Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka a) hodnotenia a zamietnutia vedeckého návrhu predloženého v reakcii na výzvu na predkladanie návrhov v rámci 7. rámcového programu ES v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a b) následného zamietnutia žiadosti o nápravu.

2. Sťažovateľ predložil 18. augusta 2009 návrh [1] na vnútroeurópske štipendium Marie Curie pre kariérny rozvoj v rámci výzvy na predkladanie návrhov "FP7-PEOPLE-2009-IEF" (súčasť 7. rámcového programu). Výzvu na predkladanie návrhov riadila Výkonná agentúra pre výskum (ďalej len "agentúra")[2].

3. Agentúra pozvala skupinu nezávislých odborníkov, aby pomáhala pri hodnotení návrhov prijatých v reakcii na túto výzvu. Listom z 25. novembra 2009 agentúra uviedla, že návrh bol posúdený odbornými hodnotiteľmi a získal celkovú známku 74,20 zo 100 (prahová hodnota je 70 zo 100). Súhrnná hodnotiaca správa pripojená k listu obsahovala okrem bodov za päť hodnotiacich kritérií aj pripomienky k hodnoteniu návrhu, ktoré boli rozdelené na „silné stránky“ a „slabé stránky“. Agentúra vo svojom liste uviedla, že na základe hodnotenia nezávislými expertmi Komisia zoradí v prioritnom poradí návrhy, ktoré prekročili prahové hodnoty, a potom prijme rozhodnutie o zozname návrhov, ktoré sa majú zachovať. Agentúra poukázala na to, že finančné prostriedky budú k dispozícii na 575 z 1 857 projektov (z celkového počtu 2 398 predložených projektov), ktoré prekročili prahovú hodnotu.

4. Agentúra uviedla, že v náležitom čase prijme formálne rozhodnutie o návrhu sťažovateľa. Ďalej poukázala na to, že v prípade, že žiadatelia nie sú spokojní s výsledkom hodnotenia svojho návrhu a chcú využiť konanie o opravnom prostriedku, žiadosť sa musí podať do 25. decembra 2009. List obsahoval poznámku s názvom „O konaní o opravnom prostriedku“, v ktorej sa uvádzalo, že konanie o opravnom prostriedku sa bude zaoberať tým, ako sa s návrhom žiadateľa zaobchádzalo v procese hodnotenia a kontroly oprávnenosti, a že nejde o automatické prehodnotenie.

5. Dňa 22. decembra 2009 agentúra informovala žiadateľov o konečnom stave ich návrhov. Návrh sťažovateľa bol zaradený do kategórie „C“, ktorá zodpovedala „návrhom, ktoré prekročili prahové hodnoty, ale neboli ponechané na financovanie ani na rezervnom zozname z dôvodu nedostatku rozpočtových zdrojov“. Z celkových štatistík vyplynulo, že v tejto kategórii bolo 1 108 návrhov, pričom na financovanie bolo odporučených 575 návrhov (kategória „A“) a 174 návrhov bolo zaradených do rezervného zoznamu (kategória „B“).

6. Podľa sťažovateľa bolo zo súhrnnej hodnotiacej správy jeho návrhu jasné, že hodnotitelia jeho návrhu nerozumeli. Sťažovateľ preto rozhodol, že by sa mala podať žiadosť o nápravu. Táto žiadosť bola predložená 23. decembra 2009 a obsahovala žiadosť o prehodnotenie častí správy, ktoré sa zaoberajú posúdením návrhu podľa kritéria 1 (vedecká a technologická kvalita) a kritéria 5 (vplyv).

7. Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum (GR RTD) 21. januára 2010 potvrdilo prijatie žiadosti o nápravu a uviedlo, že odpoveď bude zaslaná začiatkom apríla 2010.

8. Dňa 28. apríla 2010 po vyšetrovaní sťažovateľa týkajúcom sa absencie odpovede ho GR RTD informovalo, že odpoveď mu bude zaslaná „v nasledujúcich týždňoch“. Sťažovateľ sa 10. a 15. júna 2010 opäť písomne obrátil na GR RTD a agentúru so sťažnosťou na oneskorené zaslanie odpovede. Sťažovateľ sa tiež pýtal, či by bolo možné uviesť prahové hodnoty na zaradenie do kategórií A a B. Agentúra 16. júna 2010 informovala sťažovateľa, že odpoveď zašle veľmi skoro.

9. Dňa 23. júna 2010 riaditeľ agentúry informoval koordinátora projektu sťažovateľa, že žiadosť o prehodnotenie bola zamietnutá. Riaditeľ vysvetlil, že návrh preskúmal interný hodnotiaci výbor (ďalej len „nápravný výbor“), ktorého úlohou je posúdiť, či v procese hodnotenia nedošlo k zlyhaniu, ktoré by mohlo ohroziť rozhodnutie o financovaní alebo nefinancovaní návrhu. Poukázal na to, že výbor pre opravné prostriedky nevyhodnocuje samotný návrh ani nespochybňuje vedecký úsudok primerane kvalifikovaných odborníkov. Riaditeľ poukázal na to, že výbor pre opravné prostriedky dospel k záveru, že neexistujú dostatočné dôkazy na podporu žiadosti sťažovateľa o nápravu a že výsledok počiatočného hodnotenia teda zostal nezmenený. Kópia súhrnnej správy výboru pre opravné prostriedky bola pripojená. Poukázala na skutočnosť, že 26. marca a 5. a 6. mája 2010 sa stretla komisia pre opravné prostriedky v súvislosti s touto výzvou na predkladanie návrhov a rozhodla, že neexistujú dôvody na podporu žiadosti sťažovateľa o opravné prostriedky. Ďalej uviedla, že výbor pre opravné prostriedky preskúmal profily odborníkov zapojených do hodnotenia návrhu sťažovateľa a dospel k záveru, že výbor ako celok má primerané odborné znalosti na posúdenie návrhu podľa hodnotiacich kritérií. Ďalej uviedla, že výbor pre opravné prostriedky potvrdil, že hodnotenie návrhu sťažovateľa sa vykonalo spravodlivým a transparentným spôsobom pri plnom rešpektovaní zavedených postupov hodnotenia.

10. Dňa 1. novembra 2010 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

11. Ombudsmanka sa rozhodla začať toto vyšetrovanie týchto obvinení:

Obvinenia:

1) Žiadosť sťažovateľa o prehodnotenie, ktorú predložil prostredníctvom svojho koordinátora, bola zamietnutá len z toho dôvodu, že rozsudok znalcov/hodnotiteľov nemožno spochybniť (v zmysle sťažovateľa "odporcovia sú neomylní").

2) Zaslanie i) potvrdenia o prijatí žiadosti o nápravu a ii) konečnej odpovede sa zbytočne oneskorilo.

3) Komisia nesprávne nezverejnila určité informácie týkajúce sa hodnotenia podskupín, konkrétne najvyššie a najnižšie body v každom poradí A, B a C.

12. Vzhľadom na to, že sťažovateľ uviedol, že jeho sťažnosť bola proti Komisii, a vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva Komisia, ombudsman zaslal Komisii svoju žiadosť o stanovisko v tomto prípade. Stanovisko však predložila agentúra. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uvádza, že sa domnieva, že Komisia je vhodným orgánom na odpoveď v tomto prípade. V súlade so svojou bežnou praxou v prípadoch týkajúcich sa výkonných agentúr však ombudsman chápe, že tento prípad sa týka predovšetkým agentúry. Vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva Komisia, sa však kópia rozhodnutia v tomto prípade zašle aj predsedovi Komisie.

13. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku agentúry k údajnému omeškaniu, ku ktorému došlo v tomto prípade, poukazuje na skutočnosť, že agentúra ospravedlňuje svoju neskorú odpoveď tým, že sa odvoláva na nezvyčajne vysoký počet žiadostí o nápravu. Sťažovateľ tvrdí, že ide o jasný náznak toho, že Komisia má problém s kvalitou svojich odborníkov, a informuje ombudsmana, že by chcel vedieť počet žiadostí o nápravu na panel a mieru úspešnosti žiadostí o nápravu (na panel a celkovo).

14. Ombudsmanka poznamenáva, že žiadosť sťažovateľa v skutočnosti predstavuje samostatné tvrdenie, konkrétne, že Komisia nevyužíva odborníkov dostatočnej kvality. Toto tvrdenie nepatrí do rozsahu tohto vyšetrovania. Poznamenáva tiež, že na účely tohto vyšetrovania nepovažuje za potrebné získať informácie o tejto otázke. Konštatuje, že ak by sťažovateľ chcel získať informácie v tejto súvislosti, mal by sa obrátiť na agentúru.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uvádza, že by chcel poznať prahové hodnoty pre IEF 2010. Toto vyšetrovanie sa však týka len IEF 2009. Ombudsmanka poznamenáva, že táto otázka bola predmetom vyšetrovania vo veci 2111/2011/RA (pozri poznámku pod čiarou č. 1).

Vyšetrovanie

16. Ombudsman začal vyšetrovanie tohto prípadu 30. novembra 2010. Dňa 6. mája 2011 agentúra zaslala svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ predložil pripomienky 2. júna 2011 a ďalšie pripomienky zaslal ombudsmanovi 31. januára 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie, že žiadosť o opätovné posúdenie bola nesprávne zamietnutá

Argumenty predložené ombudsmanovi

17. Sťažovateľ trvá na tom, že jeho žiadosť o nápravu bola zamietnutá z dôvodu, že „odporcovia sú neomylní“. Podľa jeho názoru to znamená, že je možné zneužiť systém bez akýchkoľvek následkov. Kladie si otázku, prečo nie sú zavedené žiadne vhodné systémy umožňujúce riadne prehodnotenie, ktoré by sa zaoberalo aj možnými nesprávnymi hodnoteniami alebo protiprávnym konaním hodnotiteľov. Sťažovateľ má dojem, že EÚ sa úplne spolieha na hodnotiteľov, ktorí rozdeľujú milióny eur bez toho, aby umožnili spätnú väzbu alebo druhé stanovisko. Napokon, vzhľadom na to, čo nazýva „zlou odpoveďou“ na jeho žiadosť o nápravu, sa pýta, prečo boli na prediskutovanie tejto otázky potrebné tri stretnutia a čo sa povedalo o prehodnotení na týchto stretnutiach.

18. Podľa agentúry si bol sťažovateľ plne vedomý povahy konania o opravnom prostriedku, ktoré je jasne uvedené v informačnom liste, ktorý dostal. Zdôraznila, že sa kontroluje proces hodnotenia a kontroly oprávnenosti, a poukázala na to, že nedochádza k automatickému prehodnoteniu návrhov. Agentúra sa domnieva, že vykonala konanie o opravnom prostriedku v súlade s osobitnými procesnými požiadavkami a že neexistujú žiadne dôkazy na podporu potreby prehodnotenia návrhu.

19. Pokiaľ ide konkrétne o konanie o opravnom prostriedku, agentúra odkazuje na rozhodnutie Komisie o „pravidlách predkladania návrhov a súvisiacich postupoch hodnotenia, výberu a udeľovania“ [3] (ďalej len „pravidlá“), v ktorom sa vysvetľuje, ako bude výbor pre opravné prostriedky vybavovať žiadosti žiadateľov o nápravu. Toto rozhodnutie sa v agentúre ďalej vykonáva prostredníctvom interných usmernení o konaní o opravných prostriedkoch v rámci 7. RP na účely hodnotenia návrhov a kontroly oprávnenosti návrhov. Podľa bodu 8 interných usmernení môže výbor pre opravné prostriedky posudzovať len sťažnosti, ktoré sa týkajú nedostatkov pri vybavovaní hodnotenia návrhov. Výbor pre opravné prostriedky nebude diskutovať ani spochybňovať úsudok primerane kvalifikovaných odborníkov a nebude hodnotiť samotný návrh, uviedla agentúra. To však neznamená, že návrh nebude nikdy prehodnotený. Za určitých okolností uvedených v interných usmerneniach môže výbor odporučiť prehodnotenie celého návrhu alebo jeho časti, „ak existujú dôkazy na podporu sťažnosti a vážny problém pri vykonávaní hodnotenia návrhu a ak je pravdepodobné, že tento problém mal negatívny vplyv na rozhodnutie („ohrozené“), či ho financovať alebo nie“.

20. Pri skúmaní žiadosti o nápravu v danom prípade sa výbor pre nápravu odvolal na príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa výzvy a hodnotenia. Tieto dokumenty sú uvedené v súhrnnej správe výboru pre opravné prostriedky takto: sťažnosť, návrh, súhrnnú hodnotiacu správu, životopisy hodnotiteľov, dôvodovú správu vypracovanú projektovým úradníkom agentúry, príručku pre žiadateľov o výzvu a pracovný program osobitného programu Ľudia na rok 2009.

21. Agentúra ďalej zdôraznila zistenie výboru pre opravné prostriedky, podľa ktorého „výbor preskúmal profily odborníkov zapojených do hodnotenia tohto konkrétneho návrhu a dospel k záveru, že výbor ako celok mal primerané odborné znalosti na posúdenie návrhu podľa hodnotiacich kritérií“. Výbor pre opravné prostriedky takisto potvrdil, že hodnotenie sa vykonalo spravodlivým a transparentným spôsobom pri plnom rešpektovaní zavedených postupov hodnotenia.

22. Agentúra na záver uvádza, že výbor pre opravné prostriedky starostlivo zohľadnil všetky tieto prvky pri rozhodovaní o tom, že neexistujú dostatočné dôkazy na podporu žiadosti o nápravu.

23. S odvolaním sa na vyhlásenie agentúry, že „výbor nespochybní úsudok primerane kvalifikovaných skupín odborníkov“, sťažovateľ vo svojich pripomienkach trvá na tom, že to znamená, že agentúra považuje svoju skupinu odborníkov za neomylnú. Predpokladaná neomylnosť týchto odborníkov vedie k netransparentným a nespravodlivým výsledkom s potenciálnou škodou pre žiadateľov a európskych daňových poplatníkov. Sťažovateľ trvá na tom, že z pripomienok odborníkov vyplýva, že nepochopili jeho návrh a že to malo negatívny vplyv na rozhodnutie o financovaní alebo nefinancovaní jeho návrhu.

24. V reakcii na argument agentúry, že odborníci, ktorí hodnotili návrh sťažovateľa, boli na to kvalifikovaní, sťažovateľ tvrdí, že ak by to bola pravda, znamenalo by to, že zámerne vyhodnotili jeho návrh nesprávne a riadili sa vlastným programom. Trvá však na tom, že odborníci neboli kvalifikovaní na to, aby jeho návrh riadne vyhodnotili. Po získaní zoznamu "tzv." odborníkov sťažovateľ tvrdí, že medzi odborníkmi neboli žiadni odborníci svetovej alebo dokonca druhej triedy z jeho výskumnej oblasti. Na základe toho tvrdí, že odborníci neboli dostatočne kvalifikovaní na hodnotenie jeho návrhu. Tento argument opakuje vo svojich ďalších pripomienkach, v ktorých sa na základe článku, ktorý spoluautormi sú odborníci, domnieva, že prístup zastávaný v jeho návrhu je nadradený prístupu zastávanému odborníkmi.

Hodnotenie ombudsmana

25. Ombudsman poznamenáva, že pri zisťovaní dôvodov na začatie tohto vyšetrovania náležite zohľadnil argument sťažovateľa, že pri napadnutí rozhodnutia o žiadosti o grant by mala existovať aspoň „možnosť“ ďalšieho vecného posúdenia. Ombudsman však tiež poznamenáva, že vo svojom rozhodnutí vo veci 1793/2009/(JMA)MHZ, ktoré sa týkalo aj zamietnutia návrhu predloženého v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu a v ktorom sťažovateľ v podstate tvrdil, že hodnotenie návrhu bolo vecne nesprávne, ombudsman poukázal na to, že hodnotenie výskumných návrhov vyvoláva zložité vedecké otázky, a že jeho preskúmanie by sa preto malo zvyčajne obmedziť na posúdenie toho, či v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Ombudsmanka tiež zdôraznila, že tento prístup je v súlade so štandardom uplatňovaným súdmi Únie [4].

26. Ombudsman poznamenáva, že oddiel 5.3 pravidiel s názvom „Pomoc, vyšetrovanie a náprava“ znie takto:

„(...)

V [úvodnom informačnom liste] sa uvedie aj adresa, ktorá sa použije, ak sa koordinátor domnieva, že pri vybavovaní jeho návrhu sa vyskytli nedostatky a že tieto nedostatky ohrozili výsledok procesu hodnotenia. (...) Koordinátor by mal uviesť názov a identifikátor výzvy, číslo (ak existuje), názov a skratku návrhu a úplný opis údajných nedostatkov. (...).

Následne sa zvolá výbor pre preskúmanie interného hodnotenia (ďalej len „výbor pre nápravu“), aby preskúmal tie prípady, ktoré koordinátori predložili pred uvedeným termínom, a to metódou opísanou v pôvodnom informačnom liste. Sťažnosti, ktoré nespĺňajú tieto podmienky alebo sa nezaoberajú hodnotením alebo kontrolou oprávnenosti konkrétneho návrhu, sa nebudú brať do úvahy.

Výbor môže zasadať v rôznych zloženiach podľa prerokúvaných výziev. Úlohou výboru je zabezpečiť jednotný právny výklad takýchto žiadostí a rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi. Poskytuje odborné stanoviská k vykonávaniu hodnotiaceho procesu na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa návrhu a jeho hodnotenia. Funguje nezávisle. Samotný výbor návrh nehodnotí. Ak sa výbor domnieva, že v procese kontroly alebo hodnotenia oprávnenosti došlo k zlyhaniu, ktoré pravdepodobne ohrozilo rozhodnutie o financovaní alebo nefinancovaní návrhu, môže navrhnúť ďalšie hodnotenie celého návrhu alebo jeho časti nezávislými expertmi. Výbor nespochybní úsudok primerane kvalifikovaných skupín odborníkov.

Výbor sa skladá zo zamestnancov Komisie, ktorí majú potrebné odborné znalosti v právnych a procesných záležitostiach, S &amp, T content a/alebo informačných systémoch, ktoré sa líšia v závislosti od prípadov, o ktorých posúdenie sa žiada. Predsedá mu úradník z iného oddelenia, ako je oddelenie zodpovedné za hovor. Koordinátor výzvy (alebo iná určená osoba z oddelenia zodpovedného za výzvu) je členom výboru.

(...)

Konanie o opravných prostriedkoch nenahrádza kanály, ktoré sa uplatňujú na všetky opatrenia Komisie, t. j.: generálny sekretariát Komisie za porušenie kódexu dobrej správy vecí verejných (vzťahy s verejnosťou); európsky ombudsman pre „nesprávny úradný postup“; Európsky súdny dvor v prípade rozhodnutia, ktoré sa týka fyzickej alebo právnickej osoby. Tieto kanály sú k dispozícii aj žiadateľom, ktorí chcú podať sťažnosť po uvedenej lehote.“

27. Ombudsmanka poznamenáva, že uvedené postupy zahŕňajú dve fázy, prvú fázu vykonáva výbor pre opravné prostriedky a v prípade potreby druhú fázu vykonávajú nezávislí experti.

28. Po prvé, výbor pre opravné prostriedky preskúma všetky prípady, ktoré predložili koordinátori. Výbor pre opravné prostriedky skúma údajné nedostatky pri vybavovaní návrhov s cieľom zistiť, či ohrozili výsledok procesu hodnotenia. Na tento účel musí žiadosť o nápravu obsahovať úplný opis údajných nedostatkov. Ak výbor pre opravné prostriedky po preskúmaní údajných nedostatkov pri vybavovaní návrhu zistí, že existujú nedostatky, ktoré mohli ohroziť výsledok procesu hodnotenia, sám nepristúpi k prehodnoteniu návrhu. Každé takéto prehodnotenie sa vykonáva len vo fáze 2.

29. Ak sa výbor pre nápravu domnieva, že v procese kontroly alebo hodnotenia oprávnenosti došlo k zlyhaniu, ktoré pravdepodobne ohrozilo rozhodnutie o financovaní alebo nefinancovaní návrhu, navrhne ďalšie hodnotenie celého návrhu alebo jeho časti nezávislými odborníkmi (fáza 2 postupu).

30. Ombudsman chápe, že cieľom tohto dvojfázového prístupu je vyhnúť sa situácii, keď sa každý žiadateľ, ktorý je sklamaný správou, že jeho návrhu neboli poskytnuté finančné prostriedky, odvolá proti rozhodnutiu, aby automaticky získal druhé stanovisko. Ombudsman považuje tento prístup za úplne rozumný. Tento prístup znamená, že ak to výbor pre opravné prostriedky považuje za vhodné, návrhy sa môžu prehodnotiť [5].

31. Ombudsman môže určiť tri dôvody, ktoré by viedli k úplnému prehodnoteniu: i) ak žiadateľ predloží dôkaz o procesných chybách, napríklad ak je jasné, že určitý krok v konaní bol prehliadnutý; ii) ak žiadateľ predloží dôkazy o vecných chybách, napríklad ak sa odborníci odvolávajú na nesprávny návrh [6]; iii) ak žiadateľ predloží dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení.

32. V tomto prípade sťažovateľ neposkytol dôkazy preukazujúce, že v postupe hodnotenia došlo k procesnej alebo faktickej chybe alebo zjavne nesprávnemu posúdeniu. Naopak, z pripomienok sťažovateľa vyplýva, že jednoducho nesúhlasí s vecným vedeckým hodnotením svojho návrhu porotou. Takéto dôkazy podľa názoru ombudsmana nepostačujú na odôvodnenie prehodnotenia.

33. Pokiaľ ide o argumenty sťažovateľa týkajúce sa možného protiprávneho konania hodnotiteľov, ombudsman odkazuje na interné usmernenia citované v bode 19, podľa ktorých môže výbor pre nápravu odporučiť prehodnotenie celého návrhu alebo jeho časti, „ak existujú dôkazy na podporu sťažnosti a vážny problém pri vykonávaní hodnotenia návrhu a ak je pravdepodobné, že tento problém mal negatívny vplyv na rozhodnutie („ohrozené“), či ho financovať alebo nie“. Ombudsman chápe, že ak by žiadateľ predložil dôkazy o protiprávnom konaní (ktoré by spadali pod definíciu „procesnej chyby“), určite by to mohlo viesť k prehodnoteniu.

34. Z ustanovení citovaných v bode 26 vyššie tiež vyplýva, že činnosť hodnotiteľov podlieha aj preskúmaniu generálnym sekretariátom Komisie, ako aj ombudsmanom a súdmi. Pokiaľ ide o ombudsmana, úroveň preskúmania, ktoré vykonáva, neuhádne výbor pre nápravu ani hodnotiteľov. Hodnotenie výskumných návrhov vyvoláva zložité vedecké otázky. Ombudsman sa domnieva, že pri skúmaní tvrdení tejto povahy by sa jeho preskúmanie malo zvyčajne obmedziť na posúdenie, či v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Ombudsmanka poznamenáva, že tento prístup je v súlade so štandardom uplatňovaným súdmi Únie [7].

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa. Bez ohľadu na tento záver a vzhľadom na vyhlásenie v bode 34 týkajúce sa úrovne preskúmania, ktorú uplatní pri snahe zistiť, či nedošlo k zjavne nesprávnemu odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ombudsman konštatuje, že výbor pre opravné prostriedky v tomto rozhodnutí mohol poskytnúť podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o jeho rokovania. Ombudsman berie na vedomie, že agentúra ho informovala, že výbor pre nápravu prerokoval návrh sťažovateľa trikrát. Konštatuje však tiež, že výbor pre opravné prostriedky sa vo svojej súhrnnej správe obmedzuje na informovanie sťažovateľa o i) dokumentoch, s ktorými konzultoval; ii) svoj záver, že výbor mal primerané odborné znalosti na posúdenie návrhu a že hodnotenie sa vykonalo spravodlivým a transparentným spôsobom pri plnom rešpektovaní príslušných postupov; a iii) svoj celkový záver, že sťažovateľ predložil „neprimerané dôkazy“ na podporu svojej sťažnosti. Ombudsmanka sa domnieva, že agentúra mohla sťažovateľovi poskytnúť podrobnejšie vysvetlenia [8]. V tejto súvislosti uvádza ďalšiu poznámku.

B. Tvrdenie o meškaní

Argumenty predložené ombudsmanovi

36. Sťažovateľ tvrdí, že došlo k zbytočnému omeškaniu pri zaslaní i) potvrdenia o prijatí žiadosti o nápravu a ii) konečnej odpovede. Poukazuje na to, že získanie potvrdenia o prijatí trvalo celý mesiac a pol roka, kým získal odpoveď na svoju žiadosť o nápravu. Uvádza, že by očakával, že výsledok svojej žiadosti o nápravu získa do jedného mesiaca a výsledok prípadného prehodnotenia do troch mesiacov.

37. Agentúra vo svojom stanovisku k sťažnosti uvádza tieto informácie. Pokiaľ ide o bod i), v oddiele 5.3 pravidiel sa stanovuje, že prvá odpoveď sa zašle sťažovateľom najneskôr tri týždne po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o nápravu. V tomto prípade bola lehota na podanie žiadosti o nápravu stanovená na 25. decembra 2009. Komisia zaslala sťažovateľovi potvrdenie o prijatí 21. januára 2010, teda o štyri kalendárne týždne neskôr, ale stále v rámci lehoty 15 pracovných dní stanovenej v kódexe dobrého administratívneho správania Komisie. Agentúra vysvetľuje, že oneskorenie v tomto prípade bolo spôsobené obdobím vianočných sviatkov a mimoriadne vysokým počtom sťažností (177), na ktoré bolo potrebné pripraviť odpovede. V tejto súvislosti agentúra ďalej poukazuje na to, že mimoriadne vysoký počet žiadostí o nápravu zodpovedal zvýšeniu počtu návrhov predložených v reakcii na tri výzvy na individuálne štipendiá (nárast o 40 % v porovnaní s rokom 2008). Pokiaľ ide o bod ii), agentúra tvrdí, že je správne, že konečnú odpoveď poskytla 23. júna 2010, a to napriek skutočnosti, že v pôvodnej odpovedi z 21. januára 2010 sa uvádzalo, že konečnú odpoveď možno očakávať začiatkom apríla 2010.

38. Agentúra vo všeobecnosti uznáva, že konanie o opravnom prostriedku viedlo k oneskoreniam. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýmto oneskoreniam sa vo veľkej miere nedalo vyhnúť, keďže sa musia dodržiavať prísne postupy, pričom každý krok procesu si vyžaduje minimálny čas na to, aby sa vykonal správne, a že sa vyskytol vysoký počet žiadostí o nápravu. Agentúra však uvádza, že už podnikla kroky na zriadenie doplnkového výboru pre nápravu s cieľom zmierniť tento problém v budúcnosti. Riaditeľ agentúry na základe svojich skúseností s veľkým pracovným zaťažením výboru pre nápravu teraz zriadil dodatočný výbor pre nápravu s cieľom zabezpečiť rýchlejšie spracovanie žiadostí o nápravu v budúcnosti.

39. Sťažovateľ vyjadruje nesúhlas so stanoviskom agentúry k tomuto bodu. Ak agentúra z dôvodu sviatkov nie je schopná potvrdiť, že dostala žiadosť o nápravu do jedného týždňa, mala by zodpovedajúcim spôsobom posunúť lehotu, hovorí. Okrem toho tvrdí, že trojtýždňová lehota stanovená v pravidlách je neprijateľná. Okrem toho, keďže výbor pre opravné prostriedky jednoducho zvažuje, či žiadosť o nápravu prijme alebo nie, mal by mať možnosť tak urobiť do jedného mesiaca od predloženia žiadosti. V prípade, že žiadosť o nápravu vedie k prehodnoteniu návrhu, celý postup by nemal trvať dlhšie ako pôvodný postup hodnotenia.

Hodnotenie ombudsmana

40. Ombudsman pripomína, že sťažovateľ tvrdil, že došlo k zbytočnému omeškaniu, pokiaľ ide o zaslanie i) potvrdenia o prijatí žiadosti o nápravu a ii) konečnej odpovede. Ombudsman preskúma tieto dve otázky postupne.

41. Pokiaľ ide o bod i), v pravidlách sa stanovuje lehota troch týždňov na zaslanie prvej odpovede na žiadosti o nápravu. Uvedená lehota plynie od konečného termínu na predloženie žiadostí o nápravu. Sťažovateľ tvrdí, že je to prehnané. Ombudsman poznamenáva, že v článku 14 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že každý list alebo sťažnosť dostanú do dvoch týždňov potvrdenie o prijatí. Agentúra však cituje kódex Komisie, v ktorom sa stanovuje lehota 15 pracovných dní. Ombudsman nie je presvedčený, že na zaslanie potvrdenia o prijatí sú potrebné tri týždne alebo 15 pracovných dní. V každom prípade agentúra túto lehotu nedodržala.

42. Dôvodom, ktorý uviedla agentúra, bol vysoký počet žiadostí o nápravu. Vzhľadom na to, že potvrdenie o prijatí pozostáva zo štandardizovaného listu, počet takýchto žiadostí by za normálnych okolností nemal viesť k omeškaniu. Ombudsman si však uvedomuje, že v tomto prípade išlo o obdobie vianočných sviatkov. Domnieva sa, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, ak by sa uchádzačom, ktorí sa domáhajú nápravy, vysvetlilo, prečo sa predmetné potvrdenie o prijatí oneskorilo. V tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku.

43. Pokiaľ ide o bod ii), ombudsmanka poznamenáva, že v pravidlách sa nestanovuje žiadna lehota, v rámci ktorej sa musí dokončiť vecná odpoveď na konanie o opravnom prostriedku. Komisia vo svojom potvrdení o prijatí v tomto prípade informovala sťažovateľa, že môže očakávať odpoveď do troch mesiacov. Ombudsman preto musí analyzovať, či by sa čas potrebný na vybavenie žiadosti sťažovateľa o nápravu mohol vzhľadom na okolnosti prípadu vo všeobecnosti považovať za neprimeraný.

44. Ombudsmanka poznamenáva, že v článku 17 (Primeraná lehota na prijímanie rozhodnutí) Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že:

„1. Úradník zabezpečí, aby sa o každej žiadosti alebo sťažnosti adresovanej inštitúcii rozhodlo v primeranej lehote, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Rovnaké pravidlo platí pre odpovede na listy od verejnosti a pre odpovede na administratívne poznámky, ktoré úradník zaslal svojim nadriadeným so žiadosťou o pokyny týkajúce sa rozhodnutí, ktoré sa majú prijať.

2. Ak o žiadosti alebo sťažnosti adresovanej inštitúcii nemožno vzhľadom na zložitosť záležitostí, ktoré vyvoláva, rozhodnúť v uvedenej lehote, úradník o tom čo najskôr informuje autora. V takom prípade by sa konečné rozhodnutie malo oznámiť autorovi v čo najkratšom čase.“

45. V tomto prípade sťažovateľ podal svoju žiadosť o nápravu 24. decembra 2010, zatiaľ čo výsledky prehodnotenia mu boli zaslané 23. júna 2011, teda o šesť mesiacov neskôr. Táto lehota je oveľa dlhšia ako dvojmesačná lehota stanovená vo vyššie citovanom článku kódexu.

46. Ombudsmanka však poznamenáva, že zložitosť predmetnej záležitosti môže odôvodniť dlhšie obdobie. V tejto súvislosti agentúra vysvetlila, že oneskorenie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o nápravu bolo spôsobené tým, že i) musela dodržiavať prísne postupy a väčšina krokov v týchto postupoch trvala nevyhnutný minimálny čas; ii) výbor pre opravné prostriedky musel preskúmať celkovo 177 žiadostí o nápravu. Konštatuje, že agentúra tiež vyjadrila poľutovanie nad vzniknutými oneskoreniami.

47. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa ombudsman domnieva, že omeškanie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa o nápravu nemožno v tomto prípade považovať za zjavne neprimerané. Ombudsman preto nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa.

48. Ombudsmanka okrem toho konštatuje, že agentúra prijala opatrenia, aby sa v budúcnosti predišlo oneskoreniam. S cieľom určiť účinnosť týchto opatrení ombudsman uvádza ďalšiu poznámku [9].

C. Tvrdenie, že Komisia nesprávne neposkytla určité informácie týkajúce sa hodnotenia podskupín

Argumenty predložené ombudsmanovi

49. Navrhovateľ tvrdí, že Komisia nesprávne nezverejnila určité informácie týkajúce sa hodnotenia vykonaného čiastkovými panelmi, konkrétne najvyššie a najnižšie body v každom poradí A, B a C.

50. Agentúra vo svojom stanovisku najprv uvádza, že tieto informácie sa nezverejňujú, keďže samotné poradie je interným procesom Komisie, ktorý sa riadi prísnymi a stanovenými pravidlami. Konkrétnejšie, po vyhodnotení sa všetky návrhy zoradia podľa ich celkového počtu bodov v rámci tematickej podskupiny uvedenej v pracovnom programe. Poradie overujú a schvaľujú odborní hodnotitelia. Treba tiež poznamenať, že miera úspešnosti vo všetkých podpaneloch je rovnaká, keďže prideľovanie finančných prostriedkov podpanelom sa uskutočňuje podľa počtu návrhov predložených každému podpanelu (pozri pracovný program na rok 2009, s. 7).

51. Ako sa uvádza v článku 15 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 [10], „návrhy sa zoradia podľa výsledkov hodnotenia. Rozhodnutia o financovaní sa prijímajú na základe tohto poradia.“ Poradie návrhov v kategóriách A a B je uverejnené na webovom sídle CORDIS [11].

52. Agentúra ďalej uvádza, že e-mailová žiadosť sťažovateľa z 10. júna 2010 o vydanie prahových známok na zaradenie do klasifikačných kategórií A a B bola pri následnej výmene korešpondencie s ním prehliadnutá. Po konzultácii s Komisiou agentúra súhlasila so sprístupnením týchto informácií sťažovateľovi: najvyššie a najnižšie body v každom z rebríčkov A, B a C boli: v kategórii A najvyššie hodnotenie 90,7 najnižšie 83,6; v kategórii B najvyššie hodnotenie 83,5 najnižšie 82,2; v kategórii C najvyššie hodnotenie 81,8 najnižšie 70,3;

53. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uvádza, že nechápe, z akých dôvodov mu Komisia/agentúra teraz poskytuje požadované informácie, keďže zmenili svoje stanovisko k tejto záležitosti [12].

Hodnotenie ombudsmana

54. Ombudsmanka poznamenáva, že agentúra teraz poskytla sťažovateľovi informácie, o ktoré požiadal. Domnieva sa, že v súvislosti so súčasným vyšetrovaním neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto otázky.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Pokiaľ ide o prvé a druhé tvrdenie, agentúra sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

Sťažovateľ a agentúra budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Pri reagovaní na žiadosti o nápravu by sa výbor pre nápravu mal snažiť poskytnúť podrobnejšie dôvody, keď vysvetľuje, prečo žiadosť nevedie k prehodnoteniu.

Agentúra by sa mala usilovať o čo najrýchlejšie zaslanie potvrdenia o prijatí, najneskôr však v trojtýždňovej lehote stanovenej v pravidlách. Ak túto lehotu nedodrží, mala by sa ospravedlniť a poskytnúť vysvetlenia.

S cieľom získať konkrétne informácie na podporu záväzkov agentúry týkajúcich sa budúceho trvania jej konaní o opravných prostriedkoch by bol ombudsman vďačný, keby ho agentúra mohla informovať o priemernej dĺžke následných konaní o opravných prostriedkoch v podobných prípadoch týkajúcich sa vnútroeurópskych štipendií.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 9. júla 2012

---

[1] Sťažovateľ predložil revidovanú verziu svojho návrhu v reakcii na výzvu na predkladanie návrhov z roku 2010. Ombudsman v súčasnosti vyšetruje sťažnosť toho istého sťažovateľa týkajúcu sa jeho návrhu z roku 2010 (vec 2111/2011/RA – Dôverné). Sťažovateľ konkrétne tvrdí, že i) výbor pre nápravu nevykonal riadne preskúmanie hodnotenia jeho návrhu, ii) Výkonná agentúra pre výskum nesprávne odmietla zverejniť najvyššie a najnižšie body potrebné pre kategórie A, B a C v rámci vnútroeurópskeho štipendia (IEF) 2010 a iii) agentúra nesprávne odmietla zverejniť mená hodnotiteľov jeho návrhov IEF 2009 a IEF 2010.

[2] Výkonná agentúra pre výskum je financujúci orgán vytvorený Európskou komisiou na podporu excelentnosti vo výskume a inováciách. Riadi veľkú časť siedmeho rámcového programu. Ako výkonná agentúra sa zameriava na úlohy riadenia, ktoré zabezpečuje Komisia externe, a podporuje efektívnosť pri riešení potrieb výskumnej komunity. Autonómne od 15. júna 2009 bola agentúra zriadená v roku 2007 v Bruseli počas trvania siedmeho rámcového programu.

[3] Pravidlá Komisie týkajúce sa procesu hodnotenia [pravidlá predkladania návrhov a súvisiace postupy hodnotenia, výberu a udeľovania, verzia 3, 21. augusta 2008, KOM(2008) 4617]. Ombudsman poznamenáva, že tieto pravidlá boli nahradené verziou 4 prijatou rozhodnutím Komisie z 28. februára 2011; Ú. v. EÚ L 75, 2011, s. 1.

[4] Pozri rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci 1793/2009/(JMA)MHZ, bod 21.

[5] Je dôležité rozlišovať medzi preskúmaním návrhu (ktoré vykonáva výbor pre opravné prostriedky a ktoré je fázou konania, o ktoré ide v prejednávanej veci) a prehodnotením, ktoré vykonávajú nezávislí experti. Ako sa uvádza v bode 26, „samotný [výbor pre nápravu] však návrh nehodnotí“.

[6] Ombudsmanka napríklad poznamenáva, že vo veci 705/2009/DK týkajúcej sa Európskej rady pre výskum Komisia uviedla, že výbor pre nápravu zistil, že počas prípravy hodnotiacej správy k návrhu sťažovateľa došlo k faktickej chybe. Komisia preto rozhodla, že návrh sťažovateľa by sa mal prehodnotiť a prehodnotiť. Chyba spočívala v tom, že v jednej fáze správy bol uvedený nesprávny projekt. Zatiaľ čo v hodnotiacom liste hodnotiacej správy sa uvádzal správny názov projektu, pripomienky poroty a posudzovateľov k hodnotiacej správe sa týkali iného projektu.

[7] Pozri vec T-13/99 Pfizer Animal Heath SA/Rada, Zb. 1999, s. II-1961, bod 169.

[8] Ombudsman poznamenáva, že v reakcii na žiadosť sťažovateľa o nápravu týkajúcu sa jeho návrhu z roku 2010 sa výbor pre nápravu snaží poskytnúť mu podrobnejšie vysvetlenia.

[9] Ombudsman uviedol príslušnú ďalšiu poznámku vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa veci 705/2009/DK proti Európskej rade pre výskum.

[10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013), Ú. v. EÚ L 391, 2006, s. 1.

[11] Pozri ftp://ftp.cordis.europa.eu/pub/fp7/docs/calls/people/m-grantagreement-status-200905_en.pdf Pozri aj príslušné aktualizácie.

[12] Pozri poznámku pod čiarou č. 1.