Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Vnútorné pravidlá spoločného výboru pre povyšovanie týkajúce sa povyšovania úradníkov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 3. októbra 2008 (ďalej len "vnútorné pravidlá povyšovania EHSV")[1] stanovujú tri možné dátumy spätného povýšenia úradníkov EHSV:

od 1. januára 2008 pre úradníkov, ktorých jednomyseľne navrhol spoločný výbor pre povýšenie a ktorí dosiahli referenčnú hranicu spôsobilosti na povýšenie,

od 1. apríla 2008 pre úradníkov navrhnutých jednomyseľne Spoločným výborom pre povýšenie, ktorí nedosiahli referenčnú hranicu spôsobilosti na povýšenie, alebo pre úradníkov navrhnutých väčšinou členov Spoločného výboru pre povýšenie, ktorí dosiahli referenčnú hranicu spôsobilosti na povýšenie,

Od 1. júla 2008: pre úradníkov navrhnutých väčšinou členov spoločného výboru pre povýšenie, ktorí nedosiahli referenčnú hranicu spôsobilosti na povýšenie.

2. Sťažovateľ je v súčasnosti bývalým úradníkom EHSV. Spoločný výbor pre povýšenie ju jednomyseľne navrhol na povýšenie, ale ešte nedosiahla referenčnú hranicu oprávnenosti na povýšenie [2].

3. Rozhodnutím z 23. júla 2008 doručeným 15. septembra 2008 bol sťažovateľ povýšený z platovej triedy AST 8 do platovej triedy AST 9 so spätnou účinnosťou od 1. apríla 2008 v súlade s vnútornými pravidlami EHSV pre povýšenie.

4. Menovací orgán uverejnil 3. októbra 2008 na určenom mieste v priestoroch EHSV zoznam všetkých úradníkov povýšených v roku 2008, ako aj konkrétny dátum ich povýšenia (ďalej len "prvý zoznam"). Tento zoznam bol následne 2. decembra 2008 uverejnený na intranetovej stránke EHSV.

5. Pani A., jedna z kolegov sťažovateľa, ktorej meno bolo uvedené na prvom zozname, bola povýšená od 1. júla 2008 [3]. Pani A. bola vyslaná do jednej z politických skupín EHSV.

6. Menovací orgán následne 10. februára 2009 uverejnil na tom istom určenom mieste v priestoroch EHSV revidovaný zoznam úradníkov povýšených v roku 2008 (ďalej len "revidovaný zoznam"). Revidovaným zoznamom sa zmenil dátum nadobudnutia účinnosti povýšenia pani A. Menovací orgán zapísal jej meno do zoznamu povýšených úradníkov od 1. januára 2008. Pokiaľ ide o povýšenia ostatných úradníkov, obsah druhého zoznamu bol rovnaký ako obsah prvého zoznamu.

7. Sťažovateľ zaslal 10. februára 2009 menovaciemu orgánu EHSV list. Kópia listu bola zaslaná aj predsedovi výboru zamestnancov a vedúcemu ľudských zdrojov EHSV. Sťažovateľ uviedol, že pani A. bola povýšená od 1. januára 2008 napriek tomu, že nebola jednohlasne navrhnutá spoločným výborom pre povýšenie, ani nedosiahla referenčnú hranicu oprávnenosti na povýšenie. Sťažovateľka vo svojom liste uviedla:

„Na základe článku 90 služobného poriadku žiadam menovací orgán, aby opätovne preskúmal dátum môjho povýšenia so spätnou účinnosťou.

Na to, aby bol niekto povýšený od 1. januára 2008, musel byť v skutočnosti jednohlasne navrhnutý spoločným výborom pre povýšenie. Nebolo by to tak v prípade jedného z mojich kolegov, pre ktorého bol uverejnený revidovaný zoznam. Pripomínam vám, že som bol navrhnutý jednomyseľne, a teda so spätnou platnosťou povýšený od 1. apríla 2008. Preto na základe článku 90 služobného poriadku žiadam o rovnaké zaobchádzanie a žiadam, aby sa na mňa vzťahovala rovnaká retroaktivita od 1. januára 2008.“[4]

8. Dňa 4. júna 2009 zaslala menovaciemu orgánu následný e-mail a požiadala o odpoveď na jej list.

9. Menovací orgán odpovedal sťažovateľovi 31. júla 2009. Tvrdila, že jej „žiadosť podľa článku 90 ods. 1 bola neprípustná“, pretože bola predložená príliš neskoro. Menovací orgán uviedol, že mala podať svoju žiadosť v lehote troch mesiacov odo dňa, keď bola informovaná o svojom povýšení, to znamená, že mala podať svoju žiadosť najneskôr do 15. decembra 2008. Menovací orgán ďalej tvrdil, že revidovaný zoznam z 10. februára 2009 bol len potvrdzujúcim zoznamom, pokiaľ ide o dátum povýšenia sťažovateľa. Menovací orgán informoval sťažovateľa, že tento zoznam nemožno považovať za nový prvok, ktorý by umožnil opätovné otvorenie zákonnej lehoty na podanie odvolaní. Ďalej uviedla, že „ak by sa list sťažovateľa považoval za sťažnosť podľa článku 90 ods. 2“, sťažovateľ nemal žiadny priamy a individuálny záujem na napadnutí rozhodnutia týkajúceho sa iného úradníka.

10. V liste zo 4. augusta 2009 adresovanom EHSV sťažovateľka uviedla, že vo svojom liste z 10. februára 2009 predložila „odvolanie, ktoré sa podľa jej názoru zakladalo na článku 90 služobného poriadku.“Ďalej zdôraznila, že by nebolo možné, aby podala odvolanie pred týmto dátumom, keďže až v tento deň sa sama dozvedela o retroaktívnom povýšení svojho kolegu, ktorého situáciu porovnala so svojou situáciou. Tvrdila tiež, že i) pani A. bola povýšená od 1. januára 2008 z politických dôvodov a ii) ona, sťažovateľka, bola diskriminovaná vzhľadom na skutočnosť, že pani A. bola povýšená od 1. januára 2008 napriek tomu, že nespĺňala príslušné kritériá povýšenia.

11. Dňa 16. októbra 2009 EHSV odpovedal na list sťažovateľa zo 4. augusta 2009 a zopakoval svoje tvrdenie, že „v spise sťažovateľa sa nenachádza žiadny nový prvok, ktorý by mohol odôvodniť opätovné otvorenie lehôt stanovených v článku 90 služobného poriadku“. Ďalej uviedla, že sťažovateľka „nemá žiadny individuálny záujem na napadnutí rozhodnutia menovacieho orgánu povýšiť jedného zo svojich kolegov“.

12. Sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou EHSV. Dňa 20. októbra 2009 podala túto sťažnosť európskemu ombudsmanovi [5].

Predmet vyšetrovania

13. Sťažovateľka vo svojej pôvodnej sťažnosti uviedla toto tvrdenie a tvrdenie, ktoré boli obe zahrnuté do vyšetrovania.

14. Tvrdila, že EHSV neodpovedal na tvrdenie uvedené v jej sťažnosti z 10. februára 2009 podanej na základe článku 90 služobného poriadku a vo svojom liste zo 4. augusta 2009 zopakovala, že jej kolegyňa bola povýšená z politických dôvodov. Podľa sťažovateľa si teda EHSV nesplnil svoju povinnosť rešpektovať transparentnosť.

15. Tvrdila, že by mala dostať uspokojivú odpoveď na svoje tvrdenie, že jej kolegyňa bola povýšená z politických dôvodov.

16. Vo svojich pripomienkach k stanovisku EHSV sťažovateľka predložila nové tvrdenie, že všetci jej kolegovia povýšení v roku 2008 alebo v neskorších rokoch by mali byť povýšení od 1. januára 2008 alebo prípadne od 1. januára nasledujúcich rokov.

17. Sťažovateľka okrem toho vo svojich pripomienkach tvrdila, že EHSV porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že ju od januára 2008 nepovýšil spolu s pani A. Pripomenula, že hoci má menovací orgán pri posudzovaní zásluh úradníkov pri rozhodovaní o tom, či si zaslúžia povýšenie, diskrečnú právomoc, je vymedzený „potrebou starostlivo a nestranne porovnávať uchádzačov“[6]. Zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie tiež vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, to znamená, že je založené na objektívnych kritériách [7]. Podľa jej názoru sa v jej prípade vyskytol prípad diskriminácie.

18. Ombudsman však nenašiel dôvody na to, aby sa zaoberal uvedeným novým tvrdením a argumentom v rámci tohto prípadu, a to z nasledujúceho dôvodu. Ak by ombudsman dospel k záveru, že povýšenie pani A. od 1. januára 2008 predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, pretože je v rozpore s vnútornými pravidlami EHSV týkajúcimi sa povyšovania, zjavne by nemohol navrhnúť EHSV, aby povýšil sťažovateľa alebo jeho kolegov od 1. januára 2008 (alebo prípadne od 1. januára nasledujúcich rokov), keďže takéto konanie EHSV by bolo v rozpore aj s osobitnými ustanoveniami uvedených pravidiel.

Vyšetrovanie

19. Dňa 18. novembra 2009 ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti sťažovateľa. EHSV zaslal svoje stanovisko 15. marca 2010.

20. Ombudsmanka postúpila stanovisko EHSV sťažovateľke s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú zaslala 4. mája 2010.

21. Dňa 10. decembra 2010 vykonali útvary ombudsmana v súlade s článkom 3 ods. 2 štatútu ombudsmana [8] kontrolu dokumentov v spise (ďalej len "prvá kontrola")[9]. Správa o prvej inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi aj EHSV 15. decembra 2010.

22. Po podrobnej analýze dokumentov zhromaždených počas prvej inšpekcie a dôkladnom zvážení stanoviska EHSV a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka nebola spokojná s tým, že EHSV na sťažnosť primerane reagoval. V súlade s článkom 3 ods. 6 svojho štatútu preto 4. februára 2011 predložil EHSV návrh odporúčania. Kópia návrhu odporúčania bola zaslaná sťažovateľovi pre informáciu.

23. EHSV 15. apríla 2011 odpovedal na návrh odporúčania ombudsmanky. Ombudsmanka postúpila odpoveď EHSV sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľka zaslala svoje pripomienky 25. mája 2011.

24. EHSV 6. júla 2011 dokončil svoju odpoveď na návrh odporúčania ombudsmanky. Ombudsmanka postúpila ďalšiu odpoveď EHSV sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľka zaslala svoje pripomienky k tejto ďalšej odpovedi 27. júla 2011.

25. Medzitým, po dôkladnom zvážení uvedených odpovedí EHSV, ombudsman 26. júla 2011 rozhodol, že je potrebná druhá kontrola dokumentov v spise EHSV (ďalej len "druhá kontrola"). Útvary ombudsmana vykonali druhú inšpekciu 13. septembra 2011 [10]. Správa o druhej inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi aj EHSV 19. septembra 2011.

26. Po dôkladnej analýze dokumentov a informácií získaných počas druhej inšpekcie ombudsmanka rozhodla, že je potrebné ďalšie vyšetrovanie sťažnosti. Dňa 26. októbra 2011 adresoval EHSV niekoľko bodov a požiadal ho, aby prehodnotil svoje odpovede na svoj návrh odporúčania. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný.

27. Dňa 29. novembra 2011 EHSV odpovedal na ďalšie otázky ombudsmana. Jej odpoveď bola postúpená sťažovateľke s výzvou na predloženie pripomienok, ktorú zaslala 16. a 31. januára 2012.

28. Medzitým predseda EHSV požiadal ombudsmana, aby pozastavil vyšetrovanie dovtedy, kým generálny tajomník EHSV (ďalej len „generálny tajomník“) nebude mať príležitosť osobne poskytnúť ďalšie vysvetlenia na stretnutí s útvarmi ombudsmana.

29. Ombudsman 13. januára 2012 prijal žiadosť predsedu EHSV a informoval ho o tom, ako sa schôdza uskutoční a aké kroky budú nasledovať po tejto schôdzi. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný.

30. Útvary ombudsmana sa stretli s generálnym tajomníkom 20. januára 2012. Správa a prepis schôdze, ako aj všetky dokumenty doručené generálnym tajomníkom počas tejto schôdze boli postúpené sťažovateľke na vyjadrenie.

31. EHSV medzitým 3. februára a 6. marca 2012 zaslal ombudsmanovi ďalšie informácie, ktoré boli tiež postúpené sťažovateľke na vyjadrenie.

32. Dňa 27. apríla 2012 sťažovateľka predložila ombudsmanovi svoje pripomienky k posledným podaniam EHSV.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné neodpovedanie na tvrdenie sťažovateľa a údajný nedostatok transparentnosti

Argumenty predložené ombudsmanovi

33. Sťažovateľka sa domnievala, že jej list z 10. februára 2010 predstavuje odvolanie podané v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku. Domnievala sa, že má záujem napadnúť rozhodnutie menovacieho orgánu z 10. februára 2010 o povýšení pani A. od 1. januára 2008 v rozsahu, v akom sa nachádza v podobnej situácii, ale bola povýšená až od 1. apríla 2008. Ak by bola povýšená k rovnakému dátumu ako pani A., mohla odísť do dôchodku skôr, ako pani A.

34. Na podporu svojho tvrdenia uviedla, že skorší dátum povýšenia pani A. bol politicky motivovaný. Stručne povedané, sťažovateľka sa domnievala, že ide o zásadu transparentnosti a že skutočnosť, že EHSV neodpovedal na jej argument, bola preto obzvlášť závažná.

35. EHSV vo svojom krátkom stanovisku k sťažnosti uviedol len toto vyhlásenie.

„V nadväznosti na list z 18. novembra 2009 adresovaný predsedovi Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa spis opätovne preskúmal a v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa možno uviesť tieto pripomienky a postrehy:

Odôvodneným rozhodnutím z 31. júla 2009 bola žiadosť/sťažnosť sťažovateľa podaná podľa článku 90 služobného poriadku zamietnutá ako neprípustná. V nadväznosti na list sťažovateľa zo 4. augusta 2009 bolo toto stanovisko potvrdené rozhodnutím zo 16. októbra 2009, ktoré sa teraz stalo konečným.

Keďže predsporové listy sťažovateľky boli neprípustné, neexistoval žiadny základ pre zmierlivé riešenie, ktoré sťažovateľka hľadala, a teda žiadny dôvod na riešenie podstaty jej listov.

Pokiaľ ide o názory sťažovateľky na údajne politickú povahu povýšenia jedného z jej kolegov, argument sťažovateľky možno považovať za nepresvedčivý a skutočne protichodný. Na jednej strane sťažovateľ spochybňuje zákonnosť uvedeného povýšenia a na druhej strane sa usiluje o to, aby sa s ním zaobchádzalo rovnako alebo podobne.

Napokon sa domnievam, že zásada transparentnosti, na ktorú sa odvoláva sťažovateľka, nezbavuje uvedené dôvody neprípustnosti a neexistenciu dôvodnosti jej sťažnosti v zmysle článku 90 ods. 2 štatútu ani ich inak neruší.

V tejto súvislosti neexistoval priestor na riešenie povýšenia kolegu sťažovateľa.“

36. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že jej situáciu nepriaznivo ovplyvnil revidovaný zoznam.  Inak povedané, revidovaným zoznamom sa zmenilo rozhodnutie menovacieho orgánu z 23. júla 2008 doručené 15. septembra 2008, ktorým bola povýšená do platovej triedy AST 9. Následne odkázala na rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci Christos Michaël/Komisia [11], podľa ktorého „postup povyšovania vyvrcholí formálnym rozhodnutím o zozname povýšených úradníkov. Toto konečné rozhodnutie vymenúva úradníkov povýšených v dôsledku predmetného povyšovania. Práve pri uverejnení tohto zoznamu sa teda úradníci, ktorí sa považovali za spôsobilých na povýšenie, dozvedia konečným a nespochybniteľným spôsobom o posúdení svojich zásluh a sú schopní určiť, či je dotknuté ich právne postavenie“. Uviedla, že toto tvrdenie už uviedla vo svojom liste zo 4. augusta 2009, ale že menovací orgán na ňu neodpovedal.

37. Sťažovateľ okrem toho poukázal na ďalší príklad prevzatý z judikatúry, ktorý ilustruje povinnosť menovacieho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania podaného podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku [12]. Sťažovateľka poukázala na to, že v jej prípade menovací orgán nikdy neodôvodnil svoje rozhodnutie povýšiť pani A. so spätnou účinnosťou od 1. januára 2008 a sťažovateľa od 1. apríla 2008.

38. Sťažovateľka takisto tvrdila, že menovací orgán neodpovedal na jej odvolanie z 10. februára 2009 v zákonných lehotách, a odkázala na príslušnú judikatúru [13].

39. Sťažovateľka dospela k záveru, že menovací orgán porušil vnútorné pravidlá EHSV týkajúce sa povýšenia, pretože pani A. bola povýšená so spätnou účinnosťou od 1. januára 2008, a to napriek nespornému faktu, že ju spoločný výbor pre povýšenie nenavrhol jednomyseľne a nedosiahla referenčnú hranicu oprávnenosti na povýšenie. Sťažovateľ sa opäť odvolal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej „[n]a základe rozhodnutia vnútornej povahy menovací orgán dobrovoľne zavedie povinný konzultačný postup, ktorý nie je stanovený služobným poriadkom, je povinný dodržiavať tento postup, ktorý nemožno považovať za bezpredmetný z právneho hľadiska“[14].

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

40. V listoch z 31. júla a 16. októbra 2009 adresovaných sťažovateľke EHSV neodpovedal na jej obavy týkajúce sa dátumov jej povýšenia a povýšenia pani A. Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad tým, že EHSV nevyužil svoje vyšetrovanie ako príležitosť na nápravu tohto zlyhania a že jeho stanovisko tiež neposkytlo sťažovateľke odpoveď na jej obavy. EHSV sa domnieval, že to nemusel urobiť, pretože sťažovateľ nedodržal lehotu na podanie odvolania podľa článku 90 služobného poriadku. EHSV dospel k tomuto záveru, keď sa domnieval, že vzhľadom na to, že pôvodný aj revidovaný zoznam týkajúci sa tejto veci boli rovnaké, rozhodujúcim faktorom v tejto veci bolo rozhodnutie o povýšení sťažovateľa, ktoré, ako vyplýva z pôvodného zoznamu uverejneného v októbri 2008, bolo prijaté v septembri 2008, a nie revidovaný zoznam, ktorý bol uverejnený vo februári 2009.

41. Ombudsmanka nemohla súhlasiť s uvedenými názormi EHSV.

42. Po prvé, aj keby zoznam uverejnený vo februári 2009 menil zoznam z októbra 2008 len vo vzťahu k dátumu povýšenia pani A, zoznamy zjavne nemohli byť rovnaké. Bolo rozumné predpokladať, že revidovaný zoznam nahradil pôvodný zoznam.

43. Po druhé podľa už citovaného rozsudku Christos Michaël/Komisia, na ktorý sťažovateľka vo svojich pripomienkach správne poukázala (pozri bod 36 vyššie), ktorý sa analogicky uplatňuje na prejednávanú vec, zverejnenie zoznamu povýšení predstavuje akt, ktorý môže spôsobiť ujmu úradníkom, ktorí nie sú uvedení v tomto zozname [15].

44. Po tretie, bolo úplne jasné, že list sťažovateľa z 10. februára 2009 splnil formálne náležitosti odvolania podľa článku 90 ods. 2 proti rozhodnutiu menovacieho orgánu z toho istého dňa, ktorým sa stanovil zoznam povýšení, keďže i) bol zaslaný menovaciemu orgánu prostredníctvom hierarchických kanálov; ii) samotná sťažovateľka označila tento list za takéto odvolanie vo svojom liste zo 4. augusta 2009 a iii) vo svojej prvej odpovedi z 31. júla 2009 EHSV nevylúčil, že by sa s týmto listom zaobchádzalo ako s odvolaním podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku (hoci za podmienok, ktoré sa zdajú byť irelevantné vzhľadom na rozsudok Michaël/Komisia). Ombudsman v tejto súvislosti pripomenul ustálenú judikatúru, podľa ktorej list úradníka, ktorý výslovne nepožaduje zrušenie predmetného rozhodnutia, zjavne predstavuje pokus o priateľské urovnanie jeho sťažnosti. Naopak, list, ktorý jasne vyjadruje úmysel úradníka napadnúť rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu, predstavuje sťažnosť [16].

45. Napriek tomu, aj keby sa predpokladalo, že list sťažovateľa z 10. februára 2009 nemožno považovať za odvolanie podľa článku 90 ods. 2, EHSV by naň mal v podstate odpovedať. Ombudsman poukázal na to, že zásady dobrej správy vecí verejných si vyžadujú, aby inštitúcie jasne a presne zdôvodnili svoje rozhodnutia [17].

46. Ombudsmanka napokon poukázala na to, že vnútorné pravidlá EHSV týkajúce sa povyšovania stanovujú jasné kritériá na stanovenie dátumu spätného povýšenia jeho úradníkov. Na to, aby boli úradníci k príslušnému dátumu (1. január 2008) povýšení, museli by, inými slovami, i) získať určitý počet bodov (referenčný prah) a ii) byť jednomyseľne navrhnutí členmi spoločného výboru pre povýšenie. Sťažovateľ zastával názor, že pani A. nespĺňa tieto dve kritériá na to, aby bola od 1. januára 2008 povýšená, ale skôr bola povýšená z politických dôvodov.

47. Vzhľadom na krátke a neinformatívne stanovisko, ktoré EHSV predložil v rámci vyšetrovania, a so zreteľom na zistenie dôvodov, ktoré viedli k zmene dátumu povýšenia pani A. tak, aby mohlo nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2008, ombudsman zvážil, či bude potrebné, aby požiadal príslušných úradníkov o svedectvá. Ombudsman pripomenul, že v článku 3 ods. 2 jeho štatútu sa stanovuje, že „funkcionári a ostatní zamestnanci inštitúcií a orgánov Spoločenstva musia vypovedať na žiadosť ombudsmana“. Ombudsman sa však domnieval, že by bolo vhodné najprv nahliadnuť do dokumentov v spise inštitúcie týkajúcich sa povýšení za rok 2008.

48. Po prvej inšpekcii ombudsman dospel k záveru, že sťažovateľ sa oprávnene domnieval, že administratíva EHSV bola vystavená neprimeranému tlaku, aby sa odchýlila od vnútorných pravidiel EHSV týkajúcich sa povyšovania a aby povýšila pani A. od 1. januára 2008, a nie od 1. júla 2008. Prvé nahliadnutie do všetkých dokumentov v spise tiež ukázalo, že pani A. si bola plne vedomá tejto skutočnosti. Keďže informácie a dôkazy získané počas nahliadnutia do spisu boli dostatočné na zistenie relevantných skutočností, ombudsman sa rozhodol nepožadovať svedectvá od dotknutých štátnych zamestnancov.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že skutočnosť, že EHSV neodpovedal na tvrdenie sťažovateľky, že pani A. bola povýšená z politických dôvodov, predstavuje obzvlášť závažný prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý dopĺňa neprijateľný a neprimeraný tlak, ktorý bol vyvíjaný na administratívu EHSV, aby sa odchýlila od pravidiel EHSV o povýšení.

50. V štatúte ombudsmana sa od neho vyžaduje, aby hľadal čo najpriaznivejšie riešenie sťažností. Domnieval sa však, že priateľské riešenie tejto sťažnosti by nebolo vhodné.

51. Pokiaľ ide o záujmy sťažovateľky, ombudsmanka pripomenula, že jej tvrdenie, ktorým sa zaoberalo toto vyšetrovanie, bolo, že inštitúcia by mala odpovedať na jej argument týkajúci sa transparentnosti. Vzhľadom na výsledok prvého nahliadnutia ombudsmana do dokumentov opísaných v bode 48 vyššie by však odpoveď EHSV na toto tvrdenie už nebola užitočná. Ombudsman v tejto súvislosti pripomenul, že jeho vyšetrovanie nezahŕňalo tvrdenie, že so sťažovateľkou by sa malo zaobchádzať rovnako ako s pani A., keďže, ako EHSV správne poznamenal, prijatie takéhoto tvrdenia by v skutočnosti vyžadovalo, aby EHSV konal v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami.

52. Vzhľadom na zistenia svojho vyšetrovania sa ombudsman domnieval, že je vo verejnom záujme, aby pokračoval v prejednávanej veci. Ako prvý krok ombudsmanka predložila EHSV návrh odporúčania, v ktorom sa uvádza, že

„Inštitúcia by mala

i) uznal, že konal nesprávne, keď zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a povýšil jedného zo svojich úradníkov k 1. januáru 2008, a teda konal v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami povyšovania;

ii) napraviť svoje protiprávne správanie opravou dátumu povýšenia dotknutého úradníka v súlade s platnými pravidlami;

iii) vysvetliť ombudsmanovi, aké opatrenia plánuje prijať, aby v budúcnosti zabránila situáciám, v ktorých administratíva umožňuje neprimerané politické zasahovanie a tlak s cieľom ovplyvniť svoje rozhodovacie postupy.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

Prvá odpoveď EHSV

53. Predseda EHSV 15. apríla 2011 odpovedal, že EHSV je plne odhodlaný dodržiavať najvyššie administratívne normy a že zistenie ombudsmana o nesprávnom úradnom postupe berie najvážnejšie. Predseda uviedol, že povýšenie pani A. k 1. januáru 2008 „spočívalo v predchádzajúcom prijatí do zamestnania na základe zásluh tohto úradníka, ale nepatrí do žiadnej z kategórií osobitne uvedených v orientačnom zozname prípadov, v ktorých sa predpokladá povýšenie so spätnou účinnosťou, ako už bolo oznámené zamestnancom, v súlade s jeho vnútornými pravidlami. EHSV „kriticky“preskúma svoje vnútorné postupy a praktiky týkajúce sa povyšovania s cieľom objasniť diskrečné právomoci menovacieho orgánu.

54. Pokiaľ ide o odporúčanie ombudsmana, aby EHSV upravil dátum povýšenia pani A., predseda EHSV uviedol, že takáto zmena by nemala žiadny vplyv na rozpočet, keďže príslušný úradník už pred 1. januárom 2008 zastával pracovné miesto AD 12 v jednej z politických skupín EHSV. Na druhej strane však po tom, ako sa dozvedela o návrhu odporúčania ombudsmana, sama pani A. písomne informovala generálneho tajomníka, že nevidí žiadne ťažkosti, ak sa dátum jej povýšenia obnoví na 1. júl 2008.

55. Predseda EHSV ďalej informoval ombudsmana, že okamžite informuje predsedov skupín o návrhu odporúčania ombudsmana, a zdôraznil, že EHSV musí byť plne odhodlaný uplatňovať pravidlá týkajúce sa povyšovania čo najprísnejším spôsobom.

56. Predseda EHSV napokon informoval ombudsmana, že EHSV prijal rozhodnutie týkajúce sa delegovania určitých právomocí menovacím orgánom, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zamestnancov, v ktorom sa jasne stanovujú rôzne úrovne rozhodovacích právomocí menovacieho orgánu.

Pripomienky sťažovateľa k prvej odpovedi EHSV

57. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach z 25. mája 2011 vyjadrila názor, že odpoveď EHSV je „kozmetická“, v ktorej sa nestanovujú žiadne skutočné opatrenia na zabránenie podobnému správaniu v budúcnosti. Podľa jej názoru si zodpovedné osoby v EHSV boli plne vedomé toho, že konajú v rozpore s platnými pravidlami. Ona, rovnako ako jej ostatní kolegovia, utrpela morálnu ujmu a zaslúžila si ospravedlnenie.

58. Sťažovateľ poznamenal, že v rozpore s odporúčaním ombudsmanky predseda EHSV neuznal, že EHSV konal nesprávne. V tejto súvislosti zdôraznila, že ombudsman sa vo svojom návrhu odporúčania nedomnieva, že je potrebné preskúmať pravidlá EHSV týkajúce sa povyšovania. Namiesto toho zistil, že EHSV nedodržiava existujúce pravidlá EHSV týkajúce sa povyšovania.

59. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že zmena dátumov povýšenia má vždy vplyv na rozpočet, najmä pokiaľ ide o počet odpracovaných rokov a práva na predčasný odchod do dôchodku úradníkov, ktorí majú z tejto zmeny prospech. Vysvetlila tiež, že rozhodnutia týkajúce sa povýšenia prijíma generálny tajomník, ktorého vymenúvajú členovia EHSV. V tomto prípade bol generálny tajomník pod tlakom vysokopostavenej členky jednej z politických skupín EHSV, aby povýšil pani A. Sťažovateľ ďalej poukázal na ďalší údajný prípad neprimeraného tlaku vyvíjaného na právneho úradníka v EHSV, ktorý bol po odpore prepustený napriek 20 rokom služby. Sťažovateľ sa domnieval, že ombudsman by mal riadne prešetriť neprijateľný a neprimeraný tlak na úradníkov zapojených do príslušného povyšovania. Ďalej informovala ombudsmanku, že Európsky parlament a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrujú postupy menovacieho orgánu EHSV.

60. Sťažovateľ napokon uviedol, že rozhodnutie uvedené predsedom EHSV týkajúce sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom menovaciemu orgánu a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať zmluvy (ďalej len „rozhodnutie 077/11 A“) v skutočnosti „delegovalo všetky právomoci na osobu priamo zodpovednú za nezákonné rozhodnutie prijaté pod politickým tlakom“. Podľa jej názoru nikdy v histórii EHSV nemal generálny tajomník toľko právomocí menovacieho orgánu, a preto by sa podobné situácie mohli v budúcnosti opakovať.

Ďalšia odpoveď EHSV

61. Predseda EHSV 6. júla 2011 doplnil prvú odpoveď, ktorú zaslal ombudsmanovi 15. apríla 2011. Uviedol, že článok 62 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len "služobný poriadok") obmedzuje možnosť menovacieho orgánu zrušiť rozhodnutie na žiadosť úradníka, ak by takéto zrušenie v dôsledku toho zbavilo tohto úradníka výhod vyplývajúcich zo služobného poriadku [18]. V každom prípade pani A. "[h] ani tak nepožiadala o zrušenie rozhodnutia, ale nech je známe, že by jej takéto zrušenie nevadilo. Podľa nášho právneho stanoviska by to pre inštitúciu nepredstavovalo obhajobu, ak by sa rozhodnutie zmenilo a príslušný úradník by následne podal žalobu proti výboru... Zdá sa, že konzultácie výboru s inými inštitúciami tiež potvrdzujú, že zrušenie [rozhodnutí menovacieho orgánu] je pomerne zriedkavé a malo by sa mu zabrániť, pokiaľ neexistuje jasná a výslovná právna povinnosť. „Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti predseda EHSV rozhodol, že „by bolo nerozumné zvrátiť rozhodnutie [jeho] predchodcu a uprednostnil by zameranie sa na budúcnosť, a najmä na preskúmanie postupu výboru pri povyšovaní, aby sa zabránilo akémukoľvek budúcemu možnému neúmyselnému diskriminačnému účinku.“ Na záver poznamenal, že sťažovateľ je úradníkom EHSV na dôchodku a že žiadny zo 138 povýšených úradníkov EHSV v roku 2008 nepodal podobnú sťažnosť ombudsmanovi.

Pripomienky sťažovateľa k ďalšej odpovedi EHSV

62. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach z 27. júla 2011 zdôraznila, že v čase podania sťažnosti ombudsmanovi ešte pracovala v EHSV. Uviedla tiež, že žiadny iný úradník sa nesťažoval ombudsmanovi, pretože sa obával o svoje zamestnanie.

Dodatočné informácie, ktoré ombudsman získal po predložení svojho návrhu odporúčania

Druhé nahliadnutie ombudsmana do spisu EHSV a ďalšie vyšetrovanie

63. Druhá inšpekcia ombudsmana sa zamerala na dokumenty v spise EHSV, ktoré boli vypracované alebo vydané po jeho návrhu odporúčania zo 4. februára 2011 a týkali sa možných dôsledkov zmeny dátumu povýšenia pani A.[19]. Ombudsmanka konštatovala, že dva z týchto dokumentov zrejme vážne spochybňujú ďalšiu odpoveď predsedu EHSV zo 6. júla 2011 (uvedenú v bode 61 vyššie).

64. Ombudsman 26. októbra 2011 informoval predsedu EHSV o uvedenom zistení a upriamil jeho pozornosť na tieto štyri body.

65. Po prvé, podľa ombudsmana, pokiaľ ide o obsah listu pani A. z 24. marca 2011 adresovaného generálnemu tajomníkovi, ktorý skontroloval, pani A. jednoznačne súhlasila a dokonca sa zdalo, že uprednostňuje opravu dátumu jej povýšenia. Ombudsmanovi tiež nebolo jasné, prečo sa predpokladalo, že relevantnou otázkou je, či pani A. požiadala o zrušenie rozhodnutia.

66. Po druhé, ombudsman v podstate poukázal na to, že právne stanovisko uvedené v ozname k spisu z 2. septembra 2011 (ktoré tiež skontroloval) je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa zrušenia nezákonných administratívnych rozhodnutí v personálnych veciach a slúži ako základ pre jeho návrh odporúčania pre EHSV.

67. Po tretie, ombudsmanka ďalej poznamenala, že ako potvrdil zodpovedný riaditeľ EHSV počas inšpekcie a ako sa konkrétne uvádza v druhej správe o inšpekcii, medzi EHSV a inými inštitúciami neprebehli žiadne oficiálne konzultácie týkajúce sa retroaktívneho zrušenia administratívnych rozhodnutí. V skutočnosti sa zdalo, že sa uskutočnili len neformálne prístupy.  Kontrolovaný spis EHSV neobsahoval žiadne záznamy o takýchto prístupoch ani žiadne náznaky, ktoré by mohli podporiť záver, ktorý by bol v rozpore s písomným právnym stanoviskom uvedeným v bode 66 vyššie.

68. Ombudsmanka napokon pripomenula, že EHSV už vo svojom pôvodnom odôvodnenom stanovisku z 15. apríla 2011 k návrhu odporúčania ombudsmanky uznal, že príslušný dátum povýšenia je skutočne v rozpore s vnútornými predpismi, ktoré sa vzťahujú na EHSV.

69. Vzhľadom na uvedené doplňujúce informácie ombudsmanka vyzvala predsedu EHSV, aby opätovne zvážil možnosť nápravy nezákonného administratívneho rozhodnutia týkajúceho sa dátumu povýšenia príslušného úradníka. Ďalej mu postúpil najnovšie pripomienky sťažovateľa, aby sa k nim vyjadril, ak si to želá. Ombudsman napokon informoval sťažovateľa o uvedených krokoch.

Odpoveď EHSV na ďalšie vyšetrovanie ombudsmanky

70. Predseda EHSV sa vo svojej odpovedi z 29. novembra 2011 najprv vyjadril k pripomienkam sťažovateľa. Podľa jeho názoru boli tieto pripomienky „v mnohých ohľadoch nekonzistentné a nepresné“. Možným dôvodom bolo podľa názoru predsedu to, že sťažovateľ sa mýlil, pokiaľ ide o to, kto je menovacím orgánom. Vysvetlil, že „[bývalý] predseda, a nie generálny tajomník, je menovacím orgánom pre predmetné rozhodnutie“.

71. Predseda EHSV ďalej vysvetlil, že 16. apríla 2007 bola pani A. v záujme služby vyslaná do jednej z politických skupín EHSV a začala zastávať pracovné miesto v platovej triede AD 12. Až jej povýšenie do platovej triedy AD 12 nadobudlo účinnosť v roku 2008. V dôsledku toho zmena dátumu povýšenia pani A. z 1. januára 2008 na 1. júla 2008 nemala žiadny vplyv na rozpočet.

72. Okrem toho podľa predsedu EHSV presná formulácia, ktorú pani A. použila vo svojom liste z 24. marca 2011, „[c] jednoducho nepredstavuje žiadosť o zmenu rozhodnutia.“V každom prípade, aj keby existovala jasná a výslovná žiadosť o zmenu rozhodnutia menovacieho orgánu, podľa jeho názoru by to bolo stále nedostatočné.

73. Predseda EHSV ďalej uviedol, že „[r] emain [ed]“ je názor EHSV, že „[n]o... bolo v tomto prípade prijaté nezákonné rozhodnutie.„Ako už uviedol, povýšenie pani A.s. od 1. januára 2008 „[d] nepatrí do žiadnej z kategórií osobitne uvedených v orientačnom zozname prípadov, v ktorých sa počítalo s retroaktívnym povýšením...“.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi EHSV na ďalšie vyšetrovanie ombudsmana

74. Ombudsmanka postúpila odpoveď predsedníčky EHSV sťažovateľke na vyjadrenie. Sťažovateľka 31. januára 2012 predložila svoje pripomienky, ktoré boli veľmi kritické voči postoju EHSV a ktoré v súhrne zopakovali argumenty, ktoré predtým predložila.

Stretnutie medzi útvarmi ombudsmana a generálnym tajomníkom a ďalšie informácie od EHSV

75. Medzitým 21. decembra 2011 predseda EHSV požiadal ombudsmana, aby pozastavil vyšetrovanie sťažnosti, kým generálny tajomník nebude mať príležitosť poskytnúť ďalšie informácie o prípade na stretnutí s útvarmi ombudsmana. Ombudsmanka vyhovela uvedenej žiadosti a zdôraznila, že všetky informácie, ktoré generálny tajomník zamýšľal poskytnúť, budú vložené do spisu. Ombudsmanka v tejto súvislosti objasnila, že sťažovateľ bude mať možnosť vyjadriť sa k týmto informáciám.

76. Dňa 20. januára 2012 sa útvary ombudsmana stretli s generálnym tajomníkom. Komisia predložila a prečítala ďalšie pripomienky EHSV k pripomienkam sťažovateľa z 25. mája 2011. Predložil tiež kópiu rozhodnutia 077/11 A a oznámenia predsedu EHSV z 18. januára 2012 o zosúladenom stretnutí o zmenách pravidiel povyšovania v EHSV (ďalej len „oznámenie z 18. januára 2012“) vrátane konsolidovaných pravidiel povyšovania.

77. EHSV sa vo svojich pripomienkach odvolal na pripomienky sťažovateľa z 25. mája 2011 a v prvom rade sa domnieval, že jeho predchádzajúce odpovede ombudsmanovi neboli „kozmetické“; EHSV prijal súbor opatrení, ktoré vysvetlil vo svojich predchádzajúcich odpovediach a podrobnejšie uviedol aj v týchto pripomienkach. Po druhé, Európsky parlament a OLAF nevyšetrili EHSV. Parlament udelil absolutórium a, ako je obvyklé pre všetky inštitúcie v tomto druhu postupu, predložil EHSV niekoľko pripomienok. Okrem toho OLAF nepreskúmal skutočnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci. Po tretie, povýšenie nemá vždy vplyv na rozpočet. Hoci bola pani A. spôsobilá na povýšenie, nebola opätovne povýšená. Ak by bola povýšená, nový systém povyšovania, ktorý EHSV zaviedol okrem iného s cieľom vyhovieť návrhu odporúčania ombudsmanky, by neutralizoval potenciálnu výhodu skoršieho dátumu účinnosti jej posledného povýšenia. V rámci nového systému nadobúdajú všetky povýšenia účinnosť v jeden deň v súlade s praxou iných inštitúcií. V dôsledku toho sa pani A. bude nachádzať v rovnakej situácii ako všetci ostatní úradníci povýšení v roku 2008. Po štvrté, generálny tajomník neprijal rozhodnutie o povýšení pani A. Menovacím orgánom na povýšenie pani A. bol (bývalý) predseda EHSV, ktorý v súčasnosti zomrel. Od marca 2011, po reformách zavedených v reakcii na návrh odporúčania ombudsmana, to už tak nebolo. Generálny tajomník je teraz menovacím orgánom pre všetkých úradníkov AD a zástupca generálneho tajomníka EHSV je menovacím orgánom pre všetkých úradníkov AST. Po piate, generálneho tajomníka nevymenúvajú členovia EHSV, ale predsedníctvo EHSV. Po šieste, na právneho poradcu EHSV nebol vyvíjaný žiadny tlak a nebol zbavený svojich povinností. Každé takéto tvrdenie nie je dôvodné. Bývalý vedúci oddelenia EHSV pre právne veci je v súčasnosti vedúcim oddelenia v rámci riaditeľstva pre logistiku spoločných služieb EHSV a Výboru regiónov a zodpovedá za výzvy na predkladanie ponúk vyhlásené oboma inštitúciami. Po siedme, generálny tajomník nemá viac právomocí menovacieho orgánu ako ktorýkoľvek iný generálny tajomník v histórii EHSV. V rozhodnutí 077/11 A sa v skutočnosti stanovuje menej právomocí pre generálneho tajomníka. Mnohé z jeho bývalých právomocí boli teraz delegované na zástupcu generálneho tajomníka a na príslušných riaditeľov a/alebo vedúcich oddelení. Po ôsme, EHSV kladne reagoval na návrh odporúčania ombudsmanky. Radikálne zreformovala svoj postup povyšovania, konkrétne tým, že upustila od troch odstupňovaných dátumov povyšovania a prijala jediný dátum povyšovania. Ďalej zracionalizovala a objasnila výkon právomocí menovacieho orgánu. Po deviate, riziká sa nezvýšili; zavedené mechanizmy ponúkajú najvyšší možný stupeň racionality, súdržnosti, transparentnosti, spoľahlivosti a účinnosti. Napokon generálny tajomník doručil kópiu rozhodnutia 077/11 A útvarom ombudsmana spolu s oznámením z 18. januára 2012 o reforme systému povyšovania v EHSV, čím ombudsmana v plnej miere informoval o obsahu týchto dvoch dokumentov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa EHSV domnieva, že jasne preukázal, že prijal značné opatrenia v súlade s odporúčaniami ombudsmanky, a dúfa, že „sa čo najskôr nájde zmierlivé riešenie“.

78. Okrem uvedených pripomienok generálny tajomník odpovedal aj na niekoľko otázok na ústne zodpovedanie, ktoré mu položili útvary ombudsmana. Tieto otázky a príslušné odpovede (ktoré v skutočnosti zopakovali obsah uvedených pripomienok EHSV) boli zaregistrované, prepísané a zaslané EHSV aj sťažovateľovi.

79. Dňa 3. februára 2012 generálny tajomník z vlastnej iniciatívy zaslal ombudsmanovi dodatočné informácie. Generálny tajomník vo svojom liste opätovne zdôraznil, že od marca 2011 je menovacím orgánom on, a nie predseda EHSV. Ďalej poukázal na to, že od roku 2012 má EHSV nový systém povyšovania s jediným dátumom povyšovania. To znamená, že pani A. by v žiadnom prípade nemala veľký prospech z rozhodnutia prijatého v roku 2008. Dodal, že „judikatúra týkajúca sa právomocí [menovacieho orgánu] je pomerne prísna a pokiaľ ide o otázku oprávnených očakávaní, nejasná.“„Generálny tajomník musel byť opatrný, pokiaľ ide o vystavenie EHSV „ďalším“právnym opatreniam. V každom prípade však „[l]legitímne očakávania pani A. mohli byť teraz viac-menej rovnaké ako očakávania ktorejkoľvek inej kolegyne povýšenej v roku 2008.“

80. Generálny tajomník ďalej zdôraznil, že EHSV vždy plne spolupracuje s európskym ombudsmanom a snaží sa dodržiavať odporúčania ombudsmana. „Rozhodol sa preto zrušiť rozhodnutie zosnulého predsedu EHSV, ktoré predstavuje „nesprávny výklad súboru pravidiel, ktoré sa v niektorých ohľadoch (najmä hierarchia aktov) zdajú byť nepresné a nejasné. „Podľa generálneho tajomníka zosnulý predseda EHSV dostal v relevantnom čase „ústne poradenstvo“, že jeho právomoci menovacieho orgánu vyplývajúce zo služobného poriadku sú hierarchicky nadradené vnútorným pravidlám EHSV. EHSV „priznáva [d]“, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o rozsah a pôsobnosť právomocí menovacieho orgánu, pokiaľ ide o uplatňovanie vnútorných pravidiel. Generálny tajomník dodal, že výsledok uvedeného predpokladu bol teraz opravený, a vyjadril nádej, že jeho rozhodnutie a informácie, ktoré poskytol počas stretnutia s útvarmi ombudsmana, sú dostatočné na preukázanie toho, že EHSV v plnej miere splnil odporúčania ombudsmana. Podľa jeho názoru „keďže právomoci [menovacieho orgánu] boli delegované na generálneho tajomníka a systém povyšovania bol zmenený na jediný dátum, nie je možné, aby sa takáto situácia opakovala.“

81. Predseda EHSV v liste ombudsmanovi zo 6. marca 2012 potvrdil vyhlásenia generálneho tajomníka. Ďalej uviedol, že je vždy ochotný plne spolupracovať s ombudsmanom a že chce zabrániť tomu, aby akékoľvek prejavy neprimeraného politického zasahovania a nátlaku mohli ovplyvniť rozhodovacie postupy EHSV.

Záverečné pripomienky sťažovateľa

82. Všetky uvedené informácie, ktoré boli zhromaždené na schôdzi 20. januára a poskytnuté v listoch EHSV z 3. februára a 6. marca 2012, boli postúpené sťažovateľke na vyjadrenie. Sťažovateľka vo svojich záverečných pripomienkach z 27. apríla 2012 opäť veľmi kritizovala postoj EHSV a predovšetkým zopakovala argumenty, ktoré predtým predložila.

Záverečné hodnotenie ombudsmana

Úvodná poznámka

83. Ombudsmanka berie na vedomie odkazy sťažovateľa a EHSV na záležitosti týkajúce sa iného úradníka EHSV. Ombudsman v tejto súvislosti poukazuje na to, že dotknutý úradník začal konanie proti EHSV na Súde pre verejnú službu. Z informácií, ktoré má k dispozícii, však vyplýva, že hoci vec predložená Súdu pre verejnú službu súvisí, nie je totožná s predmetom tohto vyšetrovania.

Hodnotenie ombudsmana

84. Ombudsman pripomína trojaký rozsah pôsobnosti svojho návrhu odporúčania pre EHSV:

„i) [EHSV by mal] uznať, že konal nesprávne, keď zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a povýšil jedného zo svojich úradníkov od 1. januára 2008, a teda konal v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami povyšovania;

ii) [EHSV by mal] napraviť svoje protiprávne správanie tým, že v súlade s platnými pravidlami napraví dátum povýšenia dotknutého úradníka; [a]

iii) [EHSV by mal] vysvetliť ombudsmanovi, aké opatrenia plánuje prijať, aby v budúcnosti zabránil situáciám, v ktorých administratíva umožňuje neprimerané politické zasahovanie a tlak s cieľom ovplyvniť svoje rozhodovacie postupy.“

Ombudsman pri zohľadnení informácií, ktoré získal po predložení svojho návrhu odporúčania, zanalyzuje odpovede EHSV z 15. apríla, 6. júla a 29. novembra 2011 a 20. januára, 3. februára a 6. marca 2012 na každé z uvedených odporúčaní a rozhodne, či EHSV tieto odporúčania dodržal alebo nie.

Uznanie protiprávneho konania a konania v rozpore s pravidlami EHSV

85. Predseda EHSV vo svojej prvej odpovedi z 15. apríla 2011 uviedol, že povýšenie pani A. od 1. januára 2008 „nepatrí do žiadnej z kategórií osobitne uvedených v orientačnom zozname prípadov, v ktorých sa počítalo s povýšením so spätnou účinnosťou, ako už bolo oznámené zamestnancom v súlade s jeho vnútornými pravidlami.„Zdalo sa, že to skutočne predstavuje uznanie v mene EHSV, že konal nesprávne a v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami povyšovania platnými v danom čase.

86. Vo svojej odpovedi z 29. novembra 2011 na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie však predseda EHSV jasne stiahol uvedené uznanie a uviedol, že celkovo EHSV vždy zastával názor, že „v tomto prípade bolo prijaté nezákonné rozhodnutie“.

87. Napokon v poslednej odpovedi EHSV ombudsmanovi z 3. februára 2012 generálny tajomník uviedol, že „výbor vždy uznával, že predmetné rozhodnutie... nepatrí do jednej z kategórií osobitne uvedených v orientačnom zozname prípadov, v ktorých sa predpokladá povýšenie so spätnou účinnosťou, ako už bolo uvedené zamestnancom, v súlade s jeho vnútornými pravidlami“.

88. Ombudsman konštatuje, že EHSV zaujal v súvislosti s týmto aspektom svojho návrhu odporúčania najkonzistentnejší prístup. Hoci nepovažuje za užitočné vyšetriť dôvody takéhoto nesúladu, vyjadruje názor, že v dobre riadenej inštitúcii by sa odpovede ombudsmanovi alebo akémukoľvek inému externému orgánu zodpovednému za preskúmanie mali koordinovať a mali by sa najprv interne dohodnúť pred ich odoslaním. To by predstavovalo dobrú správu vecí verejných.

89. Posledným slovom EHSV však bolo, že prijal rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s platnými internými pravidlami povyšovania. Preto uznala, že sa dopustila protiprávneho konania. Hoci víta konečný postoj EHSV k tejto otázke, ombudsman uvedie niekoľko pripomienok k tomuto postoju.

90. Generálny tajomník vo svojej odpovedi ombudsmanovi z 3. februára 2012 uviedol, že

„[m]al by kvalifikovať predmetné rozhodnutie ako nesprávny výklad súboru pravidiel, ktorý sa v niektorých ohľadoch (najmä hierarchia aktov) javil ako nepresný a nejasný. Vyšetrovanie založené na spise môže zistiť len časť prvkov, ktoré boli v tom čase podkladom pre rozhodnutie [neskorého] predsedu. Najmä zosnulému [predsedovi EHSV] sa tiež ústne oznámilo, že jeho právomoci [menovacieho orgánu] vyplývajúce zo služobného poriadku sú nadradené vnútorným pravidlám výboru. Výbor uznáva, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o rozsah a rozsah právomocí [menovacieho orgánu], pokiaľ ide o uplatňovanie vnútorných pravidiel.“

91. Ombudsman na základe uvedeného vysvetlenia dospel k záveru, že podľa generálneho tajomníka bola predmetnou chybou skutočnosť, že zosnulý predseda sa domnieval, že môže uplatniť svoju diskrečnú právomoc menovacieho orgánu a zmeniť dátum povýšenia pani A., ktorý bol stanovený predtým a v súlade s platnými vnútornými pravidlami povyšovania, podľa toho, čo považoval za najlepšie. Ombudsman na základe uvedenej odpovede generálneho tajomníka osobitne konštatuje, že zosnulému predsedovi sa zdá, že dostal „ústnu radu“, že by tak mohol urobiť.

92. Na začiatku ombudsmanka považuje za nevhodné, aby EHSV zakladal všetky svoje výhovorky na opatreniach, ktoré prijal zosnulý predseda. Platí to o to viac, keď EHSV odkazuje na „ústnu radu“poskytnutú zosnulému predsedovi bez toho, aby určil, od koho táto rada pochádza a kedy bola poskytnutá. Na druhej strane takéto odkazy nie sú pre ombudsmana vôbec užitočné, pretože je samozrejme nemožné, aby s minimálnym stupňom istoty preukázal pravdivosť existencie takejto „ústnej rady“.

93. Ombudsman však mohol získať relevantné informácie z dokumentov, ktoré skontroloval. Z týchto dôkazov vyplýva, že i) vysokopostavený člen jednej z politických skupín EHSV naliehavo kontaktoval bývalého generálneho tajomníka EHSV v súvislosti s povýšením pani A. so spätnou účinnosťou a že pani A. si bola plne vedomá tejto skutočnosti; (ii) ten istý vysokopostavený člen jednej z politických skupín EHSV sa neskôr obrátil aj na súčasného generálneho tajomníka EHSV v súvislosti s povýšením pani A. so spätnou účinnosťou; iii) administratíva EHSV následne súhlasila so zmenou dátumu povýšenia pani A. na 1. január 2008, ako to požadovala uvedená vysokopostavená členka; iv) následne generálny tajomník informoval vysokopostaveného člena, že navrhne zosnulému predsedovi EHSV (ktorý bol menovacím orgánom pre vysokopostavených úradníkov), aby zmenil dátum povýšenia pani A. na 1. január 2008; a napokon, v) pred tým, ako zosnulý predseda prijal rozhodnutie, ktorým sa mení dátum povýšenia pani A., administratíva EHSV síce uznala, že stanovenie dátumu povýšenia je na menovacom orgáne, ale vyjadrila obavy, že zmena dátumu povýšenia bez ohľadu na stanovisko spoločného výboru pre povýšenie a kritériá, ktoré stanovil, by mohla porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania.

94. Z uvedeného vyplýva, že zosnulý predseda EHSV konal na návrh generálneho tajomníka (ako je jasne uvedené v samotnom rozhodnutí, ktorým sa mení dátum povýšenia pani A.), ktorý zasa vyhovel žiadosti vysokopostaveného člena jednej z politických skupín EHSV, a to všetko s plným vedomím skutočnosti, že zmena dátumu povýšenia pani A. nebola odôvodnená vlastnými vnútornými pravidlami EHSV a všeobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania [20].

95. Ombudsman poznamenáva, že v interných predpisoch EHSV týkajúcich sa povyšovania sa stanovuje, že od 1. januára 2008 môžu byť povýšení len úradníci, ktorí i) boli jednomyseľne navrhnutí spoločným výborom pre povýšenie a ii) dosiahli referenčnú hranicu oprávnenosti na povýšenie. Pani A. nesplnila žiadnu z vyššie uvedených podmienok. Od tohto dátumu však bola povýšená novým rozhodnutím, ktorým sa zrušilo a nahradilo predchádzajúce rozhodnutie, ktoré ju od 1. júla 2008 správne povýšilo. Ako ombudsmanka konštatovala v bodoch 48 a 49, toto rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu neprijateľného a neprimeraného tlaku, ktorý bol vyvíjaný na administratívu EHSV s cieľom odchýliť sa od vnútorných pravidiel EHSV týkajúcich sa povyšovania.

96. Z dokumentov kontrolovaných počas vyšetrovania jasne vyplýva, že tento neprijateľný a neprimeraný tlak zo strany vysokopostaveného člena jednej z politických skupín EHSV bol vyvíjaný na následných generálnych tajomníkov EHSV. Bývalá predsedníčka EHSV konala na návrh súčasného generálneho tajomníka a zmenila dátum povýšenia pani A. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že generálny tajomník nikdy vo svojom vyšetrovaní netvrdil, že zosnulému predsedovi oznámil, že rozhodnutie, ktoré bude mať jeho podpis, môže byť nezákonné. Práve naopak, z dôkazov, ktoré má ombudsman k dispozícii, vyplýva, že generálny tajomník vyhovel žiadosti vysokopostaveného člena jednej z politických skupín EHSV, a to aj napriek výhradám administratívy EHSV. Tieto výhrady sa týkali možného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, ku ktorému by mohlo viesť každé takéto rozhodnutie prijaté bez konzultácie so spoločným výborom pre povýšenie. Vyjadrili sa predtým, ako zosnulý predseda EHSV skutočne prijal toto rozhodnutie na základe návrhu generálneho tajomníka.

97. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že zosnulý predseda EHSV založil svoje rozhodnutie na nesprávnom stanovisku generálneho tajomníka [21]. Hoci ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že EHSV jasne neuznal túto skutočnosť počas svojho vyšetrovania, poznamenáva, že hoci oneskorene a až po veľkom váhaní EHSV nakoniec uznal, že konal nesprávne a v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami. EHSV preto na tento aspekt návrhu odporúčania ombudsmanky odpovedal kladne.

O oprave protiprávneho konania prostredníctvom opravy dátumu povýšenia úradníka

98. EHSV vo svojich rôznych odpovediach najprv vyjadril názor, že zmena dátumu povýšenia pani A. by nemala žiadny vplyv na rozpočet. Uviedol tiež, že pani A. nevidela žiadne ťažkosti pri zmene dátumu svojho povýšenia na dátum svojho pôvodného povýšenia, t. j. 1. júla 2008. V tejto súvislosti však EHSV zdôraznil, že článok 62 služobného poriadku celkovo obmedzuje právomoci menovacieho orgánu zrušiť rozhodnutie, ak takéto zrušenie zbavuje úradníka výhod. EHSV ďalej tvrdil, že i) pani A. nepožiadala o zmenu dátumu povýšenia, ale skôr uviedla, že by jej to nevadilo; ii) dostal právne poradenstvo, že za takýchto okolností by nemal podstupovať žiadne riziká; a iii) iné konzultované inštitúcie potvrdili, že zvraty sú zriedkavé a malo by sa im zabrániť.

99. Ombudsman na úvod zdôrazňuje, že cieľom jeho odporúčania opraviť dátum povýšenia pani A. bolo, aby tým EHSV napravil svoje protiprávne správanie. To občania očakávajú od administratívy EÚ po tom, ako sa dopustí chýb. Argument EHSV týkajúci sa absencie akéhokoľvek pozitívneho vplyvu na rozpočet je preto irelevantný.

100. Okrem toho dôkazy, ktoré mal ombudsman k dispozícii, konkrétne list pani A. z 24. marca 2011 adresovaný generálnemu tajomníkovi, jasne preukazovali, že pani A. jednoznačne súhlasila a dokonca sa zdalo, že podporuje opravu dátumu jej povýšenia.

101. Počas vyšetrovania sa ďalej ukázalo, že na rozdiel od stanoviska EHSV všetky interné a externé právne stanoviská vyžiadané generálnym tajomníkom a zaslané generálnemu tajomníkovi, ktoré ombudsman videl pri skúmaní spisu EHSV, potvrdili, že rozhodnutie týkajúce sa zmeny dátumu povýšenia pani A. je v súhrne v rozpore s vnútornými pravidlami EHSV, a preto by mohlo byť ako také zrušené.

102. V tejto súvislosti sa nenašli žiadne dôkazy o oficiálnych konzultáciách medzi EHSV a inými inštitúciami. Počas nahliadnutia do spisov EHSV jeden riaditeľ EHSV ústne informoval útvary ombudsmana, že sa uskutočnili len neformálne prístupy k iným inštitúciám, o ktorých neexistuje záznam. Ak by takéto prístupy boli skutočne „neformálne“, EHSV by ich nemal brať do úvahy, aby boli v rozpore s písomnými právnymi stanoviskami, ktorými disponoval v spise a v ktorých dospel k opačnému záveru. Okrem toho by nemali slúžiť ako argument pred ombudsmanom za daných okolností, keď v skutočnosti ide o výklad práva EÚ.

103. Ombudsman napokon berie na vedomie znenie článku 62 SP: „Náležite vymenovaný úradník má nárok na odmenu podľa svojej platovej triedy a stupňa. Úradník sa nemôže vzdať svojho nároku na odmenu...“(kurzívou zvýraznil generálny advokát). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z vyšetrovania dostatočne jasne vyplýva, že zmenený dátum povýšenia pani A. neviedol k jej „riadnemu vymenovaniu“, a preto sa ani ona, ani EHSV, ktorý je samotným orgánom zodpovedným za „neprimerané“ vymenovanie, nemohli odvolávať na uvedený článok.

104. Okrem toho, vzhľadom na samotnú nezákonnosť predmetného rozhodnutia, ako aj na to, že pani A. vedela o tejto nezákonnosti a že nenamietala proti späťvzatiu tohto rozhodnutia, EHSV ho mohol v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ [22] celý čas stiahnuť. Vzhľadom na to, ako aj na obsah externého právneho poradenstva, ktoré si vyžiadal a získal generálny tajomník, je ombudsman prekvapený vyhláseniami generálneho tajomníka z 3. februára 2012, v ktorých sa uvádza, že „judikatúra týkajúca sa právomocí [menovacieho orgánu] je pomerne prísna a v otázke oprávnených očakávaní nejasná.“ Napokon, vzhľadom na opakovaný argument EHSV, že zmena dátumu povýšenia pani A. nemala žiadny vplyv na rozpočet, ombudsman nechápe, čo mu skutočne bránilo zmeniť tento dátum hneď, ako sa dozvedel o svojom odporúčaní, aby tak urobil.

105. Odporúčané stiahnutie sa však nakoniec uskutočnilo 6. februára 2012, keď generálny tajomník vo svojej novej funkcii menovacieho orgánu vydal rozhodnutie, ktorým zrušil a nahradil rozhodnutie zosnulého predsedu EHSV, ktorým sa zmenil dátum povýšenia pani A. Týmto novým rozhodnutím sa tento dátum obnovil na 1. júla 2008. Okrem toho stanovil multiplikačný faktor, ktorý sa rovnal koeficientu uvedenému v rozhodnutí o správnom povýšení pani A. od 1. júla 2008. Ombudsmanka verí, že EHSV ďalej splnil všetky požiadavky týkajúce sa zverejňovania rozhodnutí a rozhodnutie riadne sprístupnil zamestnancom a zviditeľnil v priestoroch EHSV.

106. Prostredníctvom uvedeného opatrenia EHSV vyhovel zodpovedajúcemu aspektu ombudsmana v jeho návrhu odporúčania. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že tento aspekt návrhu odporúčania bol teraz, hoci oneskorene, dodržaný. Ďalej chápe späťvzatie rozhodnutia EHSV ako ďalšie uznanie jeho chyby a skutočnosti, že konal v rozpore s vlastnými pravidlami, ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o odpovede EHSV na prvý aspekt jeho návrhu odporúčania. Ombudsman však musí zdôrazniť svoju osobitnú nespokojnosť so skutočnosťou, že počas rôznych výmen korešpondencie s ombudsmanom po tom, ako vydal svoj návrh odporúčania, predseda EHSV odmietol opraviť chybu, ku ktorej došlo, a uviedol, že dostal právne poradenstvo, aby tak neurobil. Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že musel uznať, že jeho nahliadnutie do spisu ukázalo, že všetky formálne právne stanoviská, interné aj externé, ktoré boli inštitúcii poskytnuté písomne, obsahovali rovnaký záver ako ten, ku ktorému dospel ombudsman, a že odlišný právny názor bol údajne poskytnutý len neformálne a ústne. Ombudsman si nemyslí, že predseda EHSV vo svojich odpovediach ombudsmanovi vedome uviedol nepravdivé vyhlásenia. Ombudsman sa skôr domnieva, že nepresné odpovede, ktoré boli pripravené na jeho podpis, boli dôsledkom iných vážnych a poľutovaniahodných zlyhaní jeho administratívnych útvarov. Útvary EHSV na všetkých úrovniach zodpovednosti by mali byť skutočne opatrnejšie, prísnejšie a profesionálnejšie, pokiaľ ide o spôsob, akým pripravujú odpovede na vyšetrovania európskeho ombudsmana, ktoré predkladajú predsedovi EHSV na podpis. Tieto nešťastné udalosti odhalené vyšetrovaním však predstavujú veľmi závažný prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý odôvodňuje vydanie kritickej poznámky.

Opatrenia na zabránenie tomu, aby budúce politické zasahovanie a tlak ovplyvňovali rozhodovacie postupy administratívy EHSV

107. EHSV informoval ombudsmana o troch opatreniach, ktoré ho podľa jeho názoru ochránia pred akýmkoľvek budúcim zasahovaním do jeho rozhodovacích postupov. Prijala i) rozhodnutie 077/11 A, ii) vydala oznámenie z 18. januára 2012 týkajúce sa nových pravidiel povyšovania a iii) informovala predsedov svojich skupín o návrhu odporúčania ombudsmana.

108. Ombudsman preskúmal rozhodnutie 077/11 A. V tomto rozhodnutí sa stanovuje, že generálny tajomník je teraz menovacím orgánom pre úradníkov AD [23]. Týmto rozhodnutím EHSV preniesol tieto právomoci menovacieho orgánu zo svojho predsedu na svojho generálneho tajomníka.

109. Pokiaľ ide o toto opatrenie uvedené v odpovedi na tretí aspekt jeho návrhu odporúčania, ombudsman sa domnieva, že presun právomocí menovacieho orgánu z predsedu EHSV na jeho generálneho tajomníka, čím sa generálny tajomník stáva jedinou osobou zodpovednou za vymenovanie, presun a povýšenie zamestnancov AD, nemôže sám osebe predstavovať dostatočné opatrenie na zabránenie tomu, aby politické zasahovanie a tlak ovplyvňovali rozhodovacie postupy administratívy EHSV, ako sa to stalo v tomto prípade.

110. Z dôkazov zhromaždených počas vyšetrovania ombudsmanky jasne vyplýva, že zosnulý predseda EHSV napriek tomu, že podpísal rozhodnutie, ktorým sa mení dátum povýšenia pani A., nemal v procese vedúcom k tomuto rozhodnutiu žiadnu dôležitú úlohu. Predseda EHSV konal na návrh generálneho tajomníka.

111. Priznanie právomocí menovaciemu orgánu generálnemu tajomníkovi, konkrétne právomocí týkajúcich sa povyšovania zamestnancov AD, teda možno rozumne vnímať ako jednoduché uznanie úlohy, ktorú už generálny tajomník v praxi vykonával. Ombudsman v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prípad je príkladom situácie, keď bola táto úloha vystavená neprimeranému politickému tlaku, ktorý nakoniec ovplyvnil rozhodovací proces inštitúcie týkajúci sa povýšenia zamestnanca. Rozhodnutie 077/11 A je teda opatrením, ktoré zjavne nepostačuje na zabránenie vzniku podobných situácií v budúcnosti.

112. Okrem toho, pokiaľ ide o ďalšie opatrenie predložené v reakcii na príslušný aspekt jeho návrhu odporúčania, a to rozhodnutie EHSV zmeniť systém povyšovania tak, aby sa stanovil jediný dátum povýšenia, ombudsman súhlasí s tým, že toto opatrenie by mohlo pomôcť ukončiť niektoré problémy vyplývajúce z trojdňového systému povyšovania. Nerozumie však tomu, ako toto opatrenie postačuje na to, aby sa zabránilo politickému tlaku na administratívu EHSV, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa jeho zamestnancov. Ak použijeme skutkové okolnosti prejednávanej veci ako jednoduchý príklad, môžeme si predstaviť situáciu, v ktorej inštitúcia namiesto toho, aby bola nútená protiprávne zmeniť dátum povýšenia úradníka v rámci povyšovania za viaceré dni, je ovplyvnená tým, že povýši nezaslúženého alebo menej zaslúženého úradníka v rámci konkrétneho povyšovania. Stanovenie jediného dátumu povýšenia pre všetkých úradníkov preto samo osebe nie je dostatočným opatrením, ktoré by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť, že administratíva EHSV nebude vystavená politickému zasahovaniu.

113. Ombudsman však uznáva, že tretie opatrenie uvedené v odpovedi na príslušný aspekt jeho návrhu odporúčania môže skutočne mať takýto preventívny účinok. Víta iniciatívu predsedu EHSV informovať predsedov politických skupín EHSV o svojom návrhu odporúčania a zdôrazniť, že EHSV musí byť plne odhodlaný čo najprísnejšie uplatňovať pravidlá upravujúce povyšovanie. Ombudsmanka považuje za mimoriadne dôležité upozorniť všetkých vedúcich politických skupín v EHSV na potrebu dodržiavať zásady zákonnosti, etiky a dobrej správy vecí verejných. Ombudsman verí, že EHSV bude informovať svoje politické skupiny aj o záveroch svojho vyšetrovania a že tieto skupiny budú spoločne uvažovať o spôsobe, akým administratíva EHSV a politické skupiny vykonávajú svoje príslušné úlohy v rámci EHSV.

114. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a so zreteľom na záväzky, ktoré predseda a generálny tajomník EHSV prijali voči ombudsmanovi s cieľom v plnej miere dodržiavať platné administratívne pravidlá EHSV, ombudsmanka dospela k záveru, že EHSV prijal primerané opatrenia, aby zabránil podobným situáciám v budúcnosti. Verí, že budúce správanie EHSV tento záver potvrdí.

115. Ombudsman však musí zdôrazniť, že toto vyšetrovanie poukázalo na jeden veľmi závažný prípad nesprávneho úradného postupu v správaní EHSV. Hoci berie na vedomie, že EHSV uznal, že konal v rozpore s vlastnými pravidlami, že opravil dátum povýšenia príslušného úradníka a že je odhodlaný zabezpečiť, aby sa takéto pochybenia v budúcnosti už neopakovali, uzavrie prípad jednou kritickou poznámkou pred EHSV.

116. Ombudsman zastáva názor, že jeho vyšetrovanie odhalilo správanie, o ktorom sa domnieva, že viedlo k obzvlášť závažným nezrovnalostiam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú transparentnosť a verejný imidž inštitúcií EÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman postúpi svoje rozhodnutie predsedovi Európskeho parlamentu, aby prípadne zvážil jeho pridelenie príslušnému výboru Parlamentu, ktorý sa zaoberá EHSV.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Hoci EHSV oneskorene a po silnom odpore splnil návrh odporúčania ombudsmanky a uznal, že konal nesprávne a v rozpore so svojimi vlastnými pravidlami. EHSV tiež napravil svoje pochybenie tým, že napravil dátum povýšenia príslušného úradníka. EHSV sa napokon zaviazal a prijal opatrenia, aby zabránil podobným situáciám v budúcnosti.

Ombudsmanka považuje za potrebné adresovať EHSV túto kritickú pripomienku:

EHSV nereagoval na návrh odporúčania ombudsmanky správne, keď predložil vyhlásenia, ktoré boli v jasnom rozpore so skutočnosťami zdokumentovanými v spise. Išlo o veľmi závažný prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a predseda EHSV budú o tomto rozhodnutí informovaní. Vzhľadom na odhalené správanie, ktoré podľa jeho názoru viedlo k obzvlášť závažným nezrovnalostiam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú transparentnosť a verejný imidž inštitúcií EÚ, sa ombudsman rozhodol zaslať kópiu tohto rozhodnutia predsedovi Európskeho parlamentu, ktorý by možno mohol zvážiť jeho pridelenie príslušnému výboru Parlamentu, ktorý sa zaoberá EHSV.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 6. decembra 2012

---

[1] Riaditeľ pre finančné a ľudské zdroje oznámil tieto pravidlá zamestnancom EHSV e-mailom z 3. októbra 2008.

[2] V spise sťažovateľa nie je uvedený referenčný prah oprávnenosti na povýšenie.

[3] Návrh odporúčania ombudsmana adresovaný EHSV 4. februára 2011 nesprávne uvádzal príslušný dátum ako „1. apríl 2008“.

[4] Preklad útvarmi ombudsmana z francúzskej pôvodnej verzie.

[5] Sťažovateľ 18. júna 2009 predložil ombudsmanovi sťažnosť 1584/2009/MF. Sťažnosť bola uzavretá ako neprípustná v súlade s článkom 2 ods. 8 štatútu ombudsmana, pretože sťažovateľka v tom čase neobjasnila povahu listu z 10. februára 2009, ktorý zaslala menovaciemu orgánu EHSV.

[6] Vec T-76/92, Tsirimokos/Parlament, Zb. 1993, s. II-1281, bod 21: „[i] dentické podmienky prijímania do zamestnania a služobného postupu sa vzťahujú na všetkých úradníkov patriacich do tej istej kategórie alebo do tej istej služby. V praxi sa preto porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov musí vykonávať na základe rovnosti a s použitím porovnateľných zdrojov informácií.“

[7] Vec T-262/94, Jean Baiwir/Komisia, Zb. 1996, s. I-A-257; II-739.

[8] Článok 3 ods. 2 štatútu ombudsmana znie takto: „Inštitúcie a orgány Spoločenstva sú povinné poskytnúť ombudsmanovi všetky informácie, o ktoré ich požiadal, a umožniť mu prístup k príslušným spisom. Prístup k utajovaným skutočnostiam alebo dokumentom, najmä k citlivým dokumentom v zmysle článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001, podlieha dodržiavaniu bezpečnostných predpisov príslušnej inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva.“

[9] EHSV považuje kontrolované dokumenty za dôverné. Znamenalo to, že verejnosť a sťažovateľ k nim nemohli mať prístup.

[10] EHSV považuje kontrolované dokumenty za dôverné. Znamenalo to, že verejnosť a sťažovateľ k nim nemohli mať prístup.

[11] Vec T-144/95 Christos Michaël/Komisia, Zb. 1996, s. I-A-529 a II-01429, bod 30.

[12] Vec C-343/87, Annibale Culin/Komisia, Zb. 1990, s. I-225, bod 13, v ktorom sa uvádza: „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutie o povýšení v rozsahu, v akom sa týka nepovýšených uchádzačov, ale že je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti podanej na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným uchádzačom.“

[13] Vec T-117/01 Marcos Roman Parra/Komisia, Zb. 2002, s. I-A-27; II-121: „[v] takom prípade je teda úradník zbavený dostatočných informácií na predbežné posúdenie dôvodov, ktoré opodstatňujú jeho rozhodnutie odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu“.

[14] Vec T-128/89, Christian Brumter/Rada, Zb. 1990, s. II-545.

[15] Bod 31 rozsudku vo veci T-144/95, Christos Michaël/Komisia: „[v] zásade toto rozhodnutie [formálne prijatie zoznamu povýšených úradníkov] predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorý môžu napadnúť pred Súdnym dvorom tí, ktorí sa domnievajú, že ich záujmy tým boli poškodené, keďže neboli povýšení“.

[16] Vec T-14/91 Weyrich/Komisia, Zb. 1991, s. II-235, bod 39.

[17] Článok 18 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (povinnosť odôvodniť rozhodnutia) stanovuje:

„1. V každom rozhodnutí inštitúcie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, pričom sa jasne uvedú relevantné skutočnosti a právny základ rozhodnutia.

2. Úradník sa vyhýba prijímaniu rozhodnutí, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch alebo ktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie.

3. Ak z dôvodu veľkého počtu osôb, ktorých sa podobné rozhodnutia týkajú, nie je možné podrobne oznámiť dôvody rozhodnutia a ak sa preto poskytujú štandardné odpovede, úradník zaručí, že následne poskytne občanovi, ktorý o to výslovne požiada, individuálne odôvodnenie.“

[18] V článku 62 služobného poriadku sa ustanovuje, že "riadne vymenovaný úradník má nárok na odmenu podľa svojej platovej triedy a stupňa. Úradník sa nemôže vzdať svojho nároku na odmenu...“.

[19] EHSV považoval dokumenty získané počas druhej inšpekcie za dôverné. V súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 2 vykonávacích ustanovení európskeho ombudsmana sťažovateľ ani verejnosť nemajú prístup k žiadnym dôverným dokumentom získaným na základe inšpekcie. Sťažovateľ aj EHSV dostali kópiu správy útvarov ombudsmana o druhej inšpekcii.

[20] Pozri okrem iného rozsudok z 12. decembra 2008, Centeno Mediavilla/Komisia, C‐443/07 P, Zb. s. I‐10945, bod 76: „z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania uplatniteľnej na právo v oblasti zamestnávania úradníkov Spoločenstva dochádza vtedy, keď sa s dvoma kategóriami osôb, ktorých skutkové a právne okolnosti nevykazujú podstatné rozdiely, pri ich prijímaní do zamestnania zaobchádza rozdielne a toto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené...“.

[21] V tejto súvislosti ombudsman upozorňuje na svoje zásady verejnej služby pre štátnych zamestnancov EÚ, ktorými sú: i) záväzok voči Európskej únii a jej občanom; ii) bezúhonnosť; iii) objektívnosť; iv) úcta k ostatným; a v) transparentnosť, ktorú uverejnil na svojom webovom sídle a ktorou by sa mala riadiť verejná služba EÚ.

[22] Pozri napríklad rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. septembra 2008, Philippe Bui Van/Komisia (F-51/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke):

„51. Na úvod je potrebné pripomenúť, že retroaktívne zrušenie priaznivého správneho aktu vo všeobecnosti podlieha veľmi prísnym podmienkam (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1978, Herpels/Komisia, 54/77, Zb. s. 585, bod 38, a De Compte/Parlament, už citovaný, bod 35). Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že hoci treba pripustiť, že každá inštitúcia Spoločenstva, ktorá preukáže nezákonnosť aktu, ktorý práve prijala, má právo zrušiť ho v primeranej lehote so spätnou účinnosťou, toto právo môže byť obmedzené potrebou splniť legitímnu dôveru príjemcu aktu, ktorý bol vedený k tomu, aby sa dovolával jeho zákonnosti (rozsudok Alpha Steel/Komisia, už citovaný, body 10 až 12; Rozsudok Consorzio Cooperative d’Abruzzo/Komisia, už citovaný, body 12 až 17; Rozsudok Cargill/Komisia, už citovaný, bod 20; z 26. februára 1991, Cargill, C‐365/89, Zb. s. I‐3045, bod 18; Rozsudok De Compte/Parlament, už citovaný, bod 35; a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Kontouli/Rada (T‐416/04, Zb. VS s. I‐A‐2‐181 a II‐A‐2‐897, bod 161).

52. Táto judikatúra si vyžaduje nasledujúce spresnenia.

– Legitímna dôvera...

55. Pokiaľ ide konkrétne o retroaktívne zrušenie aktu, ktorým sa úradníkovi priznávajú subjektívne práva alebo podobné výhody, požiadavku legitímnej dôvery adresáta predmetného aktu nemožno považovať za splnenú, ak protiprávnosť odôvodňujúca zrušenie nemôže uniknúť oznámeniu úradníka, ktorý je obvykle starostlivý a ktorý vzhľadom na svoju schopnosť vykonať potrebné overenia nemôže byť oslobodený od povinnosti vynaložiť všetko úsilie na to, aby bol pozorný a overený.

56. V tejto súvislosti treba v judikatúre hľadať usmernenie, pokiaľ ide o podmienky odôvodňujúce vrátenie preplatkov administratívou, ktoré sú uvedené v článku 85 prvom odseku služobného poriadku, najmä pokiaľ ide o podmienku, že platba je zjavne nesprávna, takže príjemca o nej nemohol nevedieť (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. júna 1994, Stahlschmidt/Parlament, T‐38/93, Zb. VS s. I‐A‐65 a II‐227, bod 19; rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, Ronsse/Komisia, T‐205/01, Zb. VS s. I‐A‐211 a II‐1065, bod 47; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Gouvras/Komisia, T‐180/02 a T‐113/03, Zb. VS s. I‐A‐225 a II‐987, bod 110; a rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, F/Komisia (T‐324/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 142). Tieto požiadavky presne odrážajú potrebu splniť legitímnu dôveru adresáta aktu v rozsahu, v akom mohol mať dôveru v zákonnosť tohto aktu...

– Primeraná lehota

63. Po tretie z ustálenej judikatúry vyplýva, že k zrušeniu nezákonného správneho aktu musí dôjsť v primeranej lehote (rozsudok De Compte/Parlament, už citovaný, bod 35; Rozsudok Pascall/Komisia, už citovaný, body 72 a 77; Rozsudok Gooch/Komisia, už citovaný, bod 53; a rozsudok Kontouli/Rada, už citovaný, bod 161)...

67. Pokiaľ ide o späťvzatie správneho aktu, z ustálenej judikatúry vyplýva, že primeranosť lehoty na späťvzatie sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných každej veci a najmä od významu veci pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný, bod 187, ako aj Eagle a i./Komisia, už citovaný, bod 66). Treba tiež zohľadniť otázku, či predmetné opatrenie priznáva subjektívne práva, ako aj rovnováhu záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky Snupat/Vysoký úrad, s. 87, a Hoogovens/Vysoký úrad, s. 272), ktorá sa v prejednávanej veci nachádza medzi záujmom príjemcu na zachovaní situácie, ktorú by mohol považovať za stabilnú, a záujmom administratívy na zachovaní zákonnosti individuálnych opatrení a na ochrane finančných zdrojov inštitúcie...

– O práve na obhajobu

72. Napokon podľa ustálenej judikatúry je dodržiavanie práva na obhajobu vo všetkých konaniach začatých proti osobe, ktoré môžu viesť k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá musí byť zaručená aj pri neexistencii pravidiel upravujúcich predmetné konanie (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; z 13. júla 2000, Nemecko/Komisia, C‐288/96, Zb. s. I‐8237, bod 99; z 12. decembra 2006, Komisia/De Bry, C‐344/05 P, Zb. s. I‐10915, bod 37; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2005, Vlachaki/Komisia, T‐277/03, Zb. VS s. I‐A‐57 a II‐243, bod 64).

73. Táto zásada, ktorá odráža požiadavky riadnej správy vecí verejných, vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech pri prijímaní aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Belgicko/Komisia, už citovaný, bod 27; z 13. júla 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‐458/98 P, Zb. s. I‐8147, bod 99; Rozsudok Komisia/De Bry, už citovaný, bod 38; rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, Campolargo/Komisia, T‐372/00, Zb. VS s. I‐A‐49 a II‐223, bod 31; a Vlachaki/Komisia, už citovaný, bod 64)...“.

[23] V článku 1 rozhodnutia 077/11 A sa stanovuje, že "rozdelenie právomocí menovacieho orgánu ... sa objasní a/alebo zmení a doplní tak, ako je uvedené v tabuľke pripojenej k tomuto rozhodnutiu.""Táto tabuľka ukazuje, že "generálny tajomník" je zodpovedný okrem iného za "[p] postup obsadenia voľného pracovného miesta"na platových triedach AD 9 - AD 14 (HoU a zástupca riaditeľa)", za "[t] ransfer (bez oznámenia o voľnom pracovnom mieste)"manažmentu AD" a za "[p] presun úradníkov a pridelenie ostatných zamestnancov na pracovné miesto vo vyššej platovej triede" zamestnancov AD".