V Štrasburgu 10. decembra 2004

Vážený pán H.,

Dňa 30. októbra 2003 ste mi podali sťažnosť na Európsku centrálnu banku z dôvodu neodpovedania na Váš e-mail zo 17. decembra 2001.

Dňa 27. novembra 2003 sa moje útvary obrátili na ECB faxom s cieľom získať odpoveď na Váš e-mail zo 17. decembra 2001. Dňa 10. decembra 2003 ECB odpovedala, že sa mi pokúsi poskytnúť odpoveď „buď medzi Vianocami a Novým rokom, alebo počas prvého januárového týždňa od 5. januára 2004“. Za týchto okolností som sa rozhodol začať vyšetrovanie proti ECB.

Dňa 19. decembra 2003 som sťažnosť postúpil prezidentovi ECB. ECB zaslala svoje stanovisko 29. marca 2004. Dňa 14. apríla 2004 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. mája 2004.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ je francúzsky občan žijúci na ostrove patriacom Francúzskej Polynézii. Dňa 7. decembra 2001 odišiel do priestorov Európskej centrálnej banky (ECB) vo Frankfurte, aby jej prezidentovi predložil spis týkajúci sa prania špinavých peňazí na francúzskych zámorských územiach. Sťažovateľovi nebolo umožnené osobne odovzdať spis prezidentovi ECB.

V e-maile zo 16. decembra 2001 vedúci tlačového oddelenia ECB informoval sťažovateľa, že v náležitom čase dostane odpoveď na otázku uvedenú v jeho spise. Sťažovateľ bol ďalej informovaný, že stretnutie s prezidentom ECB nebolo možné zorganizovať.

Dňa 17. decembra 2001 sťažovateľ napísal ďalší e-mail ECB. V tomto e-maile sťažovateľ požiadal ECB o informácie o protokole č. 27 Amsterdamskej zmluvy a o médiách (televízia, rozhlas a noviny), ktoré sa špecializujú na záležitosti týkajúce sa eura. Opätovne požiadal o rozhovor s prezidentom ECB.

Dňa 30. októbra 2003 sťažovateľ podal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Tvrdil, že Európska centrálna banka neodpovedala na jeho e-mail zo 17. decembra 2001.

Sťažovateľ tvrdil, že Európska centrálna banka by mala odpovedať na otázky, ktoré položil vo svojom e-maile zo 17. decembra 2001.

Požiadavku

Stanovisko Európskej centrálnej banky

Stanovisko Európskej centrálnej banky k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Treba zdôrazniť, že keď sa sťažovateľ prvýkrát obrátil na ECB 7. decembra 2001, jeho otázky boli zodpovedané ústne na stretnutí so zástupcami tlačového a informačného oddelenia ECB, ktoré sa konalo v priestoroch ECB. Keďže sťažovateľka nebola vopred vymenovaná, nebolo možné dohodnúť stretnutie s prezidentom ECB.

Bolo možné zaoberať sa niektorými otázkami sťažovateľa, ktoré boli vznesené na samotnom stretnutí. Konkrétne bol informovaný o tom, že Protokol o Francúzsku pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (protokol č. 13 pripojený k Maastrichtskej zmluve), na ktorý sa odvolával sťažovateľ, bol po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy skutočne prečíslovaný na č. 27. Pokiaľ však ide o ostatné otázky, ktoré nastolil, sťažovateľ bol informovaný, že by bolo vhodné kontaktovať francúzske orgány, aby ich prediskutovali, keďže téma francúzskych zámorských mien bola pomerne zložitá a súvisela s otázkou francúzskej územnej celistvosti.

Dňa 14. decembra 2001 sťažovateľ napísal prezidentovi ECB list so žiadosťou o stretnutie na tému francúzskych zámorských mien. ECB odpovedala na tento list 16. decembra 2001 a vysvetlila, že nebude možné dohodnúť stretnutie s prezidentom ECB a že včas odpovie sťažovateľovi. Sťažovateľ následne odpovedal e-mailom 17. decembra 2001. Znenie jeho e-mailu viedlo ECB k záveru, že sa riadil jeho odporúčaním a že sa obrátil na „Banque de France“. Zdalo sa však, že informácie, ktoré poskytol „Banque de France“, sťažovateľa neuspokojili. V dôsledku toho sťažovateľ opäť zaslal ECB svoje pôvodné otázky a stanovil dátum, do ktorého očakával odpoveď. Sťažovateľ vo svojom e-maile zo 17. decembra 2001 ďalej požiadal o informácie týkajúce sa médií (televízia, rozhlas a noviny), ktoré sa špecializujú na záležitosti týkajúce sa eura.

V tejto chvíli sa ECB domnievala, že sťažovateľovi už poskytla všetky možné informácie týkajúce sa jeho vyšetrovania. Dospela preto k záveru, že už nemá nič, čo by k nim prispela.

Pokiaľ však ide o ďalšiu žiadosť sťažovateľa o informácie o médiách špecializujúcich sa na záležitosti týkajúce sa eura, ECB sťažovateľovi, žiaľ, nezaslala žiadnu odpoveď. ECB uznala túto procedurálnu chybu a 29. marca 2004 zaslala sťažovateľovi ospravedlnenie. V tomto liste ECB poukázala na telefonické rozhovory, v rámci ktorých podľa jej odhadu odpovedala na žiadosť sťažovateľa o informácie.

Pripomienky sťažovateľa

Európsky ombudsman postúpil stanovisko Európskej centrálnej banky sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojej odpovedi z 27. mája 2004 trval na svojej sťažnosti a zhrnul tieto ďalšie pripomienky:

Pokiaľ ide o výsluch v priestoroch ECB, treba zdôrazniť, že tento výsluch sa uskutočnil za prítomnosti polície.

Odpoveď ECB na otázku týkajúcu sa existencie "protokolu 27 Amsterdamskej zmluvy" bola vyhýbavá. Prezident ECB nezaslal protokol a/alebo nepriložil žiadny odkaz, ako napríklad výpis z úradného vestníka, ktorý obsahuje tento protokol.

Cieľom e-mailu zo 17. decembra 2001 bolo dosiahnuť stretnutie s prezidentom ECB s cieľom predložiť mu spis. V čase vyjadrenia sťažovateľa ECB stále odmietala zorganizovať takéto stretnutie. E-mail zo 17. decembra 2001 sa odvolával na spis týkajúci sa prania špinavých peňazí na francúzskych zámorských územiach, ktorý sa sťažovateľ pokúsil predložiť prezidentovi ECB osobne 7. decembra 2001.

ROZHODNUTIE

1 Údajné neodpovedanie na e-mail sťažovateľa zo 17. decembra 2001

1.1 Dňa 7. decembra 2001 sťažovateľ, francúzsky občan žijúci na ostrove patriacom Francúzskej Polynézii, odišiel do priestorov ECB, aby jej prezidentovi predložil spis týkajúci sa prania špinavých peňazí na francúzskych zámorských územiach. V ten deň sa v priestoroch ECB konalo stretnutie so zástupcami tlačového a informačného oddelenia ECB.

V e-maile zo 16. decembra 2001 vedúci tlačového oddelenia ECB informoval sťažovateľa, že v náležitom čase dostane odpoveď na otázku uvedenú v jeho spise. Sťažovateľ bol ďalej informovaný, že stretnutie s prezidentom ECB nebolo možné zorganizovať. Dňa 17. decembra 2001 sťažovateľ napísal ďalší e-mail ECB. V tomto e-maile sťažovateľ požiadal ECB o informácie o "Protokole 27 Amsterdamskej zmluvy" a o médiách (televízia, rozhlas a noviny), ktoré sa špecializujú na záležitosti týkajúce sa eura. Opätovne požiadal o rozhovor s prezidentom ECB.

Dňa 24. októbra 2003 sťažovateľ podal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Tvrdil, že ECB neodpovedala na jeho e-mail zo 17. decembra 2001.

1.2 ECB uviedla, že bolo možné zaoberať sa niektorými otázkami sťažovateľa, ktoré boli vznesené na samotnom stretnutí. Pokiaľ ide o ostatné nastolené otázky, sťažovateľ bol informovaný, že by bolo vhodné obrátiť sa na francúzske orgány, aby ich prediskutovali. Keď ECB dostala e-mail zo 17. decembra 2001, mala pocit, že sťažovateľovi už poskytla všetky možné informácie týkajúce sa jeho otázok. Dospela preto k záveru, že už nemá nič, čo by k nim prispela.

Pokiaľ ide o ďalšiu žiadosť sťažovateľa o informácie o médiách špecializujúcich sa na záležitosti týkajúce sa eura, ECB uviedla, že sťažovateľovi, žiaľ, nezaslala žiadnu odpoveď. ECB uznala túto procedurálnu chybu a 29. marca 2004 zaslala sťažovateľovi ospravedlnenie.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že e-mail sťažovateľa zo 17. decembra 2001 obsahoval dve žiadosti o informácie, a to v súvislosti s existenciou "protokolu 27 Amsterdamskej zmluvy" a v súvislosti s médiami (televízia, rozhlas a noviny), ktoré sa špecializujú na záležitosti týkajúce sa eura. E-mail sťažovateľa ďalej obsahoval žiadosť o rozhovor s prezidentom ECB.

1.4 Pokiaľ ide o žiadosť o rozhovor s prezidentom ECB, ombudsman poznamenáva, že 16. decembra 2001 ECB odpovedala na list sťažovateľa zo 14. decembra 2001 a vysvetlila, že nebude možné dohodnúť stretnutie s prezidentom ECB. Ombudsmanka sa preto domnieva, že sťažovateľ už bol informovaný o tom, že rozhovor s prezidentom ECB nie je možný. Vzhľadom na informácie uvedené v sťažnosti sa ombudsmanka domnieva, že sťažovateľ nemohol ignorovať, že stretnutie s prezidentom ECB nebolo možné. Ombudsman ďalej poznamenáva, že sťažovateľ vysvetlil, že požiadal o stretnutie s prezidentom ECB s cieľom predložiť mu spis. V e-maile zo 16. decembra 2001 vedúci tlačového oddelenia ECB informoval sťažovateľa, že v náležitom čase dostane odpoveď na otázku uvedenú v jeho spise. Ombudsman preto dospel k záveru, že z tohto e-mailu vyplýva, že spis bol postúpený ECB.

1.5 Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie alebo orgány Spoločenstva dôsledne a v primeranej lehote vybavovali žiadosti o informácie.

1.6 Pokiaľ ide o žiadosť o informácie o "protokole 27 Amsterdamskej zmluvy", ombudsman poznamenáva, že ECB poukázala na to, že sťažovateľ bol na stretnutí 7. decembra 2001 informovaný o tom, že Protokol o Francúzsku pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (protokol 13 pripojený k Maastrichtskej zmluve) bol po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy prečíslovaný na č. 27.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že odpoveď ECB na otázku týkajúcu sa existencie „protokolu 27 Amsterdamskej zmluvy“ bola vyhýbavá a že prezident ECB nezaslal protokol a/alebo nepriložil žiadny odkaz, ako napríklad výňatok z úradného vestníka, ktorý obsahuje tento protokol.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že odpoveď ECB na otázku sťažovateľa o existencii "protokolu 27 Amsterdamskej zmluvy" bola vyhýbavá, ombudsman poznamenáva, že ECB informovala sťažovateľa, že Protokol o Francúzsku pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva bol po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy prečíslovaný na č. 27. Za týchto okolností sa ombudsmanka domnieva, že informácie poskytnuté ECB boli správne a mali sťažovateľovi umožniť nájsť príslušný dokument.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prezident ECB nezaslal protokol a/alebo nepriložil žiadny odkaz, ako napríklad výňatok z úradného vestníka, ktorý obsahuje tento protokol, ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovateľ takúto výslovnú žiadosť predložil vo svojom e-maile zo 17. decembra 2001, ale len požiadal o informácie o tom, kde nájsť podrobnosti o protokole. Ombudsmanka sa však domnieva, že by bolo zdvorilé, keby ECB zaslala sťažovateľovi kópiu príslušného protokolu. Aby bol ombudsman čo najužitočnejší, prikladá k svojmu rozhodnutiu kópiu príslušného protokolu o Francúzsku.

1.7 Pokiaľ ide o žiadosť o informácie o médiách, ktoré sa špecializujú na záležitosti týkajúce sa eura, ombudsmanka poznamenáva, že ECB v tejto súvislosti nezaslala sťažovateľovi žiadnu písomnú odpoveď. Vo svojom ospravedlňujúcom liste sťažovateľovi z 29. marca 2004 ECB napísala, že „dospeli sme k záveru, že na Vaše otázky sme odpovedali už na stretnutí, ktoré sa s Vami konalo 7. decembra, ako aj počas telefonických rozhovorov po Vašom liste zo 17. decembra“. Zdá sa, že sťažovateľ nespochybňuje stanovisko ECB.

Ombudsman sa domnieva, že aj keby sa ECB domnievala, že už odpovedala na žiadosť sťažovateľa o informácie, bolo by zdvorilé potvrdiť sťažovateľovi, že mu nemá ďalšie informácie, ktoré by mu mohla poskytnúť. Ombudsmanka konštatuje, že ECB tak neurobila. Poznamenáva však tiež, že ECB 29. marca 2004 zaslala sťažovateľovi list s ospravedlnením.

1.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že nie je potrebné pokračovať v ďalšom vyšetrovaní tejto sťažnosti.

2 Tvrdenie sťažovateľa

2.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby ECB odpovedala na otázky, ktoré položil vo svojom e-maile zo 17. decembra 2001.

2.2 Vzhľadom na uvedené závery sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné pokračovať vo vyšetrovaní tohto tvrdenia.

3 Záver

Vzhľadom na výsledky svojho vyšetrovania sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné pokračovať vo vyšetrovaní tejto sťažnosti. Preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj prezident Európskej centrálnej banky.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

Príloha: kópia protokolu o Francúzsku č. 27 pripojeného k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva