Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa žiadostí o uznanie projektov ťažby a spracovania nerastov za „strategické projekty“ podľa zákona o kritických surovinách. Sťažovateľ konkrétne žiadal o prístup k štyrom rozhodnutiam Komisie, ktorými sa udeľuje alebo neudeľuje štatút strategického projektu, a k častiam žiadostí 12 projektov, ktoré sa nachádzajú v EÚ a ktorých žiadosti boli úspešné. Komisia sa domnievala, že zverejnenie dokumentov by poškodilo obchodné záujmy dotknutých spoločností, pričom vo vzťahu k väčšine sporných dokumentov vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia. Okrem iných prvkov sťažovateľ tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení vzhľadom na to, že dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Ombudsmanka sa domnievala, že pre ich samotnú povahu bolo neprimerané, aby Komisia uplatňovala všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa označenia projektov v oblasti kritických surovín za strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách. Okrem toho na základe kontroly dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka zistila, že neobsahujú citlivé informácie v celom rozsahu, a to aj preto, že veľká časť z nich už bola zákonne zverejnená v čase, keď Komisia vydala svoje konečné stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že dokumenty obsahujú rozsiahle informácie o životnom prostredí vrátane „informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“, v prípade ktorých sa predpokladá, že existuje prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup verejnosti predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť široký prístup k sporným dokumentom.

Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k žiadosti o uznanie projektu ťažby a spracovania nerastných surovín za „strategický projekt“ podľa aktu o kritických surovinách a súvisiaceho posúdenia Komisie. Komisia sa domnievala, že zverejnenie by ohrozilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti, a to aj preto, že projekt nebol označený za strategický projekt. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pričom tvrdil, že predmetné dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Na základe kontroly sporných dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka konštatovala, že bolo rozumné, aby sa Komisia domnievala, že zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti. Okrem toho, hoci dokumenty obsahujú určité informácie o očakávaných environmentálnych a sociálnych vplyvoch projektu, nestačilo to na preukázanie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup v súvislosti so zamietnutím prístupu zo strany Komisie.