Keďže nebolo možné vytvoriť rezervný zoznam, toto výberové konanie bolo zrušené. Uverejnené bolo upravené oznámenie o voľnom pracovnom mieste. Oznámenie o výberovom konaní bolo napokon uverejnené v úradnom vestníku.

Trinásť dotknutých osôb zjavne vedelo o neúspechu predchádzajúceho výberového konania a prejavilo záujem o uvedené pracovné miesto. Všetky tieto osoby boli informované o možnosti požiadať o oznámenie o výberovom konaní. Tento spôsob konania zodpovedá bežnej praxi, pokiaľ ide o nevyžiadané žiadosti. Okrem toho v prípade, že oznámenie o výberovom konaní alebo oznámenie o výberovom konaní už bolo uverejnené, príslušná kópia úradného vestníka sa zašle zainteresovaným osobám.

(3) Pokiaľ ide o tretiu otázku ombudsmana, list sťažovateľa z 19. februára 2003 zostal nezodpovedaný, pretože prišiel na oddelenie pre hospodársku súťaž v období, keď z dôvodu reštrukturalizácie kancelárií musel útvar vykonať niekoľko presunov v krátkom čase a pretože list bol stratený. Parlament poukázal na to, že sa za toto opomenutie už ospravedlnil vo svojom stanovisku zo 7. januára 2005. Hoci je toto opomenutie poľutovaniahodné, Parlament zdôraznil, že podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku absencia odpovede na žiadosť sťažovateľa do štyroch mesiacov predstavuje implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému možno podať odvolanie. Argument sťažovateľa, podľa ktorého neposkytnutie odpovede zmenilo jeho právne postavenie, preto nie je relevantný.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že jeho hlavným bodom bolo, že útvary Parlamentu sa nechali ovplyvniť poslancami Európskeho parlamentu. Sťažovateľka uviedla, že pani X, poslankyňa EP z PPE, mu oznámila, že uprednostňuje určitých kandidátov, ktorí sú podľa jej názoru najvhodnejší.

Sťažovateľ tiež uviedol, že vedel, že niektorí poslanci EP požiadali o priamy kontakt s generálnym tajomníkom pánom Priestleym s cieľom ovplyvniť výberové konanie. Vyplýva to z e-mailovej korešpondencie medzi poslancami EP Y a Z zo skupiny liberálov a kresťanských demokratov. Ak by sa pán Priestley alebo niekto iný zapojený do výberového konania nechal ovplyvniť touto korešpondenciou, výberové konanie by bolo neplatné a v rozpore so služobným poriadkom.

Sťažovateľ tvrdil, že by sa malo prešetriť, či konanie niektorých poslancov EP ovplyvnilo postup. Ak by sa to preukázalo, výberové konanie by sa malo vyhlásiť za neplatné.

Tretia žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie

Po dôkladnom zvážení odpovede Parlamentu na jeho druhú žiadosť o ďalšie informácie a dodatočných pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto 11. decembra 2006 napísal Parlamentu a požiadal ho o poskytnutie ďalších informácií k tomuto bodu:

„Sťažovateľvo svojich pripomienkach z 22. októbra 2006 k odpovedi Parlamentu na moju žiadosť [ombudsmana] o ďalšie informácie uviedol, že určití, nemenovaní poslanci Parlamentu požiadali o priamy kontakt s generálnym tajomníkom Parlamentu s cieľom ovplyvniť výberové konanie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak by sa administratíva Parlamentu nechala ovplyvniť týmito prístupmi. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ neposkytol konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali, že takéto prístupy boli skutočne prijaté, a ak áno, že administratíva Parlamentu sa nechala týmito prístupmi ovplyvniť. Treba tiež poznamenať, že ombudsman nebude môcť preskúmať žiadne obvinenia voči poslancom Parlamentu. Vzhľadom na to, že sa zdá, že podania sťažovateľa vyvolávajú vážny problém týkajúci sa Parlamentu ako takého, ombudsman sa domnieva, že Parlament by mal mať možnosť vyjadriť sa. Mohol by ma preto Parlament v prípade takýchto prístupov informovať o tom, ako reagovala jeho administratíva?“

Odpoveď Parlamentu

Predseda Parlamentu vo svojej odpovedi poukázal na to, že rozhodnutia výberových komisií a výberových komisií týkajúce sa výberových konaní sa prijímajú nezávisle a že administratíva dohliada na to, aby neexistoval žiadny vonkajší vplyv alebo zasahovanie do výberových konaní a výberových konaní.

Administratíva Parlamentu nebola nikdy informovaná o žiadnych pokusoch ovplyvniť generálneho tajomníka v príslušnom výberovom konaní. Predseda Parlamentu uviedol, že môže zaručiť, že generálny tajomník nezasahuje do práce výberovej komisie. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že konanie nebolo objektívne ani nestranné.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich dodatočných pripomienkach uviedol, že nie je prekvapený tým, že Parlament poprel, že by vo výberovom konaní existoval vplyv zo strany Parlamentu. Sťažovateľ zopakoval, že poslankyňa EP pani X za prítomnosti svojho asistenta („voorlichter“) informovala sťažovateľa, že pozná jednotlivé spisy uchádzačov, že pozná totožnosť uchádzačov a že si vytvorila predstavu o kvalite uchádzačov. Pani X urobila toto vyhlásenie sťažovateľovi za prítomnosti svedka. Sťažovateľ uviedol, že na získanie úplného dôkazu by mal byť vypočutý uvedený svedok (konkrétne asistent poslanca EP).

Sťažovateľ ďalej uviedol, že počas výberového konania boli niektorí poslanci frustrovaní a že získal informácie od poslanca EP, podľa ktorých jeden poslanec EP nadviazal kontakt s generálnym tajomníkom, po ktorom sa rozšíril okruh vybraných uchádzačov. Sťažovateľ uviedol, že medzi poslancom EP a úradníkmi Parlamentu existuje v tejto veci e-mail, telefón a neformálny kontakt.

Sťažovateľ dospel k záveru, že nevie, aký iný dôkaz môže predložiť, ale že konanie nebolo objektívne a nestranné.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 Sťažovateľ, novinár, odpovedal 11. novembra 2002 na oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu v členskom štáte EÚ. Listom zo 7. februára 2003 bola jeho prihláška zamietnutá výberovou komisiou, ktorá ho informovala, že nepatrí medzi šiestich najlepších uchádzačov, ktorí boli pozvaní na pohovor. Sťažovateľ mal podozrenie, že existuje politická opozícia proti jeho vymenovaniu z jednej konkrétnej politickej strany (národná kresťanskodemokratická frakcia v rámci skupiny PPE). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že v rozpore so služobným poriadkom boli politické strany zapojené do vymenovania vedúceho informačnej kancelárie Európskeho parlamentu.

1.2 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach a dodatočných pripomienkach uviedol určité vyhlásenia, podľa ktorých niektorí poslanci EP zasahovali do výberového konania a že to bolo v rozpore so služobným poriadkom. Ombudsmanka sa domnieva, že sa nezdá, že by tieto vyhlásenia boli mienené ako obvinenia voči týmto poslancom EP. Ombudsman ďalej poznamenáva, že obvinenia voči jednotlivým poslancom EP sú v každom prípade mimo mandátu ombudsmana, pretože sa netýkajú aktu inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva (článok 2 ods. 1 štatútu ombudsmana). Zatiaľ čo samotný Parlament je jednoznačne inštitúciou Spoločenstva (pozri článok 7 Zmluvy o ES), jednotliví poslanci Parlamentu nie sú inštitúciami ani orgánmi Spoločenstva v zmysle článku 195 Zmluvy o ES.

1.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tiež uviedol, že si stále želá, aby bol posudzovaný pre dané pracovné miesto v prípade, že sa preukáže, že nebol dodržaný správny postup. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že výberové konanie na príslušné pracovné miesto bolo ukončené jeden a pol roka pred tým, ako sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi, a preto nie je možné prijať žiadne následné opatrenia v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa.

2 Údajné zasahovanie politických strán do výberového konania

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že v rozpore so služobným poriadkom boli politické strany zapojené do vymenovania vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu v členskom štáte.

2.2 Parlament uviedol, že po porovnávacom preskúmaní zásluh uchádzačov sa ukázalo, že sťažovateľ nebol medzi šiestimi najlepšími uchádzačmi, ktorí boli pozvaní na pohovor. Kritériá, ktoré prijala výberová komisia a ktoré sa analogicky uplatňovali na všetkých uchádzačov, vychádzali z podrobného profilu opísaného v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Parlament tiež uviedol, že bola zriadená nezávislá rada na výber uchádzačov v súlade s podmienkami stanovenými v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Táto rada bola zložená zo štyroch členov so štátnou príslušnosťou X a jedného člena so štátnou príslušnosťou Y. V rade nebol žiadny štátny príslušník z dotknutého členského štátu. Na pohovor bolo pozvaných šesť uchádzačov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Pri výberovom konaní sa prísne dodržiavalo oznámenie o voľnom pracovnom mieste.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Parlamentu na prvú žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie uviedol, že Parlament sa nevyjadril k tomuto aspektu jeho sťažnosti, v ktorej vyjadril názor, že kresťanskodemokratické krídlo (EĽS) v Parlamente zasiahlo do postupu.

2.4 Vo svojom ďalšom vyšetrovaní z 20. júna 2006 ombudsman požiadal Parlament o ďalšie informácie k týmto dvom otázkam:

„1. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach a dodatočných pripomienkach uviedol, že určitý [...] poslanec EP zrejme poznal totožnosť uchádzačov o toto pracovné miesto a videl listy uchádzačov s prihláškou a životopisy, čo by predstavovalo zjavné porušenie služobného poriadku. Mohol by Parlament vysvetliť, aké opatrenia prijal na zaručenie a) anonymity(2) uchádzačov a ich prihlášok a b) nestrannosti výberového konania?“

2.5 Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že výberová komisia dodržala mlčanlivosť o svojej činnosti a že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by dotknutí členovia výberovej komisie oznámili informácie týkajúce sa uchádzačov. Parlament tiež vysvetlil, že schôdze správnej rady sa konali v Luxemburgu a že spisy uchádzačov riešil priamo a výlučne príslušný útvar, konkrétne oddelenie pre výberové konania. Súbory sa neprepravili a nevyhotovila sa žiadna kópia. Parlament však nemožno kritizovať za to, že, ako uviedol sťažovateľ, poslanec EP sa dozvedel o totožnosti uchádzačov a ich životopisoch, keďže každý uchádzač mal možnosť oznámiť komukoľvek, koho si želal, prvky svojho spisu a ďalšie informácie.

2.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Parlamentu trval na svojej sťažnosti a uviedol, že hlavným bodom jeho sťažnosti bolo, že útvary Parlamentu sa nechali ovplyvniť poslancami EP.

2.7 Vo svojom ďalšom vyšetrovaní z 11. decembra 2006 ombudsman požiadal Parlament o ďalšie informácie k tejto otázke:

„Sťažovateľvo svojich pripomienkach z 22. októbra 2006 k odpovedi Parlamentu na moju žiadosť [ombudsmana] o ďalšie informácie uviedol, že určití, nemenovaní poslanci Parlamentu požiadali o priamy kontakt s generálnym tajomníkom Parlamentu s cieľom ovplyvniť výberové konanie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak by sa administratíva Parlamentu nechala ovplyvniť týmito prístupmi. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ neposkytol konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali, že takéto prístupy boli skutočne prijaté, a ak áno, že administratíva Parlamentu sa nechala týmito prístupmi ovplyvniť. Treba tiež poznamenať, že ombudsman nebude môcť preskúmať žiadne obvinenia voči poslancom Parlamentu. Vzhľadom na to, že sa zdá, že podania sťažovateľa vyvolávajú vážny problém týkajúci sa Parlamentu ako takého, ombudsman sa domnieva, že Parlament by mal mať možnosť vyjadriť sa. Mohol by ma preto Parlament v prípade takýchto prístupov informovať o tom, ako reagovala jeho administratíva?“

2.8 Predseda Parlamentu vo svojej odpovedi poukázal na to, že rozhodnutia výberových komisií a výberových komisií, ktoré sa zaoberajú výberovými konaniami, sa prijímajú nezávisle a že administratíva dbá na to, aby nedochádzalo k vonkajšiemu vplyvu alebo zasahovaniu do výberových konaní a výberových konaní. Predseda Parlamentu ďalej uviedol, že administratíva Parlamentu nebola nikdy informovaná o žiadnych pokusoch ovplyvniť generálneho tajomníka v predmetnom výberovom konaní. Okrem toho predseda Parlamentu uviedol, že môže zaručiť, že generálny tajomník nezasahuje do práce výberovej komisie. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že konanie nebolo objektívne ani nestranné.

2.9 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Parlamentu uviedol, že nie je prekvapený tým, že Parlament popiera, že by vo výberovom konaní existoval vplyv zo strany Parlamentu. Sťažovateľ zopakoval, že poslankyňa EP pani X za prítomnosti svojho asistenta ho informovala, že pozná jednotlivé spisy uchádzačov, že pozná totožnosť uchádzačov a že si vytvorila predstavu o kvalite uchádzačov. Pani X urobila toto vyhlásenie sťažovateľovi za prítomnosti svedka. Sťažovateľ ďalej uviedol, že počas výberového konania došlo k frustrácii niektorých poslancov EP a že získal informácie od poslanca EP, podľa ktorých jeden poslanec EP nadviazal kontakt s generálnym tajomníkom, po ktorom sa zvýšil počet vybraných uchádzačov.

2.10 Ombudsman sa domnieva, že tvrdenie sťažovateľa, že politické strany boli zapojené do vymenovania vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu, možno chápať tak, že naznačuje, že úradníci Parlamentu zapojení do výberového konania sa nechali ovplyvniť poslancami EP. Základným prvkom vyšetrovania je preto to, aby ombudsman overil, či to tak skutočne bolo a či výberová komisia Parlamentu umožnila, aby sa výberové konanie otvorilo alebo bolo ovplyvnené „vonkajším“ zasahovaním poslancov EP.

2.11 Pokiaľ ide o túto otázku, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ nepredložil žiadny hmatateľný dôkaz o tom, že to tak bolo. Vzhľadom na to, že sťažovateľ vzniesol závažné tvrdenie, ombudsmanka napriek tomu vykonala dôkladné vyšetrovanie, ktoré zahŕňalo niekoľko žiadostí o ďalšie informácie adresovaných Parlamentu. Pri tomto vyšetrovaní sa však nezistili žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť podozrenie sťažovateľa.

2.12 Ombudsman ďalej poznamenáva, že Parlament jasne uviedol, že nedošlo k zasahovaniu osôb, ktoré neboli členmi výberovej komisie, a že výberová komisia dodržala mlčanlivosť o svojich rokovaniach. Pokiaľ ide konkrétnejšie o prístupy k generálnemu tajomníkovi Parlamentu, ombudsman poznamenáva, že predseda Parlamentu vo svojej odpovedi na konkrétnu otázku týkajúcu sa tejto otázky predloženú Parlamentu uviedol, že Parlament nikdy nebol informovaný o žiadnych pokusoch ovplyvniť generálneho tajomníka a že generálny tajomník nezasahoval do práce výberovej komisie. Ombudsmanka sa ďalej domnieva, že argument Parlamentu, že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že uchádzači mohli sami oznámiť prvky svojich prihlášok iným osobám, je primeraný.

2.13 Je pravda, že sťažovateľ tvrdil, že niektorí poslanci EP alebo asistenti poslancov EP môžu potvrdiť skutočnosti, ktoré uvádza. V tejto súvislosti, a najmä v súvislosti s osobitným odkazom sťažovateľa na potrebu, aby bola asistentka pani X vypočutá ako svedok, by ombudsman chcel poukázať na to, že v článku 3 ods. 2 jeho štatútu sa stanovuje možnosť ombudsmana vypovedať svedkov len v súvislosti s úradníkmi a ostatnými zamestnancami Európskych spoločenstiev. Ani poslanci Európskeho parlamentu, ani ich asistenti nepatria do žiadnej z týchto kategórií. Ombudsman preto nemá právomoc vypočuť takéto osoby ako svedkov.

2.14 Ombudsman sa domnieva, že skutočnosť, že článok 3 ods. 2 jeho štatútu ho oprávňuje len na výsluch úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, nevyhnutne nevylučuje možnosť požiadať na dobrovoľnom základe iné osoby o poskytnutie informácií, ktoré by mohol považovať za potrebné na účely vybavovania sťažnosti. V tomto prípade sa však ombudsman domnieva, že by to nebolo vhodné vzhľadom na to, že Parlament jasne uviedol, že nedošlo k žiadnemu zasahovaniu a že takéto vyhlásenia inštitúcie Spoločenstva by mali byť dôveryhodné, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky, že nie sú správne, čo nie je prípad prejednávanej veci. Ďalej treba poznamenať, že samotný sťažovateľ mal možnosť požiadať príslušné osoby o poskytnutie akýchkoľvek užitočných informácií ombudsmanovi, a to buď priamo, alebo prostredníctvom neho. Ako však už bolo uvedené, sťažovateľ nepredložil žiadne hmatateľné dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

2.15 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že mu z rôznych zdrojov bolo povedané, že má presne ten správny profil pre toto pracovné miesto, ombudsman sa domnieva, že toto tvrdenie odráža osobný názor sťažovateľa na jeho prihlášku a že výberové konanie bolo založené na porovnávacej analýze zásluh uchádzačov.

2.16 Na základe uvedených úvah ombudsman konštatuje, že nebolo preukázané, že výberové konanie na pozíciu vedúceho informačnej kancelárie Parlamentu bolo otvorené alebo ovplyvnené vonkajšími zásahmi. V súvislosti s prvým tvrdením sťažovateľa preto nie je možné zistiť žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

2.17 Sťažovateľ však môže svoju sťažnosť v tejto veci obnoviť za predpokladu, že predloží hmatateľné dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

3 Údajné neposkytnutie odpovede

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že Parlament neodpovedal na jeho zaregistrovanú sťažnosť z 19. februára 2003.

3.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že z "technických" dôvodov neposlal odpoveď, ale ospravedlnil sa za to. Parlament ďalej uviedol, že sťažovateľ nikdy nekontaktoval Parlament telefonicky ani písomne, aby bol informovaný o postupe a následných opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho žiadosť. Tiež bolo prekvapujúce, že až v októbri 2004 sťažovateľ prostredníctvom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi žiadal, aby dostal odpoveď na list, ktorý poslal vo februári 2003.

3.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval svoj názor, že stále nedostal žiadnu odpoveď na svoj doporučený list z 19. februára 2003. Sťažovateľ ďalej považoval pripomienky Parlamentu týkajúce sa skutočnosti, že ho nekontaktoval v súvislosti s neodpovedaním, za znepokojujúce a nevhodné, najmä preto, že poslal doporučený list.

3.4 Vo svojom doplňujúcom stanovisku v nadväznosti na list ombudsmana o ďalších vyšetrovaniach Parlament uviedol, že 12. októbra 2005 zaslal sťažovateľovi odpoveď a priložil kópiu tejto odpovede spolu s hodnotiacou tabuľkou.

3.5 Vo svojom ďalšom vyšetrovaní z 20. júna 2006 ombudsman požiadal Parlament o viac informácií o tom, aké boli technické dôvody, ktoré bránili Parlamentu v zaslaní odpovede na list sťažovateľa z 19. februára 2003.

3.6 Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že list sťažovateľa z 19. februára 2003 zostal nezodpovedaný, pretože prišiel na oddelenie pre hospodársku súťaž v období, keď z dôvodu reštrukturalizácie kancelárií musel útvar v krátkom čase vykonať niekoľko presunov, ako aj preto, že list bol stratený. Parlament poukázal na to, že sa za toto opomenutie už ospravedlnil vo svojom stanovisku zo 7. januára 2005. Hoci je toto opomenutie poľutovaniahodné, Parlament zdôraznil, že podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku neexistencia odpovede na žiadosť sťažovateľa do štyroch mesiacov predstavuje implicitné rozhodnutie o zamietnutí, proti ktorému možno podať odvolanie.

3.7 Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie a orgány EÚ odpovedali na sťažnosti občanov v primeranej lehote(3). V tomto prípade ombudsman poznamenáva, že doporučený list sťažovateľa z 19. februára 2003 bol zodpovedaný až 12. októbra 2005(4), teda viac ako dva a pol roka po jeho doručení Parlamentu. Parlament vo svojom stanovisku poukázal na to, že list sťažovateľa sa stratil. Vzhľadom na to, že uvedený list bol zaslaný doporučene, je ťažké pochopiť, ako sa to mohlo stať. V každom prípade však treba poznamenať, že Parlament bol upozornený na nedostatočnú odpoveď už 12. októbra 2004, keď ombudsman začal toto vyšetrovanie a keď bol Parlament výslovne požiadaný, aby sa vyjadril k tvrdeniu o nedostatočnej odpovedi. Odpoveď Parlamentu na tento list však bola zaslaná až 12. októbra 2005, teda o celý rok neskôr. To zjavne presahuje rámec toho, čo možno považovať za primeranú lehotu za okolností daného prípadu. Ak Parlament neodpovie na uvedený list v primeranej lehote, predstavuje to prípad nesprávneho úradného postupu.

3.8 Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament sa vo svojom stanovisku ospravedlnil za (počiatočnú) nedostatočnú odpoveď. K tomuto ospravedlneniu však nebola pripojená odpoveď na samotný list, hoci Parlament mohol v tomto štádiu na tento list ľahko odpovedať. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Parlament vo svojom stanovisku vyjadril prekvapenie nad skutočnosťou, že až v októbri 2004 sťažovateľ tvrdil, že by mal dostať odpoveď na svoj list z februára 2003. Podľa názoru ombudsmana je tento argument ťažko pochopiteľný. Občania majú jednoznačne právo očakávať, že inštitúcie a orgány Spoločenstva odpovedia na ich listy v primeranej lehote. Ak sa takáto odpoveď nezašle, majú právo obrátiť sa na ombudsmana za predpokladu, že táto sťažnosť sa podá v lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa sťažovateľ dozvedel o príslušných skutočnostiach. V prejednávanej veci je zrejmé, že táto podmienka je splnená.

3.9 Ombudsman ďalej poznamenáva, že Parlament vo svojej odpovedi na jeho žiadosť o ďalšie informácie z 20. júna 2006 tvrdil, že neodpovedanie na list sťažovateľa z 19. februára 2003 v lehote štyroch mesiacov, aj keď poľutovaniahodné, predstavovalo implicitné zamietavé rozhodnutie podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, proti ktorému bolo možné podať odvolanie. Ombudsman predpokladá, že Parlament v tejto súvislosti odkazuje na možnosť podať interné odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Treba však zohľadniť skutočnosť, že sťažovateľ nie je zamestnancom Európskych spoločenstiev, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok. Parlament neuviedol ani žiadne iné dôvody, ktoré by ho oprávňovali domnievať sa, že list sťažovateľa z 19. februára 2003 by mohol byť vybavovaný v súlade s článkom 90 služobného poriadku.

3.10 Ombudsman napokon poznamenáva, že Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľ nikdy nekontaktoval Parlament telefonicky ani písomne, aby bol informovaný o postupe a následných opatreniach prijatých v súvislosti s jeho žiadosťou. Keďže sťažovateľ v tejto súvislosti zaslal doporučený list, ombudsman sa domnieva, že bolo na Parlamente, aby na tento list odpovedal. Zjavne preto nebolo potrebné, aby sa sťažovateľ pred podaním sťažnosti ombudsmanovi znovu obrátil na Parlament.

3.11 Vzhľadom na tieto okolnosti sa ombudsman domnieva, že bez ohľadu na ospravedlnenie, ktoré Parlament vyjadril vo svojom stanovisku, je v tomto prípade potrebné uviesť kritickú poznámku.

4 Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmana týkajúceho sa druhej časti sťažnosti je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie a orgány EÚ odpovedali na sťažnosti občanov v primeranej lehote(5). V tomto prípade bola odpoveď na doporučený list sťažovateľa z 19. februára 2003 doručená až 12. októbra 2005, teda o viac ako dva a pol roka neskôr a rok po tom, ako ombudsman upozornil Parlament na chýbajúcu odpoveď. To zjavne presahuje rámec toho, čo možno považovať za primeranú lehotu za okolností daného prípadu. Ak Parlament neodpovie na uvedený list v primeranej lehote, predstavuje to prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tento aspekt veci sa týka procesného aspektu a že Parlament nakoniec zaslal odpoveď na list z 19. februára 2003, nie je vhodné usilovať sa o zmierlivé urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Parlamentu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Predmetná „anonymita“ sa zjavne vzťahuje na anonymitu voči iným osobám, ako sú členovia výberovej komisie.

(2) Predmetná „anonymita“ sa zjavne vzťahuje na anonymitu voči iným osobám, ako sú členovia výberovej komisie.

(3) Pozri článok 17 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

(4) Hoci sa list generálneho riaditeľa Parlamentu z 12. októbra 2005 neodvoláva na list sťažovateľa z 19. februára 2003, ale len na list sťažovateľa ombudsmanovi z 12. februára 2005 (obsahujúci jeho pripomienky), zdá sa, že list z 12. októbra 2005 sa musí považovať za odpoveď Parlamentu na list sťažovateľa z 19. februára 2003.

(5) Pozri článok 17 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.