Sťažnosť Európskej komisii

Súvislosti

1. Sťažovateľ, odborník na urbanistický dizajn, predložil 21. októbra 2017 ^Európskej komisii sťažnosť na porušenie [1] týkajúcu sa údajného nesúladu španielskych orgánov s i) smernicou 2013/29 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (ďalej len „zábavná pyrotechnika“)^[2] a ii) smernicou 2002/49 o posudzovaní a riadení environmentálneho hluku ^[3].

Smernica 2013/29

2. Sťažovateľ sa domnieval, že hoci Španielsko vykonalo smernicu 2013/29 ^[4], správna prax v Katalánsku, najmä v obci Sant Pere de Ribes, je v rozpore so smernicou 2013/29.

3. Sťažovateľ tvrdil, že príslušné orgány Katalánska povoľujú používanie určitej zábavnej pyrotechniky (kategórie F1 a F2)^[5] deťmi mladšími ako 12 rokov (kategória F1) a 16 rokov (kategória F2), čím porušujú článok 7 ods. 1 smernice 2013/29. Odvolala sa na oficiálnu webovú stránku príslušných orgánov v Katalánsku ^[6], podľa ktorej deti staršie ako 8 rokov môžu používať zábavnú pyrotechniku kategórie F1 a deti staršie ako 10 rokov môžu používať zábavnú pyrotechniku kategórie F2. Predložila aj fotografie zobrazujúce deti, ktoré používajú takýto ohňostroj počas podujatí organizovaných verejnými orgánmi.

4. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že príslušné orgány v Katalánsku umožňujú osobám bez potrebných vedomostí používať zábavnú pyrotechniku kategórie F4 (zábavnú pyrotechniku na profesionálne použitie), čo je v rozpore s článkom 7 ods. 3 smernice 2013/29. Uviedla, že zábavná pyrotechnika kategórie F4 sa v Sant Pere de Ribes používa v obytných oblastiach, vedľa detských ihrísk alebo v priestoroch, ktoré nie sú dostatočne otvorené na to, aby zaručili bezpečnosť občanov.

5. Pokiaľ ide o navrhovateľa, z dôkazov vyplynulo, že zábavná pyrotechnika kategórie F1, F2 a F4 sa uvádza na trh a používajú ju deti, ktoré nedosiahli vekové limity povolené smernicou 2013/29.

6. Sťažovateľ okrem toho poznamenal, že používanie takejto zábavnej pyrotechniky ohrozuje ľudské zdravie a bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o deti, ktoré môžu stratiť sluch. Z tohto dôvodu požiadala Komisiu, aby prijala potrebné „vykonávacie akty“ v súlade s ochranným postupom stanoveným v článku 40 smernice 2013/29.

Smernica 2002/49

7. Sťažovateľ sa domnieval, že španielske orgány neinformovali verejnosť a nekonzultovali s ňou, ani neprijali vhodné opatrenia na riešenie znečistenia hlukom v súlade so smernicou 2002/49. V tejto súvislosti poukázala na správu Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej je Španielsko druhou najhlučnejšou krajinou na svete [7].

Charta základných práv Európskej únie

8. Sťažovateľka tvrdila, že používanie predmetnej zábavnej pyrotechniky deťmi, ktoré nedosahujú povolenú vekovú hranicu, a osobami bez požadovaných odborných znalostí v oblasti, v ktorej býva, zasahuje do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného článkom 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)^[8].

Odpoveď Európskej komisie sťažovateľovi

Súvislosti

9. Komisia vo svojom liste o predbežnom uzavretí z 12. marca 2019 požiadala sťažovateľa, aby poskytol dodatočné informácie preukazujúce, že španielske orgány porušili právo EÚ. Po tom, ako tak navrhovateľ urobil, Komisia potvrdila svoje pôvodné posúdenie a 22. júla 2019 prípad uzavrela.

Smernica 2013/29

10. Komisia zistila, že navrhovateľ neposkytol „dôkazy o pokračujúcej administratívnej praxi, ktorá by umožňovala predaj pyrotechnických výrobkov deťom maloobchodníkmi, ktorí nedodržiavajú vekové obmedzenia, alebo predaj pyrotechnických výrobkov kategórie F4 osobám bez odborných znalostí“. Uviedol, že hoci informácie, ktoré sťažovateľ poskytol, „ukazujú, že v čase používania pyrotechnických výrobkov sa nedodržiava vek, bezpečná vzdialenosť a iné obmedzenia a že orgány v takýchto situáciách nezasahujú“, smernica 2013/29 sa týka len uvádzania pyrotechnických výrobkov na trh, a nie ich používania.

11. Okrem toho majú členské štáty EÚ priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie používania pyrotechnických výrobkov na verejnosti ^[9], ak je to odôvodnené kultúrnymi rozdielmi v EÚ ^[10].

12. Podľa Komisie neexistovalo ani žiadne riziko pre zdravie alebo bezpečnosť občanov, čo by viedlo k „ochrannému postupu Únie“ podľa článku 40 smernice 2013/29.

13. Komisia napokon informovala vyšetrovací tím ombudsmanky, že nedostala žiadnu inú podobnú sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov v súvislosti so Španielskom a že otázky nastolené v tejto sťažnosti sa týkajú administratívnych postupov miestneho orgánu.  

Smernica 2002/49

14. Komisia uviedla, že podľa smernice 2002/49 sú členské štáty povinné vypracovať „strategické hlukové mapy“^[11] a „akčné plány na riadenie hluku“^[12] len pre aglomerácie s viac ako 100 000 obyvateľmi a pre väčšie cesty, železnice a letiská ^[13]. Dotknutá obec Sant Pere de Ribes nebola zahrnutá do zoznamu aglomerácií, hlavných ciest, železníc a letísk, ktorý španielske orgány oznámili Komisii. Aj keby sa povinnosť strategických hlukových máp a akčných plánov riadenia hluku vzťahovala na Sant Pere de Ribes, „v smernici sa nepredpisujú opatrenia, ktoré by akčné plány mali obsahovať, ani sa v nej nestanovujú limitné alebo cieľové hodnoty hluku“, a preto majú členské štáty v tejto súvislosti diskrečnú právomoc. Na základe toho sa Komisia domnievala, že obavy sťažovateľa patria do pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a že nedošlo k porušeniu smernice 2002/49 ^[14].

Charta základných práv Európskej únie

15. Komisia uviedla, že ustanovenia charty sa uplatňujú len vtedy, keď členské štáty vykonávajú právo EÚ.^[15] Keďže v tomto prípade sa obavy sťažovateľa netýkajú vykonávania práva EÚ, Komisia sťažovateľovi odporučila, aby sa obrátil na španielske orgány. Komisia sťažovateľa takisto informovala, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorú ratifikovali členské štáty Rady Európy, a nie EÚ, a preto nemá právomoc posudzovať, či ho členské štáty dodržiavajú.

16. Sťažovateľ nebol spokojný s odpoveďou Komisie a 12. augusta 2019 sa obrátil na ombudsmanku. Uviedla, že Komisia nezohľadnila dôkazy, ktoré poskytla, a nesprávne dospela k záveru, že španielske orgány neporušili svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.

Zistenia európskeho ombudsmana

Smernica 2013/29

17. Článok 7 ods. 1 smernice 2013/29 stanovuje, že zábavná pyrotechnika kategórie F1 „sa nesmie sprístupňovať na trhu osobám mladším ako“ 12 rokov a zábavná pyrotechnika kategórie F2 „sa nesmie sprístupňovať na trhu osobám mladším ako“ 16 rokov. Podľa článku 7 ods. 2 uvedenej smernice však členské štáty môžu znížiť vekové hranice pre osoby, ktoré absolvovali odbornú prípravu alebo takúto prípravu absolvujú. V tejto súvislosti ombudsman chápe, že v španielskom vykonávacom zákone sa stanovuje, že autonómne spoločenstvá v Španielsku (v tomto prípade vrátane Katalánska) môžu vzhľadom na svoje právomoci v oblasti kultúry a verejnej zábavy znížiť minimálne vekové hranice na používanie zábavnej pyrotechniky kategórií F1 a F2.^[16] Podľa webového sídla, na ktoré odkazuje sťažovateľ, príslušné orgány v Katalánsku znížili predmetné vekové hranice za predpokladu, že používatelia absolvovali primeranú odbornú prípravu, sú pod dohľadom dospelej osoby a získali povolenie od svojich opatrovníkov. Okrem toho sa v španielskom vykonávacom zákone stanovuje, že znížením minimálnej vekovej hranice nie sú dotknuté právne ustanovenia týkajúce sa minimálnej vekovej hranice povolenej na predaj alebo komercializáciu zábavnej pyrotechniky verejnosti ^[17].

18. Skutočnosť, že dôkazy predložené sťažovateľkou zrejme podporujú jej tvrdenia, že deti staršie ako 8 a 10 rokov používajú zábavnú pyrotechniku kategórie F1 a F2, neznamená, ako uviedla aj Komisia, že príslušné orgány v Katalánsku umožňujú predaj takejto zábavnej pyrotechniky deťom mladším ako 12 a 16 rokov. V tomto zmysle Komisia správne dospela k záveru, že sťažovateľ neposkytol dôkazy o tom, že španielske orgány porušujú smernicu 2013/29. Ako zdôraznila Komisia, používanie zábavnej pyrotechniky na rozdiel od jej uvádzania na trh patrí do pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov.

19. Pokiaľ ide o predaj zábavnej pyrotechniky kategórie F4 osobám bez odborných znalostí, ombudsmanka sa domnieva, že sťažovateľka nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Komisia teda správne dospela k záveru, že neexistuje dôkaz o tom, že španielske orgány porušili smernicu 2013/29.

Smernica 2002/49

20. Komisia sťažovateľovi vysvetlila, že oblasť, v ktorej býva, Sant Pere de Ribes, má menej ako 100 000 obyvateľov, a preto nepatrí do zoznamu hlavných ciest, železníc a letísk, pre ktoré musia španielske orgány vypracovať strategické hlukové mapy a akčné plány na riadenie hluku. Sťažovateľ nespochybnil vysvetlenie Komisie. Záver Komisie, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu smernice 2002/49, bol preto správny ^[18].

Charta základných práv Európskej únie

21. Ombudsmanka súhlasí s Komisiou, že charta sa vzťahuje na členské štáty len vtedy, keď vykonávajú právo EÚ. Ombudsmanka chápe, že používanie predmetnej zábavnej pyrotechniky deťmi v susedstve sťažnosti môže zasahovať do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty). Ako však už bolo uvedené, tieto obavy sa netýkajú vykonávania práva EÚ, ale patria do pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a do právomoci miestnych orgánov.

22. Okrem toho, ako správne uviedla Komisia, dohovor nie je ratifikovaný Úniou, a preto Komisia nemôže posúdiť, či ho španielske orgány dodržiavajú. 

23. Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom sa ombudsman domnieva, že Komisia správne uzavrela sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov a v tomto prípade nezistila žiadny nesprávny úradný postup ^[19].

Lambros Papadias

vedúci vyšetrovania – oddelenie 3

Štrasburg, 7. októbra 201

[1] Registrovaný pod referenčným číslom CHAP(2017)03201.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu. K dispozícii na tomto odkaze: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32013L0029.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku – vyhlásenie Komisie v Zmierovacom výbore k smernici, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku. K dispozícii na tomto odkaze: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32002L0049

[4] 989/2015, de 30 de octubre, por el que se aprueba el Reglamento de artículos pirotécnicos y cartuchería. K dispozícii na tomto odkaze: https://www.boe.es/boe/dias/2015/11/07/pdfs/BOE-A-2015-12054.pdf.

[5] Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 2013/29 sa kategória F1 vzťahuje na zábavnú pyrotechniku, ktorá predstavuje „veľmi nízke nebezpečenstvo a zanedbateľnú hladinu hluku a ktorá je určená na používanie v uzavretých priestoroch, vrátane zábavnej pyrotechniky, ktorá je určená na používanie vo vnútri budov domácností “, zatiaľ čo kategória F2 sa vzťahuje na „zábavnú pyrotechniku, ktorá predstavuje nízke nebezpečenstvo a nízku hladinu hluku a ktorá je určená na používanie vonku v uzavretých priestoroch“.

[6] Webová stránka oddelenia vnútra Generalitat de Catalunya: https://cultura.gencat.cat/es/departament/estructura_i_adreces/organismes/dgcpt/04_formacio/02_responsables_foc/formacio_foc/formacio_acreditacio_rgcre/index.html.

[7] Strana 5 správy Childhood Hearing Loss, Svetová zdravotnícka organizácia.

[8] Charta základných práv Európskej únie. K dispozícii na tomto odkaze: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:12012P/TXT. Sťažovateľ sa odvolal aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, Pilar Moreno Gomez/Španielsko, https://hudoc.echr.coe.int/eng#{"itemid":["001-67478"]} .

[9] Článok 4 ods. 2 smernice 2013/29: „Táto smernica nevylučuje opatrenia prijaté členským štátom s cieľom zakázať alebo obmedziť držbu, používanie a/alebo predaj zábavnej pyrotechniky kategórie F2 a F3, scénickej pyrotechniky a iných pyrotechnických výrobkov širokej verejnosti, ktoré sú odôvodnené verejným poriadkom, bezpečnosťou, ochranou zdravia a bezpečnosti alebo ochranou životného prostredia.“

[10] Odôvodnenie 16 smernice 2013/29: „Používanie pyrotechnických výrobkov, a najmä zábavnej pyrotechniky, podlieha výrazne odlišným kultúrnym zvyklostiam a tradíciám v príslušných členských štátoch. Je preto potrebné umožniť členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na obmedzenie používania alebo predaja určitých kategórií pyrotechnických výrobkov širokej verejnosti okrem iného z dôvodov verejnej bezpečnosti alebo ochrany zdravia a bezpečnosti.“

[11] Podľa Komisie strategické hlukové mapy „posudzujú a určujú vystavenie environmentálnemu hluku“.

[12] Podľa Komisie sa akčné plány riadenia hluku „zaoberajú environmentálnym hlukom tam, kde je problematický“a „zachovávajú kvalitu hluku tam, kde je dobrá“.

[13] Podľa Komisie „väčšie cesty sú tie, ktoré majú viac ako 3 milióny vozidiel ročne, väčšie železnice sú tie, ktoré majú viac ako 30 000 vlakov ročne, a väčšie letiská sú tie, ktoré majú viac ako 50 000 pohybov ročne, vrátane malých lietadiel a vrtuľníkov“.

[14] Komisia informovala sťažovateľa, že 30. septembra 2016 začala postup v prípade nesplnenia povinnosti týkajúci sa toho, že španielske orgány neprijali strategické hlukové mapy a akčné plány na riadenie hluku pre viaceré aglomerácie, väčšie cesty, železnice a letiská, a že tento postup stále prebieha.

[15] Článok 5 ods. 1 Charty stanovuje: „Ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“.

[16] Disposición adicional sexta, Real Decreto 989/2015.

[17] Disposición adicional sexta, Real Decreto 989/2015.

[18] Komisia však začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Španielsku za nedodržiavanie kľúčových ustanovení smernice 2002/49/ES, pozri https://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-18-4486_EN.htm. 

[19] Táto sťažnosť bola riešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s článkom 11 rozhodnutia európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.