Po tom, ako prokurátor misie EULEX, ako aj médiá upozornili ombudsmanku na niektoré údajné závažné nezrovnalosti týkajúce sa misie EÚ na podporu právneho štátu (EULEX) v Kosove, ombudsmanka sa rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom posúdiť, či Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a misia EULEX tieto obvinenia riadne vyšetrili alebo riadne vyšetrujú.

Ombudsmanka preskúmala spis ESVČ/EULEX týkajúci sa tejto záležitosti, aby zistila, aké opatrenia je potrebné prijať. Inšpekcia ukázala, že misia EULEX vykonala predbežné interné vyšetrovanie a najala externého prokurátora, aby vyšetril nezrovnalosti. ESVČ okrem toho vymenovala skúseného experta na preskúmanie mandátu misie EULEX zo systémového hľadiska s osobitným zameraním na vznesené obvinenia.

Ombudsmanka poznamenala, že misia EULEX sa pri vyšetrovaní takýchto obvinení neriadila štandardným postupom. Zistila tiež, že je potrebné preskúmať spôsob, akým bol prijatý externý prokurátor. Vzhľadom na to, že expert, ktorého nedávno vymenovala vysoká predstaviteľka EÚ, jasne uviedol, že tieto otázky budú súčasťou preskúmania, ktoré má vykonať, ombudsmanka zastávala názor, že v súčasnosti nie je potrebné ďalšie konanie z jej strany.

Sťažovateľ, ktorý je dvojjazyčný vo francúzskom a talianskom jazyku, požiadal Parlament, aby mu umožnil absolvovať písomné testy v internom výberovom konaní v taliančine napriek tomu, že podľa oznámenia o výberovom konaní by mal absolvovať testy vo francúzštine, ktorá je jeho hlavným jazykom registrovaným ako taký v príslušnej databáze Parlamentu.  Parlament túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že je založená výlučne na osobných dôvodoch účelnosti. Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup Parlamentu, keďže jeho odmietnutie bolo založené na jasných a prijateľných dôvodoch.  Uviedla dve ďalšie poznámky, že Parlament by mohol i) umožniť dvojjazyčným zamestnancom uviesť oba svoje jazyky vo výročných hodnotiacich správach ako svoje hlavné jazyky a ii) doplniť do výročných hodnotiacich správ oddiel „znalosti jazykov“ poznámku, že údaje v tomto oddiele budú slúžiť na všetky účely ľudských zdrojov v nasledujúcom roku.

Vec sa týkala údajne diskriminačného charakteru výberového kritéria týkajúceho sa odbornej praxe získanej alebo štúdia absolvovaného v cudzej krajine uvedeného vo výzve na vyjadrenie záujmu vydanej Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO).

Sťažovateľ, taliansky občan, pracoval pre EÚ v Ispre v Taliansku tri roky. Zúčastnil sa na výberovom konaní organizovanom úradom EPSO. V jednej z otázok uvedených v časti prihlášky „Talent Screener“ sa kládla otázka, či uchádzač mal „odbornú prax (alebo štúdium) v cudzej krajine (nie vo vašej krajine pôvodu) dlhšiu ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov“. Uchádzači boli vyzvaní, aby na túto otázku odpovedali kladne alebo záporne. Vzhľadom na to, že sťažovateľ získal relevantné skúsenosti tým, že pracoval pre EÚ vo svojej krajine pôvodu, odpovedal na otázku záporne. To viedlo úrad EPSO k jeho vylúčeniu z ďalšej fázy postupu. Sťažovateľ sa obrátil na európskeho ombudsmana a tvrdil, že otázka bola diskriminačná, pretože sa v nej nezohľadnili osobitné okolnosti.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že EPSO sa nedopustil žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia, keďže požiadavka skúsenosti získanej v cudzej krajine bola jasne stanovená vo výzve na vyjadrenie záujmu a stanovisko úradu EPSO bolo tiež v súlade s príslušnou judikatúrou. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľom je talianske združenie, ktoré realizovalo projekt v Arménsku financovaný prostredníctvom grantu delegácie EÚ v tejto krajine. Koncom roka 2009, po ukončení projektu, sťažovateľ požiadal delegáciu EÚ v Arménsku, aby vykonala záverečnú platbu. Delegácia však požiadala sťažovateľa o určité objasnenia a následne z dôvodu zložitosti projektu a podozrení z nezrovnalostí požiadala o audit. Sťažovateľ sa v auguste 2012 obrátil na európskeho ombudsmana a sťažoval sa, že delegácii trvalo takmer dva roky, kým vykonala záverečnú platbu po tom, ako sťažovateľ predložil svoju žiadosť o platbu. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia by mu mala nahradiť náklady, ktoré mu vznikli počas čakania na neuhradenú platbu.

Ombudsmanka nebola presvedčená, že rozhodnutie delegácie požiadať o ďalšie informácie a následne zadať audit bolo neprimerané. Hoci je pravda, že v audítorskej správe sa dospelo k záveru, že vynaložené oprávnené náklady predstavovali 99,77 % deklarovaných nákladov, v správe sa zistili aj určité nedostatky pri realizácii projektu. Keďže zo strany delegácie nič nenaznačovalo nadmerné omeškanie, považovala tvrdenie sťažovateľa za neopodstatnené. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o určité procesné otázky vznesené sťažovateľom, ombudsman nenašiel žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie.