Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V marci 2021 generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) sa zúčastnil na rozhovore s právnym časopisom a vyjadril sa k návrhu aktu EÚ o digitálnych trhoch ^[1], zatiaľ čo legislatívny proces stále prebiehal.

2. Generálni advokáti majú rovnaké postavenie ako sudcovia Súdneho dvora.^[2] Ich úlohou je poskytovať úplne nezávislé stanoviská k veci, ktorú prerokúvajú sudcovia. Hoci ich stanoviská nie sú záväzné, sudcovia ich často sledujú.

3. Sťažovateľ je organizácia občianskej spoločnosti zastupujúca nezávislé spotrebiteľské organizácie v Európe.^[3] Sťažovateľ spochybnil pripomienky generálneho advokáta, pretože podľa jeho názoru by mohli ovplyvniť prebiehajúce politické rokovania, ktoré prebiehajú v rámci legislatívneho procesu. Okrem toho môžu mať nepriaznivý vplyv na to, ako verejnosť vníma nestrannosť generálneho advokáta.

4. Sťažovateľ v apríli 2021 napísal predsedovi Súdneho dvora, v ktorom vyjadril uvedené obavy. Sťažovateľ sa domnieval, že pripomienky generálneho advokáta vyvolávajú otázky týkajúce sa jeho povinností ako člena Súdneho dvora podľa kódexu správania Súdneho dvora Európskej únie [4] ^{Sťažovateľ} citoval článok 7 ods. 3 kódexu správania, v ktorom sa uvádza, že „poslanci konajú a vyjadrujú sa zdržanlivo, ako si vyžaduje ich funkcia“, ako aj článok 4 ods. 2: „Poslanci nekonajú ani sa nevyjadrujú prostredníctvom akéhokoľvek média spôsobom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje vnímanie ich nestrannosti verejnosťou“.

5. Predseda Súdneho dvora odpovedal, že Súdny dvor povolil účasť generálneho advokáta na pohovore a že jeho pripomienky vyjadrujú jeho osobný názor. Predseda vysvetlil, že sudcovia, t. j. sudcovia a generálni advokáti, majú právo vyjadriť svoje osobné názory. Mali by však prejaviť zdržanlivosť pri uplatňovaní svojej slobody prejavu vo všetkých prípadoch, keď je pravdepodobné, že sa spochybní autorita a nestrannosť súdnictva. V tejto súvislosti predseda zdôraznil, že pripomienky generálneho advokáta nijako nesúvisia s vecou, ktorá je v súčasnosti prejednávaná na Súdnom dvore.

6. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou predsedníčky, sa v júni 2021 obrátil na európsku ombudsmanku.

Mandát ombudsmana

7. Z článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že ombudsman sa môže zaoberať sťažnosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie len vtedy, ak sa netýkajú jeho „súdnej úlohy“.

8. Ombudsmanka sa domnievala, že sťažnosť sa netýka justičných funkcií SDEÚ, a začala vyšetrovanie. V rozhodnutí sa zohľadnilo, že predseda Súdneho dvora vo svojej odpovedi sťažovateľovi zdôraznil, že na Súdnom dvore neprebieha žiadne konanie súvisiace s predloženými pripomienkami.

9. Ombudsmanka požiadala Súdny dvor Európskej únie, aby na sťažnosť odpovedal. SDEÚ nesúhlasil s tým, že sťažnosť patrí do mandátu ombudsmana, hoci na sťažnosť odpovedal. Odpoveď bola poskytnutá sťažovateľovi s cieľom zhromaždiť jeho pripomienky. Ombudsmanka následne zaslala Súdnemu dvoru Európskej únie dodatočný list týkajúci sa jej mandátu.^[5] Ombudsmanka dostala druhú odpoveď Súdneho dvora, ako aj druhé kolo pripomienok od sťažovateľky. Korešpondencia medzi ombudsmanom a Dvorom audítorov je uverejnená na webovom sídle ombudsmana.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Súdny dvor EÚ

10. Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že vec nepatrí do mandátu ombudsmana. Tvrdila, že akékoľvek obmedzenie práva člena Súdneho dvora na slobodu prejavu podlieha určitým postupom, ktoré uplatňuje samotné súdnictvo. Postupy ako také sú vyjadrením nezávislosti súdnictva, ktorá si vyžaduje, aby dotknutý súd vykonával svoje funkcie úplne autonómne. Súdny dvor Európskej únie sa takisto domnieval, že za porušenie povinnosti nestrannosti a diskrečnej právomoci tohto člena možno považovať len pripomienky člena Súdneho dvora, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť prispievať k procesu súdneho rozhodovania. V prejednávanej veci to tak nebolo.

11. V nadväznosti na žiadosť ombudsmanky o objasnenie SDEÚ ďalej vysvetlil, že kódex správania sa musí vykladať so zreteľom na sledovaný kontext a ciele. Povinnosti nestrannosti a diskrétnosti, ako sú vymedzené v článkoch 4 a 7 kódexu správania, slúžia konkrétnemu účelu: zabezpečiť účinnú právnu ochranu, t. j. zaručiť spravodlivý proces. Súdny dvor Európskej únie uviedol, že účelom týchto povinností je konkrétne chrániť samotné súdne konania pred neprimeraným zasahovaním, a nie pred inými vonkajšími procesmi, ako sú politické rokovania.

12. Súdny dvor Európskej únie takisto objasnil, že akékoľvek posúdenie toho, či poslanec porušil kódex správania, vykonajú sudcovia. Takéto posúdenie ako také je súčasťou súdnej úlohy SDEÚ a podľa SDEÚ je mimo mandátu ombudsmana.

Sťažovateľ

13. Sťažovateľ nesúhlasil s posúdením Súdneho dvora Európskej únie, že člen Súdneho dvora by porušil svoje povinnosti nestrannosti a diskrečnej právomoci len v prípade potenciálneho ovplyvňovania procesu súdneho rozhodovania. Sťažovateľ tvrdil, že odpoveď SDEÚ sa nezaoberala potenciálnym vplyvom, ktorý by pripomienky generálnych advokátov mohli ovplyvniť legislatívny proces, a teda oslabiť zásadu deľby moci. Zmluva nepriznáva SDEÚ žiadnu úlohu v procese prijímania právnych predpisov EÚ.

14. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že povinnosti vyplývajúce z kódexu správania (článok 7 ods. 3 a článok 4 ods. 2) by mali od všetkých členov Dvora audítorov vyžadovať, aby sa zdržali vyjadrovania názorov, ktoré by mohli zasahovať do legislatívneho procesu EÚ alebo ho neprimerane ovplyvňovať. Ak by tento výklad nebol v duchu kódexu správania, sťažovateľ spochybnil účinnosť ustanovení kódexu na predchádzanie situáciám, ktoré vznikli v prejednávanej veci. Ak by to tak skutočne bolo, prečo by sa kódex správania vzťahoval aj na bývalých členov Dvora audítorov, ktorí už nie sú zapojení do procesu súdneho rozhodovania?

15. Podľa názoru sťažovateľa nestačilo, aby SDEÚ zamietol otázku neprimeraného ovplyvňovania legislatívneho procesu EÚ a deľby právomocí medzi inštitúciami EÚ len ako „vonkajší proces“. Sťažovateľ uviedol, že legislatívne procesy EÚ sú neoddeliteľnou súčasťou fungovania EÚ.

16. Sťažovateľ trval na tom, že ombudsman má právomoc preskúmať jeho sťažnosť, pretože sa netýka prípadu pred Súdnym dvorom Európskej únie konajúcim v rámci svojej súdnej úlohy. Sťažovateľ požiadal ombudsmanku, aby Súdnemu dvoru odporučila, aby sa v kódexe správania výslovne uvádzalo, že povinnosti nestrannosti a diskrečnej právomoci vyžadujú, aby poslanci nevydávali vyhlásenia, ktoré by mohli ovplyvniť legislatívny proces EÚ.

Hodnotenie ombudsmana

17. Ombudsman nemá v úmysle zasahovať do nezávislosti súdnictva, ktorá je základným kameňom Únie založenej na právnom štáte. Zo zmluvy jasne vyplýva, že Súdny dvor Európskej únie konajúci v rámci svojej súdnej úlohy je mimo mandátu ombudsmana.

18. Ombudsmanka víta skutočnosť, že Súdny dvor odpovedal na sťažnosť vo veci samej, aj keď sa domnieval, že sťažnosť nepatrí do jeho mandátu.

19. Ombudsmanka chápe argument SDEÚ, že jeho kódex správania je navrhnutý tak, aby sa zabránilo akémukoľvek neprimeranému vplyvu jedného z jeho členov na súdne konanie. Súhlasí však so sťažovateľom, že tento názor je dosť reštriktívny, pretože nezohľadňuje potenciálny vplyv, ktorý by člen Dvora audítorov mohol mať na iné procesy, ako je legislatívny rozhodovací proces na úrovni EÚ.

20. Ombudsmanka poznamenáva, že v tom istom mesiaci, v ktorom nastali skutkové okolnosti tejto veci, sa generálny advokát zúčastnil na online podujatí o duševnom vlastníctve v sektore zdravotníctva. Zúčastnil sa aj na ďalšom podujatí v novembri 2021 týkajúcom sa aktu o digitálnych trhoch, ktoré zorganizoval taliansky think-tank.

21. Spornou otázkou je, či kódex správania, najmä ak stanovuje zásady týkajúce sa nestrannosti a diskrečnej právomoci členov Súdneho dvora, je neoddeliteľnou súčasťou súdnej práce Súdneho dvora, alebo skôr administratívnym dokumentom, v ktorom sa stanovujú deontologické povinnosti členov aj vtedy, keď konajú mimo súdnej siene. Zdá sa, že znenie kódexu naznačuje znenie kódexu. Zdá sa, že rozsudok Všeobecného súdu z roku 2019 podporuje aj názor, že účelom kódexu správania nie je stanoviť pravidlá týkajúce sa súdnej činnosti SDEÚ [6] ^V tom istom rozsudku sa však dospelo k záveru, že kódex správania nemožno klasifikovať ani ako akt súdnej povahy, ani ako akt výlučne administratívnej povahy ^[7].

22. Názor ombudsmanky na jej mandát sa líši od názoru Súdneho dvora Európskej únie. Domnieva sa, že kódex správania je „hybridným“ nástrojom: vzťahuje sa na deontologické povinnosti členov Dvora audítorov, keď konajú v rámci svojej súdnej právomoci, ako aj vtedy, keď ich konanie môže mať vplyv na iné (mimosúdne) procesy. V opačnom prípade by sa kódex nevzťahoval na bývalých poslancov, pretože už nemôžu vykonávať súdnu právomoc. V tejto veci SDEÚ tvrdil, že pripomienky generálneho advokáta neovplyvnili jeho schopnosť prispievať k procesu súdneho rozhodovania. Ako také by mali patriť do oblasti mimosúdnych procesov, na ktoré sa vzťahuje kódex správania. Prípad by preto mal patriť do mandátu ombudsmana.

23. SDEÚ však jasne uviedol, že neuznáva právomoci ombudsmana vyšetrovať túto vec. Hoci je mimoriadne dôležité, aby sa dodržiaval kódex správania a aby Súdny dvor EÚ bol v tejto súvislosti naďalej ostražitý, ombudsmanka sa domnieva, že vzhľadom na postoj Súdneho dvora EÚ nemá zmysel pokračovať vo vyšetrovaní.

24. V tejto súvislosti ombudsmanka prípad uzatvára bez ďalších opatrení.

Záver

Ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Žiadne ďalšie opatrenia nie sú opodstatnené.

Sťažovateľ a SDEÚ budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 27. júna 2022

[1] Európska komisia v decembri 2020 navrhla akt o digitálnych trhoch s cieľom regulovať „strážcov prístupu“ na internet; ktoré sú veľkými online platformami s dominantným postavením na trhu. Viac informácií nájdete na stránke https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/digital-markets-act-ensuring-fair-and-open-digital-markets_en.

[2] Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „inštitúcia“) je rozdelený na dva súdy: Súdny dvor a Všeobecný súd. Súdny dvor sa zaoberá návrhmi na začatie prejudiciálneho konania podanými vnútroštátnymi súdmi, určitými žalobami o neplatnosť a odvolaniami, zatiaľ čo Všeobecný súd rozhoduje o žalobách o neplatnosť podaných jednotlivcami, spoločnosťami a v niektorých prípadoch vládami EÚ (zvyčajne o práve hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, obchode, poľnohospodárstve, ochranných známkach a personálnych otázkach EÚ). Generálni advokáti pôsobia len na Súdnom dvore, nie na Všeobecnom súde.

[3] „BEUC, Európska organizácia spotrebiteľov“. Skratka znamená „Bureau Européen des Unions de Consommateurs“. Viac informácií nájdete na: https://www.beuc.eu/

[4] Cieľom Kódexu správania členov a bývalých členov Súdneho dvora Európskej únie (2016/C 483/01) prijatého 23. decembra 2016 je objasniť etické a deontologické normy, ktorým podliehajú členovia a bývalí členovia Dvora audítorov. Je k dispozícii tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2016:483:FULL&from=FR Dvor audítorov aktualizoval svoj kódex správania v septembri 2021.

[5] Ombudsmanka okrem iného poznamenala, že v minulosti Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetroval prípad týkajúci sa dodržiavania kódexu správania.

[6] Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 20. septembra 2019, Franklin Dehousse/Súdny dvor Európskej únie, vec T-433/17, najmä bod 82: „Cieľom takéhoto kódexu správania vzhľadom na jeho koncepciu a obsah nie je stanoviť, a to ani čiastočne, pravidlá upravujúce súdnu činnosť tejto inštitúcie“ a bod 86: „takýto kódex správania sa v užšom zmysle netýka výkonu súdnych funkcií“.

[7] Bod 90 vyššie uvedeného rozsudku.