Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k žiadosti o uznanie projektu ťažby a spracovania nerastných surovín za „strategický projekt“ podľa aktu o kritických surovinách a súvisiaceho posúdenia Komisie. Komisia sa domnievala, že zverejnenie by ohrozilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti, a to aj preto, že projekt nebol označený za strategický projekt. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pričom tvrdil, že predmetné dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Na základe kontroly sporných dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka konštatovala, že bolo rozumné, aby sa Komisia domnievala, že zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti. Okrem toho, hoci dokumenty obsahujú určité informácie o očakávaných environmentálnych a sociálnych vplyvoch projektu, nestačilo to na preukázanie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup v súvislosti so zamietnutím prístupu zo strany Komisie.

Prípad sa týkal času, ktorý Európska komisia potrebovala na ukončenie postupu v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý začala v roku 2016 proti Španielsku v súvislosti s dodržiavaním pravidiel EÚ v oblasti environmentálneho hluku. Sťažovateľ, skupina zainteresovaných občanov, ktorých sa týka hluk z letísk v Španielsku, sa sťažoval, že čas, ktorý Komisia potrebovala na prešetrenie tejto záležitosti, nebol primeraný.

Ombudsmanka zistila, že obdobie troch rokov nevykazovalo žiadne stopy po opatreniach Komisie, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.

Komisia následne obnovila konanie v tejto veci, čo znamená, že by nebolo užitočné vydať odporúčanie. Vzhľadom na závažné dôsledky predmetných otázok na verejné zdravie ombudsman očakáva, že Komisia sa bude prednostne zaoberať konaním vo veci porušenia právnych predpisov.

Tieto tri prípady sa týkajú toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procesné požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MAS), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie o lepšej právnej regulácii. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neoverila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.   

Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto troch prípadov. Dostala písomnú odpoveď Komisie vo všetkých troch prípadoch, skontrolovala príslušné spisy Komisie a jej vyšetrovacie tímy sa stretli so zástupcami Komisie v rámci dvoch vyšetrovaní.

Komisia odpovedala, že pravidlá „lepšej právnej regulácie“ nie sú záväzné právne predpisy, ale súbor nástrojov tvorby politík na zber relevantných informácií, ktoré by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom. Takisto tvrdila, že pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov zhromaždila všetky relevantné dôkazy, konzultovala so zainteresovanými stranami a vykonala posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a konzultácie medzi útvarmi v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila niekoľko procesných nedostatkov v spôsobe, akým Komisia pripravovala legislatívne návrhy, ktoré spolu predstavujú nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka konkrétne konštatovala, že Komisia prijala široký výklad pojmu „naliehavosť“ a dostatočne neodôvodnila „naliehavosť“ legislatívnych návrhov voči verejnosti a nezdokumentovala svoje výnimky z uplatniteľných pravidiel lepšej právnej regulácie. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia nezaviedla postup, ktorý by zabezpečil, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre, transparentnú, na dôkazoch založenú a inkluzívnu prípravu „naliehavých“ legislatívnych návrhov. Ombudsmanka ďalej zistila, že Komisia tým, že neviedla riadne záznamy o povinných kontrolách súladu svojich návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, nekonala zodpovedne.

Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka vydala dve odporúčania. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z požiadaviek stanovených v pravidlách. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila štyri návrhy, ktoré zahŕňajú objasnenie jej pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov a zabezpečenie toho, aby dôkazy podporujúce jej návrhy boli uverejnené včas, aby sa umožnila verejná diskusia pred prijatím právnych predpisov.

Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia riešila sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov v súvislosti s kvalitou ovzdušia v Bolzane, Trentino-Alto Adige/Südtirol. Komisia pôvodne pozastavila vybavovanie sťažnosti, pričom čakala na výsledok prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa tej istej veci. V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ Komisia informovala sťažovateľa o svojom zámere uzavrieť prípad.

Ombudsmanka sa spýtala na čas, ktorý Komisia potrebovala na vybavenie sťažnosti. Počas vyšetrovania Komisia vydala konečné rozhodnutie, ktorým prípad uzavrela.

Ombudsmanka zistila, že Komisia informovala sťažovateľa a že nevybavovanie sťažnosti netrvalo neprimerane dlho.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Komisie.