Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa žiadostí o uznanie projektov ťažby a spracovania nerastov za „strategické projekty“ podľa zákona o kritických surovinách. Sťažovateľ konkrétne žiadal o prístup k štyrom rozhodnutiam Komisie, ktorými sa udeľuje alebo neudeľuje štatút strategického projektu, a k častiam žiadostí 12 projektov, ktoré sa nachádzajú v EÚ a ktorých žiadosti boli úspešné. Komisia sa domnievala, že zverejnenie dokumentov by poškodilo obchodné záujmy dotknutých spoločností, pričom vo vzťahu k väčšine sporných dokumentov vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia. Okrem iných prvkov sťažovateľ tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení vzhľadom na to, že dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Ombudsmanka sa domnievala, že pre ich samotnú povahu bolo neprimerané, aby Komisia uplatňovala všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa označenia projektov v oblasti kritických surovín za strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách. Okrem toho na základe kontroly dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka zistila, že neobsahujú citlivé informácie v celom rozsahu, a to aj preto, že veľká časť z nich už bola zákonne zverejnená v čase, keď Komisia vydala svoje konečné stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že dokumenty obsahujú rozsiahle informácie o životnom prostredí vrátane „informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“, v prípade ktorých sa predpokladá, že existuje prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup verejnosti predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť široký prístup k sporným dokumentom.

Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.